Ked som mala 8 rokov moja maminka ochorela. RAKOVINA. Vtedy som nechapala co toto slovo znamena, ake je znicujuce a bolestive. Trvalo par tyzdnov kym maminka lezala v nemocnici v bratislave, my sme ju chodili navstevovat ale nevedela som ake je skutocne riziko zeju stratim. Po operacii a ozarovani nam nasu "zdravu" maminku pustili domov. Odvtedy uz nepracovala, bola doma starala sa o nas, chystala nam desiate varila obedy a ptom zase vecere, cez vikendy vypekala kolaciky........no posto moja uzasna nenahraditelna maminka. Dlhe roky sme si takto nazivali spokojny zivot a kdesi kde sme my ani netusili sa dialo nieco ine...........
Moj otec si nasiel priatelku odisiel s nou do zahranicia pod zaminekou ze ide zarobit peniaze pre nas pre rodinu.....prevalilo sa.......BOLELO......ale aj to sme zvladli. Dodnes si pamatam ako maminka potichu plakavala ked skoncil jeho pravidelny nedelny telefonat.
Mam dvoch bratov, teda teraz niekedy mam pocit ze uz ani nie. Odcudzili sme sa akoby ani neboli vlastni. Ale vtedy sme boli ako jeden. Odisli za otcom a prezili si svoje. Tak ako ja ked som za nim sla na prazdniny - brigadovala a prezivala svoje prve lasky ale aj hrooozy. Ano velkomesto zvane LONDYN a jedno male 16 rocne neskusene dievca zo slovenska to je kombinacia ktora casto sposobovala hrozu. Ale zvladla som.....
Dva dni pred mojou stuzkovou sa otec vratil na slovensko, so svojou priatelkou a vtedy uz tusim 2 rocnym synom. Den pred stuzkovou mojich rodiciv sud v trencine rychlo bez komplikacii rozviedol.....dohodli sa o vsetkom, o majetku, o detoch, o vyzivnom........nikdy sa nehadali.....dvaja civilizovani ludia, ktori sa myslim az do poslednej chvile skutocneho zivota mali radi........a myslim ze aj potom......Zvladla som....
Nastupila som na vysoku skolu, maminka zacala ciastocne pracovat po dlhych rokoch, odkazana sama na seba. Starala sa o mna a mojich bratov......ti jej to uz potom ale velmi neulahcovali. Aj otec sa staral aspon si o myslel. Myslel si ze ked posle postou par korun ma svoje odbite......to ze cakam na jeho telefonat v den svojich 20 narodenin ho az tak moc netrapilo......vlastne sa nai necudujem, jeho priatelka to nemala velmi rada.......nemala rada nas, jeho deti........neviem asi sme jeje primominali jeho minulost........a mozno aj ich spolocnu utajovanu a delenu minulost.........a on sa podriadoval........nebojoval o nas............Zvladla som
Na konci tretieho rocnika ma v jeden vecer zastihol telefonat..........uplne nepripravenu na nieco take.......uplne samu ...maminka sa bavila s kamaratmi na chate.....niekto ju predsa len mal rad a pomahal.......telefonat.......tvoj otec je v nemocnici sa niesol v tajomnom a zlovestnom duchu........ale nikto mi viac nepovedal.....druhy den rano cestujeme s bratmi za maminkou odchadzame z kruhu tych najblizsich do topolcianskej nemocnice a nachadzame odpoved.......otec prekonal mozgovu prihodu a lezi v kome.....prognoza neista, nejasna.......10 dni cakame co bude dalej .....prebera sa.......vsetko si pamata.........mam pocit ze sa da este vsetko zachranit aj nas spolocny vztah.........radost bola priskora........po niekolkych dnoch ho prevazaju do nemocnice na kramaroch.....operuju a potom si pamatam uz lento ako mi doktor v malej ulicke pri obliakni nemocnicneho plasta hovori "VAS OTEC ZOMRIE......asi si poviete ved kazdy raz zomrie, aj mna to vtedy napadlo, ale ten doktor myslel prave TERAZ.........stala som pri jeho posteli a jedine co som dokazala povedat bolo "LUBIM TA". Neviem ci to nieco znamenalo, ale otec nezomrel, ani v ten den ani niekolko rokov potom. Vlastne este stale zije hoci som si uz mnohokrat vo svojom vnutri povedala kiez by bol zomrel. NETVOR . ano tak sa citim zakazdym ked na to pomyslim....ale ked zivot je taky nepsravoldivy.
Aj to som zvladla. Otec ostal priputany na lozko, nekomunikoval a naviac ostal uvazneny v dome so sovjou priatelkou ktora nerada videla moje navstevy. a tak boli coraz zriedkavejsie az som prestala chodit uplne.
September 2004......vydavam za muza ktoreho z celeho srdca lubim........a jedine co mi na svatbe chyba je moj otec. Ale zvladam.........
Februar 2006......15 rokov po tom co maminka prisla "zazracne vyliecena" z nemocnice.....z rakoviny....prichadza dalsia rana tentoraz ale ovela bolestivejsia.. Choroba sa vratila. Ovela horsia zakernejsia, pokrocilejsia a KONECNEJSIA ako predtym. Zacinam balansovat.......navonok stale zvladam vovnutri trpim ako blazon a BOJIM SA. strasne sa bojim ze ju stratim.
Som tehotna, riesime byvanie a maminka prichadza s navrhom "podme byvat spolu".....vlastne aj tak vsetko riesime spolu...zvladame spolu a tak sme sa pustili do hladania. Nasli kupili zacali prerabat. Medzitym zvladame chemoterapie maminka coraz menej vlasov ja coraz vacsie brusko......obe coraz menej sil. Ale stal sa dokazeme smiat, stale dufame verime. Operacia......NADOR A METASTAZY SU ROZLEZENE VSADE.....PRILIS VELKE......NEOPEROVATELNE. To ma byt akoze koniec? To je vsetko co povedia? Dalsie chemoterapie dasie dve operacie maminka sa nam straca pred ocami zato ja som uz obrovska.
13.10.2006. Piatok.......manzel odchadza do prace a zrazu vola z parkoviska ukradli nam auto......to snad nie to si snad iba niekto robi srandu nie je toho uz dost????????
dalsie chemoterapie...............
2.12.2006 stahujeme sa do nasho spolocneho noveho domceka. este ani zdaleka nie je dokonceny ale to vsetko ZVLADAME.....maminka uz nemoze vobec jest.........vsetko ju boli najviac nohy. Cestou z poradne kupujem masazny gel a masirujem jej nohy.....stale vracia a ja s tym obrovskym brusiskom beham s vandlom hore dole po baraku.....drhnem okna, zem aby sa citila ako doma........
Este dva dni pred terminom sa terigame z trnavy do bratislavy sanitkou....doktorka nas posiela domov vraj pre maminku nemaju miesto a ona je len na paliativnej chemoterapii........vlastne mi velmi jasne dala najavo ze prednost maju ti ktori sa daju zachranit. Vlastne logicke ale priserne to boliiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii
12.12.2006 rano o 6 pred domom zastavuje sanitka. maminka ma nastupit na dalsiu chemoterapiu. Chvilu po jej odchode ma manzel odvaza do nemocnice na druhy den rodim.....
13.12.2006........narodila sa nam kraaaasna dcerka.......na lucia bosorka jedna.........na rychlo trobeny cisarsky mi na nalade nepridava. ale ked mi ju po dvoch dnoch prinesu z inetnzivky na tvari mam uz len usmev. Na 6 den nas pustaju domov.........tesim sa ale.......
telefonujem do bratislavy...maminke sa pohorsilo.....nechcu ju pustit domov......vraj potrebuje specialnu starostlivost. S tyzdnivym babetkom na rukach telefonujem a vybavujem opatrovatelsku sluzbu........vianoce bez nej?????? TO NIEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE
Zvoni mi telefon " pridte maminke je velmi zle"........volam manzelovi ,potom este detskej lekarke a pytam sa ci mozme aj s malou do nemocnice. Jej kladna odpoved mi dava aku taku utechu. Mabzel sa ponahlôa z prace, nasadame do auta a vyrazame. Dvakrat musime stat lebo mala stale place ale to nevadi uz aby sme tam boli. Na izbu nas s malou nechcu pustit vraj ta chemia je pre nu nebezpecna.............idem najskor ja........pozeram sa do oci mojej maminky, pozeram sa ako jej je strasne zle ako trpi a slubujem jej SVATOSVATE JEJ SLUBUJEM ze zajtra pojde domov. Podarilo sa nam presvedcit lekarku nech ju prevezu aspon do trnavskej nemocnice. Odvoz zabezpeceny na 8.
20.12.2006 8 30.........zvoni telefon........VASA MAMINKA ZOMRELA" v naruci zvieram to malicke stvorenie ktore mi boh dal a placem. Nedokazem prestat plakat.......potom same telefonaty vybavovanie pohrebu a tma.........velka cierna diera.........neviem asi som zablokovala vsetky pocity ....mozno pud sebazachovy......mozno som len chcela ochranit toho drobceka......neviem.....este pred vianocami sme absolvovali pohreb........mimochodom pocas mojho tehotenstva uz 5......ale to je ina story.......
Od toho dna som sai neskutocne velakrat zelala aby nezomrela........kiezby len zila......kiezby si za nu boh vzal niekoho ineho.........mozno aj mojho otca.......to by som zvladla lepsie..........to som si dokonca zelala.......a do kelu aj teraz ked to pisem napada ake je to nespravodlive......preco ona nemohla zit a on zomriet........mam ho rada a znovu ho obcas chodim pozriet....ale nieco vo mne sa zmenilo.......uz NEZVLADAM
V mojom zivote je mnozstvo uzasnych mam. Mama mojho manzela, mama mojej najlepsej kamaratky, moja byvala vysokoskolska ucitelka tiez mama.........vsetky mamy ktore som kedysi volavala moja druha mama......dnes to uz nedokazem......dnes vazim slova......dnes viem.......ze.......MAMA JE LEN JEDNA.........a strasne mi chyba
zuninka si uzasne silna, co vsetko si zvladla a prekonala. Co vsetko sa vie zosypat na jedneho cloveka je az neuveritelne. Drzim ti palce a krasnou dcerkou a rodinou, ktoru mas a ktora ta miluje. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tiež nemám slov, tak len takto 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vdaka za podporu.......dnes sme uz opat 4 do poctu.......od septembra mame novy prirastok Davidka......Verim ze nas nasa maminka z nebicka strazi a kazdy vecer pred spanim to vravievam mojim drobcekom......myslim ze nechapu....ale ja ano,,,,
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzinka, az som sa rozplakala a kolegovia sa po mne pozeraju ze co mi je...
Ja mam uzasny vztah s maminkou a tatinom tiez, tak si viem trosku predstavit ake by to bolo strasne jedneho z nich stratit.
Si velmi silna zena. Drzim ti palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá zuninka, dočítala som to cez obrovské slzy a to som tiež ešte v práci, ako fazulka, ale musela som zareagovat. Prežila si toho utrpenia veľmi veľa, je v tebe neskutočná sila. No a na konci tvojho príspevku akoby som sa sama našla. Celý život som mala krásny vzťah so svojou maminou, bola to obdivuhodná žena, nesmierne múdra, obetavá, zručná. Ale celý život vedľa môjho otca trpela. A my deti tiež. Nielenže bol alkoholik, ktorý keď prišiel v nálade domov robil doslova cirkus, neraz rozbíjal, čo mu prišlo pod ruky, útočil aj na nás i mamičku a celý život mal popri tom všetkom milenky, o ktorých mama vedela, ale sa s ním nerozviedla. Dokonca u jednej istý čas aj žil. Potom sa zas vrátil. Proste hnus, nikdy mu to nezabudnem. Ale čo ma najviac štve, že chudera mama nakoniec ochorela a veľmi rýchlo zomrela a on, môj "otec" si dodnes chodí po svete, užíva všetko, čo po mojej zostalo a je stále rovnako hnusný a zlý, ba ešte horší, lebo znenávidel celý svet a nikto nie je dobrý, len ON. Cítim sa preto presne ako ty, tisíckrát som to už vyslovila, že kde je tá spravodlivosť, že moja milovaná mama musela zomrieť a on tu ostal. Nikdy sa s tým nevyrovnám. A to ešte rozpráva, ako mu je teraz dobre, keď je sám, že konečne sa má výborne. Nemám slov...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veľmi smutný príbeh.a ja sa sťažujem.Hanbím sa,že si myslím,že moje problémy su najväčšie.a teraz som si uvedomila,že som niekedy nepríjemná na svojich rodičov,že ma kontrolujú,napomínajú,telefonujú a mne sa nechce s nimi rozprrávať...radšej nech sú takí,len nech ich ešte dlho mám.niekedy si neskoro uvedomíme,že nie je samozrejmosťou byť zdrvaví.gratulujem k detičkám a dúfam,že už bedeš len šťastná,lebo toto je fakt veľa na jedného človeka.napadlo ma,že koho pánboh miluje,toho s krížom navštevuje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Osud je k tebe krutý ale ver, že už bude len lepšie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Smutné ale krásne krásne už len tým s akou láskou si to napísala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neviem co nato napisat, si silna zena a prajem ti asi viac ako inym aby sa ti karty konecne otocili a aby ti uz zivot prinasal len radost a usmev na pery..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cez slzy ani poriadne nevidím a nemám slov. FAkt neviem, čo napísať. Tak krásne si to napísala, že tvoja maminka ťa určite aj z nebíčka stráži a chráni kroky celej tvojej rodinky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak tu brečím...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zuninka...velmi silny pribeh, privadzat na svet svoje dietatko a zaroven stracat najblizseho cloveka, svoju mamu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..dakujem za tento pribeh, dakujem preto, lebo si mi prave opisala, co asi prezival a preziva moj 12 rocny synovec, ktory pred mesiacom a pol prisiel o mamu.. rakovina.. a ako asi vnima to, ze moj brat (jeho otec) ma "UZ" davno druhu rodinu a "INE" dennodenne problemy..
Apropo, vies co si myslim? Ze tie baby, co sa davaju dokopy s muzom, ktory je rozvedeny a ma deti, tie deti sice akceptuju.. na vikend.. ale neuvedomuju si, ze sa v zivote moze stat HOCICO a tie deti sa stanu ICH VLASTNYMI a na to veru treba velke srdce a velku odvahu!!!
Zelam ti, aby to bolelo, co najmenej, aby si bola ta naj mama pre tvoju krasnu kreaturku a aby si nikdy nemala pocit, ze si sama.. lebo toto iste prajem tomu mojmu krpatemu 12 rocnemu synovcovi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
eifi, moju sesternicu nemohla jej mama mať... až 4 roky po svadbe a ked mala 8 rokov, tak ešte za komunistov ušla aj s jej bratom... takže dievča išlo tak isto po tomto k otcovi, ktorý už bol ženatý a čakal dieťa a zrazu toto...
naša marta prišla so školskou taškou domov, otvorila byt a celý bol prázdny...
len na zemi sa čosi zalesklo a tam bola jedna zlatá náušnica... dievča sa pozrelo na ňu a povedalo svojmu otcovi, ktorého zavolala aby sa prišiel pozrieť k nim: ocko, pozri čo mi po mojej mame a bratovi zostalo...
a pointa? raz ked sme tam boli na návšteve, povedala jeho žena mojej mame na jeho dcéru: nemôžem ju ani cítiť... a moja mama skoro skolabovala, lebo naša marta je a aj ako dieťa bola vzorná žiačka, samá jednotka, vynikajuci študent, bola rok v amerike a tam maturovala, je vydatá za jedneho z najmudrejšich chalanov na slovensku, o ktoreho sa biju na školach v EU... a jej macocha-jej otca žena toto povie na jedno male bezbranne dievča, ktoré si to neurobilo samé niečo také hrozné...
naša marta teraz http://www.celsi.sk/index.php?id=5&L=1
a jej manžel: http://www.iza.org/index_html?lang=en&mainframe=http%3A//www.iza.org/en… ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gratulujem k vykonom 
Ja neviem, nemozem povedat, ze ja by som zareagovala takto a takto, ale si myslim, ze proste ked milujem jedneho muza, tak jeho krv je aj moja krv.. proste tak akosi mi to pride naturalne.. alebo mozno pre rozne skusenosti v zivote a v nasej komplet rodine.. Viem si predstavit, ze uloha macochy nie je jednoducha, ale urcite to nie je ani pre to dieta, co do tej "novej" rodiny macochy vstupuje.. proste si len hovorim, ze clovek by si mal castejsie nahliadnut do duse a spytat sa sameho seba "a keby som zomrela ja, co by bolo s mojimi detmi?" Myslim si, ze kazda jedna z nas by tuzila po tom, aby ina "mama" zobrala jej mlada pod ochranne kridla ako to vedia len a len maminy.. tak asi preto si hovorim, ze by si to zeny ale jasne aj muzi mali velmi dobre uvedomit pri vztahu s uz rozvedenym clovekom s detmi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bohužiaľ, ja mám zo svojho okolia skôr opačné skúsenosti - mne sa vždy čudovali, že "ty tuším tú Luciu máš radšej ako svoje vlastné"....?
To som zase čumela ja, lebo som nerozumela. Neporodila som ju, ale raz som vydatá za jej otca, tak nie je o čom uvažovať. Ona síce ešte stále matku má a nikdy to nebolo o tom, že by ju matka nechcela, ale.... keď už žila s matkou v USA a na prázdniny prišla domov, tak zakaždým keď sa mala vrátiť k mame, tak to boli potoky preliatych sĺz, lebo ona by bola bývala chcela aj tu s nami zostať, ale zároveň ani mamu nechcela "opustiť" - dilema ja "hovado" a slzné kanáliky popreplachované neuveriteľným spôsobom.
Neviem si predstaviť, že by som robila rozdiely medzi nimi, sú všetky 4 moje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pozri, Ribiška, tvoja sesternica je super, čo v živote dokázala a zvládla, myslím, že môže byť na seba pyšná a macoche- nuž asi to nie je dobrý človek a hovorí z nej závisť.Ale potom nemiluje svojho muža, ale seba oveľa viac, lebo keby ho miluje, je pyšná na to, čo jeho dcéra dokázala.Všetko sa v živote vráti ako bumerang.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
smutne
,tazke a krasne vyznanie .drzkajte sa,nech sa vam dari
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zuninka
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Smutneee
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zelam vela sily
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuninka, je mi to velmi luto co si prezila. Uz bude len lepsie uvidis.Z celeho srdca ti to prajem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuninka, ďakujem za tvoj krásny ale smutný príbeh vždy keď mi je nanič, tak si spomeniem ( aj na teba ) aký silní dokážu niektorí ľudia byť, čo všetko museli prežiť a to ma povzbudí zo ti prajem nech sa ti darí a nech všetky dni máš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cez slzy neviem ani písať, tak len držím palčeky Mne zomrel na rakovinu ocko ktorého som mala veľmi rada, tak viem aké to je a keď zomrie mamina je to ešte horšie. Držte sa, teraz keď máš dve detičky určite ti oni budú robiť radosť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem vsetkym etse raz za podporu a pochopebnie.........je fajn vyrozpravat pocity o ktorych clovek dlho mlci a nedokaze hovorit inak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zuninka...nemaam slov..
preto len...
