zima,zima tu je

prečo je taká zima, keď je júl? to nie spravodlivé a pekné voči teplomilným tvorom ako som ja.Čítala som tu blog o krbe.
Krb je úžasná vec. zakúriš si a máš teplo kedy chceš. Spomínala som, ako sme sa presťahovali v teplého paneláka na dom. Náš dom s mlynom je starý ako Praha. Keď sme ho kupovali, nemal ani kúrenie .mali sme 1 mesiac = 30 dní na prerábku podláh, omalovanie a vyhotovenie kúrenia + kúpa kotla atd atd
A, samozrejme vyvložkovanie starých komínov.
Zavolali sme si takého fešného stavača komínov...a namiesto neho prišli dvaja čerti. - keď som ich prišla skontrolovať, ako pracujú, boli taký umounený, že som sa ich zľakla, Vložkovali 2 z 3och komínov. Keď som uvidela tie diery v stene, ktoré urobili pri vložkovaní, skoro som sa rozplakala. Staré komíny boli tak premyslene starodávno pokrútené, vraj aby mali ťah, že jednoducho museli rozbiť celú stenu. Ale dali to do poriadku - ako boli špinaví, tak boli šikovní.
Ja, ovplyvnená českým seriálom Ranč u zelené sedmy, túžim po tej veľkej peci, kde sa dá rochniť, ale toľko priestoru zas nemáme (chvalabohu). Tak sme kúpili krbovú vložku, veľa kilowatovú, nech mi je teplo . obstavali sme ho šamotovými tehlami a kúrime ....Milujem nosenie dreva do obývačky a ukladanie ho, len keby mi stále to drevo nemizlo v krbe. Najsamradšej mám, keď leje ako z krhly a treba ísť na drevo... a ten pôžitok, ohriať sa potom ... a naháňať tie splašené chrobáčiky, čo utekajú spod polienok
V mlyne sme našli staré ,,peterky,,- piecku na nožičkách. natreli sme ju nanovo a prvú zimu sme v hale kúrili i s ňou - v rámci šetrenia. musím povedať, že keď je vonku -10 a dnu + 25 až +27, je to super. V tú zimu išlo kopec dreva, túto zimu som bola skromnejšiam stačilo + 23.
Ale viete čo je naj na vlastnom kúrení? Spomýnate si, ako bola plynová kríza minulú zimu? Keď Rusi zastavili plyn?
Naša dedina nie je plynofikovaná. To je pre mňa ešte stále šok - 21.storočie a nie je plyn!
My sme v Mlyne našli aj nejaké to uhlie a sakra, to vám dáva teplo! a toho prachu! a ten bordel! Parádne som si užívala nepretržité umývanie dlážky... Ale nemuseli sme sa obávať, že nebudeme mať plyn - veď i tak ho nemáme V piecke sme sme spotrebovali všetko to uhlie, ale povedala som , že už nikdy viac. Zážitok to bol na celý život.Pochopila som tie začudované pohľady a grimasy, keď som povedala, že si prikurujeme uhlím...

Trochu mi je ľúto starého sporáka na drevo, čo stál v kuchyni. Možno ho poznáte - hore platňa, dá sa na ňom variť, dnu piečť, teplo dáva ako pre saunu. Párkrát som s ním bojovala o prežitie, raz mi vyúdil kuchyňu, kašľal, prskal, tak skončil vonku pod prístreškom.Vyhral - mňa neposlúcha. Iba manžela - on na ňom robieva zemiakové placky.
Mimochodom, kúrime biopalivom - peletamy. S nimi som si tiež užila,,radosti,,. Ale to je na iné rozprávanie
Ach, míňajú sa, treba zas objednaťzo 5 ton