jasné,to poznám 
vieš my ženy na materskej nikdy nič nerobíme,mame sa super,oddyhnuté jak fras. 
ked jeporiadok uvarené,tak je ticho.. lebo to sa asi samo urobilo.. a ked nieje.. no horor :) tragéééédia 
Joj moja posielam 
a do duše, drž sa. 
ale samozrejme,že sa tu spoznávame,asi všetky,aj sme si to prežili,alebo lepšie povedané u nás doma stále prežívame,prekonávame-snažíme sa
.Jednoducho,je nás veľa a tak nerobím všetko len ja sama,každý niečo.Ale na ten poriadok,ako si ho predstavujem ja,tak na ten si musím ešte počkať,minimálne do doby,kým deti vyrastú a odsťahujú sa z domu 
Konvalinka na ten blog som si spomenula dnes doobeda.kým ja som vysávala jak drak,drobec mi za chrbtom(tam kde už bolo povysávané) vysypal balíček chrumiek.....ten "prašný" spodooooooook
.Tam kde ja som umyla podlahu on rozkydol čajík,aby mal čo rozotierať.......U mňa bude tip-top upratané,ked bude mladý bývať vo vlastnom...cca20rokov a viac
Ja som vcera poriadila co sa dalo. Uz sa nedalo kam stupit, tak som musela . Neviem cim to je, ale ked prisiel nad ranom Havran z prace prve co mi povedal bolo : "Krasne si vyupratovala ".
Boli casy kedy sa nazlostil za omrvinky na stole a byt bol pritom tip top.
No zmenila som postoj. Prestala som sa tvarit, ako hrdinka. Ked mi to naozaj uz islo na mozog sadla som si. Povedala som mu co vsetko som urobila v ten den /povysavala byt, poumyvala vsetky podlahy vratane WC a kupelky, pouterala prach, navarila, poumyvala riad, oprala, vyvesala, poskladala suche pradla a ulozila........../.
Jednoducho som mu vysvetlila, ze mam toho plne brile a potrebujem vypnut, lebo tu budu levitovat salky a taniere a isto sa zblaznim. A veru nebola som daleko od blazinca
Zobrala som psa a odisla som na 2 hodiny von. Bez mobilu.
Odvtedy je to celkom super. Podelili sme si povinnosti. Napriek tomu Havran umyva aj riady - a sam od seba, aj ked to patri medzi moje prace. A ked to na mna ide Marek nema problem na tie 2 hodiny robit opatrovatelku Matkovi 
Uzasny chlap
Co som tym chcela povedat ? Mozno by stacilo povedat : Som unavena a mam toho vazne dost aj fyzicky, aj psychicky. Potrebujem tvoju pomoc
konvalinka, kliiiideeek
vsak si to niekedy s manzelom vymente - aspon na vikend
Eva
Konvalinka,
prežila, prekúsala a dostala sa do toho štádia, že neriešim.
Vadí ti (mužovi, deťom, komukoľvek, kto k nám príde) niečo - tak sa postaraj!
A hlavne - nebude mi vyhadzovať na oči nejaké cákance niekto, kto handru či vysávač nechytí do ruky! Toto je to základné kritérium.
Písal to niekto v tom druhom blogu - ideš spať kuchyňa sa leskne, ráno sa zobudíš a omrvinky kam len pozrieš, ešte dokonca NIEKTO zabudol aj syr schovať naspäť do chladničky, leži tam dokonca aj nôž, ktorý ešte nesie stopy masla,....
Ja to beriem, že JA som gazdiná a povedzme "prvotne" zodpovedná za nejaký ten štandard poriadku, ale nie som blbá slúžka, ktorá bude každému behať za zadkom. A hlavne tým veľkým! Ja aj povysávam, poutieram prach, umyjem dlážky - ale keď mi potom NIEKTO prebehne po ešte nie celkom uschnutej podlahe zablatenými topánkami - tak to jednoducho počká do ďalšieho umývania - aj keby to just malo byť až o týždeň. Lebo ja som si svoju časť roboty urobila - a je na tých ostatných, aby sa správali tak, aby ten efekt mojej práce vydržal čo najdlhšie. Ak to nerobia, tak - som sorry ....
Ono zasa, aby som uviedla veci na pravú mieru. Mňa tie detičky ohromne bavia; môj mužík je strašne pracovitý a ten čas, kedy mi "nepomáha", využíva ináč a vždy prácou (buď zamestnaním alebo v záhrade, prerába dom a iné)... Baví ma aj varenie, je super behať po výletoch, plavárňach, vidieť spokojné detičky... To upratovanie neni celkom moja parketa, no ono ten pohľad na uprataný byt (5 min ) je ozaj naplňujúci A tááák...
Ale keby mi tak nevyčítal, čo nespravím; resp. keby si to nemyslel, pretože zas mi toho ani tak veľa nevyčíta... Lenže stačí, ho počúvať, ako napr. "teraz, keď nič nerobíš..." - TOTO si myslí. Toto je tá hrôza. To, čo ma desí... Mám pocit, že JA si veľmi vážim celú jeho snahu a všetko s tým spojené, pokladám ho za poloboha, že má na to všetko toľko energie; za ním je fakt vidieť kus práce... A naopak? On mňa vidí, ako nejakú oddychovačku... 
Tak mu kludne povedz, aky ste mali den. Co vsetko ste robili, co si stihla urobit ty . Nie, ako vycitku, ale ako informaciu o tom, ako ste sa dnes mali .
A sem tam mu deticky, alebo cast domacnosti nechaj na starost. Hoci aj na hodinku, so slovami, ze si vycerpana . Mas pravo byt aj unavena - mat na starosti domacnost, dve deticky a este byt aj v pozehnanom stave je riadna fuska
nepoklada to proste za cosi take normalne, ze je vsetko v pohode .... jasne, ze to zvladnes, ved si nadimenzovana na ovela narocnejsie ulohy
stale ma napadne ta tvoja prihoda, ako ta nechal jazdit vecer z roboty bicyklom mne by sa to mohlo tiez v pokoji stat ... a hocico ine to vies ....
este som necitala komenty ....
pozri, co je lepsie .... ? moj muz zase pride a povie mi - kasli na to, aj tak to bude za chvilu take iste ... 
no mam mu vysvtelovat, ze by to celkom urcite bolo horsie ??? to ma uz tiez prestalo bavit
hm, normalne by som dala rec o "poznamkach" pripadne "blbych poznamkach". ako spominala adus, ak nespravi sam, nech nekibicuje. ak ja vesiam pradlo, tak bude zavesene ako uznam za vhodne ja a ak vesia pradlo mama, vesia ho inak a stara mama zase inak (nohavice za pas, ci za manzety? koselu za krk, spodok alebo cez chrbat na polovicu? uteraky cez polovicu, za rozky alebo aby vysledny efekt bola rovnaka dlzka pri pohlade zo zahrady?) a ci zavesim to pradlo okamzite po skonceni prania alebo o polhodku, ked dopijem kavu pri pc, je tiez moja vec ...
mne sa zda, ze toto si musi on vyriesit vo svojej hlave. ak nieco chce, nech to spravi. a ked ty budes sediet dve hodiny so zalozenymi rukami a premyslat o nesmrtelnosti chrusta, je to predsa tvoj cas, ci?
drz sa
, mna tieto poznamky neskutocne vytacaju/urazaju, dotknu sa ma - ale ja som obcas samonasieraci (a lenivy) typ tak to neber az tak vazne
Ja Ťa hneď chytím za slová, ale len v dobrom, pretože ja mám stále v tom chaos a zaujíma ma ako to robia ostatné žienky:
nohavice za pas, ci za manzety? koselu za krk, spodok alebo cez chrbat na polovicu?
Tak ako vlastne? JA: nohavice za manžety a košeľu za krk.
Trocha od veci, ale zaujíma ma to.
nohavice za pas - podla mna rychlejsie uschne, lebo voda stecie dolu, odskusane
nohavice za manzety - podla starej mamy, lebo pas rychlejsie uschne, pretoze ho poriadne vyfuka, tiez odskusane
koselu a uteraky vesiam podla momentalnej inspiracie, alebo konkretneho kusu oblecenia - neviem robit veci furt rovnako (to je tazko ked sa temperament bije s lenivostou)
gate za pas a kosela za krk....uteraky asi tri cm zahnem a pekne vystrem- zakolikujem...vsetko dokladne vytriasam tricka za spodok a trencle za gumu, budogy za "bok" a fusakle pekne po jednej...
Ale bavim sa ked idem po ulici a na balkone visia prve bombardaky, potom kosele a potom uteraky...na balkon by som rozhodne budogy vesala tak aby ich nebolo vidno
isteee. dobre si rozmyslim co povesiam na prve dve snury a spodare vesiam tak, ze ich nevidno ani zdnuka ... pretoze balkom je v bratovej izbe a ak by dosli kamosi ... no 
Ty ale tieto co som videla zrovna dnes boli ale riadneeeeeeeeeee
Inak kedysi sme mali taku susedu, smrnc gábi, co v tangach a tielocku vesala cipkovane pradielko na balkone zasadne vtedy, ked ockovia vencili svoje ratolesti pred barakom na lavicke.... neviem kto vtedy viac slintal, ci deti, ktorym sli zuby alebo tatkovia....ktorym sli zuby haha
kosele na vesiaky, oblekove nohavice medzi dve lanka susiaka zlozene podla pukov - nepouzivam kvacky, pradlo iba kladiem
Ak sa môžem zapojiť ja do zaujímavej debaty ... tak nohavice cez kolená ... a košeľa na vešiak prípadne cez chrbát na polovicu ... ale manželove určite na vešiak ... a utierky buď cez stred alebo na poly a tak cez stred, ak je menej miesta ...
Utierky vesiam za rozok.
KOnvalinka, tak "inkriminovany" blog ta dviha zo stolicky? Zeby zasah do ziveho? Ha?
Hm...
Novacka, nerozumiem, o co ti ide. Mam dojem, ze prva veta mojho nareku (rozumej hlavneho prispevku) je odpovedou na tvoju otazku... Co to vsak znamena pre teba?
Slovesnka ZENA zvladne vsetko a co je podstatne.....nefnuka a nestazuje sa!
Dievcata, dievcata....vam niet pomoci!
Chlapi sa vzdy bavia o zabave, zenskych, futbale a inom sporte .....
A nas vzdy trapia, okna, dvere, pradlo, zehlenie,pecenie, varenie....
Co tak rano vstat a zahlasit: dnes ma sluzka volno....nevari sa, neupratuje, neperie.....nech kazdy v tomto dome o tom vie! A kazdy ma za ulohu postarat sa o seba-podla schponosti a moznosti. Pat euro na stol a ahojte...Idem....pridem....mobil neberiem.
Deti maju surodenca....najmladsie ma aj otca.....
p.s.
Nebojte....velkonocny vajcak som este nerobila....natahana nie som....
ivet
Ivet 36
,inak moj mamzel ma vzdy za poriadok pochvali,na materskej by vraj nevydrzal ani den a obdivuje ma ,ze ja som to zvladla,tak nejdem provokovat a zapajat sa do debaty
Konvalinka,kvietok jarný toto si napísala:
* Mám pocit, že JA si veľmi vážim celú jeho snahu a všetko s tým spojené, pokladám ho za poloboha, že má na to všetko toľko energie; za ním je fakt vidieť kus práce... A naopak? On mňa vidí, ako nejakú oddychovačku *
tak ho prosssíím Ťa z toho piedestálu urýchlene zlož,lebo si to ešte chlapec zobere za svéé,a si vybavená!!!
No,ale teraz vážne-môj muž,nejaký ten pátek dozadu,prichádzal domov z práce nie s vetou: "Ahojte,ako ste sa mali?" ale "A čo si robila,ved si od pol tretej doma z roboty,a je tu bordel jak v tanku...!"
Tiež som si dlho vravela,že dokelu,má pravdu,musím stíhat,ved on je unavený,ja som PANI DOMU (debilinaaaaa),musím sa postarať...
Jeho obľubená replika bola: "Ja som sa narobil pri rekonštrukcii,o údržbu sa musíš starat ty."
a ja krava sprostá,som mu to žrala aj s navijákom
Lenže aj žena je len človek,raz dôjdu sily-fyzičné aj psychičné
A "chlapca" (čo doma ani lyžičku do drezu nedá) som si posadila a vysvetlila,že nie som ani slúžka,ani jeho mama,a ak sa mu moja roboty nepáči,môže sa toho rovnako dobre chopiť on
Zatial fungujeme,zaprisahala som sa,že nebudem po ňom jeho handry zo zeme zbierat,tak sa mu veselo kopia pri posteli....netrááááápi ma to ani najmenej
....ano -rekonstrukcia trva mozno dva roky a udrzba dalsich sto rokov...takze je tam nejaky nepomer, nie????
Na tieto keci som uz vyzrela.........ivet
Milé mamy. Toho času najkomentovanejší i najčítanejší blog zároveň ma len utvrdil v tom, že z upratovania mám riadny komplex. Boli časy, kedy som bordel považovala za organizovaný chaos a rátala som s tým, že z toho vyrastiem. V každom prípade som sa za nič absolútne nehanbila.
Dnes je to iné. Ako som tak čítala inkriminovaný blog, tlak sa mi dvíhal, klesal, ba až priam pot ma miestami oblieval...
Prečo berieme ne/poriadok až tak osobne?
Čím to je? Možno aj niekto iný okrem mňa mal také divoké pocity
U mňa to jednoznačne súvisí s postojom môjho mužíčka. Minulý týždeň sme rozoberali, že ako týždne tehotenstva plynú, som stále viac nervózna a zhŕňam kvantá vecičiek pre bábenko, pretože sa blíži deň, kedy si to prvorodený predčasne zamieril na tento svet a hoci mám teoreticky ešte času a času, mám pocit, že TO môže prísť už zajtra, resp aj dnes
Tak sme sa dostali k dôvodom predčasného pôrodu a to bola veľmi náročná práca, koľkokrát som ostávala aj 16 hodín, dvíhala ťažké veci a tiež sa dosť stresovala... No môžeme hádať, čím to bolo. Ibaže môj mužík ukončil debatu asi takouto vetou - no vidíš, teraz zase nerobíš nič, takže žiaden predčasný nehrozí...
..........................
Fúúúú. Ešte teraz ma dvíha zo stoličky...
Nič nerobím. Vŕŕŕ. Každý deň navarené, poprané, vyluxované, veselý náročný program pre môjho 4-ročného šarkana a 2-ročnú susedkinu, ktorá ma statočne ignoruje a neposlúcha
; presuny vlakom aj s kočíkom, dvoma detičkami, hračkami; takto nosím aj nákupy, lebo on nemá čas skočiť do obchodu a priviezť autom; chodím ovešaná ako vianočný stromček; keď sa nevenujem deťom, tak jedine domácnosti a občas sa zložím ku kompu (aby som previedla peniažky, vybavila, čo treba a pod; pritom jedným očkom nakuknem sem 
)... chápete, ja mám pocit, že som každý večer vyžmýkaná ako citrón, tak sa snažím, aby aj tie deti mali každý deň zábavu, aj aby bolo čisto, aby mal čo papkať, aby všetko voňalo atď atď atď. A môj mužík to zaklincuje, že nič nerobím (ozaj ešte chodím aj do školy a zatiaľ zvládam skúšky so 100%nou úspešnosťou - len aby sa nezabudlo 
).
Ako to všetko môže nevidieť??? Ako mu to môže pripadať ako jeden veľký parádny oddych???
Potom príde deň, kedy nemá náladu a hodí poznámku ohľadom cákancov na skrinke pod dresom alebo čosi podobné... a mám dojem, že som úplne nanič. Vzápätí otvorím naničmamu a tam sa dočítam, že existujú ženy, ktoré keď prídu ku kamarátke, tak kontrolujú stav wc a ulepeného stola (ktorý je minimálne u nás pri tých dvoch krpcoch permanentná záležitosť - s mojimi mnohými zásahmi... umyjem a o 35 sekúnd už vyliate kakauko, vypadnutá slinka, rozsypané čokoľvek, vykydnutý jogurt pod stolom... keď sa do toho pustím, o ďalších 35 sekúnd zhodená kvetina a hlina roznesená v polke domu... vyšupnem ich teda von na piesok, medzi tým miešam zápražku na polievku, čistím zeleninu, odkopávam hračky, o ktoré stále zakopávam
... na čo už počujem krik, že treba ísť pomôcť rozopnúť opasok staršiemu, aby sa mi nepocikal a malá mi už nesie vedierko s pieskom po obývačke, topánočky od blatka nechávajú parádne stopy na našom svetložltom koberci... fajn, vykreslila som bežnú pol hodinu. 
).
Neviem, čo som týmto článkom chcela na začiatku povedať
Asi sa len posťažovať. 
Asi kto nezažil, nepochopí. Zažiť nezažije, lebo aj keď potrebujem na pol soboty vypadnúť do školy, šupneme malého k starým rodičom alebo ku kamoške, pretože môj najdrahší "by zas nič neporobil" (čo by teoreticky mohlo naznačovať, že azda rozumie, že s malými deťmi máš obmedzené možnosti; ale OMYL; s malými deťmi sa nedá robiť iba MUŽSKÁ NEBEZPEČNÁ NAMÁHAVÁ práca...
).
Jasné, zrejme to už bude súvisieť s mojim problémom, s mojim nevedením si doceniť vlastnú prácu atď atď. Kebyže si vážim to, čo robím, pravdepodobvne by to prišlo aj z jeho strany, však? Ibaže u mňa je to opačne. Prehodí vetu - "veď teraz nič nerobíš" - a ja tomu proste uverím. Ešte si to aj podložím ďalšími argumentami - čo sa sťažuješ; čo tie ženy čo majú 4-5-10.. detí?! A zvládajú to... Čo tie, čo sú na dieťa samé? Čo tie, ktoré...???!!!
Hm? Čo? Spoznali ste sa niektorá?
Prežili ste? Prekonali ste? Vyriešili ste?
...Zbláznili ste sa?