Ako sa staviate k problémom:, Mama na metle, Diskusie

Raz som niekde čítala múdru radu: "Neriešte problémy, vyriešia sa samé" - asi bol autor z prvej skupiny tvojho príspevku

A bol tam aj dovetok, že nech sa akokoľvek snažíme problém riešiť, len ho posúvame svojim spôsobom niekde, kam nemá dospieť a on si ide aj tak svojim presne určeným vývojom k svojmu cieľu....len to nevidíme. Proste ja zastávam názor, že nech riešim ako riešim, aj tak iba zdržujem Vždy sa stane tak ako sa má stať a aj keď sa rozkrájam, nestane sa ináč.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No áno, len to asi nebude vždy riešenie. Sú fakt situácie, kedy treba riešiť. Napríklad akútny zdravotný stav. A je jedno, či pod riešením myslíme lekára alebo alternatívu. Tam môže otáľanie aj urobiť problémy.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No len to nie je taký problém ako aj ja myslím. Problém by bol ak by ma neošetrili, lebo je normalné že idem k lekárovi ak som chorá.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hm ... jasné, tieto špecifické problémy ja vnímam ako daný stav, nie ako problém. Proste akútny zdravotný stav je daný stav a urgentne vyhľadám pomoc - najbližšiu - napr. pohotovosť - lekár - postup rieši on, nie ja. Tam by som s alternatívou moc neriskovala....napr. zašiť hlavu alternatívne si neviem dosť dobre predstaviť.

Ja niektoré stavy neberiem ako problém, ale vyskytnuvšie sa udalosti. Inak by všetko, čo sa kedy/kde/ako vyskytne bol problém a to by ma asi položilo Toľko za mňa, čo ja považujem/nepovažujem za problém, lebo niekomu bežná vec, pre iného oooobrovský problém a opačne.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

To som tým myslela aj ja.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Priznávam, ja som RIEŠITEĽKA :-)

Ale vyvíjam sa, čím som staršia(či múdrejšia???) už sa pribrzďujem a nechávam veciam voľnejší priebeh

..verím, že sa to bude už len zlepšovať

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja potrebujem zoznam problémov a odškrtávať :) Potrebujem vidieť, jak to odsýpa. A je jedno, či je to obyčajné upratovanie, alebo nejaký väčší projekt.

A tiež som sa už naučila, že veľa problémov riešiť netreba. Už len sa naučiť odlíšiť, ktoré sú tie, čo treba vyriešiť a ktoré tie, na zabudnutie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Patrím do 1 skupiny aj ked som sa musela k tomu dopracovať. Fakt tie najväčšie problémy som manipulovala presne tak že sa len ťažisko presunulo o mesiace či roky viac a aj tak to prišlo nakoniec do toho štádia o ktorom som vedela hned na začiatku. Teraz viem že nič nie je také horúce ako sa zdá a treba nechať veci vyhladnúť a potom ich vidíme inak.

Nikdy som nebola odškrtavač proste ten typ nie som a v poslednom čase mi nesmierne vadia tí truhlikovia čo všetko vedia a všade boli a ak by tu neboli svet by ani neexistoval.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

keď sme sa s manželom zoznámili, tak tuším druhý víkend vyhlásil, že nepríde, že idú doma maľovať. U nás doma, keď sa povedalo, že sa ide cez víkend maľovať, tak sme to proste urobili, odšktrtli. U nich doma sa o tom maľovaní hovorili ešte veľmi, veľmi dlho, kým sa to fakt urobilo. Odhadom to trvalo rok, kým sa to zrealizovalo. To som nepoznala. Ale furt, keď sa o niečom hovorilo, tak na víkend bolo naplánované maľovanie. Stále sa to riešilo.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

A maľovať byt - je problém? Veď to je udalosť. Oni v tom problém nevideli ... možno ty? Ľudia sú proste rôzne nastavení...niekto urobí bez slov a hneď, niekto si dáva načas a žije tým. Problém by u mňa bol, že maľujeme a uprostred prác nepríde maliar, alebo si spôsobí úraz či iný dôvod mu zabráni pokračovať. Inak, ak si poviem, že budem maľovať, lebo už treba....tak mi žily netrhá, ak to bude do roka a nie hneď

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No práve oni to líčili ako problém - že idú maľovať. mmch, všetci maľujeme sami, Oni sa k tomu nepostavia ani tak, že to urobia hneď, ani že im to nevadí, keď je to aj o pol roka. Všetko sa točí okolo maľovania. Kľudne aj ten rok :). Nemajú k tomu postoj, že je to jedno. Práve naopak.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No dobre lenže oni nezapadajú ani do jednej kategorie týmto pádom. Vyrobili problém z toho čo problém nebol- teda u mňa už to problém je, lebo som nezvladla vymaľovať jedinú izbu a predtým som to robila ešte aj susedom, takže ja mám zdravotný a teda aj vekový problém, no oni mali syna a teda mohli to v pohode urobiť, takže tretia kategoria. Hovoria o tom a zviditeľňujú sa tým, totiž problém je pre takých ľudí veľmi dobrý na to aby ich všetci ľutovali či obdivovali.

Zrejme by sme tu skôr mali preberať čo je to problém a čo si pod tým niekto myslí. Pre mňa maľovania či klasická choroba nie je problém, problém ho už mám teraz lebo také práce nezvládam a nezvládam ani vypratavanie nábytku. Chorobu stále ako problém neriešim, moje telo je aké je, je zlé ked moja bolesť je tak silná že ma odrovná tak že neviem fungovať, ale verím že to sa už nebude opakovať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

To je taaaaak subjektívne. Niekto nazve problém aj to, umyť veľký hrniec.

Často dostávam otázku "aký je problém?" A v 95% odpoviem "žiadny". Treba sa k tomu postaviť, či daná vec skutočne je či nie je problém. Problém pre mňa môže byť, že si neviem zadeliť priority a poriešiť potom čas. Problém môže byť, že som minula neplánovane veľa penez a zrazu nejak treba riešiť ako uhradiť nepredvídané výdavky. Lenže .. treba to nazvať problémom, lebo dovtedy to môže byť aj len taká "nepríjemnosť". A kam zapadám? Asi nikde a vlastne všade. Ak je problém, tak hurá naň - riešim. Ale zväčša mám problém si problém uvedomiť ... pre mňa je to tak dobré. Lebo problémy sú stresujúce. A z toho sú vrásky. A vraj aj šediny. A ja chcem byť pekná .... takže radšej "nemala probléma". Teraz čo? Som odkladač?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nie balalajka, podľa mňa si realista - optimista

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Súhlasím, všetko je vééľmi subjektívne, a áno, pre mňa je problém umyť veľký hrniec a kopec iných záležitosti. U mňa je všetko o nedostatku energie, takže mnohé úplne triviálne veci, čo si vyžadujú fyzickú aktivitu, môžu byť pre mňa problémom, občas som to prirovnávala k vylezeniu an čínsky múr. Mentálne zvládnem riešiť skôr (však aj preto mám prácu vo virtuálnom svete), ak si vyžadujú sústredenú aktivitu (občas sa aj také zadarí), na relatívne šťastný koniec .... A potom sú to témy okolo deti a ja sa silno učím, že je to ich život ..., ak viem pomôžem, samozrejme aj poviem svoj názor, ale aj tak si spravia po svojom ..., len na pozadí mnohé znie, aj keď sa snažím tomu nedávať energiu ...

Pri takých veciach ako je maľovanie, steny asi najmenej, udržba domu nie sranda, zväčša čakám kým ma kopne múza, čítaj nejaký zázračný nával energie, ale veľmi silná motivácia.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ten hrniec som uviedla ako príklad z môjho života inak.

Tiež mám problém, ak sa niečo trochu vymkne štandardom sa s tým psychicky zrovnať tuším . A pritom to nie je občas "problém"- je to len hrniec. A ideme ďalej .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Možno je základná otázka, ako rozoznať ten moment, keď sa bežná vec začne zvracať na problém. Kedy je ten čas, kedy to už nie je v poriadku a je dobré zasiahnúť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Oooo - pri mojom veľkom hrnci nastáva ten moment, keď musím vybrať odkvapkávaciu mriežku, aby sa mi zmestil do drezu. Kiežby určenie tohto momentu bolo aj pri iných situáciách také jednoduché.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no ved práve, ako zistiť, že odloženie pár prázdnych obalov na vajíčka niekoľko umytých kelímkov je šetrnosť, však raz sa to zíde. A zistiť, kedy je ten okamžik, keď sa to zvráti a zrazu máš na balkóne 50 kartónov na vajcia, z políc na teba padajú prázdne kelímy, v kúpeľni skladuješ 20 kefiek na zuby a 10 hubiek na umývanie, lebo možno raz budeš potrebovať nimi niečo vyčistiť. Keď sa tvoj priestor začne zmenšovať a ty ustupuješ veciam, ktoré sa raz zídu... Napríklad. A samozrejme otázka, či do toho vstupovať, či nechať tak...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Neviem, ale minule som čítala že vraj za to môže depresia že e problém umyť riad a podobné veci. No mne to príde že aj u mňa je to veľakrát o lenivosti, jednoducho sa mi nechce lebo určité veci nerada robím a z rutiny som vypadla.Môžem povedať že som chorá a ostatné ale pravda je že aj to ked chcem tak prekonám. Kým je človek v rutine a robí naučené veci, ráno ustlať, všetko po sebe upratať tak to je v pohode ale potom príde čas a človek si nejako už nechce brať za svoje také rutiny a príde ten problém - robili by sme najradšej iba to čo sa nám páči a preto vraj boli aj slúžky či otroci.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Preberáme to stále dookola a niečo podobné mi povedala sestra. Hovorí, vieš, išla som do kontajnera s pár vecami. Tak som sa zľakla toho, čo si hovorila. Lebo mnohokrát to odkladám hlavne preto, že som lenivá to vyhodiť. Však sa to možno niekedy zíde. A potom sa to len vŕši a vŕši, prekryje sa to inými vecami a zrazu je obrovský problém.

Presne, odhaliť ten okamžik, kedy sa to láme. Mať niekde nejaký ten zvonček, pozor, teraz to je zlé. Dosť často sa to stáva napríklad aj ženám po pôrode. Samozrejme, zďaleka nie všetkým, iba malej hŕstke. Nejak rezignujú na seba. A malému promile to žiaľ už ostane.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No vieš ono je to aj trochu o inom. To čo sme prevzali - musí byť všetko upratané a uvarené a vždy dom pripravený ak by vošiel niekto cudzí - no len to platilo v dome kde bolo služobníctvo alebo mali jednu izbu, oveľa ťažšie sa to da dotiahnuť vo veľkom dome alebo ak človek ochorie či je jednoducho starý. Tu jednu izbu zvladol aj ked s bolesťami, ale nakopilo sa všetkého veľa. predtým stačila nejaká truhlica a nejaká skriňa, nikto nemal toľko oblečenie ako máme teraz, deti mali len to najpotrebnejšie. teraz sú pe malé deti už potrebné veľké skrine, nakupujeme všetkého kvanta. Je jedno či to vyhodíš alebo nie ak si ideš ihned kúpiť dalšie.

Takže toto nie je depresia či klasická lenivosť - prevalcovala nás vlastna megalomania, jednoducho toto bolo zrejme vo vývoji ľudstva ako dôležitý článok aby tým prešiel každý. Pred tým to bola hrstka bohačov, ktorí skupovali všetko a mali množstvo služobníctva a panstva sa rozšírovali čo tam potom za akú cenu. Zrejme pospolitý ľud závidel niečo také a túžil po tom tiež a teraz v tejto prítomnosti toho máme neúrekom a nevieme čo s tým, je to neskutočný balans.

To že je to pravdivé vidieť na všetkých vrstvach. Bohati sa predvádzajú aké veľké domy aké drahé auta aké drahé dovolenky či lietadla alebo jedla či akú sexuálnu rozkoš a to posledné patrí do každej skupiny.

Aj ta najspodnejšia vrstva ktorá žije len z almužny či už štátnej alebo inej - dostanú peniaze minú ich za pár dní / pár je ešte dobre, lebo sú takí čo už na druhý deň nemajú ani cent/ Nakupia čokoľvek aj elektroniku, ktorú o týždeň založia ale majú hody jeden deň sa cítia že im patrí svet.

Uvedomiť si to a vystúpiť z toho súkolia je veľký problém ale akonahle človek vystúpi už tento problém nemá. No vzalo mu to množstvo energie, spotrebovala sa v tom umelom svete a potom sa potrebujeme veľmi vrátiť aby sme obnovili seba. No odrazu veľa veci nedáva zmysel, veci ktoré sme predtým považovali za rutinné a správne odrazu už také nie sú a aj ked vieme že ich musíme urobiť tak na to potrebujeme množstvo sily a to je problém.

Lenže hovorí sa že človek ma veľakrát nechať veci tak ako idú a oni sa same vyriešia, nič sa nedá nasilu a ak chcem ísť vo svojom vývoji vpred o to ťažšie štrajkuje telo ak robím veci cez rozum lebo sa to tak má.

Neviem , je toho veľa napísaného ale neviem to kratšie zhrnúť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"Uvedomiť si to a vystúpiť z toho súkolia je veľký problém ale akonahle človek vystúpi už tento problém nemá."

A ja problém mám. Veľký. Nepochopenie okolia.

"Akoto, že si nekúpiš novú handričku? Kúpim ti ju teda ja."

" Ako môžeš nemať televízor. To potrebuješ!"

" Prečo robíš veci inak ako my? Nechápeme ťa. Nerob to tak."

Najhoršie je, že ak porušíš to súkolie, tak dôjde k nepochopeniu okolia. Blízkeho okolia. A potom sa časom stáva, že ma to okolie valcuje - áno, vynakladám veľké úsilie nejak to udržať a mať/robiť niektoré veci z povinnosti.

Ak by som robila celkom len podľa seba ... asi by som musela ísť žiť niekam ... ani neviem kam.

Inak, pochopila som a súhlasím s tým, čo si popísala. Mne stačilo, keď sa decká vrátili s plným kufrom z dovolenky. Kým boli preč, poprala som, požehlila, spratala do skrine a mala pocit, že určite odišli na dovolenku len s plavkami a tým čo mali na sebe, lebo NIČ im nemôže chýbať - každý tam mal oblečenia na týždeň dosť. No a došli a .... hneď tam mám kopu jak hrom.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Všetko opraté, ožehlené. A kukám do mojej skrine, do poličky s tričkami s krátkym rukávom. A nemôžem tomu uveriť. Zrazu je plná. A ja fakt netuším prečo. Veď som si tuším kúpila iba jedno letné tričko. No dobre dve. Plus som niečo dostala.

Normálne ma chytila panika a okamžite som našla dve, ktoré som ani nemala na sebe. Jak som ich držala v ruke, hneď som vedela, komu budú dobré. Vyhodila som dalšie dve a dnes ráno som to znova prezrela a minimálne ďalšie dve pôjdu preč. A to som bola presvedčená, že si fakt dávam pozor na to, čo mi príde do skrine. Ale stačí na chvíľu stratiť ostražitosť a už zase sa to tam množí

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No veď to! Kým migrujú v štýle - kopa so špinavým prádlom, práčka, neožehlené, tak je to straaaaašne rozlezené a ani si to človek neuvedomí. A asi zas niečo budem dnes ja triediť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hmmm ... tak konečne inak som našla veľký problém. a to je kam s darmi? Docela začínam chápať, prečo moja babka vždy hovorila "ale ja nič nepotrebujem". Fakt mi začína najvhodnejší dar momentálne napadať fľaša vína, kvety a bomboniéra.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

S darmi razím túto teóriu už niekoľko rokov a celkom sa mi darí. A ešte sa mi občas podarí presvedčiť, že nie bonbonieru, ale kvalitnú nepomletú zrnkovú kávu.

My sme dokonca aj na Vianoce prešli na tento systém, len tam pridáme zvyčajne nejaký lístok do divadla. Po vzájomnej dohode.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mimo tému, ale našla som si náhradu kávy za popradskú extra šp. je to eduscho arabica.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

My stále experimentujeme. Teda, základ kúpime niekde v akcii. A keď je možnosť, tak skúšame rôzne malé pražiarne. Zatiaľ sme narazili na najlepšiu v LM. Bolo to niečo úžasné. Teda ostalo mi v hlave. A ani neviem, prečo sme si ju neskúsili aj objednať. Asi je to taká naša malá hra.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ako sa staviate k problémom:

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty