Návrat stratenej dcéry

... alebo aspoň krátke nakuknutie, alebo tak veľmi dôležité vypustenie pary.
Keď sa ma niekto opýta ako sa mám, často odpovedám: "Rýchlo a zbesilo". No keď som si vymyslela toľko zábavy, čítaj roboty, zariadila toľko detí, síce v opačnom poradí , ani to inak dopadnúť nemohlo.

Mám za sebou veľmi hektické obdobie: spoluvydávanie časopisu Torty od mamy, veľké stretnutie, zmeny na stránkach, zatiaľ tortových, záverečnú správu veľkého grantu ... Musím napísať, že so všetkým mi pomáhalo veľa ľudí. S časopisom redakcia Communication house aj naše naničmamky, so strtenutím zlaté dievčatá z cestovky Salveotour, s kurzami pre cukrárky AdrianaS, pre art mamy Mamamata a Brona, s prestavbou stránok môj drahý, s trčikami opäť mamamaťa, so záverečnou správou Maka, Broňa, georgína, s účtovnou správou ma zachránila Vierka a s novým grantom S Maria a georína.

Kvantum práce, veľa zlatých ochotných ľudí, len ja som sa asi minula povolaním, som viac roztržitý umelec, ako manažér, aj keď aké také organizatorské schopnosti mám. Ale keď chce niekto odo mňa systém, končím. Neobrnila som sa ešte voči reakciám, ľudí, ktorí nemajú radi zmenu, nechala som so sebou mávať ... predstava ďalších zmien na art mame, naničmame ma desí ...

Potom dopadnem asi takto: V piatok som tri deti balila do sveta, išli na turnaj do Prahy. Poctivo som balila bagety, vyprážala rezne ... aby som ich nakoniec nechala v aute. Ten istý deň som finišovala so záverečnou správou projektu Tvoríme spolu života školu, zabudla som poslať jeden dôležitý papier. Ešte že najnovší projekt, robili dievčatá, len za môjho nakukovania. Moje schopnosti sa mohli teda prejaviť až dnes, keď som posielala listy potencialnym inzerentom do vianočného čísla s informáciou, že vyjde 3.10. No hold vianočný čas už začal a my máme riadny sklz.

Cez víkend som chcela aspoň na chvíľu vypnúť v hlave stránky a všetko ostatné, neboli sme doma tak sa to aj dalo. Po návrate ma však čakala mierna panika, že naničmama dva dni nefunguje ... Tuším som už zase dva týždne nelosovala prispievateľku blogu ... Pomóc ja chcem dovolenku, zaliezť do postele a čítať celý deň romantickú rozprávočku. Akosi to nejde, čaká ma naháňanie inzercie do časopisu, už by som ozaj mohla dokončiť zmenu stránky Darčeky u mamy a to nehovorím o tom, že nás čakajú ďalšie granty a projekty, o zmenách na stránkach ani nehovorím. Najlepšie na tom, že som sa od "liečiteľky" Jarky dozvedela, že mám pocit nenaplnenia ... (Inak mi veľmi pomohla s poslednými výkrikom môjho zdravia) To keď už ja sa nerealizujem, tak potom neviem kto. Väčšina vecí, ktoré robím ma veľmi baví, len tie, ktoré mi odoberajú veľa energie by som mohla presunúť na niekoho iného, veď to asi aj robím ...

A to nehovorím, že na mňa padá dom, zdravie dostalo zabrať , odniesli si to moje obličky. Potrebujem sa na chvíľu vrátiť do vyšších sfér, môcť tak snívať, nechať prebolieť to smutno boľavo krásne na dne moje duše ..., môcť sa dotýkať tajných zákutí romantickej mladej devy... Páči sa mi výrok vo filme Večný príbeh "Kto to je a kde je môj syn.", ak ste videli možno si pamätáte na situáciu, keď sa životom znudený budúci kráľ, zrazu rozhodne založiť univerzitu. Ja sa pýtam: " Kto som a kam kráčam? Nejdem kus mimo?" Z lásky, snívania a špekulovania asi nikto nevyžije ...
Devy krásne, ďakujem Vám za to, že tu môžem vypustiť paru. Inak mi šibe kvalitne a to ani PMS nemám. Mám Vás rada a veľmi sa teším na fázu, keď budem mať na Vás viac času. Aby som tu svietila ako vzor totálne nedokonalosti matky, žienky domácej, pracujúcej aj milujúcej, alebo sa o to všetko aspoň snažiacej. Stále je to o tom, mám sa dobre tak mi treba, len na mňa doľahol asi menší syndróm vyhorenia.

PS: hľadám devy, ktoré by mi pomohli zohnať inzerciu na naše stránky, do časopisu (samozrejme za proviziu).., aby som mohla zaplatiť prácu tým, ktoré systém neničí ako mňa.