Prišla som nato už kedysi a dnes sa mi to potvrdilo... domáce úlohy nedostávajú naše deti, ale ich rodičia. Aspoň u nás to tak vyzerá z času na čas. Alebo moje deti nie sú také kreatívne, aby vymysleli napr. 10 prirovnaní, zato ich mama /čiže ja 
/ áno a niekedy až príliš.
Dnes som skoro dostala stopku od manžela, aby si pani učiteľka o nás neurobila nesprávny obraz. Nepáčili sa mu moje prirovnania, ale zas keď tie klasické dochádzali, prišla na rad fantázia a ja som vymyslela hneď niekoľko /vraj nevhodných 
/ prirovnaní: "žuje ako krava", "zima jak v ruskom filme", "hladní ako Čenkovej deti", "zmizol ako smrad", "smrdí ako tchor" a moja tvorba používaná na nášho psa "štekáš ako pavián"... no čo je na tom nevhodné?
Zaklincovali to vety na slová s i/y... na slovo "odbiť" si dcérka našla ľahko vetu, ale slovko "odbyť" sa už tak ľahko odbyť nedalo. Po mnohých krkolomných variantách som vyňúrala vetu: "Žiadosti a túžby sa nedajú odbyť." To by moja štvrtáčka zažiarila, čo?
Ešte šťastie, že tej pomoci od nás až toľko nepotrebuje, lebo by som sa asi mala problém pozrieť ich milej pani učiteľke aj do očí... veď nemusí vedieť, že tá naša babuľka má občas strelenú mamu... mierne, ale presne strelenú .
Ako dobre, že sa ti dcéra stará o precvičovanie šedej kôry mozgovej.
Ja som sa z toho vyzula a tak to aj so mnou vyzerá. 
Veru sa v tomto smere príkladne stará
... Ale vraj aby sme v starobe predišli Alzheimerovi mali by sme sa venovať všelijakým podobným aktivitám ako slovné hračky, hlavolamy, osemsmerovky...ale o domácich úlohách sa nikde nikto nezmienil
, snáď postačí aj také 
ja síce chalanom moc nepomáham...ale zas ma baví, keď starší lamentuje, že niečo nevie, tak sa tvárim "ani ja" , a on ma to musí naučiť, a zrazu to už ide, keď on učí mňa ...a teraz sa začal učiť ruštinu, tak na to sa aj ja moc teším...u nás fičí sudoku
No nedá mi nepodeliť sa s aktuálnym dianím so školou... Dcérke podpisujem žiacku, keď v tom vidím písomku z matematiky. Prezerám aké chyby tá moja zmätkárka narobila, samozrejme len také z nepozornosti, patrične jej dohováram, pretočím na druhú stranu, tam písomka zo slovenčiny. Fajn, skontrolujem aj tú, lenže... zrak mi padne na meno a tam meno jej spolužiačky S....
. Pýtam sa, prečo písala písomku z matematiky na druhú stranu S..... písomky? Nevie a je jej to aj jedno. Pretočím späť, skontrolujem meno a znovu meno jej spolužiačky S.... . Ony si tie písomky vymenili. Moja malá urazene hovorí: "Vidíš mami a Ty ma zato hrešíš a pritom to nebola moja písomka." Zachovala som si chladnú hlavu a odpovedám: "Tak zajtra zopakuj S.... presne to, čo som Ti povedala." 
Pri tej predstave sme sa smiali obidve... No nie som dokonalá? Sprostredkovane vychovávam aj cudzie dieťa 
.