koniec depky a dilema

Ahojte,
bola som v depke a už asi nie som - teda momentálne sa cítim celkom šťastne a to nie som ani zaľúbená
Sľúbila som vám že zreferujem, keď už nebudem v depke
Lebo ma trápi jedna dilema - ale poporiadku, skúsim vám vysvetliť,prečo sa cítim celkom šťastne.
Nakopol ma jeden docent od nás zo školy. Je to celkovo môj vedúci študentskej vedeckej práce takže mám s ním - aký taký vzťah pracovný samozrejme.
Neviem prečo mám z neho strach - keď za ním idem zreferovať ako som pokročila s prácou. A moc som s ňou nepokročila, jednak kvôli depke, jednak kvôli tomu že mi nejde moc matika,ktorú potrebujem k tej práci. Opakujem predmet matematika už tretí krát a zase to so mnou vyzerá bledo. Problém je že keď ju teraz nespravím tak ma vylejú z mojej milovanej školy
Tak som mu napísala dva srdcervúce maily v akej ......hm, nezávideniahodnej situácii sa ja nachádzam.
Typický chlap napísal: Dojdite osobne.
Týždeň som sa odhodlávala.Keď som kráčala po chodbe triasli sa mi nohy. On totiž pôsobí dosť úradne chladne a neviem čo - proste riadne strašidlo na študentov. Nikto ho nemá rád. Ale o tom potom.
Posadil ma, zobral mi kabát,a opýtal sa: "tak čo vás trápi?" navaril kávu a hodinu len počúval môj výčet trápení. Škola práca rodičia pes peniaze všecičko zo mňa letelo ako keby vytiahol zo mňa zátku.Keď mi došiel dych povedal, že mi nepomôže so všetkým ale s niečím skúsi - a ako prvé mi vybral papiere s vedeckou prácou ktoré som držala v ruke a zamkol ich do šuflíka. Vraj mi ich dá až keď budem mať všetky skúšky.Ďalej ma poslal kúpiť si zbierku príkladov z matiky a dal mi na ňu peniaze, že mu vrátim keď budem mať.
A potom mi najviac pomohol psychicky - že vôbec nie som blbá(to som mu písala v maily) že ma obdivuje ako všetko stíham,aký mám záujem o vedomosti, že sa vždy pýtam a mám pripomienky celkom k veci,atď atď že som jeho najmilšia študentka a že raz budem takouto usilovnosťou profesorka (čo je môj tajný sen)
A teraz k tej dileme:
je to patdesiatnik,ženatý, jedno dieťa, dcéra.
So ženou sa takmer už ani nevidí,nerozviedli sa bohvie prečo možno kvôli dieťaťu neviem. On na dcerke dosť lipol ale teraz sa v období puberty odcudzili.
Každý z nich má svoje záľuby kde chodí so svojimi známymi (on napr. horolezectvo a bycikle ona neviem...)často ho stretnem cez víkend v škole, behá aj po rôznych konferenciách.
Pritom je to kus fajn chlapa. Je ohromný prednášajúci, má charizmu a dokáže zaujať.Má obrovské vedomosti,skúsenosti. Teraz ako vidím dokáže aj psychicky podržať, potešiť nie je to chladný človek ktorého nezaujímajú problémy iných (máme totiž aj takých)Má srdce, city charizmu humor vedomosti..... takmer ideálny muž aj celkom pekný ešte na tie roky.
ALE PREČO PREBOHA NIE JE SCHOPNÝ ŽIŤ SO SVOJOU RODINOU???
nemôžem povedať že je to len s touto ženou. Keby sa rozviedol a znovu oženil dopadol by rovnako. Proste sa nechce a ani sa neobmedzuje. Dalo by sa povedať že nie je rodinne založený človek.
Viem si ho predstaviť ako sa na nás v škole usmieva a doma sa rozčuluje nad prkotinami.
Ale prečo? určite nie je jediný, preto sa pýtam lebo si chcem dať v budúcnosti na takýchto milých pozor - ako to že, muž - fajn muž- môže mať dve tváre? Alebo jedna z nich nie je pravá? Je on stále zlý? čo keď si v duchu myslel choď už preč a neotravuj ma?
Viem že nemám právo kecať do jeho rodiny ale ma to mierne štve že neviem ako to vlastne je. Počula som už príbehy že muž bol najprv milý a potom (po svatbe alebo po dieťati)sa otočil o stoosemdesiat stupnov.To sa ako deje často? Som z toho dosť zmätená.nejde mi asi ani tak povedať o čo mi ide čo sa pýtam ale hádam ma pochopíte. Rada by som vedela ako to s tými mužmi je.
Dakujem
PS: keď vám niekto povie že ste úžasní to tak poteší.....
Takže baby na tejto stránke - STE ÚŽASNÉ