Tak sa nám prázdniny zlomili na polovicu.
Neviem, či pre niekoho krajšiu, či kratšiu, rozhodne však takú ... vyspelejšiu.
Pamätám si na moje prázdniny z detstva.
Júl býval horúci a nedočkavý. Potrebovali sme všetko rýchlo vyskúšať, všade rýchlo ísť.
Prázdniny u starkých - lipový kvet, ríbezle, egreše, kúpanie v studenej vode, brodenie psa po potoku ( nás tam nepustili, však tam môžu byť pijavice - bleeee ), rybačka na Bukovci a potom opekačka toho to čo sa chytilo ( blbá, blbá ryba, tak veľmi mi jej bolo ľúto, keď na mňa otvárala papuľu a vyvaľovala oči ) . Júl cez prázdniny doma bol iný ale tiež rýchly - stan z diek na šnórach na žehlenie, na raňajky ham end egs ( tuším som ho odvtedy nejedla ), marhule čo nám padali rovno do hu... na deku, kde sme sa hrali a nám sa nechceli ich ani umyť a tak sme len také jedli, more melónov - studeno vychladených, či teplo prehriatych, však kto by čakal, keď prišla mama uvarená na bicykly z roboty a v taške mala melón. A ešte sme mali prázdniny u tety Irenky - húpačka pod čerešňou, odkvitajúce jazmíny čo voňali až až, zajace na mojkanie a dolky s orechovou a kakaovou posýpkou či rajčinovú omáčku.
Taký bol júl. Rýchly a zbesilý.
A potom, jedného dňa sme sa zobudili a bol fuč.
Bo tu august.
Dospelí sa usmievali, že už konečne máme pol prázdnin za sebou a či sa začíname tešiť na školu. Sem tam ma ovanul chlad školskej auly, keď sme sa išli s kamoškami hrať pri školu a dvere boli otvorené. Ten známy závan zmesi kriedového prachu, školských kníh a laku na čerstvo ošmirgľovaných laviciach. No hej, aj mi to trochu chýbalo - ten stereopit a tešenie sa na najbližšie prázdniny.
August bol taký. Lenivo sa tiahol ako kečup, čo babka na litre varila a plnila do vysokých fliaš.
Rána už neboli orosené, ale s akousi predtuchou sparného dňa od rána sálali na mňa niečo červené. Záhradka zrazu nebola krikľavo zelená, ale vymieňala tu pojašenú farbu za zeleň rozvážnu, serióznu, akoby celé to dozrievanie potrebovalo podčiarknuť svoju vážnosť. A zrazu som nenašla zemiakové vňate, z ktorých sme zbierali "mandelinky", bo ležali na jednej kope a blízko nej žltý kýblik s nakopanými zemiakmi. Navečer sme smelo púšťali husi a oni ťapuškavo nohami behali poplašene po tej hline a gagotali na nás a drzo odždibovali mame z kapustných listov. August bol o inom ako júl.
A napriek tomu všetkému desu zo začiatku prázdnin, ktorý mali dospelí, veď urobiť 2 mesačný program pre dve deti s tým málom dovolenky, aj oni začali cítiť niečo, čo im utekalo medzi prsty a chceli to zastaviť.
Tak si ho teraz užime.
Plnými dúškami. Nech je horúci či daždivý, každý prežitý deň je pre nás požehnaním.
A hlavne ... nech sa už neponáhľa.
krásne čítanie...my sa vždy najviac tešíme na august-to chodíme na chalúpku na Ihráč
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Od nejakých 8 rokov až do 25-tky bol júl pre mňa vždy rovnaký - smer Chtelnica, PT Mier. Rozdiel bol len v dĺžke času tam strávenej - kým som chodila ešte ako pionierka, tak sme tam boli krásne tri týždne; neskôr, keď už som chodila ako vedúca, tak len 18 a neskôr dokonca iba 14 dní 
Toto muselo byť, všetky ostatné prázdninové plány sa museli prispôsobiť. To čo zostalo sa delilo medzi babku, krstnú a dovolenku s rodičmi - striedavo pri Balatone alebo pri mori, resp. v horách. A samozrejme čím som bola staršia, tým viac sa do toho vkrádalo "poflakovanie sa" s kamarátkami po kúpaliskách 
a samozrejme - neodmysliteľné letné brigády, ktoré po 16-tke vystriedali pobyty na dedine u babičky.
Rada spomínam aj na letá z čias, keď už som sama bola v pozícii "čo s deťmi cez veľké prázdniny" - mala som totiž šťastie a tie prvé roky po poslednej materskej som si brávala na celé leto neplatené voľno, aby som mohla byť doma s deťúchmi. Bolo to ozaj na nezaplatenie!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ake pekne 
Regres do prazdninovych cias...ach jo Chybali tam uz len "kuncke" pasuce sa v zahrade A co je pre mna aktualne pomaly august, ma naucili spanieli. Tu sa proste v auguste nepohne nic. Tak dufam, ze dieta nebude prilis akcne a nezacne sa pytat na svet, lebo vseetko ide straaasne pomaly a najlepsie je, ak nemusia robit vobec nic.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne som si s tebou zaspomínala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásne si to namaľovala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jááj... aký sentiment mnou zalomcoval pri tvojich čarovných riadkoch 
Sa mi vybavila spomienka z veeeľmi ranného prázdninového obdobia, keď som nemala celkom jasno v zložení kalendára (teda roka):
Náramne som bola sklamaná, keď mi voľakto povedal, že prázdniny trvajú "len" 8 týždňov 
.
Dva mesiace zneli TAK honosne a TAK nekonečne ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je zvláštne na sklonku dňa po sebe prečítať, čo som napísala ráno .
Ale vaše reakcie sú krásne a pre mňa dušehrejivé.
Ďakujem .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krasne slnecne spominanie
Mne k augustu patria este dozrete slnecnice plne ciernych tucnych semienok, ktore sme dostali od babky a sediac na orechu, pekne sme si kazdy svoju po zrnku vyberali, luskali a jedli. Co vsetko sme stihli zatial prebrat...
August, to boli kupania pod krutiacim sa rozprasovacom na poli, vylety do kukuricneho pola, kde sa stretala tusim polovica dediny a vzapati sa zahradami sirila omamna vona varenej kukurice.
August, to bolo rozbijanie a lupanie dozrievajucich orechov, hnede prsty, ktore nesli umyt ani dedkovou Solvinou.
Bol to cas vecernych vyletov na bicykloch, chrustov vo vlasoch, nekonecneho klebetenia pred spanim, kvoli ktoremu sme sa zabudli aj umyt a spinave nohy kamuflovali ponozkami .
August mi vonal navratmi domov do upratanej izby s pisacim stolom oblozenym novymi skolskymi potrebami. Ta vzrusujuca vona papiera, novych ceruziek, gumenych obalov a voskoviek...aj to je krasny zrely august.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vystihla si super aj moje spomienky
snáď by som len pridala kvasené uhorky
bez tých a varenej kukurice "požičanej" rovno z poľa by pre mňa ani nebolo leto
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach jaj,prááázdniny.Už sa pomaličky krátia.Ja mám tiež neúrekom spomienok na tie moje,ale práve som si spomenula,že jeden rok som schmatla tašku s oblečením a vybrala som sa prázdninovať k babke.v ruke som držala všetky časti Tarzana a ja som mohla u babky v kľude čítať a nik ma tam nerušil.Domov som sa vybrala až keď som prečítala všetky knihy.