4 noci do Vianoc

Taký smiešny týždeň včera začal.

U nás panika na n-tú. Decko končilo maródku ( chytro chytro sa učiť na čo sme týždeň kašlali), známy narýchlo riešil darček pre dcéru z Anglicka a či to do piatku vôbec  dojde a či má správnu veľkosť a tak a navrch toho o 7mej ráno mi bola povedaná veta:  „ Buď sa TO vyrieši do 8mej, alebo sa zbaľ a ideme na tri dni na cesty.“

Milujem taký pondelok.

Ale však – všetci sa ukľudníme.

Na vlastivedu sme sa vyprdli, známemu som darček vytelefonovala a vraj je niekde na ceste medzi Prahou a Trenčínom no a TO sa vyriešilo  do 9tej a som DOMA.

Hlavne nerobiť paniku som si povedala, keď som vyťahovala kreditku na platenie darčekov.

Darmo som si ja lámala hlavu nad darčekom pre manžela. On nič nepotrebuje. A všeobecne chlapom v našej rodine sa nejak zložito kupujú darčeky – alebo ja to len nejak komplikujem či čo.

Potom som si zaspomínala na Vianoce môjho detstva. Že čo vlastne bolo na nich také čarovné a ako je to vlastne možné, že to tá moja mama tak perfektne zvládala .

A pritom som si uvedomila, že my si berieme na plecia absolútne zbytočnosti.

Ja si veru nepamätám, že by sme mali nejaký veniec na dverách, ani girlandy na oknách povešané. A duch Vianoc nikdy teda nechýbal. Aj Ježiško trafil. Ale však ak to niekto potrebuje k sviatkom, tak v pohode. Ja mám na dverách vianočnú myš napríklad .

Rovnako pečenie – tak napečené sme vždy mali a aj duplovanú dávku. Toho roku som sa rozhodla, že v rámci zachovania si figúry, prospechu pre zdravie a neprežratie všetkých penezí nepečiem. Iba medovníky. Už som ich piekla dvakrát . Potom bolo treba koláč pre kamoša upiecť, lebo som mu ho 2 mesiace sľubovala, tak som aj medvedíkov z mandľového cesta upiekla (trochu jemu, trochu nám). No však, keď už pečiem pre kamoša, tak musím aj pre môjho chlapa – teda makové kolieska som spravila. No a deti. Deťom treba čokoládové upiecť. Ale inak. Nepečiem. Jaj a ostali mi bielka – tak cantuccinni, či jak sa to píše chcem skúsiť. Ale fakt nepečiem.

Stromček si naplánovali chlapi, že budú zdobiť. Nejak si kalendáre a diáre dávali dokopy a vyšlo im to na nedeľu. Tú nadchádzajúcu. Tak hádam tie darčeky bude pod čo položiť .

Na ovocie sa chystám neviem kedy – ale však kilo mandaríniek a kilo banánov nám stačí a keď nebudú, tak jabĺčka máme, orechy tiež domáce a basta. Poviem, že sú tradičné Vianoce po Slovensky a žiadne tropické ovocie nebude. Aj tak vraj ochladzuje organizmus a sú tam zbytočné sacharidy.

Darčeky balím rada. Mám na to rituál. Pustiť si Lásku nebeskú, presmokliť pri nej dve hodiny, pozabudnúť sa a potom lepiacu pásku z tváre odtŕhať.

A tak v podstate uvažujem, čo mne vlastne na tie Vianoce chýba.

Takže už len taký ten zoznam nákupu treba spraviť.

Mne chýba: sušený hrach, mrkva, petržlen, HRÍBY!!!!, 30% smotana – 2 kusy, vajíčka, chleba, cesnak. No a tie mandarínky a banány.