Hihi Opica - môj skoro 5 ročný cvacho včera došiel s rozbitým čelom - modrina jak hrom a aj chrasta. Budem musieť hodiť reč s učiteľkou...Dôvod: nechcel, aby sa Tomáško hral inak ako on, a Tomáško mu jednu uvalil.
Inak zlaté deti - ako hovorí kamoška - intenzívne zlaté...
.
Ja som za obranu a taktiež nech sa spolu NEHRAJÚ - eliminovať spoločný styk, čo je pri 2,5ročných ťažké.
Pevné nervy s kamarátom...
Mali sme podobny problem, ale neskor.
Vo vacsej skupine a na ZŠ som doporucila dcere ucinnu sebaobranu - kopnutie do holennej kosti, facka, v krajnom pripade aj pohryznut... a pod. Na 1.stupni hrozila sikana a ucitelka to nevidela, napokon to deti vyriesili medzi sebou a bolo po probleme.
Ale taki mali drobci? to je tazsie - kazdopadne malemu vysvetli, ze sa nesmie nechat otlkat, nech "kamaratovi" slovne a dostatocne nahlas vysvetli, ze mu jeho "hra" nevyhovuje, ak to nepomoze - nech odite do ineho kuta, za inymi detmi, najlepsie do blizkosti ucitelky... ak ani to nepomoze - nech povie ucitelke (ale to az ako posledna moznost)
Myslim, ze deti treba uz v takom malom veku naucit, ze sa nesmu dat. Neskor - ked bude vacsi (napr. na ZŠ), uz mu nikto nepomoze... Musi si respekt vydobit sam... 
jaj Opica ťažké to je ja som to riešila s učiteľkou a potom aj s mamičkou dieťaťa . Ak to je jedno dieťa ktoré mu stále ubližuje treba to riešiť s dospelými, čo si také malé dieťa počne proti agresívnemu spravaniu dieťaťa ktoré presne vie kedy udrieť aj ako sa brániť. Ak to je viac detí ktoré ubližujú synčekovi nauč ho capnuť naspäť, nedovoľ aby sa bál
opica, ja si mylsim, ze je dolezite, aku maju v skolke v tomto smere "vychovu".
ja som sa stretla s tym, ze u nas sa tomu venuju asi dos casu t - na vyslovene osobne veci sa nesiaha (papucky, oblecenie, jedlo, ... iba ak dieta dovoli), ostatne veci sa MUSIA zdielat, takze je do ich v kuse hucane, ze si maju hracky vymienat a potom sa to naucia aj deti pouzivat ako argument a akceptuju to. Videla som zopar pripadov, ked to dieta v skupinke prehlasilo, ze teraz je raz an nom a stretlo sa to s pochopenim na druhej strane.
Riesila by som to predovsetkym s ucitelkou, dietatu by som povedala, ze sa ma branit slovne (tak aby dodrzal tamojsie pravidla - aj ked .. viem dieta ma 2.5r) a ked nepomaha, aby to povedal sam ucitelke. Naviac, kde je ucitelka, ze to sama nevidi?
Vidi, vidi. Su tam len dva tyzdne a ten maly je zjavne prvy raz od mamy a nema ziadne skusenosti s inymi detmi, tak reaguje ako ho to doma zrejme naucili alebo nenaucili. Ja som myslela, ze problem je aj v Kubim, on sa tiez dokaze pohadat o hracku, ale ucitelka sama povedala, ze nevedia si s hentym rady, ze bije hlava-nahlava kazdeho. Ale vraj sa to zlepsuje. Tak ja len tak, ze ci povedat - udri aj ty alebo nazaluj. Lebo fakt neviem, co je v tomto pripade "spravne".
co im na to hovori ta ucitelka - tvojmu synovi a tomu chlapcovi napriklad ?
Moja tamarka ma 3 rocky a zda sa mi ze take nieco by asi nevyriesila sama, keby som jej cokolvek poradila podla mna su nato tieto deti este male. Mozes riesit s ucitelkou alebo mamickou samozrejme velmi citlivo lebo vsetky sme na svoje deti precitlivene..
Ja by som to riešila s učiteľkou,pretože ona by to mala ďalej riešiť s matkou.Mám kámošku,tá to raz riešila s dieťaťom a potom sa ten malý tak zľakol,že prestal chodiť do škôlky,teda nedostali ho tam a potom učiteľky boli na kámošku "trošku" naštvané.Možnože je to jeho obranné riešenie,neviem,my sme tiež museli syna učiť "nedať sa",lebo raz mal dohryzenú ruku,druhý krát bol zbitý,tretí krát kopnutý.Teraz už sa nedá,ale už je "veľkák."
ja by som sa to snazila riesit aj s ucitelkou, aj s rodicmi toho maleho, ale by som aj toho svojho ucila, ze ked ho niekto napadne, nech sa brani hlava nehlava... tvoj chlapcek asi nema surodenca vo svojom veku, vsak?
ja si pamatam, ked som bola malicka, sama som mala takyto problem so spoluziakom.ale to som mala uz asi 4roky. Zalovanie nepomahalo, tak som sa musela zacat branit, raz som tomu chlapcovi ublizila, a uz nikdy ku mne nepriblizil.. je to blbe, ale tak to chodi medzi detmi.. ked sa das, budu si na teba dovolovat vsetci...aj ked je to urcite tazke vysvetlit takemu drobatku, vsak?... tak ja iba tolko...
Neviem, čo im učka hovorí, keď tam nie som. Netreba si predstavovať, že sa chlapci otĺkajú a nikto nezasiahne - sú to len krátke, ale veľmi intenzívne fyzické kontakty. Čím ďalej, tým je ten divoch pokojnejší, resp. skrotenejší.
Val, veru, dobrá poznámka. Ja si o tom krpcovi myslím svoje, resp. o jeho domácej výchove. Pokiaľ by som to chcela riešiť s maminkou, neviem-neviem, kam by to zašlo. 
Ale, zvládnu to - škriatkovia. Podľa mňa ten útočník jednoducho nie je celkom tam, čo sa vývoja týka, kde ostatné deti. Ani poriadne nerozpráva; čo som mala možnosť ho pozorovať vydáva len zvuky ako zviera a občas nejaké to mamááá (bez nejakých slovies,prídavných mien a tak).
Len ma trochu mrzí, že Kubiho prvá skúsenosť s touto škôlkou je takáto. A veľmi veľa detí je tam ešte z minulého roka, poznajú sa medzi sebou, sú aj o hlavu vyšší a ten náš Kubušo je tam taký osamelejší než na čo bol v jasliach zvyknutí (kamoš so všetkými). Ale to sú začiatky. Nech sa chalan naučí, že začiatky sú vždy ťažké... 
Ja som mladsieho ucila, ze ked ho biju, nech sa brani. Nech sa nenecha bit...Starsieho sme to ucili inac, pekne, kludne, nebit sa... A teraz je stvrtak a nevie sa branit, nevie buchnut.... Mrzi ma to, dohovaram mu, ked ma nejaky podobny problem...Hadam, ked bude starsi, sa to nauci, ale s mladsim problem nie je. A ked nieco, treba sa porozpravat s ucitelkou, ona je tam na to, aby davala na deti pozor. Lebo aj u takych malych deti sa utoky mozu stupnovat a pohryznutie, ci hodenie kamena byva aj u skolkarov velmi skarede...
mali sme u nás v školke podobný problém,dcéra chodila pravidelne pohryzená,mala až modriny a odtlačky zubov...hroza...najprv sa to riešilo"podobrotky"a kedže to nepomohlo,"milé dieta"preložili do vyššej triedy a bol pokoj...na starších si dovolil len raz...
Super nápad. Môj syn mal spolužiaka,ktorý keď sa cítil ohrozený,tak hryzol.Nie je to zlý chlapec,skôr taký tichý,dosť ma to prekvapilo.Ja som to nechala na učiteľky,oni sa mi ospravedlnili ,so synom som sa tiež o tom porozprávala,ale nerobili sme z toho nejaké haló,učky to zvládli super a z našich synov sú dnes kámoši.
www.ribisska.sk vitaj medzi škôlkármi. moja dcera chodila domov poškriabana od 4 prstov na tvári a učiteľka mi ju odovzdavala s ospravedlnením že lukaškovi dohovorili. a takto to išlo asi mesiac dvakrat za týždeň. dieťa som mala krvave na tvari. raz som si na odporučenie pani učiteľky zavolala lukaška a opytala som sa ho: prečo to robíš? pozeral sa všade len mne nie do očí. povedala som mu aby sa mi do očí pozeral. povedala som mu že keď chce, tak aj ja ho poškriabem každý deň na tvár a opýtala som sa ho či by sa mu to páčilo. zase pokukoval kadetade, ale ja som si vypýtala jeho odpoveď aj s tým, aby sa mi pozeral do očí. povedal že by sa mu to nepáčilo a ja mu na to že ani mne sa to nepáči. potom mi slubil že to už neurobí a tento sľub splnil.
hehe - katuška, mne sa včera Tomáško hlásil skôr ako moje decko - ten sa spokojne hral, tak došiel za mnou aspoň Tomi a vraví - "Dnes sme sa nebili. Pekne sme sa hrali." Tak som ho pochválila. On je také slniečko, bachne niekomu a rehlí sa. Ešte mu to moc nedochádza, ale keď naň zagánim a tiež si k nemu kvoknem a hľadíme do očí, tak hneď vie, že touto cestou asi nie. Ani som mu nemusela hovoriť, či mu to mám spraviť ja.
Som zvedavá, ako ma privítajú dnes...
Predstavte si situáciu: isté dva a pol ročné dieťa mláti vaše dva a pol ročné dieťa. Dôvod: to cudzie (podľa mňa mierne spomalené) decko chce akurát tú hračku, s ktorou sa hrá váš drobec, chce jeho papuče, chce jeho chlebík...
Čo má napadnuté dieťa podľa vás robiť? Nažaľovať učiteľke alebo zaútočiť? Jasné, brániť sa musí - to som mu povolila. Ale neviem, aký je u dvojročných ďalší postup. Bitka je zlá (dať príučku), žalobaby nikto nemá rád... Tak jak?
Pre upresnenie: môj syn chodí s modrinkami, škrabancami, stopami od nechtov... (už sme o tom hodili reč s učkou /môj syn nikdy nie je útočník/, dáva na nich väčší pozor, ale aj tak: čo mu mám povedať? ako má "bojovať", keď sa dostane do takejto situácie?)