Kvantá emócii, decibelov - dotaz na Danielu

Keďže ja mam "žiadne deti" (žmurk), sa vyjadrím len k Pestúnke. Sledovala som viacero častí a ako poučenie som si vzala toto:
-stanoviť pravidlá a dôsledne dodržiavať!!!!!
-veľa chváliť!!!!!!
-brať dieťa ako individualitu a tak sa k nej aj chovať(na niektoré platí to, na iné tamto)
-vychovávať a venovať čas deťom OBAJA rodičia!!!
Občas kukni Kami, aj keď teória nám je známa, život je život.
Teším sa že nám Daniela, čo-to napíše

dievčatá moje
,tak rada by som sa teraz vrhla na klávesnicu a písala ..ale bežím s malou k ušnému ...medzitým na políciu a po ceste by som si chcela kúpiť nákup lebo ...dnes deň D odchádzam na ten dlho očakávane tvorivý víkend idem ...hurá sama bez deti a manžela(i ked víkend iba sním by som brala asi ešte viacej ...
ale navarila som plné hrnce ,poprala,dokonca som stihla včera ja skrine s oblečením popreukladať ,okná umyte veľkonočná výzdoba na mieste,,,,a deti sa preukrutne tešia že zas strávia víkend iba s ockom...
iba čo mi nedá: pestúnku som pozerala lebo ma to moc zaujíamlo ...v podstate pestúnky ok....len neviem pochopiť tie mamy čo pestúnky pomáhajú zvládnuť deti..
neviem či ste si všimli ale nikdy nebol problém s dieťaťom ,len problém s matkou či oboma rodičmi že to nedokázali zvládnuť.....je to hrozné kam to podaktoré mamy nechaju zájsť keby chodili sem na stránku dozvedeli ba sa ako zvládnuť deti a rodinu ....hehe...
Kami som presvedčená že tvoje deti su super si len vyčerpaná a unavená a to že počuje celá dedina ich výmenu názorov je predsa pozitívum aspoň vedia kde sa nachádzajú a čo práve robia...ja nemám rada tiché deti hehe.nevieš kde su a čo zlé robia ...ale samozrejme s nadhľadom....
sama si povedala že su to životaschopné deti ...a o tom to je su prirodzene sebavedomé a sebaisté a len sa učia presadiť svoj názor ...ale ešte nevedia primerane ....jedine to je problém postupne sa naučia prejaviť nesúhlas aj inak ako krikom a nadávkami... skus ich naučiť komunikovať konštruktívne ..teda vývojovo aby sa rozhovorom aj niečo dialo a vysvetlili si o čo im komu ide ..ale myslím že to ešte nezvládnu až tak ..aj nás to naučil život až postupne ...nám veľmi pomohla komunikácia s "ja výrokom" ,....ked deťom poviem ja sa cítim ....ja to vnímam, a oni sa museli naučiť to isté povedať ja som chcel ,aj som myslel ...nieje to o sebectve ja ja ja....nemám skutočne času a to tu vypisujem ..
a plne súhlasím s rosičkou, lienkou a ...ale ty toto všetko vieš..
nechajme deťom priestor aby sa naučili aj hádať,aj presadiť aj mať a vybojovať si priestor, svoj životný ...nie nadarmo sa vraví že deti s viacdetných rodín sa veda lepšie presadiť a s každej situácie niečo vyťažiť ....pre seba ....ved o čom je dnešný život ..ako chcem s nich mať životaschopných ľudi čo uspejú a budu spokojný sami so sebou ...niekde to natrénujú ...
idem baby napíšem ked budem stíhať a ..
zatiaľ prajem veľa sil a nadhľadu ...pekný slniečkový den i víkend až nestihnem ....

Neda mi , nepridat sa, aj ked aj ja mam "ziadne deti" ( dvakrat zmurk-som lepsia ako Lienka )....a predbehla ma Ranna Rosa a aj Lienka, ale napisem, co plati u nas...a to nemam deti, ale len chlapcov .
Jednoznacne suhlasim s urcenim priorit, chvalenim a DODRZIAVANIM PRAVIDIEL a aj s tym, ze by sa mali zucastnovat obaja rodicia.
Nase zlate pravidla:
-aj rodic sa moze mylit a vie si priznat chybu aj pred detmi....vtedy rastie v ociach deti....aspon u nas
-chvlait, chvalit, objat , chvalit...a to nielen deti , ale aj dospelych
-vyhradit si "čiernu hodinku" raz tyzdenne...kazdy si moze povedat, co ho trapi, co sa mu nepaci na tom druhom...aj deti na rodicov...bez toho , aby sme to pouzili neskro...teda zneuzili...vtedy sa dozvieme, co si deti o nas naozaj myslia
-odmena v pravu chvilu-cukrik, bozk, dlhsie vonku
Tak ja len tolko

Priznám sa, pri poslednom dieli Pestúnky,
mi 21 ročný syn zahlásil, tí chalani sú presne
ako sme boli my v ich veku. Tiež sa večne
klbčili,bili,prezývali a ja som bola tiež na nich
sama.Už ma nebavilo ,riešiť ich nekonečné
šarvátky.Zasahovlaa som ,keď hrozilo ,že bude tiecť krv.Neviem prečo boli v detskom
veku takí besní asi to robila zlá kombinácia
3 chlapci bez otca. Asi v 7 triede zavolala
triedna učiteľka dvojčiat na rodičko psychologičku a to aj mne veľmi pomohlo pri
ich výchove. Prišla som na to,že keď ich pochválim ,snažia sa robiť veci lepšie a ochotnejšie. Keď som použila vetu" Mirko,
prosím ťa ,mohol by si mi pomôcť " Tak mi
pomohol hneď a bez rečí . Ináč ,by som si
vypočula, "Zasa ja ? JA som včera...Nech ide
Roman." Tak som zistila,že pochvala a zázračné slovíčka "Prosím ťa mohol by si"
naozaj fungujú. Myslím že lekcia z psychlógie
by pomohla vyriešiť nmohé rodičovské aj manželské problémy. Škoda ,že som sa k
tomu nedostala skôr.Dobre je určité triky
z psychológie vedieť a hlavne ich používať.
A život bude krajší.

Pekne slovo a pochvala s prosbou dokazu naozaj zazraky

nemám moc času, ja len pikošky:
Včera som poprosila najmladšiu, aby mi podala zo stola mištičku po synovi, ktorý dojedol ovocie a misku tam nechal, nebol v kuchyni a ja som umývala riad, tak som ju o to poprosila a ona mi na to: "Prečo ja, veď nie som jeho slúžka".
Ďalší príklad, ja pečiem palacinky na dvoch palačintovkách, medzitým trénujem slovíčka z logopédie so synom a najstaršia sa neprezlečie do pyžama, lebo ona je dole a pyžamo hore a ja jej ho mám doniesť.
Na jednej strane sa napočúvam "prečo zase ja", na druhej strane keď ich o niečo prosím často to dopadne tak, že to chcú urobiť všetci a kriku je stále dosť, hlavne tá najmladšia musí byť všade a mať všetko rovnako ako všetci.
Starší si dôvodov na vzájomnú škriepu nájdu toľko, že ich nestíhajú ani uplatniť .
Inak sa večne hádali čo si pozrú na DVD, tak najstarši vymyslela plán "dnes je po, napr. Kamkovom", a takto sa dni striedajú, super, ale čo ak si niekto z nejakého dôvodu nemôže uplatniť nárok výberu, to začína boj odznova.....
No nevadí inak nebude.

tak ešte stále som tu
mne to totiž nedá hehe..
môžem povedať len toľko ako to r obime u nás..ked deti pribúdali a pribúdali mala som s toho zlé pocity voči iným deťom ,voči tým čo už sme doma mali. bála som sa ako dať deťom to čo potrebujú... dostatok času lásky, ale aj pocit že je pre ma dôležité aj ono!!! ako jedinec nie ako moje deti -stádočko hehe
tak som začala využívať každú ch vilku počas dne a ked idem do mesta na nákup čo musím autom vezmem vždy len jedno dieťa vždy iné to čo je po ruke alebo čo viem že potrebuje aby som chvíľu bol len sním..pomáha nakupovať ,opýtam sa čo by sme zajtra varili podla toho nakúpime,poradím sa či si dajú banány alebo pomaranče čo kúpiť...a podobne vyberie sladkosti aj pre ostatných ..dosť často ked sa dá urobíme nákup a na 10-15 minút skočím s nim do cukrárne dáme si koláčik posmievame sa na seba a poviem mu že som rada že dnes bolo na nákupe som nou ono ,lebo dobre poradilo a dobre sa správalo a podobne...aj malého Samka brávam a to nemá 3 roky jasne že sa nepýtam na podrobnosti ale...kukneme fontánu na námestí a podobne v podstate je to dáka pol hodinka naviac ako keby som preletela mestom sama...
ked idem do kaderníctva vezmem dáku babu, nech si urobíme babskú jazdu dám im ostrihať končeky len tak ako že..pripadne nás už poznajú tak im umyje vlásky baby maju dlhé a potom sa dôležito tvárime že sme mali skrášlovací deň..chodím vrámci dobíjania bateriek na plávareň ale teraz beriem sebou aj puberty aby.... kecáme rehotkáme sa potom posedíme na plavárni na džús len tak aby vedeli že su dôležité aj ony ...večer ked deti spia sedíme často v kuchynke oni sa tvária že si čítajú a ja že upratujem a tak hodíme reč ..niekedy je to pár minút inokedy hodina..
a takéto podobne voloviny robím aj ked na úrad idem vždy aspoň jedno dieťa mám a tak som sa naučila že aj ked chvíľka ale pre dieťa je to super aby vedelo že aj ono je pre mňa dôležité ,a mám pocit že to pomáha oni vidia že nemôžem len tak venovať čas celý den len jednému ale vedia že som tu ..podobné robí manžel ked ide na nákup,na benzinku či umyť auto ...a on ešte použiva takú vetu ..".prosím mohla by si mi isť pomôcť ,vieš ty to vieš najlepšie a s tebou sa mi tak dobre robí ty aj poradíš" ...decká dokonca aj záhradu kosia šťastné aj dvor zametajú hrdo lebo oni to robia najlepšie a funguje to napodiv aj u tých veľkých ..ešte mám jedno čo ma napadlo vrámci pomáhania domácich prác sme zaviedli že mne po kuchynke sa pomáha za odmenu !!! to by ste mali vidieť ako sa tešia ked poviem že dnes môže pomáhať ....okolie sa smejú že ich deti za trest a u nás za odmenu ..ale urobia to tok či tak akurát tie naše s radosťou ...
neviem posúdiť čo je lepšie či mať pár či nepár deti a lebo tak ...v podstate mám tak, že vždy su dve deti podobnej alebo blízkej vekovej ..ale nefunguje to tak ako sme si na začiatku predstavovali ....oni sa jednoducho našli veľký malá a podobne tí čo chcú, nie čo by vyhovovalo mne ..ale ked sme mali dve deti bolo ok, ked deti bolo 3-4 bolo asi najťažšie ..teraz je super ked toľko deti oni sa ja prehrajú aj učia jedno od druhého aj postrážia či odkontrolujú ..samozrejme sa hádajú a vykrikujú a škriepia ..pokiaľ to nieje o život ale len hlučne... naučila som sa nezasahovať alebo ich pošlem von či do dákej prázdnej izby aby si to vyriešili samé, nebudem robiť policajta lebo ked sa zastarám len sa spoja proti mne ..ale asoň ich niečo spoji ...
a ešte užasne spojovacím prvkom v rodine je naše spoločné patlanie ked sa posadime v našej malej kuchyne pri stole a spoločne tvorime najčastejšie tvorime preto aby nerobili zle a nehádali sa ked vonku zle počasie ..potom je problém a dobudovávame všetko okolo aj poštárka dostáva od nás darček ale decká sa tešia ..ked pracujú môžem s im o veľa veciach rozprávať ukázať im ako môžu pomôcť a podobne a ked vidím že pochvália Denisa za vytvorenú pohľadnicu "a to je čistá patlanica na úrovni 1r.)a povedia mu že Denis ty si sa krásne snažil ! som spokojná viem že sa pomalí do nich ukladá... neklamú mu že to úžasné ale povedia že vidia snahu ...tak sa snažím robiť..neviem či to dobre alebo zle neštudovala som ale robím tak ako cítim ...a chodievame aj na rôzne školenia kde nás psychologička učí ako komunikovať s deťom či ako čo kedy a podobne je to velmi super ale je to tak že na každé dieťa je to iné a plati iný prístup niekde som písala že najťažšie bolo pokial som nepochopila že nemusím dávať rovnako ale toľko čo ktoré potrebuje ...
píšem skok sem, skok tam ,tak prepáčte ale ako bežim okolo tak ťuknem a ked niečo napadne dobehnem ja ..hehe
stále píšem ja robím ale nie je to tak úplne, lebo za týmto stoji aj môj muž, nemohla by som odisť niekam s jedným keby on nebol s ostatnými ,alebo nevládala by som ked dni pod psa... keby tu nebol a nepovedal to spolu zvládneme ..on je ten tichší pokojnejší a kľudnejší ale je to super otec a deti ho zbožňujú, ale niekedy je ako to dieťa, musím určiť pravidlá aj pre neho
jedno veľmi zásadne pravidlo sme si určili na samom začiatku ked nesúhlasím čo on dovolil alebo zakázal dieťaťu, poviem mu to boko nie pre dieťaťom ...a opačne neprejavím nesúhlas alebo nekritizujem vo veci výchovy pred deťmi ...aby deti vedeli že sme za jedno a vedeli že sme autorita a nie podkopávať jeden druhého a tým zneisťovať dieťa...

pekný víkend Danielka želám...