1.3 -deň otcov !

Kačenka, prosím ťa nič nekombinuj, jasné že sa bude tvroriť menej mliečka, keď malého budeš dokrmovať. Oplatí sa bojovať, potrápiť, ale žiadne dokrmovanie, načo niet nad mamine mliečko.

Naozaj si to zaslúži , tak nádherné hrdinstvo by mu závideli asi viacerí, ten môj určite
Tvorba mliečka sa upravuje sama, stačí si na pevno obmotať prsia plienkou a mliečko bude vytekať do nej a tiež menej tekutín v čase nalievania pŕs.Trpezlivosť telo si všetko zreguluje. Ináč materské mliečko je oveľa výživnejšie netreba dokrmovať. Zbytočne sa dieťatku ťahšie trávi. Prajem radosť zo dieťatka a aj s tatina

No napíšem svoj názor, svoju skúsenosť. Veľmi som sa tešila keď som otehotnela, mala som bezproblémové tehotenstvo aj pôrod a za samozrejmosť som považovala že svoje dieťatko budem kojiť. Lenže...v pôrodnici žiadna šanca že by dieťatko priložili k prsníku čo najskôr, dokonca ani nebola možnosť mať dieťatko v pôrodnici pri sebe, nosili nám detičky každé 3 hodiny na kŕmenie a to ten môj drobec vždy len búval, celú pol hodinku som ho akurát budila občas na mňa kukol a toť vsio.No tak som sa utešovala, že keď prídem konečne domov tak si zabehneme vlastný rytmus a dostaneme sa do toho. Lenže keď som chcela aby sa drobček napapal tak som kojila aj hodinu a potom po pol hodine si pýtal znova. Prišla sestrička situáciu zhodnotila tak že treba prikrmovať, že takto to proste nezvládneme. No a tak som aj prikrmovala aj kojila, ale potom sa mliečko stratilo celkom. Podotýkam že drobec mal tiež zelenú stolicu. Manžel v tom čase začal podnikať, celé dni bol preč a na všetko som bola sama. A veľmi som tým trpela, že nedokážem svoje dieťa kojiť tak ako by som chcela. Lenže potom som si o tom popremýšľala a uvedomila som si že matka nie je len stroj na mliečko.Uvedomila som si že mnohé ženy svoje detičky koja a nie sú napráklad šťastné v manželstve, že dieťatku síce dajú dobrú stravu pre jeho fyzické zdravie, ale dieťatko je nekľudné, lebo cíte mamin nekľud, smútok, bezradnosť. Byť matkou má taký široký rozmer že ak zlyhá matka zrovna v kojení v tých tisícoch ďalších aspektoch to bude aj tak tá najlepšia mamina na svete a hotovo.Keď sa mi narodil druhý synček už v pôrodici to s kojením vyzeralo lepšie, ale starší synček mal vtedy len rok a stala sa taká vec, že keď som sa vrátila z pôrodnice tak ma starší synček totálne ignoroval. Potreboval ma asi vytrestať za to že som 10 dní bola v pôrodnici . Bolo to hrozné, manžel nás priviezol z pôrodnice, odišiel do práce a ja som s drobcami ostala sama doma. Jedného som mala kojiť a druhý ma totálne odpísal. V čase keď som bojovala o to aby som dokázala kojiť svoje dieťatko tak som si musela naspäť vybojovať svoje dieťa.Ten straší ma ignoroval tak že nechcel odo mňa mliečko z fľaše, keď som ho dávala spinkať, tak ma vždy od seba odtlačil a otočil sa mi chrbátikom a trvalo to asi 3 mesiace a hneď na začiatku som si uvedomila, že znova kojiť proste nebudem. Nedokázala som to všetko zvládnuť inak ako tak že som prešla na "umelé" mliečko aby som mala aspoň aký taký systém v starostlivosti o obe deti a domácnosť.Zvolila som radšej možnosť aby som sa trošku viac venovala strašiemu synčekovi, aby sme znova našli k sebe cestu. A navyše ten mladší sa narodil s vrodenou srdečnou chybou a všetko to bolo strašne náročné na psychiku keď že manžel podnikal. Doteraz ma to mrzí že som nekojila, ale nevyčítam si to-jednoducho život nie je ideálny, a nie vždy sa dá všetko robiť tak aby to bolo to najlepšie, ani keď ide o naše milované deti. Chlapci nebývajú chorí,netrpia alergiami,dokonca sa v škole výborne učia- takže sú aj dostatočne inteligentní-takže to moje nekojenie ich nijako negatívne nepostihlo, nespadajú do žiadnych štatistík kde sa hovorí o tom že kojené deti sú inteligentnejšie, že kojené deti majú lepšiu imunitu...Švagriná obe svoje deti kojila veľmi dlho a v detstve boli neustále choré, obaja sú alergici a keď sa lekárky opýtala prečo je to tak, že veď ich dostatočne kojila, tak lekárka asi už z bezradnosti odpovedala: viete keby ste ich nekojili, tak budú ešte viac choré- to si neviem ani predstaviť- veď oni jej boli v kuse choré...Takže jasné že materské mliečko je to najlepšie ale keď sa inak nedá- nie je to tragédia Kačenka. Ešte svojmu dieťatku budeš môcť milión krát dokázať že si tá najlepšia mamina na svete.

Ja tak strucne spomeniem, co som tu uz spominala. Moj synko bol v inkubatore a hned mu dali flasu, cize k prsniku sa uz v podstate nikdy neprisal. Vraj je to mozne, no mne sa to nepodarilo. Od prveho dna som si pracne bolestivo odstriekavala mlieko a mlieko sa mi tvorilo len takymto sposobom. Nikto ho nesal, udrzala som si ho len vystriekavanim a odsavanim. Drobca som tymto mlieckom krmila 6 tyzdnov a tiez som po 6 tyzdnoch kupila prvu krabicu umeleho, lebo sme mali to iste, co vy - zelenu stolicu a hladne uplakane dietatko. Ale aj napriek dokrmovaniu som si pravidelne odstriekaval mlieko este cca do 3 mesiacov (mozno aj trosku dlhsie) a ja som dokaz, ze aj ked dieta ani raz nepotiahlo z prsnika, cize ho "naroztahalo", ja som si mliecko udrzala 3 mesiace, mozno by bolo mozne aj viac, keby som sa viac snazila - teraz mam ten dojem.

Neboj bábo to zvládne, buď v pohode,ono dôležité je aby nechudlo. Z mojej skúsenosti pri troch kojených deťoch : Prsník opláchnuť len vlažnou vodou , žiadne mydlo, prsník nesmie byť pritvrdý aby sa bábätko chytilo tak sa snažiť pár kvapiek mlieka na ústočká, väčšinou som sa snažila kojiť vo vyvetranej tichej miestnosti kde som pohodlno ležala aspoň v tých začiatkoch potom to bolo už jedno. Najviac si bábo naťahá za prvé štyri minúty a potom ešte štyri na dokrmenie. Potom nechať odgrgnúť a vydržať aspoň dve hodinky aby stihlo vytráviť. keď je moc objedené potom len zvracia. Dôležitá je aj tvoja strava aby bola hodnotná ,mne sa osvedčila krupicová kaša, jablka a vývary,zemiakové kaše a tak dalej.

Ale súhlasím s tým že aj umelé prikrmovanie je v pohode a ak sa nebudeš stresovať a dá vám to všetkým spokojnosť tak prečo nie .

hm, tak mojou jedinou šancou bola odsávačka a pre naše ČiČi bolo materské mlieko naozaj jediné vhodné. "Umeláka" nedostala 3 mesiace, potom sa mi ešte cca mesiac podarilo odstriekať aspoň na 3, 2, jednu dávku MM denne.
Jedinou útechou mi je to, že som dokázala pomôcť aspoň cez tie začiatky- mali sme obe totiž rovnakú infekciu- moje telo si dokázalo vytvoriť protilátky ale to jej maličké ešte nie. A tak ich moje telo "vyrobilo" aj pre ňu...
Ale zamyslím sa na čas, keď už sme boli doma-...Ďakujem za Nutrilon!
Bola som iba klbko nervov- skúsiť priložiť, odsať, nakŕmiť,...Nemala som tú šancu "nechať malú, aby vyhladla"- pre nás by bolo každé deko dole z váhy "jízdenka" naspäť do nemocnice.
Občas si naozaj treba uvedomiť- keď to nejde, tak to nejde. Ale zas nevzdať sa, kým je nejaká možnosť

PS: Všetko najlepšie! /hoci oneskorene /