Čo mať nebudem.....

Dnes mám hĺbavú náladu.
Trochu som aj rozmýšľala, či to sem zavesiť, ale reku, chce sa mi filozofovať , tak poďme na vec:
Dnes bol zápis na našej vysokej škole. Nuda a des. Kto tam bol, vie, vy ste tam neboli, tak v skratke - stáli sme tam šesť hodín nonstop, v strašnej šóre, mohlo tam byť okolo sedemsto študentov.Keďže som dosť mäkký typ, a voči takmer dvojmetrovým rambom nemám šancu, dostala som sa sama na rad až úplne na konci. Ale aj tak tam bolo treba stáť, lebo sme nevedeli, kedy tetušky z dekanátu povedia dosť a odídu. (zápis mal byť od deviatej do dvanástej, všetko navyše bola ich dobrovoľnosť.)
V rámci zachovania zdravého rozumu som odbehla do bufáča, aspoň hodiť do seba čoklit. A tam som stretla mojich obľúbených spolužiakov, z minulého roka.Aj keď faktom je, že študujú úplne iný odbor ako ja, vždy sme akosi v kontakte. Partička 4+1 (čiže oni a ja) nikdy nesklame. A vždy ma prekvapia.

Aj teraz. Kúpila som si svoju vysnenú čokoládu (tú najlacnejšiu, samozrejme) a sadla som si za stôl k nim. V strede stola trónila kofola, a oni sa na niečo skladali.
"Aj ja prispejem, chalani," pridala som sa. "Ale, skladáme sa na kofču, a keby si ty prispela, museli by sme to prerátavať znova." Nechám to tak a vzdám sa myšlienky na bublinkatú kofolu. Ale to už Juro vstal a odišiel pre poháre.A doniesol pohár aj mne. A ešte mi aj naliali prvej (veď som dáma ) Jano si kúpil vysmažený syr. Aj s hranolkami. Napred sa prežehnal, pomodlil, a keď sme mu svorne zapriali dobrú chuť, podrývačsky sa ma spýtal : "Lúbiš syr ? " "Lúbim" odpovedám. "Tak si daj ," posunul mi svoj tanier. Odjedla som mu časť, veď ja toho zjem ako vrabec, a zvyšok dorazil on. Lukáš sa zase vytasil hroznom a jablkom, ktoré som mala ako dezert. A moju čokoládu nechcel nikto Tomu hovorím servis. Dano kúpil kofolu, Juro doniesol poháre, Jano dal syr a Lukáš hrozno s jablkom.
Prečo o nich píšem ?
Všetci štyria sú silne veriaci. Bibliu majú v nechte malíčka celú a naša konverzácia často vyzerá takto : (Moja otázka) - Noo, ano , to sa píše tam a tam, na strane tej a tej, riadok ten a ten a napísal to ten apoštol. (všetko samozrejme konkrétne)Chytím Bibliu a naozaj to tam je. Doslova. A to sa považujú za laikov.Často debatujeme na tak ťažké témy, že mne len oči vypadávajú z jamiek. A majú svoje názory, každý trochu iný, a vôbec nepapagájujú. Neváhajú napadnúť názorovo farára, či iného veriaceho. Stoja si za svojím.
A tak som sa počas toho státia v rade a duchaplnom smiatí rozmýšľala. Čo viac si môže žena priať ? Chalani s vlastným názorom, rozhľadení a učia sa dobre. Sú verní, zásadoví, a čo povedia, platí. Sú gentlemani. Majú to vžité. Sú slušní. A......... okrem Lukáša sú zadaní. A všetky tri baby, hoci ich osobne nepoznám (okrem jednej) sú ich verné kópie. Verné, milé, nežne ženské. Veriace, úprimné a s čistým srdcom. A hlavne.... panny. A budú panny dovtedy,kým nedoštudujú a nevezmú si svojich priateľov. Tiež panicov.
Lukáš samozrejme čaká na svoju babu. Pardón, na svoje dievča. Dokonca má teóriu, o ktorej sme sa veľakrát rozprávali : Keď bude správne konať, pánu bohu sa to zapáči, a pošle mu do cesty dievča. To pravé samozrejme. Čiže čím správnejšie bude jeho konanie, čím menej hriechov a viac vykonaného dobra, tým má väčšiu šancu, že stretne svoje pravé dievča , s ktorým si založí rodinu. Ja som to napísala strašne kostrbato, lebo jeho pôvodné vyjadrenie som už zabudla, ale rozumiem tomu. Ja som si to preložila do svojho jazyka takto : Keď bude konať dobro, určite sa nájde dievča, ktorému sa jeho konanie zapáči. A aby odlíšil dievča, ktoré by ho chcelo využiť, od dievčaťa, ktoré je to pravé, musí mať jeho vyvolená čo najčistejšie srdce a konať rovnako dobro ako on.

Neviem ako vám, ale mne sa to strašne páči. Také čisté, idealistické myslenie v tomto materialistickom svete atď....(zvyšok si doplnte podľa nálady) Najväčšia sranda je, že im to vychádza. Konajú dobro, a to sa im vracia späť.

A prečo taký nadpis ? Lebo aj keď je Lukáš nezadaný, viem, že ja tou "vyvolenou" nikdy nebudem. Mám za sebou minulosť, akú mám, panna rozhodne nie som, čisté srdce nemám, ovláda ma hnev, agresia, nadávam, občas pijem..... Najlepšie na tom je, že ma nikdy nekritizoval, berie ma takú aká som a navzájom si pomáhame. My všetci piati. Nikdy mi nedali pocítiť, že som ináč vychovaná, a sme fakt super kamoši. A tak to aj ostane. Ja som proste magnet na "zlych chlapcov"

Ale vo chvíľach ako sú tieto mi je to ľúto Aj keď som aj vďaka nim predsalen o kúštiček lepšia

PS: toto je len také filozofické zamyslenie. Môžte sa zamyslieť aj vy.....