Dáška, ja som skoro rok trpela tým že sa mi otvoria dvere na aute a ja vypadnem, nepodstatný strach a predsa sa to stalo a zabilo iné auto idúce za ním tu paniu a dokonca som ju aj poznala. Odvtedy strach prešiel ale vždy som sa radšej uistila hlavne ked sme išli s deťmi.
Asi pred mesiacom som písala že sa bojím Veľkej noci, ono to nie je len o tých troch dňoch ale o celom veľkonočnom období, ten strach iba cítim, bojím sa lebo viem že príde niečo hrozné, posledné dni som už skoro ani nežila a všetci vieme o silných útokoch v posledných dňoch, konečne som sa vyspala túto noc aj ked som mala plno sneóv, ale všetko bolo také v poriadku.
No s čím mám najväčšiu starosť ja? - mám veľký strach s ľudí, požiadať o niečo alebo niečo podobné, ja neviem bojím sa zrady, ublíženia, výsmechu? - nebojím sa o svoj život.
Inak, poznám jedného pána ktorého by nikto nevohnal do MHD do zadnej časti, stále tvrdil že to v tej manžete sa môže odpojiť hocikedy.
Ten pocit že mi schody zachytia topánku, nestíhnem presne ten schodík alebo niečo iné mám stále na akychkoľvek pohyblivých schodoch, len pravda je taká že sa to už stalo mnohokrát a dokonca sa to aj skončilo aspoň v jednom prípade smrťou.
Ja nemám rada to ked z ničoho nič príde strach, viem že aj ked sa ma to nemusí bytostne dotýkať v skutočnosti sa ma dotýka, verte či nie ale bála som sa útokov na našich ľudí, tak neviem či mám byť rada že to bolo inde alebo? - veľmi ťažko sa s tým žije.
Jedna pani sa veľmi bála ísť po istom úseku cesty, iný jej vôbec nerobil starosti - na tom úseku po rokoch bola hrozná zrážka a zahynuli aj jej deti. Hovorila že ked tade mala ísť s malými deťmi trpela hrôzou a oni aj vyrástli a prišli na to miesto bez nej.
Ja nie som tragedka, moja babka trochu bola ale vtedy bolo všetko iné, plno aut, mechanika všade, oni poznali hlavne konské záprahy ktorým sa bolo treba vyhnúť, takže som to vždy aj tak bála. Nestrášila smrťou na každom kroku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
,skusim praktizovat
Na základe nejakej diskusie v médiach sme sa so sestrou bavili o rôznych "strachoch" alebo fóbiach. Veru, so všeličím ľudia bojujú. Niekomu sa to zdá iracionálne až nezmyselné. Napríklad ten pán, ktorý sa vo vlaku vždy bál, že sa odpojí vagón. Ale to len dovtedy, kým sa táto vec naozaj stala
.
Ja teda celý svoj život bojujem s rôznymi fóbiami. Alebo strachmi. Asi to má trochu na svedomí moja babka. Bola to životná tragédka
Úplne prvé, čo si pamätám je, keď ma malú opatrovala. Fakt som bola malá, lebo som chodila popod kuchynský stôl. Vždy mi hovorila - ke´d ma nebudeš poslúchať, tak v lete zomriem. Ja viem, že to nemyslela zle, dokonca som presvedčená, že ma mala veľmi rada. Len ako sirota bola poznačená životom.
Medzi moje absurdné strachy zaraďujem napríklad to, keď som sa bála, že prestanú vyrábať farebné tužidlo na vlasy v spreji. Fakt som sa tým dlho trápila a dodnes netuším, prečo. Ani neviem, či ho skôr prestali vyrábať alebo zrušili tú jedinú drogériu, v ktorej som ho kupovala. Prežila som to
Najnovšia fóbia mi pribudla pred týždňom na výlete v Prahe. Zrazu som sa začala panicky báť nastupovania a vystupovania do metra. Medzi vagónom a nástupišťom je medzera. Taká akurát na to, aby mi tam spadla topánka
. Netuším, čo to do mňa vliezlo. A zároveň mi metro svojimi super dlhými pohyblivými schodmi pripomenulo moje obavy z vystupovania z tohto "dopravného prostriedku" Stihnem vystúpiť alebo mi schody zožerú podrážku z topánok???
Ako ste na tom vy? Tiež sa stretávate ss takýmito problémami? Ja mám pocit, že denne s niečim takýmto bojujem. Dokonca som to preberala aj s psychologičkou a lekárkou. A dostalo sa mi odpovede, (vzhľadom na babku
) "Gény sú sv..a, to neobabreš"