Čeluste

Pamätáte sa na tú hrôzu vyvolávajúcu senzáciu spred pár rokov, keď svetom preletela správa, že sa v Chorvátsku vo vodách Jadranu objavil Biely žralok? Je to už pár rokov, ale ja si to pamätám, ako by to včera bolo a hneď Vám aj rozpoviem prečo...

Práve v to leto, keď sa správa o žralokovi rozletela po svete, sa môj manžel rozhodol, že pôjdeme na dovolenku do Chorvátska. Doberala som si ho vtedy, že či tajne nedúfa, že si ma ten žralok nájde ako svoju prvú obeť.

A tak sme teda strávili svoju letnú dovolenku pri mori v Chorvátsku. Priznám sa však, že tá predstava žraloka v týchto vodách ma trochu mátala. Vravela som si, že hádam nemôžem mať vo svojom živote až takú smolu, aby som sa práve ja, z toho veľkého množstva turistov, stala jeho obeťou. Môj manžel si v duchu vravel pravý opak, že on veru isto nebude mať také šťastie, že by som sa práve ja, z toľkého množstva turistov, stala obeťou Bieleho žraloka.

Pamätám si celkom presne, ako ma manžel stále posielal plávať do mora. Vraj : " Plávaj, plávaj! Plávanie je zdravé a robí Ti dobre na Tvoju chrbticu. A neboj sa! Plávaj aj hlbšie! Veď v hlbokej vode sa pláva lepšie." A tak som plávala a plávala a vždy, keď som už bola v hlbokej vode, zrazu ma napadla tá ohavná myšlienka, ako pripláva spomínaný žralok a ako ma prijme do svojich útrob. Bŕŕŕŕ´! Bola to hrozná predstava, ktorá sa mi stala nočnou morou...

A vtedy sa to stalo. Bol krásny slnečný deň, voda tyrkysovo modrá, hladina ako zrkadlo rovná a ja s manželom a deťmi sme nechávali svoje telá prenikať slnečnými lúčmi. Mala som zrovna vtedy svoje dni, ale manžel ma stále posmeľoval, nech si idem zaplávať, že však to až tak nevadí a že je škoda nevyužiť krásny slnečný deň a priezračnú modrú hladinu. A tak som sa teda nechala presvedčiť. Vliezla som do vody a pomaly poľahky som robila tempo za tempom. Ani som sa nenazdala a po chvíli, keď som sa otočila a obzrela sa smerom na breh, zistila som, že som veľmi ďaleko, až nebezpečne ďaleko od brehu. V tej chvíli ma zase prepadla tá strašidelná myšlienka, že sa v týchto vodách pohybuje Biely žralok. Napadlo ma aj to, že mám tie "svoje" dni a že by ho pach krvi mohol prilákať. Spanikárila som a začala som rýchlo plávať smerom na breh. Teda snažila som sa, ale nešlo mi to. Stále som stála na mieste a iba som bezradne robila pohyby, ako pri plávaní. Čím viac som plávala, tým viac ma voda odnášala od brehu.

A zrazu do mňa pod vodou čosi strčilo. Ten pocit neprajem nikomu z Vás. Strčilo to do mňa raz, druhý raz a potom sa to stalo. Zbadala som , ako okolo mňa pláva velikánsky Biely žralok. Hlavou mi prebehlo, že ho asi moja krv prilákala. Spanikárila som a začala som kričať na plné hrdlo. Kričala som, ale žiadny zvuk nevychádzal. Žralok do mňa stále častejšie vrážal a ja som kričala a plávala, ale pritom som stála na mieste a zvuky nevychádzali. Hlavou mi prebehlo: "Nikdy som nič nevyhrala". Pravdepodobnosť, že by som (vyhrala napríklad v športke) bola asi tak malá, ako pravdepodobnosť, že si ma vo vodách Jadranu nájde žralok. Ale stalo sa. Bolo už neskoro. Vedela som, že môj osud je spečatený. Oddala som sa tej chvíli a iba som apaticky a oddane pozorovala, ako žralok stále krúži okolo mňa v menších a menších kruhoch. Naposledy som sa pozrela a vtedy som to uvidela: ohromné čeluste sa na mňa cerili a ja som videla každý zub z toho veľkého množstva zubov uložených vo viacerých zuboradiach. Nemohla som už vôbec nič. V tej chvíli som prestala cítiť strach a zmierila som sa s mojím krutým osudom.

A vtedy sa to stalo. Zobudila som sa. Ufff! Bola to úľava, akú som dlho predtým a dlho po tom necítila. Zobudila som sa zo zlého sna.
Veď ako inak by som Vám mohla o tom písať? Ale priznám sa, že po tomto sne som už na tejto dovolenke do mora vliezla naozaj iba po kolená.