3 noci do Vianoc

A darček na večierok. Konečne som sa aj ja dočkala.

Po deviatich nudných vianočných večierkoch v ZDŠ, keď sa dohodli chalani medzi sebou a davali si darčeky navzájom (petardy a delobuchy) konečne na strednej došlo na obyčajne losovanie. A hurá, vyšlo na prvý krát. Syn si vylosoval spolužiačku. Dokonca takú, čo osobne poznám. To je svetažiť, keď môžem vyrábať darček pre 15-tku. Užila som si to. Len fotka je iba taka slaba, z mobilu. A užili sme si celá rodina. Manžel vyrábal krabičku na mieru, aj syn sa nakoniec zapojil pri strihaní vianočného papiera na kapsičku. Lebo trval na tom, že darčeky sa balia do kapsičiek - ani neviem prečo len teda, škoda, že sme to nestihli lepšie odfotiť. Mmch, pri príležitostí vyťahovania potrebných vecí k naušniciam som zistila, že by som v pohode dala aj pre celú triedu Toľko mám všeličoho nakúpeného..... Ozaj, upratovanie v kreatívnom bordelíku už bolo? Nejak som to prešvihla.

Krásne si sa vyšantila.  Upratovanie tvorivého bordelu bolo v lete.

dnes to pečenie... mamíííí, upeč maffiny, zajtra sa učíme en 2 hodiny, potom máme vianoce... aj medovníky by si mohla aj linecké - akože vôbec nie sú nároční, hlavne, že povedali až 24 hodín odpredu, že treba piecť

Zverom treba dať pazúre ostrihať, vyšlem všetkých k veterinárovi zajtra, to už má drahý dovolenku.

Hmmm, ja som dnes ráno mojej mamine halúzky čečinové do vázičky nainštalovala, vyzdobila háčkovanými anjelikmi a vločkami - keďže sa rozhodla tohto roku vstúpiť do štrajku, že ona veru stromček nechce ....

Zvery také, čo treba opatriť nemám, mačky v záhrade poctivo kŕmim každý deň ...

Úloha splnená! ;-)

Ja k tomu pečeniu, na dneska na vianočné trhy do školy.

Moje kreatívne schopné JA zalomilo kdesi v okóbri, ešte sa nenašlo, tak som ukecala deti na mafiny, že narobím do bezvedomia. Respektíve, že baby si ich samé spravia a ja sa to budem snažiť prežiť, čo sa bordelu týka. Prvá dcéra napiekla, nabehla druhá, hodili sme do rúry, do toho syn zavolá, že zmeškal som bus, nedôjdeš po mňa. To si tak človek vzdychne preťažko, bo už v pižame tie šuhajdy pomedzi to dáva, pooblizuje všetky rumové prsty a lyžičky a pracne ukecáva dcéru, či zvládne postrážiť tie mafiny v rúre. Tá so smrťou v očiach , že preboha, maminka, to nezvládnem, nechoď ešte, tak zas čakám pri rúre, hypnotizujem, do toho syn zas volá, či už som vyštartovala. Ale, kdeže, dozerám na mafiny. Vyštartovala som v slušnom čase s nitrom v...pod kapotou, dala si dve koliečka v meste, lebo som zabudla, kde ma bude čakať. Do toho som akéhosi pána volala na zastávke, nech si už konečne sadne, že pôjde autobus a ja na zastávke nemôžem stáť, keď mi doplo, že to asi môj syn nebude. Tak zase kolečko, nabrať dieťa za jazdy a letieť at home. Cestou stihnúť vyriešiť kopu jeho problémov, ja som mala podstatný, sľúbila som ho k dolným susedom, že im pomôže. Sa mi sľubuje... Tak išiel a porozprával mi príhodu, že majú malého chlapca:

a ten ho volal, ujooo, po´d sa pozrieť... 

Jeho tatino na neho vrčal, nemôže - riešime. A zas... ujoooo, poď sa pozrieť. a znovu - nemôže - riešime. Tak potom syn, že NO, tak daj a išiel sa pozrieť a chlapček ho zavolal do kúpeľne a ukázal: AHA, ujo.......kapre...

Toto mi syn povedal asi o 21:00, keď sa vrátil, do toho, že aj on by nejaké muffiny, tak som si vzdychla, že dobre, do desiatej budú, ak uprace. O pol jedenástej som prešla z kolied na poľské ľudovky a kolo jedenástej mi hrali sokoly...dokola. Došiel syn, že koľký krát mi idú tie sokoly? Skúšam, žeby tretí? on, že minimálne ôsmy. A potom, keď nastalo to ticho, kolo poldvanástej som už čumela do blba, ani vstať a ísť do postele, nerušať so mnou, mi došlo, prosím pekne:

KAPRA! Nemáme...

Po troch hodinách, prosím pekne...mi došiel súvis s kaprami.  No a mám za sebou dobrý skutok, našla som peňaženku pri Tescu, tak sa pochválim a vrátila a dnes som zabudla výdavok na pošte a ľudia za mnou bežali, že SLEČNA! a výdavok ...nechcete?

"Slečna" potešila.