Veselé príhody ..... z nemocnice, Klub strelených, blog

Pridal/a dasa_ dňa 15. 01. 2019 - 08:41

reklama

Sprevádzali sme mamu do nemocnice na operáciu. Ortopédia. Takže operujú hlavne ruky, nohy. S nami na príjem čakal pán. Ukázalo sa, že ide na operáciu ramena. A budú ho "robiť" hneď. Prišiel na lačno.

Prišla sestrička a kontrolovala ho: "Ste na lačno?" Prisvedčil. A nasledovala druhá otázka - "Ste oholený???" Pán mierne vytreštil oči, prešiel si rukou po brade a prisvedčil - " áno, jasne. " Zjavne príchod do nemocnice nepodcenil.

Sestrička sa otočila a chystala sa odkráčať. Našťastie, po dvoch, troch krokoch jej svitlo a dala doplňujúcu otázku -

"A všade ste oholený?" To on vytreštil oči ešte viac? A po dodatku -

" aj pod pažami?" pochopil, že sestričke nešlo o jeho elegantný výzor, ale o čisté operačné pole . A pred odchodom na sálu stihli všetko dať do poriadku .....

Výraz toho pána mi pripomenul iného muža. Pred 5 rokmi som presne v tomto čase ležala na internom oddelení. S nami na izbe babička v hodne zlom stave. Neustále modré ústa, ťažké dýchanie....

Zrazu sa otvorili dvere, dnu vplávala veľká kytica a za ňou mladý muž. Chvíľu sa obzeral a zahlásil - "Ja hľadám pani A...."

A babiška sa ozvala - " ja som pani A..."

On iba nechápavo pozeral - predsa do nemocnice odprevádzal svoju krásnu manželku???? Čo je toto????

No vysvitlo, že si pomýlil poschodia. On šiel na gynekol=ogiu, ale zhodou okolností na interne tiež ležala pani rovnakého mena,, ako jeho krásna manželka.

Ten výraz jeho tváre, to sa nedá opásať. To prekvapenie, čo nemocnica urobila s jeho manželkou

Verím, že zo šoku sa rýchlo spamätal. A celé osadenstvo izby príjemne pobavil

Klub strelených

reklama

Krása. Rehocem sa tu nahlas.

Pridávam.

Zo svadobnej cesty sa nosí všeličo. Ja som si priniesla zápal pečene . Nebolo to infekčného charakteru a tak ma hneď došikovali na internu na izbu so 6 ďalšími ženami, kde som bola najmladšia. Vedľa mňa ležala babka Julka.

Prvé dva dni návštevných hodín ma ešte manžel nebol pozrieť. Keď prišiel na tretí deň, už som poznala rodinných príslušníkov mojich spolu ležiacich. Mal podobnú bundu, výšku postavy a aj vlasy ako syn pani, čo ležala oproti. A keď sa rozbehol za mnou, najväčšiu klebetnicu z izby až tak nadvihlo, že "ľaľa ho, mamku obišiel" . Tetuška už horšie videla a až tak ju sotilo na posteli, keď za manželom vkročil aj syn pani, čo ležala oproti mne.

Manžel po hodine odišiel. Trochu sa to ukľudnilo ohľadom rozruchu podobnosti mladých mužov. Tu však za babkou Julkou prišiel vnuk. Veľmi pekný mladý muž. Ako tam tak štebotali, štebotali ... mladý na mňa pozerá, pozerá "slečna nepoznáme sa?" Ruku by som si bola dala odťať, že ani náhodou. Nakoniec sa mi predstavil a skoro som onemela. 8 rokov sme spolu chodili do ZUŠky. Také tiché nenápadné chlapča to bolo a taaak krásny chlap z neho vyrástol. Potom už som tam videla niektoré známe črty.

Záverom dňa sme počúvali našu klebetnicu so správami zo dňa, keď si najviac hlavu lámala, že jako to, že za mnou chodia aj synovia aj vnuci tých ostatných žien z izby, keď prídu na návštevu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

je super, keď sa dajú nájsť takéto príhody aj v takom pre mňa depresívnom prostredí

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja ked som bola v porodnici s prvym synom, izbu som mala hned pri vstupe na oddelenie. Pri nom bola aj jedalen s televizorom, kde sa mamicky zdrziavali. Prisiel ma navstivit manzel, zazvonil, nejaka zenicka mu otvorila a on sa pytal jej a aj tych spolusediacich, ze kde ma izbu Nikol? Pocula som ho a vysla z izby, s usmevom, ze urcite budu po mene vediet, ze sak sme hned na oddeleni vsetky kamosky, nie? :-)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Teraz po rokoch je to veselá príhoda v nemocni, ale vtedy to až tak veselé nebolo.Som človek, že do doktora radšej nie. V nemocnici len tri krát a to v porodnici.Moja choroba začala tým, že som sa začala v noci strašne potit, začalo pobolievat brucho, ale bola som vo veku že môže memopauza začala. Mala som spolupracovníci, ktorá celý čas na ňu nariekala, a my sme nad ňou očí prevracali, tak ja som si povedala, že ja taká nebudem. Mesiac som mala take bolesť brucha, že sa to už nedalo vydržať. MM ma naháňal aby som išla do lekára. Musela som ist, vybrala som sa do Walk in, kde sa dlho necaka, volaju tak ako si sa zapísal. Mladý doktor ma poprezeral , co s sa mu nezdalo, ešte atrament nevyschol z diplomu, dal injekciu proti bolesti a prízvukoval, teraz nebude bolest ale treba ist na emergency do hospital. Naozaj bolo lepšie, rozmýšľala som či treba ten spital, ale MM doviezol tam.Nechal ma tam, a bežal k dcere, ktorú nechal u susedov, ktorých sme ani nepoznali, iba že sú tiež z Európy. Ráno MM prišiel aj z dcérou za mnou, videl , že čosi nie tak keď mu povedali , že dieťa nemôže ísť na oddelenie, musí ju zostaviť v day care na prízemí. Bola som už po operácii, a keďže nemali izby na infecion oddelení, tak ma dali na cancer poschodie. Keď MM prišiel za mnou tak by sa mu krvi nedorezal taký bol prestraseny. Našťastie to bola len colon infecion, kde vďaka mojej hlúposti, že som nešla hned v začiatkoch do lekara som musela byť 21 dni v nemocnici a potom 6 mesiacov som sa trápila z vreckom, a zasa operácia keď všetko museli prepojit. Ani si neviete predstaviť ako som sa tesila, že môžem znova si spokojne sadnúť na záchod. Teraz už chodím na prehliadky, ale znova už nie tak poctivo ako po operacii.