reklama
Kde sa podela rovnováha včerajška, bytia, obyčajnej každodennosti. Vždy vedela, kam kráča, vždy mala ciele, poznala význam činov. Strata mamy ju zneistila a teraz blúdi v krivkách sínusoidy. Od radosti ku starosti, od úsmevu k slzám. Bez koreňov, bez vnútorného pokoja.
Blúdi. Hľadá seba a zmysel všetkého...
reklama
reklama
![]()
![]()
![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
![]()
![]()
![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Priskaa rozumiem ti...zial...je mi to luto...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj moja, myslela som na teba ako sa máš? Vyzerá, že jednoducho nie ...

