25 ročné manželstvo

Sonicka nech ta aspon potesi ze v tom nie si sama ,ja zijem v takom manželstve uz 28 rokov a tiez dufam ze to nejak dopadne ,s tym rozdielom ze moj muz je egoista ako vysity ,ma rad len sam seba a ani to asi velmi nie,pretoze po dvoch mozgovych porazkach vyfajci denne krabicku cigariet a jeho prechadzka je do krcmi a spat ,takze naozaj len zhlboka dychat a snaz sa co najviac byt von v prirode ,ta dava energiu ,ja nastastie mam zahradu,kde cerpam silu na dalsie prezitie a hlavne tiez zhlboka dycham ,drzim palceky a drz sa a mysli na to ze nie si sama co takto trpis

Soňa, Mima - a prečo to znášate? Prečo si myslíte, že to musíte vydržať?

Georgina ,mozno je to pre teba nepochopitelne ,lenze clovek sa s tym nauci zit,ked nemas kde ist ,takze vlastne zijes v jednom byte s clovekom ,lenze ako spolubyvajuci a da sa aj tak ,deti su voda co ma drzi nad vodou ,takze dovod preco to znasam je jediny ,nemam kde ist

Georgina ale tie deti sa stale vracaju domov ,nie je to lahke odist a zacat niekde inde uz v tomto veku a hlavne za co ,ked dnes je tazka doba a najst si novy domov uz ani nehovorim

Georgina si stastny clovek ked nemusis riesit taketo problemi

Georgina ved to ze som to neriesila vtedy ked boli male ,teraz je uz pozde a dufam ,ze sposobom akym zijem sa problem vyriesi skor ci neskor

ja viem ,len som reagovala na Sonu

Geprgina diky za pismenka dobru noc

Aj ja žijem v dlhoročnom manželstve.A ked je horšie,tak sa s kamoškou držíme toho,že: S čertom zle,bez neho ešte horšie.

No mne je smutno ked citam taketo blogy. Je mi smutno kvoli tym, ktory ziju cely zivot s niekym a len preto, lebo sa boja ci uz financnej situacie ked zostanu sami, ci uz samoty ci inej neistoty, pripadne sa skryvaju za deti. Ja by som asi nechcela rekapitulovat svoje manzelstvo takto pochmurne. Asi je potom skutocne lepsie si priznat, ze si nerozumieme, nechapeme sa, sme spolu nestastni a pokial sa problemy neriesia -bude lepsie ked sa nase cesty rozidu a kazdy si najdeme tu spravnu cestu, ci uz s niekym alebo osamote. Ked uz sa tak nestalo na zaciatku, stale zijes a mas pravo byt stastna, cize cas na zmenu je stale aktualny. Ale mozno je to len take obdobie, kedy to na teba pada a ty vidis len to negativne? Inak si hovorim len jedno..Kazdy je strojcom svojho stastia,ci nestastia a prajem ti, ked uz nemas silu poriesit si problemy, ktore ta trapia s manzelom, aby si v tom manzelstve nasla aj to pekne co vas spaja, pretoze ina moznost ako pokusit sa riesit problemy priamo s nim, ci odist a zacat odznova tam asi velmi nieje. Stagnacia ci odvratenie svojho zraku a vnimania od reality mi pride strasne smutna, zijeme len raz, preco si ten zivot neuzivat ale len prezivat ako mucha v zapalkovej skatulke a trapit sa?Mozno sa mylim, je to len moj nazor. Vela stastia a lasky prajem.

po 34ročnom manželstve som sama.Nikto ma nebuzeruje,že som niečo neurobila,že svieti svetlo v celom dome,že by stačil jeden vypínač,idem kam chcem ,robím čo chcem,po nikom neupratujem,od nikoho nemusím pýtať peniaze na domácnosť,nikto mi nevyčíta že som veľa minula,nikto mi neprepína kanáli na telke,nikto ma nerozčuluje s tým alebo tým.
Pred rokom som neverila,že dokážem žiť aj sama,že som schopná nespoliehať sa na nikoho.Ano som schopná a možno by sa dalo aj povedať že je mi dobre.Ale nie je to pravda cítim sa tak sama aj keď mám deti a viem že sú mi oporou.Mám sa s kým tešiť pre koho žiť.Ale to prázdne miesto v mojej duši neviem zaplniť.

Neda mi napisat, co si myslim, ze by Ti mohlo okamzite pomoct. Nie, neriesi to situaciu, ale clovek moze byt v akejkolvek situacii stastny. Ja si myslim, ze co potrebujes, je prestat mysliet. Tvoje vlastne myslienky Ta robia mizerable. Skus aspon na chvilu, "vystupit" zo svojej hlavy a akoby iba pozoruj co sa tam deje... Zastav svoje myslienky, obrat pozornostr na konkretne veci okolo seba, nereaguj na slova, ciny okolia a ludi...Ani pozitivne, ani negativne. Zivotna situacia je jedna vec, ale Tvoj zivot uplne ina. Nestotoznuj ich. Zivotne situacie sa menia, Tvoj zivot si nenechaj ujst, uniest...Mas iba jeden.
Uz som to tu raz pisala:
Dvaja monkovia - dorucovatelia sprav - rychlim krokom prechadzali krajinou. Prisli k rozvodnemu potoku. Pri potoku bolo male dievcatko, ktore chcelo prekrocit potok, ale sa balo, lebo voda bola prudka. Starsi monk ju vzal na ruky a hoci to bola pre nich odbocka, preniesol ju cez potok. Pokracovali rychlim krokom dalej. Po urcitom case sa mladsi monk opytal: "Majster, preco si to dievcatko preniesol cez potok, ved my sme dorucovatelia sprav monkovia..." Starsi sa na neho pozrel a odpovedal otazkou: "Ja som to dievcatko zlozil z pliec uz pred 4 hodinami. Ty ju este stale nesies?"
A este jedna:
Zila jedna zena a cely zivot bola velmi mrzuta, vsetko jej vadilo, na vsetko reagovala vzdy podrazdene. Nikdy nebola stastna, nikto ju nemohol rozveselit, upokojit...Stale chodila v ciernych dlhych satach. Malokto sa jej vobec prihovoril....Az raz, jeden clovek sa pristavil pri nej a opytal sa: A preco si ty stale taka nahnevana, mrzuta, zlostana? Zena bola prekvapena, myslela si, ze predsa kazdy to vie, jej velky problem, kvoli ktoremu nikdy nemoze byt stastna...Zdvihla si okraj sukne a ukazala tomu zvedavcovi svoju hrubu, neforemnu pravu nohu. "Takto som sa narodila a preto nemozem byt nikdy stastna". Muz sa zamyslel a odpovedal : "
Aha, uz chapem, Tvoj problem je, ZE SI MYSLIS, ze tvoje obidve nohy by mali byt rovnake."
A po prvy krat, mrzuta zena sa zasmiala.

Milá Sona, pozdravujem ťa. Tiež mám 25 r. manželstvo, a velmi ťa chápem, ako sa cítiš, niečo podobné mám aj ja doma, denno denné hádky, urážky, aj bitka niekedy. Okrem toho som bez práce, on mi nedáva ani peniaze, pomáha mi mama. Som už s nervami v háji, niekedy iba plačem, alebo pozerám do blba
a rozmýšľam ako sa z toho nezblázniť. U nás je dobre iba vtedy, ked sa nepýtam kde bol, kedy príde, čo robil atdď. Rozvod tiež neprichádza do úvahy lebo máme spoločný dom atd. Je to zložité. Takýchto žien ako sme my je veľa aspon to ma teší že nie som sama. Keď vidím manželom ktorí idú spolu a držia sa za ruku (v našom veku) tak je mi do plaču.
Ale Kvetla poradila celkom dobrý recept ako sa z toho nezblániť.
Nechápem však mužov, prečo ničia svoje ženy....

Je mi do plaču ked čitam vase komentáre, ja som bola vydatá 28 rokov, bohužial minulý rok v marci manžel zomrel. Nehovorím ze boli len pekné chvíle, ale tých krásnych bolo naozaj viac ako tých zlých. Ked to na mna dolahne tak si myslím že tá bolest ma roztrha na tisíc kusov. Už mu nepoviem ako ho mam rada aj ked som mu to prejavovala dost často. Je mi ľúto Vás žienky že síce máte partnera, ale si to neužijete. Nejako čudne to je na tomto svete zariadené.

Ťažká to téma, ťažko radiť. Tiež sme teraz oslávili dvadsiate výročie nášho manželstva. Nemôžem si sťažovať, máme spoločnú kasu, nebije ma , o dom sa sterá, s deťmi pomáha ako vie, je slušný...ale hoci toho chlapa mám, aj ja sa cítim sama, opustená, prázdno v duši. Tiež s tak trochou závisti pozerám na páry v našom veku, ako idú ruka v ruke. Tiež sa cítim ako vo väzení, záujem o mňa neni a ak si začnem program robiť sama, tak mám hneď na tanieri že som neni celé dni doma. A ak doma zostanem, nikto si ma nevšimne (deti sa nerátajú, tie stále niečo potrebujú). Dobre sa hovorí žienkam, kde to doma funguje. Aj ja som mala silné reči, že keby sa to mne stalo, tak by som to riešila inak a radikálne (mám na mysli mojich rodičov a rozvod), a keď mám teraz ja problém, riešenie je zrazu také neriešiteťné, také bezvýchodiskové. Ako tu žienky píšu, aj ja sa snažím myslieť len pozitívne ale ľahko sa pozitívne myslí a oveľa ťažšie sa pozitívne žije. No nevzdávam sa, hľadám cesty a dobrých ľudí, ktorí mi pomôžu nájsť správnu cestu. Soňi, prajem ti a všetkým nám ostatným, nech to nie nejako, ale nech to dobre dopadne .

....soni,lota mate to tazke,chapem vas,ja som sa vydala mala som 18 rokov moj manzel 26 chcel si zomna spravit sluzku,po roku som chcela od neho odist byvali sme u jeho rodicov,tak som mohla ist len k nasim ale matka verila ,ze ked budeme sami tak bude dobre ,nasla nam byt a tak sme byvali sami,porodila som druhe dieta a peklo na zemi mi moj manzel robil dalej ,3 roky sme boli spolu,tak uz som trvala na tom,ze sa rozvediem,lebo byt zohnala matka tak on sa vystahoval,
ja si myslim ,ze keby tie zeny mali kam ist tak ,vela ich skonci s manzelstvom,nechcem si spominat na ten tazky zivot,
tu je velmi tazko radit,ked je spolocny byt...

ja som tiež donedávna nechápala, ale je to pravda, ked nemáš kam ísť, čo zostanú ženy s deťmi na ulici? a ked majú spoločný byt?, nemôžu muža z neho vyhodiť, niekedy sa problémy alebo riešenia na prvýkrát zdajú lahké ale nie vždy je to tak , odísť od muža a hotovo ale možno tým začnú ešte horšie problémy, kam? a teraz čo bude ďalej? deti treba živiť, šatiť,

Ale hlavne, že mi môj drahý vešia na nos ako ma ľúbi a ja jeho nie... To, že pri ňom nemôžem snáď ani spokojne dýchať si vôbec neuvedomuje. Jeho neurotické výstupy sú podľa neho úplne normálne, dnes po mne štekal ako zmyslov zbavený.

Soňa, z tvojich slov cítiť pohŕdanie a to, že svojmu mužovi neveríš, keď ti hovorí, že ťa ľúbi. Zvláštne reaguješ na kladný prejav citov. /Hovoríš mu tiež, že ho ľúbiš? Alebo ho už ani neľúbiš?/ Za tie roky v manželstve si si už asi všimla, že ako sa do hory volá, tak sa z nej aj ozýva (niečo o tom viem, vydatá som takmer 15 r. + 3 roky intenzívne chodenie). Každý vresk má snáď aj nejakú príčinu - inak by bol asi duševne chorý. Je proste temperamentnejší a ty ako múdra žena sa aspoň pokús jeho výlevy eliminovať, nie prilievať olej do ohňa.
Hľadaj na ňom to dobré, prečo si si ho vzala, načo naňho nadávať, treba aj pochváliť. Manželstvo treba živiť milým slovom a úsmevom, za to po tebe určite štekať nabude.

Soňa, myslím, že to je jeho povahou. Ja mám tiež dosť temperamentného chlapa, aj on sa rád vyvrieska, ale ako tu kočky pravidelne píšu, kde niet diváka, nie je ani divadlo. Ja som sa tiež kedysi trápila, že po mne bliaka a trebárs po hodine prišiel, objal ma,no a ja urazená, on sa zas urazil na to, že veď už si ma udobruje a boli by sme v tom kolotoči doteraz, keby som nepochopila, že to je jeho ventil a nebrala to jedným uchom dnu a druhým von. Keď môj začne vrieskať (už nie tak často), tak sa buď vzdialim, keď vidím, že to nemá zmysel a potrebuje tú zlosť zo seba dostať alebo ak je to prkotina, prehodím niečo vtipné, to ho vždy dostane, ver mi. A zas je dobre. Len trošku diplomacie a asi aj pochopenia jeho povahy. Oni to väčšinou nemyslia tak, ako to my vnímame. Ako ženy sme citlivejšie, ale skús to odľahčiť, naozaj to funguje. Prajem veľa v domácnosti aj v duši.

A ešte k tomu "ľúbim ťa ty krava". Kedysi som mu skúšala nastaviť zrkadlo, krava-býk, ale to nikam neviedlo, keď vychladol a dalo sa s ním normálne baviť, tak mi kontroval, "že veď ty si mi tiež nadávala!". Takže tadiaľ cesta nevedie.

Dievčence, ako tak čítam vaše príspevky, je vidieť, ktoré ste len teoretičky a ktoré ste už čo-to zažili.
Vidím, že takých žien, ktoré sa rozhodli žiť ako pisateľka príspevku i ja, je veľa.Len je podstatné, či sa s danou situáciou vyrovnáme, alebo nie. Áno, žijem tiež spolu s manželom-nemanželom, kdesi to tu bolo opísané to moje otvorené manželstvo. A ktorási reagovala, že moje rozhodnutie môže ospravedlniť len veľký majetok a peniaze. Nie, nie, dôvod môže byť tiež aj úplne opačný. Aj nedostatok prostriedkov, možností je tiež dôvodom ostať v málo fungujúcom zväzku naďalej.
A to, že niektorá časť žien tu so mnou nebude súhlasiť, to je pochopiteľné. Vyvracať im, prečo zotrvávam v takomto manželstve, nebudem. Život každého z nás je taký pestrý a kľukatý, že sa nedá nájsť nejaká spoločná šablóna, podľa ktorej žiť. A pomenovanie ako pasivita, neschopnosť zmeniť svoj život, šľahnúť so všetkým a začať odznova, to sú len niektoré zo slov, ktorými tu narábate, radíte. Nepovažujem sa za slabocha, nerozhodného človeka. Práveže som presvedčená o tom, že som sa rozhodla správne.

Áno, nazývam niektoré naničmamy tak, to však neznamená, že tu s niekým pohŕdam, či podceňujem.

A samozrejme, to slovko bolo použité iba pre tento problém. Nie každý zažíva rovnaké veci. Preto to rozdelenie. Jeden ovláda matematiku, druhý dejepis, iný je macher v astronautike. Keďže ja sa jej houby rozumiem, som teoretik a hádam ani to.

Napis si na papier plusy a mimusy tvojho manzelstva a potom sa rozhodni.Vsak kazdy ma pravo na stastny zivot a kazdy je strojcom svojho stastia. Drzim Ti palce.

Vysvetľovať, ako som to myslela, už nebudem. Vidím, že to beriete ako urážku, či zhodenie a chytili ste sa jedného slova, ktoré vyznieva hanlivo. Tak si tu teda tlieskajte jedna druhej.