Asi nie prvýkrát ani poslednýkrát sa na stránkach rozoberá téma ADHD, či je to obyčajné aliby pre rodičov a ich nezvládnutú výchovu alebo skutočný problém. Môj osobný názor je, že je pravda je niekde uprostred.
Už som tu párkrát spomínala, že si veľmi často pripadám ako dieťa s poruchou pozornosti. Skáčem z jednej aktivity na druhú, neschopná ukončiť jednu, odbieham ..., som roztžitá, nesústredená, robím preklepy, píšem hrubky, spodobujem nespodobiteľné ...
Ako prváčka som vraj robila úlohy tak, že som napísala jeden riadok, spravila ohruh abo dva po byte a možno pokračovala ďalším riadkom.
Škoda, že moja hyperkaktivita ostala uzavretá v mojej hlave, telu už veľa energie neostalo. Agresivitu som nasmerovala sama voči sebe, nie na okolie ... zajedám každé čo i len malé pnutia a iné radosti .... Príde spln a v kombinácii s PMS sa idem zblázniť zo zmätku vo svojej hlave. Nič sa nedeje vážne, roboty mám dosť, takže to nie je zábava z pasie, nudy ...
Čo som tým chcela povedať, ani neviem, akosi radosť v mojej hlave graduje. Nevidíme nikomu do hláv, ani deťom, ani rodičom, ako sa tu často hovorí "nekráčame v cudzích topánkach". Koľko detí je v jednej rodine, rovnaká výchova a každé môže byť úplne iné, viď u nás doma...
Asi by mi poznanie diagnózy nepomohlo,takú možno ešte ani nevymysleli, 
ale nepripadala by som si možno tak často ako idiot. 
Pred pár dňami som bola smutná zo svojej mladej priateľky, ale po tvojom príspevku ju viac chápem.
Ona žije v cudzine, ale študuje ešte stále na Slovensku, žije v ustalenom vzťahu a predsa jej vlastná osobnosť je tak rozsypaná.
Popísala to veľmi podobne ako ty, len ona sa snažila vtesnať do cieľov a iných papierikov, ktoré jej niekto poradil, aby si určila.
Určila si kolaps a čo ma bolelo? - napísala mi, už som sa stotožnila sama zo sebou, teraz už viem že mám diagnozu, že trpím poruchou osobnosti a mám na výber, naučiť sa žiť sama so sebou a pomaličky niečo na sebe meniť s pomocou terapeuta, alebo prejsť na lieky a zrejme ostať na nich celý život.
Bola rada že to ma čierne na bielom a mne z toho bolo smutno, je to úžasné žieňa, len potrebuje spomaliť a viac sa vtiahnuť do svojho vnútra.
Takže ty nič nehľadaj žiadne diagnozy, si úžasná aj ked občas spomalená / a prečo nie?/ máš toho dosť a zobrala si poriadny kus ťažkej práce a ty to zvládaš.
Ak pomáhajú objatia ja ti jedno posielam, 
neboj chorobu si necham
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď to je najväčší kontrast telo je síce spomalené, ale hlava funguje v šialenom tempe a kombinácia je na Milu Jarmilu ... Diagnóza "hlava" je veselá, keď si spomeniem aka čiernota mi behala hlavou keď som chodila na výšku, keď som mala tri deti ..., len to kto nezažil nepochopí ..., Už som odbočila od témy, abo ani nie ... ale pomaly svojim tempom sa z toho dostávam, mám za sebou 20 rokov a snáď ešte raz toľko a bude lepšie, len tie besné myšlienkove pochody by som si mohla odpustiť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja veľakrát rozmýšľam ako fungujú ľudia, ktorí urobia všetko tak akuratne a presne a celý život nevybočia.
Ja by som bez toho môjho chaosu nevedela byť, toto som ja, plná nápadov, ktoré vedia prejsť do úplného stíšenie.
Ved to je na tom to najkrajšie, neboj po dalších 20 rokoch už budeš viac spätá a spokojná sama so sebou. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ÁÁÁleeeeeeeee vybočia, akurát to nezverejňujú tak ako Kami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tie najlepšie nápady vraj prichádzajú práve počas toho stíšenia. Umelci a dokonca aj niektorí vedci priznávajú, že chvíle "vnuknutia", alebo inšpirácie, dostali vtedy, keď ten neustály prúd myšlienok a vnútorný monológ, úplne vypli 
Einstein povedal niečo podobné...neviem to odcitovať, ale bolo to v tom zmysle, že tie jeho skvelé myšlienky k nemu prišli v úplnom tichu, akoby mu ich niekto našepkal. Keď to tvrdia oni, tak asi vedia prečo. Nápad, že čím vylepšiť kapustnicu, samozrejme, môže prísť aj do toho najväčšieho chaosu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to stisenie by som tak potrebovala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som sa jednu sobotu stíšila na niekoľko hodín. Hoci túto metódu n e o d p o r ú č a m, predsa ju len opíšem : zbierala som černice na záhradke za chatkou, je tam taký úzky chodník, väčšinou sa dá chodiť len v predklone. "Jáj, aká si krásna, aj teba zoberiem, aj teba....", všetky som obrala a v predklone som sa otočila (nechcelo sa mi cúvať), zodvihla... 
Rana! Ľudia, ja som tam len stála, 
prekvapená som rozmýšľala, či si mám sadnúť alebo rovno ľahnúť, odpadnúť. Pri dvíhaní som si tresla hlavu do železnej skrinky na elektriku! Pohla som sa až keď mi začala krv cícerkom tiecť. Rana nie veľká, len som si trafila nejakú cievku, o chvíľku krv prestala tiecť.......až kým som nepohla hlavou.....tak som sedela pekne stíšená. A prišlo aj osvietenie . Pred použitím potrepať!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj moja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja_hodka naozaj to takto funguje, len k tomu stíšeniu sa človek musí nejako dopracovať, ja si myslím že aj vekom, lebo som odrazu zistila že veľa veci o ktorých som si myslela že sú najpotrebnejšie, som vypustila a pochopila že je toho pramalo čo je naozaj najpotrebnejšie.
Nuž píšem tak trochu ako ten čo všetko zamotá a veru to je môj chaos v hlave. Napíšem niečo, ale potom príde odrazu myšlienka, možno to niekto nepochopí a snažím sa vysvetliť a pritom sa zamotam, ale to zrejme Kamilka veľmi dobre pozná.
Ja ešte dnes bojujem aj s horúčkpo. takže mám ospravedlnenie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka, čo by sme Ti vymysleli za diagnózu ........... Hm, hm, hm
/škabkajúci sa smajlík/
Podľa mňa má každý z nás nejakú diagnózu. Niekedy stačí len pochopiť, alebo aspoň pokúsiť sa.
Neboj, podľa mňa si normálna.... 
Jáj, ale či ja som?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mi nevrav že ty nemáš diagnózu!
...len pohrab v šuflíku, isto nájdeš nejaký papier od seba nejaký návod na svoju hlavu, len si zabudla na to...
...tak ako si zabudla na to niečo čo si povedala že v pondelok na tortách....
vidím to v "klube strelených" tak len vŕtam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja pondelok este neskoncil, to je preesne to co pisem, od rana pridavam jednu uputavku na sutaz, uz je skoro hotova, len ...obrazok tomu chyba, ale vsak este mam zopar hodin. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
super! súťaž na tortách je výzva pre všetkých! pre usporiadateľa, súťažiacich, hlasujúcich...
teším!
a veruže áno, ešte tri a pol hodinky smele môžeš hľadať obrázok, hľadať zbytky čokolády v šuflíku, dávať riady do umývačky, nahnať deti na bydlo, porozmýšľať či majú zajtra čo do školy, ak nie, narýchlo aspoň muffiny upiecť....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka, ja si skôr myslím, že by si to mohla riešiť nejakými vitamínmi a minerálmi, proste doplnky stravy. Ja osobne to vidím na horčík, vitamín B6
http://www.zdravie.sk/clanok/128/vitamin-b6
http://www.slovenskypacient.sk/clanok/1023/nedostatok-magnezia-sposobuj…
a možno aj nejaký ten pohyb, prechádzky, beh, aerobik, fitko, neviem, k čomu inklinuješ. Určite by som za tým nehľadala žiadnu diagnózu. Nanajvýš tak možno zistiť hladinu hormónov v tele a skontrolovať prištítne telieska a štítnu žľazu. A čo sa týka diagnózy, práve dnes bola vo fitku jedna mamička s malým 3,5 ročným chlapčekom, ktorý síce na pohľad vyzeral zdravý, ale mamička stále nariekala aký je neustále chorý a ako zle prospieva a že s ním musela cvičiť Vojtovku a teraz sa jej stále nezdá v pohode atd. Nedala sa ani prerušiť, nechcela som jej ani hovoriť, že Dodko v jeho veku ešte ani nechodil, ale vyrástol z neho krásny chlapec, nič jej to nehovorilo, stále bedákala, že mu nevedia určiť diagnózu. Ja som jej iba povedala, že žiadnu nemá, lebo je zdravý ako buk, fuh, to som nemala, hneď na mňa vybehla s tým, že je aj maličký (ona merala asi 160 cm a jej manžel o niečo vyšší, koľko má mať 3,5 ročné dieťa? toľko ako dieťa dvojmetrových rodičov???) Jednoducho dnes je to asi "moderné" mať pri každom dieťati nejakú diagnózu.
Drž sa Kamilka, neboj je to dobré, stále ešte stíhaš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No moje hormony, vidis uz mam diagnozu. 
Raz mi gynekolog dal spravit rozbor hormonov, pri kontrole konstatoval, Vy máte krásne hormóny, jedn ahodnotota lešpai ako druhá, ale ani jedna v norme.
uz aj ja rozmyslam nad magneziou, na jar mi pomohol, len som teraz zacala brat mumio ta nechcem aby zase bolo mineralov vela, len musim kus vytrimat. Ako hovorí môj otec "Do šmerci vytrimem"
Inak je to uzavrety kruh, stres neprospievat telu, unavene telo pridava na strese.O pohyb sa snazim, zatial skromenjsie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie si len prepracovaná? 4 deti, domácnosť, práca, to dá zabrať ja si to osobne neviem predstaviť ako by som ja fungovala. Ja mám kapacitu na 1, čiže mám 1 dieťa+manžel a teda niekedy je aj to na mňa dosť. Ja si myslím, že každý máme inú kapacitu, čo 1 zvládne všetkými 10, iný je z toho v koncoch. Osobne obdivujem ženy s vrtuľou v zadku čo robia 3 veci naraz, ja to nedokážem. Občas ma to zamrzí, ale vždy si poviem, či by mi to stálo za ten stres, lebo ja by som z toho stres mala a tak si teda pokračujem svojim tempom, zdravie mi je prednejšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si na svoj vek pripadám stále unavená, spomalená, len by som spala stále, plánov a snov kopec, len energia chýba ... bola som na preventívke, krvné výsledky od hora až dole OK, štítna žľaza tiež. Problém je, že sa hrozne stravujem, prakticky normálne nejem, som závislá na cukre, prežijem na doboškách a čokoláde, prípadne ovocí, keďže je sladké... takže si hovorím, že to je asi preto, že telo nemá potrebné živiny, snažím sa s tým bojovať, zatiaľ neúspešne, ale nechcem sa s tým zmieriť, chcela by som žiť aktívnejšie. Len nerozumiem, prečo mi tie krvné testy vždy vyjdú OK.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...lebo krvné testy, resp. tabuľky podľa ktorých sa lekár orientuje sú iba orientačné priemerné hodnoty (o histórii týchto tabuliek sa ani nebudem radšej v yjadrovať) a každý jedinec je jednak jedinečný, a za ďalšie telo znesie skutočne veľa aj pri našom nie zrovna vhodnom zaobchádzaní.
Takže to OK by som brala s veľkou rezervou a skôr by som dala dôraz na to cítim sa unavená. Banán, či jablko sa zmestí aj do kabelky a môžeš ho pokojne zjesť v práci miesto dobošky. A aj kvalitný odšťavovač vie doma spraviť divy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš diagnózu NANIČMAMA a buď na to hrdá! Ale vážne... jedna moja známa psychologička nám po treťom poháriku vždy začala dávať "rozumy" a raz povedala, že každý je normálny, kto niekedy rozmýšľa nad tým, že normálny nie je.
Keby sme boli len šťastní a mali život podľa učebnice, tak by nás to asi ani nebavilo. Takto si tie vzácne chvíle vieme viac vážiť a užívať si ich
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivka to hovoríš aj za tu moju psychologičku, Ja ked jej hovorím ja už nie som ormálna, ako môžem takto rozmyšľať a ona odpovie - no ako? lebo si normálna, iba nenormálny človek sa nad tým nepozastaví.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tie krvné testy, čo sa robia na preventívkach, ukazujú len základné hodnoty. To, že ich máš v norme, neznamená, že celý organizmus je v norme. To je len ďalší z veľmi rozšírených omylov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S tým sphlasím, ja som pred 30 rokmi hovorila že mám problém s obličkami, ale nikto nič nenašiel a teraz všetci vedia, že môj problém prišiel s mojou vrodenou vadou na obličkach. Potom som vedela že už začala trpieť štítna žľaza, ale raz som síce mala výsledky veľmi hraničné ale potom už dobre a tak to nebolo ono a ja som dostala všetky možné diagnozy kým prišli na to že najvúčšín problémom bola štítna žľaza a naozaj ustalo veľa veci po jej odstranení, aj ked to takto určite nemuselo skončiť.
U mňa je problém hlavne draslík, ale najhoršie je, že moje telo ho nevie prijať v inej podobe ako iba stravou. Pri injekciach či tabletkach veľmi vraciam a tak ide dole ešte viac. Teraz to už vedia všetci, že moje telo si nakoniec vytvorí ten minerál samo. Ja to už viem podľa chutí a vtedy viem že potrebujem toto.
Pred časom mi jeden lekár povedal pri reči len tak na lavičke v meste, že som musela už prísť na svet s inou hormonálnou výbavou a to je pravda, mala som veľmi výskolé hodnoty ženského rastového hormonu a kým n to prišli tak už bolo neskoro. Moje hodnoty boli vyššie o voac ako 100% normálu, len to nikoho do môjho 45 roku nenapadlo.
Takže si myslím že môže byť všetko možné, no ale zas to nás robí výnimočnými
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chvíľu mi to trvalo, ale už som to pochopila. Tiež si myslím, že netreba vždy hľadať diagnózu, lebo tam jednoducho nemusí byť žiadna. Ale keď odídem od doktora s tým, že "všetko máte v poriadku" a napriek tomu sa tak necítim, zvlášť keď viem, kde je problém, len si neviem sama pomôcť... A človek je potom odkázaný sám na seba, hľadajúc na internete - ktorý je síce super, ale je tam veľa "šumov", takže nie každá informácia je pravdivá...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Diagnóza naničmama - výstižné. No vidíš a máš diagnózu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tak napríklad ja si hovorím, že som diagnóza sama o sebe.
Ale dovolím sa vyjadriť k detským diagnózam. Myslím, že v istých prípadoch naozaj opodstatnenie majú. Napríklad môj syn je dyslektik a dysgrafik. Poviem vám, mne sa to ako matke ťažko prijímalo, myslela som, že keď sa s ním budem viacej učiť, že to "vyliečime". Povedzme, že čítanie už dávno ok, ale to nepoužívanie diakritiky ma aj dnes privádza do šialenstva a zatínam zuby. Mýlenie si m-n, b-p-d, a-e, tiež to písmo je jedna katastrofa, nech cvičíme ako cvičíme. Ale som rada že mám veľmo živé deti a ADHD by som to nenazvala :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hurá jupí, mám diagnózu, tento článok je o mne http://www.2012rok.sk/wp/pedagogika-po-novom/4050-diagnoza-porucha-pozo… 
" ... dievčatá však často nemajú poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou a tak si ju ako diagnózu zväčša rodičia nevšimnú a ignorujú jej prejavy. Mnohé ženy si potom ani v dospelosti neuvedomia, že ich problémy súvisia s touto chorobou. V detstve totiž jej prejavy mohli prekryť láskyplní, podporujúci rodičia, štruktúra školského poriadku, disciplína v škole. Všetky tieto atribúty udržali v ich živote istý poriadok. Okrem toho, tieto deti s poruchou pozornosti bez hyperaktivity unikli pozornosti dospelých aj preto, že „neliezli okoliu na nervy“. Problémy sa začnú až v čase, keď dievčatá dozrievajú a majú zrazu čoraz viac zodpovednosti na svojich pleciach. Prelomom môže byť maturita, zvládnutie vysokej školy, manželstvo, materstvo, prvé povolanie. Kým muži s poruchou pozornosti, ktorí často vyniknú, si z rodičov, asistentov, manželiek, súrodencov… urobia tím, ktorý udržuje ich život v istom poriadku. Ženy, ktorým v detstve chorobu Attention Deficit Disorder (ADD) nediagnostikovali, takže o nej nevedia, žijú v čoraz väčšom chaose, ktorý im prerastá cez hlavu a oni si vôbec neuvedomujú, že niečo s nimi nie je v poriadku, len cítia, že si nedokážu usporiadať svoj život tak, ako by chceli, lebo sú príliš chaotické."
Minulý týždeň som bola skúsiť feedback, ci jak sa to vola. Uvodna diagnostika dopadla presne ako moj rozbor hormonov, jedna hodnota krajsia ako druha z 50 tich bolo v norme asi 6? Nesustredenost a porucha pozornosti, pretkana pomalymi reakcimi s unavou ako vysita. Viem, ze cisla merajuce aktivitu jednotlivych casti mojho mozgu, len popisali ako sa citim, ale je fajn vediet, ze pri nastaveni obsahu mojej hlavy velmi inak fungovat nebudem. Este tak s priebehom menstruacneho cyklu mozu nastat nejake zabavne odchylky. Teraz ku koncu menstruacie viac dominovala unava. Ale mám nádhernú hladinu alfa, tri štyri už ... to sú tie moje vnemy tónov a podtónov ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gratulujem k odhaleniu diagnózy To sa človeku uľaví
Prajem ti, aby si našla ten svoj "pokoj" v duši
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem Ano ma to zmysel uz len z tohto dovodu, ze viem zdovodnit svojmu drahemu, ze moje tvrdenie, ze ozaj robim vsetko najlepsie ako viem, nie je vyhovorka, lebo ozaj inak fungovat neviem. (Pride mi to aj analogia k rodicom s detmi s ADHD ...)
MM sa na mna vecne mraci, lebo umyvacku nakladam styrikrat dlhsie ako on, medzi tym odbieham kade tade, moje akoze upratovanie, raz tu spravim kusok, potom zacnem nieco a ... vecna unava ... lebo je neporiadok...
Mne da zase zabrat moj pracovny system, ked mam rozrobenych 5 veci naraz a nei som schopna dokoncit jednu, skacem z jednej na druhy, medzitym vstavam a idem volaco zjest, najlepsie kazdu chvilu. Kym cokolvvek odoslem potrebujem opravit minimalne 10 preklepov ..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No neviem či by mne pri mojom mm nejaká diagnóza prešla On ide na 110%
Ja mám pri ňom pocit, že nemám právo povedať, že som unavená...
A odbiehanie? Neuveríš, ale mám rozupratovaný celý dom a plus ešte dekorujem spálňu. Čiže keby práve prišiel môj manžel domov myslel by si, že som nič neurobila,lebo všetko je vo fáze rozrobenej...teda bordel.
A ešte aha aj na naničmamu mám čas...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Strašne s nimi, ako im vysvetliť, že sme iné, okrem toho , že sme krajšie ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, pokiaľ diagnózu stanoví odborník po riadnych vyšetreniach - rešpekt.
Ale ak dieťaťu diagnózu "vystaví" čistý laik na základe niekedy aj desiatich riadkov jeho matky, hoci v živote to dieťa nevidel ani sekundu, tak sa zvyčajne hooodne silno cápem po prstoch. Nie vždy to pomôže.
A mamička sa "diagnózy" neraz chytí, však predsa naozaj nemôže byť ona "na vine"... Dieťa je také, onaké, makové, chybové...
Pred časom tu jedna mamina zavesila príspevok, že už bola (tuším) u troch odborníkov, všetci u jej syna vylúčili autizmus, ale však on je autista - a chcela potvrdenie od nás.
Išla som na dvojhodinovú prechádzku popri rieke, tak ma prsty svrbeli.
Takže toľko odo mňa k ne/existencii detských diagnóz.