Polepsovna

Nuž veru toto nie je ľahké. Povedz mi úprimne takto si sa rozhodla že už nikdy nebudeš blicovať iba prvýkrát, alebo to už bolo viackrát. Zrejme preto veľmi neveria lebo si to hovorila aj predtým. Myslím že máš naozaj nejaký problém, človek toto nerobí len tak a psycholog už mal byť dávno v tvojom programe. Možno nejaká psychoterapeutická skupina ale to ti poradí už psycholog.

Treba pomenovať to, prečo robíš také veci. Tento vek je ťažký pre mladého človeka lenže môže si zlá cesta v tomto veku  zničiť celý život svojim smerovaním. Čím skôr pôjdeš k psychologovi tým lepšie. Ty sama si presvedčená že to už neurobíš, ale nevieš ako budeš reagovať na niečo čo ťa zastihne, ja som už stará ale viem jedno, nevedela by som sa ani len za seba zaručiť že takto nebudem reagovať, lebo každá situácia je úplne iná, zastihne nás v úplne iinej rovine a reakcia môže byť znovu rovnaká, takže nespoliehaj iba na to že to už neurobíš ale hľadajte spolu s rodičmi a aj školou pomoc. Vysvetlí im to tak ako si to tu napísala, ale k tomu že už vieš že to neurobiš použij iné slova - urobím všetko preto aby sa mi to už nestalo a pod.

Daj nám vedieť ako si skončila.

Carmenka, súhlasím so všetkým, čo Ti hore napísala Margori...Psychológ by mal byť podľa mňa Tvojim veľmi "dobrým" pravidelným poradcom a  rodičia a škola popri ňom...Podľa mňa, dobré je už to, že si to všetko uvedomuješ a že to už nechceš robiť, a že Ty sama žiadaš o pomoc, lebo vieš, že to čo robíš, nie je správne... Ja sama som vychovala dcéru, ktorá prešla aj DC a RC - myslím, jej to pomohlo, ale to je samozrejme zasa iný osud, iné starosti, iné trápenia...

Držím palce

Dobry, mam 14-rocnu dceru, teraz je v 9.rocniku ZS. Neviem si s nou rady. Nechodi do skoly, neuci sa, fajci, ma tulave topanky a je lahko ovplyvnitelna nevhodnymi kamaratmi. Mna neposlucha, nerespektuje, citovo ma vydiera, svoje si presadzuje krikom, vrieskanim a trieskanim do vsetkeho co je okolo nej. Uz bola 3x v diagnostickom centre na dobrovolnom pobyte. V DC sa spravala dobre a zo zaciatku aj doma. Po mesiaci ci dvoch uz bolo vsetko zase v starych kolajach. Teraz je dcera pred prijimackami a ja pred rozhodnutim dat ju do reedukacneho centra Zlate Moravce  alebo nie. Neviem ci je to zariadenie fungujuce aj cez cele prazdniny alebo len cez skolsky rok ako DC. Je to pre mna velmi tazke. Velmi ju lubim aj ked som si s nou uz zazila. Zlyhala som ako matka aj ako rodic. Vsetci vravia aka je moja dcera nevychovana. Aj psychiater do spravy napisal ako dovod spravania - benevolentna vychova. Ale nikto mi nevedel poradit co mam robit , ked som prave riesila tazku situaciu s dcerou - jej amok. Ja dceru lubim a vzdy som pre nu chcela len to najlepsie. Citila som to tak vtedy a citim to tak aj teraz. Dceru som si adoptovala ako novorodeniatko. Mala prieduchy srdiecka, velmi  znizenu imunitu a ochabnute svalstvo na celom tele. Od 3-mesiacov sme cvicili Vojtovou  metodou v rehabilitacnom centre a potom este dlhe roky sme pokracovali v rehabilitacii. Pripravny, prvy a druhy rocnik ZS absolvovala v logopedickej ZS nakolko mala dislaliu. Ked bola prvacka, zomrel moj priatel, ktoreho milovala ako svojho otca. Myslim si , ze ju to velmi poznacilo. V tretom rocniku presla z logopedickej skoly na kmenovu a tam ju spoluziaci bili a sikanovali. Ked som to zistila, skoro som zomrela, lebo ja som ju kazde rano vodila do tej skoly priamo do toho pekla a ona tam bola uplne sama bez akej kolvek pomoci. Myslim si, ze vtedy ma asi zacala nenavidiet. Dala som ju na inu skolu ale ona odmietala chodit do skoly. Vtedy mi soc.kuratorka doporucila DC.  Cely cas mi bolo luto mojej dcery, cim vsetkym si presla a zazila a nikto, ani ja sme jej nepomohli.  Len ju kazdy obvinoval, ze je rozmaznana, ze provokuje, jednoducho je to zle a problemove dieta.             V 8-rocniku ZS to vypuklo. Dala sa do spolku s partiou nevhodnych  kamaratov a dali sa na zle chodnicky. Teraz je v tazkej puberte a nechcem aby si pokazila cely zivot, len kvoli tomu, ze teraz to nechape alebo to nechce pochopit. Musim urobit vsetko co mozem aby som jej vytvorila sancu na lepsi zivot. Platim jej doucovanie aby uspela na monitore, aby uspela na prijimackach na SOS a aby ukoncila ZS.  A uvazujem uz aj o tom, ze dceru dam do detskeho domova aby ju vychovavali odbornici, lebo ja mojou zlou vychovou som jej uz dost ublizila. Ona ma respektovat uz nikdy nebude a nechcem aby sa jej nenavist alebo odpor voci mne este zvacsoval, uz to viac psychicky neznesiem.