Dva krát som sa tento týždeň v telke stretla s veľmi podobným príbehom. Prvý krát v životopisnom filme o Luise Spagnoli. Druhý krát včera sme nejakou náhodou sledovali dokument o ženách v českých väzeniach.
V oboch prípadoch išlo v podstate o to isté - týraná žena, despotický manžel. A oni obe trpeli. Keď prišiel, prvú ukecal, napriek všetkému, čo robil. A ona to vedela. Aj okolie to vedelo. Skončilo to tragicky, ubil ju k smrti. Potom skončil aj sám.
Druhý príbeh, tiež so života bol o tom istom v bledomodrom. Pani v stredných rokoch. Vo väzení za ublíženie na zdraví s následkom smrti. V bežnom živote pracovala dokonca na súde. Popísala len pár vecí, čo jej manžel robil. Napríklad ako nastavila vlastný chrbát, keď sa mu znepáčilo, že bábo plače. A chcel ho poliať vriacou vodou... A kopec iných nechutností.
Nikto to zrejme nevidel. Alebo nechcel vidieť. ALebo nemohol pomôcť? Netuším. Nerozumiem tomu. Príde mi to ako bezvýchodisková situácia.
Kde sa stala tá chyba, že niektorí ľudia sa správajú ako zver. Narodia sa takí? Sú to gény? Alebo iba prenášajú vzorce správania z vlastného detctva? Formuje ich okolie? Čo sa dá v takomto prípade robiť?
Zažila som niečo podobné aj reálne. Išlo o kolegyňu a jej priateľa. Správal sa podobne. Dobil ju tak, že prišla o dieťa. Dolámal jej rebrá. Celé svoje veno prehajdákal na svoje podnikateľské pokusy. Mala kam odísť. Ale neodišla, lebo čo, respektíve koho by potom mala? Nakoniec ju vyhodil, lebo už nemala dosť peňazí...
Ani vlastne neviem, čo chcem povedať. Lebo mi to celé príde neriešiteľné. Možno by mohla takáto žena ísť na políciu. Ale čo potom? Odsúdia ho, odsedí si pár rokov. A čo potom? A čo tie deti? Preberú vzorce? Alebo budú úplne opačné?
Vidíš, ani by mi nenapadlo, že to sú takéto historické vzorce. Ano, samozrejme, samej žene je ťažko. Zvyčajne.
Ja mám občas pocit, že tam je aj láska. Len sa nejak vymkla z rúk
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pozerala som ten dokument o ženách vo väzení, dokonca som cez víkend pozerala na you tube dokument mama z basy, je to na zamyslenie...
mám dcéry, tak sa o tom občas rozprávame
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jááj, veľmi silné to bolo - čo žena, to naozaj silný príbeh. Bez ohľadu na to, že ako obyčajne väčšina prehlási, že sú tam nevinne.
A núti ma to rozmýšľať, pre koho je ten trest vlastne určený. Či pre toho, čo si to "odsedí". Je o neho postarané. Alebo o toho, čo ostane doma. A musí sa postarať o všetko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ťažko. Ak o tom vieš v okolí a nechytá sa týraná žena, že chce pomôcť, tak ťažko prebíjať sa a niekomu niečo nútiť.
Ono to má hodne podľa mňa s nízkym sebavedomím. No a s opakovanými vzorcami z predchádzajúcich generácií. To čo nám nechali tí predkovia - od "nemáš chlopa, nemáš pravdy" cez "láska nehádavá, láska nemilovaná" až po "on ma už neľúbi, lebo ma nebije".
Ženy boli nejak vždy brané ako submisívne - proste sa podriadia - ako je to v Biblii? A žena bude nasledovať muža? - no tak sa to nejak vysvetľovalo aj to "v dobrom aj v zlom". Fakt si myslím, že hodne veľa je toho odpozorovaného od mala, ako sa kto v rodine chová. Ak je otec tyran, zväčša synovia podobne sa správajú. Však kde sa majú chudáci naučiť, že to ide aj inak. No a dcéra? Však mama za také aj viac dostala.
Akurát som včera čítala niečo na podobnú tému. Skončilo to tým - málo serotonínu.
Nízke sebavedomie, presvedčenie, že to tak má byť, resp. ešte tvrdší kaliber "však si to zaslúžim".
Môžem z veľkej povzdiali len konštatovať. Našťastie osobnú skúsenosť nemám, ani nijak z veľmi tesnej blízkosti. Ale keď si to tak človek zoberie, najlepšie ísť zdravím príkladom pre decká. A ak spozoruje človek nejaké šumy vo vzťahoch, čo sú neni zdravé - ukončiť ich. A je jedno, či je to až fyzické. Psychika padá zvyčajne prvá. Ťažko poradiť. Lebo zvyčajne na sebe samých tieto choré vzťahy nechceme vidieť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Túto tému spomínala aj moja psychologička, ktorá pracovala jeden čas s takými to ženami, vraj máme v sebe po celé generácie zakorené "Nemáš chlopa, nemáš pravdy ..." v preklade, bez muža si nič. To bude asi jedna z možností, druhá bude asi aj o tom, že niektoré ženy nemajú kam ísť a z čoho žiť .... Tretia môže byť aj to, že počas spolužitia s psychopatom sú naočkované tým, že sú absolútne nemožné, neschopné a vôbec si neveria, žeby to samé zvládli? Ostávajú v naivnej viere, že sa to raz mení? Neviem ...