Ahoj babenky , niesom tu nová a je pravda že sem veľmi neprispievam , ale každý deň si prečítam príspevky a vždy v nich najdem odpoveď na to čo hľadam, až dnes tam odpoveď nieje a preto píšem čo sa mi stalo cez víkend.
V piatok sme šli k priateľovi na celý víkend. Ako si tak cupitáme po ich dvore zrazu začujeme tiché mňau, mňau a co sme nenašli dve utešené mačiatka, iba sme na nich nakukli a šli preč. Mačiatka ale stále mňaukali a tak mi to nedalo nesledovať ktorá z troch stalych mačičiek je ich mama. No nevidela som žiadnu zajsť ku nim a tak som si nahovorila že asi šla na lov. Ale keď na dvore pobehovali všetky a ani jedna nešla ku nim začalo sa mi to zdať čudne. Zachvíľu sa zotmelo a ja som moje pozorovanie odložila. Ale ráno som ich opäť počula , hodila som na seba tepláky a šla som ich pozrieť,zobrala som steblo trávy a hladila ich a oni sa začali hýbať tročku viac asi si myleli ze prišla mamička. Ako som sa im snažila trošku vynahradiť nepritomnosť mamy, zrazu som začula ešte tichšie mňau. Pozrela som na dve mačiatka ale tie nemňaukli, zobudila som deti s podozrením ze je niekde ešte jedno mačiatko. I keď deťurence všetko s kôlne vyložili nikoho nenašli, ale mňau, bolo počuť ešte silnejšie, deti to chceli vzdať, ale ja som im povedala šak o nič nejde iba o život jednej mačičky, ktorá si nevie pomôcť a zúfalo žiada o pomoc. No a deti začali hľadať nanovo a až odokryli dosku s podlahy v štrbine bolo malé mačiatko, hneď sme ho dali ku ostatným povytierala som mu papuľku plnú hliny a v nadeji že niektorá sa ich ujme šla sledovať situaciu cez okno. No nič sa ale neudialo , tak som sa rozhodla že ich budem krmiť.Priatelovi som povedala ako si to predstavujem,aj to že potrebujem pomoc aj jeho maminy, keď budem v práci. Všetko bolo dohodnuté. O pol jednej dostali prvú dávku , o pol piatej ďaľšiu a o pol deviatej mali dostať ďaľšiu, ale keď som prišla ku nim , jedno bolo mrtve a druhé zomieralo , prežilo len jedno to zo štrbiny s kôlne volame ho Zázrak. A s čím si neviem vnútorne poradiť?? Čo keď som čakala pridlho, aby som ich začala krmiť, prečo osud je ku nim tak krutý. Veď sa len narodili, sú ešte slepé a zmestia sa mi do dlane. To čo prežilo je teraz v krabici u mňa v posteli a zohrieva ho lampa.Bojím sa že zomrie. je jedno či je to človek alebo zviera každý si zaslúži pocítiť blízkosť maminky. Kým som dopísala tento príbeh zomrel aj Zázrak. Hovorí sa že všetko čo sa stane v živote ma nás k niečomu naučiť ale ja neviem čomu ma malo toto naučiť.
Ahoj,naša fenka Rita mala pred dvoma rokmi šteniatka.Dcéra sa rozhodla že budú v jej izbe,tak sa odsťahovala do spálne a ja k nej do izby spolu s Ritou.Pomohla som jej odrodiť šteniatka(bolo to úžasné)a asi po dvoch dňoch bolo jedno šteniatko podchladené a už vôbec nereagovlo na podnety od mamy.Rita si dala odstreknúť trochu mlieka,do termosky som si pripravila horúcu vodu,obetovla som jedny kvapky s kvapkadlom,ktoré som vyumývala a išla som na vec.S horúcou vodou som si trošku mliečka zohriala,dala do kvapkadla a šteniatku po kvapkách dávala do pusinky a keď prehltlo,dostalo ďalšiu kvapku a ďalšiu až pokým odmietlo prehĺtať.Potom som si ho položila na moju hruď pod tričko,aby mu hlávka vykúkala a prikryla som sa aj ja s paplónom.Nadstavila som si budík o dve hodiny a zopakovala prechádzajúcu procedúru až pokým sa malý drobček nezohrial a nezačal sa hlasno domáhať svojej vlastnej maminy.Bola to rušná noc,každé dve hodiny malého drobčeka kŕmiť,ale pocit víťazstva bol úžasný.Odvtedy sa mi moje deti smejú kedy pôjdem so šteniatkami na materskú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miciatko, netráp sa! Urobila si, čo sa dalo.... Taká je príroda.... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miciatko, to je zákon prírody. Slabší zomrie.
Ja by som si z toho zážitku zobrala to, že som mala aspoň snahu im pomôcť. A keby som našla zase nejaké mačatá, znovu by som im pomohla. Podľa mňa, si urobila dobre, že si počkala, či sa k nim nevráti mamina. Ako napísala Anina: človek nemôže ovplyvniť všetko. Snaha bola. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, si velmi mila dusicka, citliva a mas rada zvieratka, ja som vzdy po nejakom tuzila, ale nikdy nemala (okrem prasiatka a sliepok, pripadne moriek, a to sa nerata). Na 1. aprila, alebo na Velku noc, uz ani neviem, priletela mi do izby andulka, potesilasom sa, konecne som mala zvieratko, ale umrelo mi, nevedela som sa on starat, a aj ked som mu dalo nieco zrat, tak nejedlo, nechcelo, so slzami som ho pochovala za zahrady na pole, vysvetlila som si to tak, ze smutilo za domovom, kde bolo pred tym... ale bolo mi fakt luto ... Nemozes si to, co sa stalo Tebe, brat za vinu, je to zakon prirody. Niektore macky preziju vselico mozne aj nemozne, vsak sa hovori, ze macka ma sedem zivotov a tieto malicke, od ktorych asi odisla mamicka, nemali mliecko, nemali sa ku komu pritulit, tak to neprezili. Netrap sa nad tym, si spravny clovek s dobrym srdieckom ... a comu Ta to malo naucit, neviem, mozno, ze jeden o druheho sa mame starat, zaujimat sa o seba ...pa pa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme si macicku kupili od velmi dobrej chovatelky,ale ochorelo nam a lekar povedal,ze to malo prinesene.Nechcite vediet,kolko placu doma bolo.Ale zivot je uz asi taky a treba sa s tym nejako vyrovnat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viem, ako sa cítiš, tiež som kedysi zachraňovala mačiatka. Raz počas letnej búrky sa naše mača nestihlo skryť, zmoklo a silno prechladlo. Nevládalo sa postaviť na nohy, tak som ho ratovala (fén, teplé mlieko so striekačkou do papulky). Prežilo
, aj keď ešte dlho potom bolo slabé a malo stuhnutý chrbát. Teraz vďaka manželovi prežívam "druhé detstvo": dal sa chovať zajacov a keďže sú to citlivé tvory, tiež ich občas kurírujeme. A často sa nám stáva, že neúspešne. Treba prijať fakt, že človek nemôže ovplyvniť všetko.