a co tak ist s nim byvat do zahranicia? hoci teraz povies vela ale..
robota sa da najst aj v zahranici a pre deti by to bolo mozno lepsie/aspon v mojom pripade to bolo/.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a co tak ist s nim byvat do zahranicia? hoci teraz povies vela ale..
robota sa da najst aj v zahranici a pre deti by to bolo mozno lepsie/aspon v mojom pripade to bolo/.
presne andrea ma pravdu ,moj muz bol pol roka sam v zahranici a tiez som sa za nim nasackovala aj s detmi,pretoze detom chybal otec a mne sex
a som toho nazoru ze rodina ma drzat po kope,v zlom a dobrom,nie ??
zaciatky su vzdy tazke ,ale dnes je to uz super!!!a keby som nebola tvrdohlava ,ktovie akoby to skoncilo...????
Do dnešného rána som s obľubou čítaval túto stránku. Fantastická a jej zakladateľke úprimne zo srdca blahoželám. Pracujem v nepretržitej prevádzke a sme tu väčšinou muži ale noc nám tu s Vami ženami a Vašimi problémami prejde bez spomienok na partiu v krčme a pod. Chýba mi však jedna rubrika.Milé ženy naše vraj otrokyne a kde najdem rubriku čo ste povystrájali Vy? Nielen Vaši milovaní a čo ja viem ako ešte o nás píšete ako nás máte radi ako bez nás je ten život čiernobiely.Písal som že sme tu muži ale aj zopár kolegýň tu máme a tak akože náhodou si vieme vypočuť napr. ktorá s ktorým ako kedy kde a na aký spôsob. Nie neodpočúvame len počúvame pri kávičke. Dokonca pijávame špeciálne druhy káv. Ráno je to raňajšia , pri tej sa zvyčajne pretriasajú budúce pracovné povinnosti. Potom je tá pre mužov športová tam sa pretriasa fotbal hokej atď. No ale najlepšia je tá osier..ia. Tam sa páve preberajú príbehy podobné tým s nanič mamy.Vždy o tých ktorí tam nie sú.Dievčatá a čo tak niečo o tých naničmamách ktoré tak ako moja sa pokúsila vraj ma prevychovať a to pomocou kamaráta ktorý jej vraj nezištne pomohol pri mojej prevýchove. Bolo jej to nanič a ešte aj dnes po viac ako tridsiatich rokoch má s toho mindráky. A bodaj by som sa jej nesmial do očí. Mám ju rovnako rád ako som ju mal keď sme sa brali ale sú medzi nebom a zemou určité zákony a medzi tie zákony patrí nepochybne aj mužská hlúposť a určite aj ako Vy ženy tvrdíte naivná ženská hlúposť. Ja v ženskú naivitu neverím.Život ma naučil na vlasnej koži , vy Vy naše milované ste najrafinovanejšie stvorenia na zemi a s Vami prežije len ten kto sa tú Vašu niekedy aj veľmi špinavú rafinovanosť naučí. No na začiatok len toľko. Nabudúce Vám dám možnosť klebetiť a poradiť mi čo by ste robili Vy. No a na záver Vám prezradím čo som spravil Ja!
Vitaj, švíhák (podľa nicku máš celkom slušné sebavedomie - nič v zlom )
Tu na nanič mame nezvykneme ohovárať, resp. som nič také nepostrehla, keď máš s niečím problém, napíš ho, ostatné sa posnažia pomôcť Ti, a ak sem budeš chodiť častejšie, všimneš si, že sa tu nepomáha spôsobom "ty moje chúďatko, máš ten najťažší život na svete a manžela na ho..o", skôr naopak, ženy (a aj zopár mužov) sa snažia pomôcť konštruktívne tak, aby problém dotyčná vyriešila.
"Chýba mi však jedna rubrika.Milé ženy naše vraj otrokyne a kde najdem rubriku čo ste povystrájali Vy? " veru je to dosť blogov, kde samotné NM na seba "bonzujú", čo sa im podarilo vyviesť. Ale ohováraciu rubriku, kde by sa pretriasali problémy spôsobom "o nich bez nich" by som tu nerada videla, nerobí to dobrú karmu
Tak nám napíš, čo si vyviedol, možno sa pobavíme, a ak budeš chcieť radu, možno aj nejaké to zrkadielko nastavíme
A ešte jedna drobná chybička krásy: keď píšeš niečo úplne od témy blogu, ktorý čítaš, nepíš to do odpovedí na ten blog, ale vytvor si vlastný: v hornej lište máš kolonku "môj účet" a v ňom "zobraziť najnovšie príspevky v blogu" - keď na to klikneš, zobrazí sa Ti okno, kam môžeš písať, čo Ti prsty stačia
A co tak si z tohoto brat to dobre co ti manzelstvo ponuka? Iste ste financne zabezpeceni, ako sledujem, pracujes aj ty. Tak sa zacni venovat niecomu co bude bavit aj teba a na deti a domacnost si najdi pomocnicu. Ked budes sama, sice si mozes najst niekoho ineho ale hladaj si partnera a nie cloveka, co sa bude o vas starat, starat sa mas ty a to sama o seba, v prvom rade, o deti v dalsom nepsolednom rade a o vas zivot a stastie....Neda sa mat aj peniaze aj sedet doma na zadku a kukat sa zalubene do oci a drzat sa pri tom za ruky, v tom ma tvoj muz aj pravdu, ked ostane doma na SK budes spokojna ze je doma a dalej co? Je moznost ist za manzelom? O tom si nerozmyslala? Nie ste jedine manzelstvo co takto funguju, je to o kompromisoch a o pohlade na zivot...ked vidis vsetko zle, sive, skarede tak to take aj bude....
Skús sa na d tým zamyslieť inak,vie sa vo svojom odbore zamestnať aj doma?ak ano kolko bude zarábať?bude vám to stačiť?...Myslím,že on chce len dobre zabezpečiť rodinu.A keby si ty nerobila,keď je on v zahraničí,alebo robila na pol úväzku,alebo sa odsťahovala do zahraničia aj s ďeťmi,hladaj riešenie,čo ti bude vyhovavať,nemusíš sa hneď rozvádzať.
Pozri Andrejka,ja som mala tiež malé dieťa a muž mi chodil na týždnovky.Brala som to ale s tej lepšej stránky ked to inak nešlo.Mala som omnoho menej práce - čo sme si s malým uvarili to sme si aj zjedli ,mala som kopec volného času - nemusela som sa "starať" ešte aj o muža.Chodili sme si na výlety,v lete na bicykle,k vode a čas aj celá materská mi ušla ani neviem ako.Malo to dalšie výhody,celý čas som sa nanho tešila kedže som ho celý týžden nevidela - boli sme si omnoho vzácnejší
.A dokonca to vyzerá tak že si to zasa zopakujeme - nerobím z toho "tragédiu",vždy v tom hladám výhody /aj tak mi nič iné nezostáva/...skús to aj ty...
...
preco trhat rodinu? Ty ho nelubis? Preco nejdes za nim???
lydusha, sonia, natali
Ahojte,ďakujem za vaše názory,ale ísť za ním by sa síce dalo,ale štyria ľudia v jednom kamióne,to by asi nešlo.A musím vám ešte vysvetliť,že tu nejde o to,že by sme nemali z čoho v tej dobe keď odchádzal žiť,mal dobre platené miesto,mali sme štvorizbový byt,auto,boli sme aj na dovolenke,nemali sme žiadny úver,ani hypotéku a aj napriek tomu odišiel so slovami,keď sa ti nepáči daj sa rozviesť,dokonca mi to oznamovali jeho kolegovia z práce,on nebol ani schopný mi to povedať do očí!A teraz?My s deťmi si nežijeme na vysokej nohe,nemám dokonca ani svoje auto,chodím autobusom a to čo zarobí sa len odkladá,tak načo takto žiť?Ja viem,že takto žije kopec ľudí,ale veľa z nich žije takto z donútenia a veľa ľuďom to vyhovuje,ja som chcela mať kompletnú rodinku,chodiť po výletoch s deťmi a nie toto,čo mám teraz.Možno ma nechápete,ale ja som takto presne vyrastala,viem čo je to vyrastať bez otca,tiež bol stále v zahraničí a nechcela som aby sa to zopakovalo mojím deťom,ale...
Andrejka, tak si dupni nôžkou. Tak, ako to robia malé deti: "Ja chcem!"
Ak si teda myslíš, že ti to pomôže...
Podľa mňa ti to však nepomôže... Ani jediný človek na celej zemi (vrátane tvojho manžela) totiž nemusí skákať tak, ako ty pískaš. Skús popozerať staršie blogy, napr. o očakávaniach, o idealizáciach a tak podobne...
Doteraz som skákala ako pískal on,čo je na tom zle,že konečne chcem byť aj ja šťastná?Ja si myslím,že manželstvo je o kompromisoch a o dôvere a pomoci,nie o tom,že niekto niečo chce a ďalší traja ľudia kvôli nemu trpia,toť môj názor
Aj ja si myslím, že manželstvo je o kompromisoch, pomoci a dôvere. A práve preto nie je v poriadku, ak ktokoľvek z partnerov píska a druhý skáče. Inými písmenkami - nerob manželovi to, čo sa nepáčilo tebe.
Mimochodom, šťastným ťa nespraví nik - to máš v moci len ty.
a čo mám ako urobiť?Mám mu ďalej uľahčovať jeho život a vybavovať všetko čo on potrebuje,prať mu veci a starať sa aj o neho,keď príde domov?On si ani nespomenie tri štyri dni,že mám niekde ženu a deti a ja mám byť šťastná?Vieš koľkokrát sa stalo,že prišiel domov po dvoch týždňoch a deťom nedoniesol ani posratú žuvačku?Videla si niekedy moje deti ako plačú keď odchádza?Lebo tiež by chceli aby ich občas ich otec odprevadil do škôlky a školy,alebo na tréning?Keď ti niekto tvrdí,ako mu je tam zle a pritom druhým do telefónu povie,ako všetko ide tak ako má?Minimálne 5x mi na 100% sľúbil,že už sa vráti,dokonca som mu zohnala robotu,ale on akosi nemal čas tam zavolať,tak z toho zase zišlo a jednoducho som už stratila nádej,mám pocit,mže už nás neľúbi a jednoducho mu toto vyhovuje.
Naco s potom pytas co mas urobit? Ved ty si rozhodnuta.Co si cakala, ze ti 99 ludi zo 100 napise rozved sa? To si sa potom nemusela pytat. A ak cakas na nejaku zazracnu formulku abraka dabra a tvoj muz sa zmeni na takeho ako chces ty- tak take nic neexistuje.
nie na abraka dabra som nečakala,len som strašne nešťastná a mám depresie a čakala som,že si s niekým pokecám,ale asi nie som na správnej stránke
Ale si tu správne. Lenže ak chceš len poľutovať, tak to napíš rovno. Nik ti totiž do hlavy nevidí.
A ešte - pokecať a riešiť problém sú dve veci.
Chcela si rady - dostala si ich. A tebe sa nepáčia.
A teraz - čo my s tým môžeme urobiť?
Začať treba od seba...
Andrejka, napísala som ti vyššie, čo máš robiť. Počítaj si na Naničmame, podumaj... A možno to potom uvidíš z iného uhla...
Andrejka, všetko je to o prioritách, ktoré si stanovíš. Ak sú nimi rodina a aktívny otec pre deti, tak to rieš. Ale tak ako písali baby vyššie, je viacero možností, nie len rozvod. Každopádne teraz žiješ život, aký nechceš. Len Ty s tým vieš niečo spraviť
áno a práve som sa presvedčila,že jeho jedinou prioritou sú bubáčiky.Aj keď vždy tvrdil aký on bude otec,ako bude deťom čítať rozprávky a učiť sa s nimi,len to už akosi nie je pravda...
Iste, ak to raz sľúbil, tak to musí splniť. Tak to berieš?
Andrejka stále píšeš, čo chce on, aký je on, a aký by mal byť. A čo chceš Ty, aká chceš byť a aká si? Ak si odpovieš na tieto otázky, budeš vedieť, čo robiť.
áno,vždy sa snažím dodržať čo sľúbim a nesľubujem čo neviem splniť a toto isté vyžadujem aj od ostatných,ale viem aj odpúšťať,no nerada sa nechávam zneužívať
Andrejka, práve dnes som napísala blog o tom, čo je vlastne normálne. To, čo je normálne pre teba, nemusí byť nutne normálne pre druhých - vrátane tvojho manžela.
Andrejka, verim, ze ti je tazko, absolvovala som s troma malymi detmi, dva a pol roka manzelove tyzdnovky, aj ked po vzajomnej dohode, bolo to narocne. Aj teraz, ked som o dost starsia a kus zrelsia by som to tazko zvladala ... Nie je jednoduche najst vlastnu istotu, nezavisle od okolia. Drzim palce aby si sa spravne rozhodla, evidentne nie si v tomto vztahu spokojna, mozno ja tym, ze ta tazi vslatne detsvo, s otcom vecne na cestach a asi nespokojnou mamou.
no konečne niekto,kto pochopil,čo som s týmto chcela povedať,ďakujem Kamilka
Kamilka je naše
ona to vie vždy tak pekne
Andrejka31...ano,je pravda niet ci to zavidit,ja som 13r.so svojim mame uz 3deti,a ja s nimi skoro celych 13 rokov sama,manzel stale prec,zaciatkami robil na slovensku tyzdnovky 4 roky,a potom zahranicie az do dnes mesiac vonku a take dva tyzdne doma.Minuly rok v lete sme boli spolu prvy krat vsetci spolu cele 2 mesiace prazdnin,ale aj to sme isli za nim vonku boli sme pri nom,ale tiez pracoval od rana do vecera..ale musis uznat ako napisala georgina-ze manzelstvo musi byt o kompromisoch, pomoci a dôvere.U nas to funguje,tak drzim ti palce aby tvoje rozhodnutie bolo spravne a neskor si ho neolutovala.
A ty si myslíš,že keď raz nadíde doba,že sa k tebe vráti a budete spolu stále,že vám to bude fungovať?Veď vy ste od seba viac ako spolu.Aj u nás to funguje,veď na takomto vzťahu v odlúčení nemá čo nefungovať,ale keby si mu povedala,aby sa vrátil,že ti chýba,čo by urobil?
Ahoj Andrejka, chapem ta preco si nestastna. Ja by som tiez nechcela byt sama bez manzela, vidiet ho len raz za cas.
Hovoris ze jeho peniaze sa odkladaju - na co konkretne sa odkladaju ked si pisala ze mate 4izbovy byt? Chce tvoj muz dom? Auta? Prestahovat sa niekde inde? A ked pride na vikend, ako spolu travite cas? Je k vam pozorny, berie vas von? Alebo ide von sam? Myslis ze ta stale lubi?
vieš ako vyzerá náš víkend?Príde v sobotu ráno ,spí do obeda,lebo celú noc šoféroval domov,potom sa najeme a on sedí za pc.Občas nás zoberie niekde von,napríklad pred barák a večer zaspí,lebo je nevyspatý.Na druhý deň sa ide na nákup,aby si urobil zásoby na dva týždne ,potom sa balí a poobede odchádza.Toto je všetko čo ja a moje deti pri ňom máme,už 3,5 roka.Myslíš,že toto je to,čo ma má robiť šťastnou?A na čo sa odkladajú tie peniaze?No proste ani sama neviem a vôbec nie je taký ako iný chlapi,že keď zarába,tak sa mám ako prasa v žite,trikrát otočí každú korunu,kým ju pustí,prežila som aj dobu,keď mi dával peniaze na prídel a chodil na nákupy on,lebo vraj som ja veľa míňala.Kamoška mi nosila cigarety,lebo mi nechcel na ne dať peniaze,kým som bola na materskej,lebo vraj som 4 roky hovno robila,ale to,že som mu porodila dve deti a starala sa o ne,bolo asi nič....
Pre mna osobne by toto nebolo postacujuce ako manzelstvo. Takmer 4 roky je dost dlho na to, aby ste sa obaja dostatocne odcuzdili a verim, ze ani vzajomna komunikacia nie je lahka, kedze ste stale od seba. Ja by som navrhovala - ked sestrite, navrhni mu co s tymi peniazmi - kupa nehnutelnosti, dovolenka. A uvidis ako zareaguje. Totiz, ak chce tie peniaze pre rodinu, bude mat pocit, ze niekam to smeruje, pre nieco pracuje a nieco z toho bude. Ak chce peknu kopku penazi ale neplanuje ju minut "do rodiny", spytaj sa ho, ake ma on plany s vami ako s rodinou, co chce dalej v zivote, a ci by bol radsej sam. Ty vies, citis, ze to nikam nevedie, ale nechaj aj jeho , nech sa vyjadri. Povedz ze urobis zmenu a je aj na nom, kam ta zmena povedie.Prinajhorsom sa rozvedies, no a su hadam aj horsie veci v zivote ako rozvod.Takze drzim palce.
Toto je aj môj názor - nerieš všetko za vás štyroch sama, jemu tento stav vyhovuje a tebe nie, a to je základný rozpor. On síce tvrdí, že sa máš rozviesť, ak chceš, ale chce to naozaj? Nie je to len alibizmus z jeho strany? Skús si ho pekne posadiť pred seba a nech povie, čo vlastne chce (peniaze, rodina), daj mu pocítiť, že je ZODPOVEDNÝ za tento stav a aj za to, ako sa vyvinie. Len buď pripravená na možnosť, že povie "dobre, rozveďme sa".
Tiež by som ho zapojila do rodinných povinností - starostlivosť o deti, spoločný nákup (keď už na výlet a pod. nemá čas), veď on ani nevie, čo obnáša chod domácnosti. A ty mu to umožňuješ tým, že mu poskytuješ full servis. Ver mi, veľa chlapov by prijalo možnosť takto pohodlne preplávať manželstvom a rodičovstvom, a nie len kamionistov.
ďakujem,si zlatá,skúšam všetko.A začínam byť pripravená aj na túto možnosť,že to skončí rozvodom.Už sme sa o tom veľakrát rozprávali,tvrdí,že nás ľúbi,že chce byť s nami,ale nikdy sa nič nezmení a furt to skončí tak,že sa nič nevyrieši.Keď je už veľmi zle,potom ma prosí,plače a zas mu odpustím a nič sa nezmení a takto to funguje už pomaly 4 roky,preto som bezradná.
...ach, jaj, dobre ti hrá na city a spolieha sa na to, že zas a zas odpustíš, ustúpiš, poslúchneš...
Držím palce, nech máš silu na pokojnú a konštruktívnu debatu, čím skôr to vyriešite, tým lepšie. Začarovaný kruh nikomu nič pozitívne neprinesie.
Andrejka , ja ťa chápem
novacka :
Ano ja som o tom presvedcena na 100 percent,ze nam to bude fungovat dalej.Keby som mu povedala,ze ma prist tak pride,ale naco zbytocne ho budem volat domov,ak nemam ziadny vazny problem.Cez skype sme spolu skoro kazdy vecer.Inak ak bol maly vaznejsie chory,a uz som to ja nezvladal tak vtedy ked som mu volala nech pride,bez akych kolvek vyhovoriek mi povedal,skor sa neda ale o 2dni som doma a tak bolo z Holandska prisiel,aby mi pomohol,maly sa uzdravil a siel napät prec.No nebolo to len raz co prisiel ak to bolo velmi nutne ale len vtedy jak som potrebovala jeho pomoc.A este dva roky budem bez neho takym sposobom ako teraz a potom cely zivot s nim,lebo uz sme sa dohodli ze viac ako dva roky uz robit vonku nebude.Pochopili sme sa,porozumeli,a zivot ide pekne dalej,aspon nam.Nehovorim,ze som nemala niekedy depresie niejake,ale vzdy sa nasiel sposob ako ich zvaldnut,bud sama sa s tym vyrovnat,alebo poziadat bliskych o radu, alebo uz som aj tu pisala,trocha ma tu zienky povzbudili a je mi faj.Chcem sa tym aj tu zopar Nanicmamam podakovat.
andrejka,aj moj muz pracuje na kamione,,nasla som si vo volnom case ,to pozitivne pre seba ,chodim cvicit,s kamoskami na kavu
..ALE,je tu to ale...odzudzili sme sa velmi,obcas sa bojim ,že nezvratne..baby ,ktore to tu nezažili,nepochopia
..napis odkial si??..ja som martinnčanka
ahoj,aj ja som Martinčanka
no vidíš,lenže tvoj chlap asi za to stojí,aby si na neho čakala.Ten môj žije len pre seba,nič ho nezaujíma a koľkorát sa mi neozve aj tri dni,aj napriek tomu,že mu píšem,volám,proste je nezvestný.Veľakrát boli deti choré,prosila som ho,aby prišiel a pomohol mi,ale nikdy sa to nedalo,vždy som si musela pomôcť sama a toto je ten rozdiel čo je medzi našimi chlapmi.Prajem Ti,aby vám to vydržalo takto navždy
No podla toho co si napisala napriklad ako vyzera vas víkend,tak ozaj ti verim ze to lahke nemas hoci podobne mame ze ich nemame doma.Musis sa sama rozhodnut uznať co je dobre a co zle pre tebe,ci ti ten rozvod pomôze,alebo nie.A tiez ako si pisala s tymi peniezmi,ani nevies aky zamer ma,tak to uz neviem velmi pochopit o co mu ide.My tiez,otacame a ako sa povie,ze tocime kazdu tu korunku,ale nas zamer je kupiť si dom,co sa tyka cigariet tak mi kupi stale ked pride 6kartony,zeby som mala.Nakup urobime na mesic a podobne..Takže su rozdielny.Rozhliadni sa spravnym smerom,veľa štastia..
ach joo,no mame to my zeny tirakov tažkee ke boli deti male ,vsetky choroby ,urazy som si s nimi prezila sama,ale ako vyrastli ,uz je dobre
,ale všetky moje kamošky,ktore maju mužov tirakov su odcudzene,v mojom okoli je jeden rozvod za druhym(brokenheart) ,moj jazdi už 17 rokov..napis mi na mail..ivamartin22..samo ,ak chces..
ste naladení každý na inej frekvencii. zoladiť sa to chce dvoch. ty premýšľaš za neho ako by si to chcela aký by mal byť. on taký nieje a evidentne to nerieši. zoraď si priority /svoje vlastné/ daj to na papier, bolo by faj keby ste s mužom mali tie priority rovnaké.
ak rovnaké nie sú budeš sa ešte chvíľu trápiť, nakoniec nájdeš riešenie.
vyse 10 rokov bol manzel na kamione v cudzine ale teraz je cca rok uz doma a vozii strk..baby to sa nedaa ani porovnat..za ten cas co bol prec,bolo kopa probleemov,odcudzenie,skoro rozvod..ale teraz ako je doma sa vsetko kraasne zlepsuje a daava do poriadku..uz by som nikdy nechcela aby siel von...jedinaa vec co nedokaaze dobehnuut je to ze nevidel maluu vyrastat ze nebol poriadne jej suucastou a to sa zrkadlii aj na ich vztahu medzi sebou..teraz ked priide druhee baabo,tak duufam ze to bude lepsie,a styym dietatkom buduu mat vruucnejsii vztah praave preto ze mu bude denne nabliizku...andrejka..chaapem ta,maas to tazkee..skuusaj riesenia,ale ak z jeho strany neuvidiis odozvu tak sa rozved..maas praavo byt stastnaa aj ty..
Andrejka, tazko je tu radit. Mozno skusit porozpravat sa s detmi, ak su uz dostatocne velke na to, aby ta pochopili a skusit sa este raz porozpravat s muzom a vysvetlit mu, ze tebe to odlucenie za to nestoji, kedze ani z tych zarobenych penazi s detmi nic nemate. Jednoducho skusit si to s nim vydiskutovat. A ked ti opat povie, ze nech sa teda s nim rozvedies, a ty to budes chciet, tak potom ani velmi niet o com. Mne to pripada tak, ze si uz aj tak dost naklonena tejto myslienke.
Andrejka, ja ťa chápem. Dobre sa hovorí,ked to žena neprežíva.Urob čo ti napovie srdce, inak budeš mať síce bohovsky zarábajúceho muža, byt, ale šťastná nebudeš. A keď človek nie je šťastný.............
andrejka,nechcem ta kritizovat,ale vzdy su podla mna dvaja chyba,mozno je aj v tebe chyba,ze si prestala byt prenho zaujimavou a on sa nema preo vracat domov,
radsej sa ti vyhyba a ani sam nevie ako ti to povedat.Skus sa s nim veru porozpravat a uvidis na com si.Vzdy pomoze rozhovor otvoreny ,bez pretvariek.
Alebo ho zaskočiť tým, že keď už si príde na ten svoj oddychový víkend, ty sa už v piatok zbaľ a choď s deťmi až do nedele preč. Ak by ti to vyčítal, tak by som mu povedala niečo v štýle: aspoň si sa dobre vyspal. Netrklo by ho? Čo myslíš? Lebo keď už hovorenému slovu nerozumie.... Mne takéto tie veci typu: ja sám, sebe, si - prosto nejdú do hlavy.
čo tak navrhnut mu nejaky odklad "plnenia snov"
nech sa teraz, kým sú deti malé venuje im a tebe intenzívnejšie
toto obdobie už nikdy nedobehne
skús mu nechať deti na celý víkend a ty si oddýchnuť, alebo si urobte spoločnú dovolenku a po nej preberte ako ďalej
drž sa
manny
andrejka, kym sa rozhodnes zbalit kufre, lebo sa citis osamotena, skus este porozmyslat nad tym, co by bolo, keby bol doma.
zatial v tom vidis iba zidealnenie toho, co si si uz vytvorila - svojho stereotypu. prisla by pomoc, mala by si s kym hovorit, na koho sa spolahnut, komu presunut cast povinnosti, atd atp. (a verim, ze v duchu uz mas iste predstavy o spolocnych veceroch pri telke, vikendovych vyletoch s detmi, usmevoch, spokojnosti a radosti pod slnkom zaliatym dnom - bez urazky, tak to byva. vzdy chceme vidiet to najlepsie a nakoniec sa na to este aj upneme ako fazula na tycku a sme sklamani, ze to nemozeme mat.)
a teraz si predstav, ze pride clovek, ktory bude mat svoje predstavy na funogvanie domacnosti, denny harmonogram, nazory na to ako veci vybavovat, ako vychovavat deti, co dovolit, co zakazat, ako zit, s kym sa bavit, s ktorym susedom sa pohadat a urobit si z neho dozivotneho nepriatela... bude mat vlastne naroky na to, aky kus dna a pozornosti ma patrit iba jemu a ked mu to nebudes ochotna splnit - hadky, nespokojnost...
kludne sa moze stat, ze ostane doma a z vysnivanej idylky budu do mesiaca take hadky, ze budes plakat za casmi, ked bol stale prec, lebo si vtedy aspon mohla volne dychat a nie sa dusit v hladani kompromisov spoluzitia, ktore ti nevyhovuju. ze si si to cele predstavovala inak.
uvedom si, ze hoci si uz unavena zo samoty a nutnosti spoliehat sa na seba, si zatial bytostne zvyknuta na osobnu slobodu rozhodovania a usporaduvania si priorit (co, kedy, ako, kde, s kym, ...).
jeho navratom by si aj ty nutne musela prejst zmenou, ktora by ta mohla zaskocit. a strasne sklamat.
jeho navrat by totiz vobec nemusel znamenat, ze po navrate z prace vecer sa nebachne do kresla, nepusti telku a tebe necha par spinavych ponoziek pri posteli - oper! ziadne rozhovory, ziadna pomoc s detmi, ziadne venovanie. je unaveny z prace - co este chces?!!! vsak je doma, ako si stale pizukala. nic ti nie je dobre. nevies, co chces. sa moze rovno vratit na kamiony a aspon bude mat od teba svaty klud! (aj takto skaredo to moze skoncit).
z vikendoveho stereotypu, ktory ti pije nervy sa stane denny ritual a to by ta mohlo znicit.
tak prv nez sa nacisto upnes na to, ze chces chlapa stale doma, prehodnot, co si si uz k tomu snu zidealizovala a podla jeho povahy sa zamysli, co od jeho neustalej pritomnosti mozes naozaj cakat.
nechcem ta tym dotlacit k tomu, aby si si vyhodila z hlavy sen, ze tvoj muz bude doma s tebou. len aby si sa zamyslela prv, ako ho naozaj dotlacis k tomu, aby doma ostal. nevenuj vsetky sily a snahu len tomu, aby ostal.
aby si neuviazla, ako pisali v Odviate vetrom: ze dievcata uvazovali o vztahu a venovali vsetku energiu vzdy iba po oltar. na to, ze bude nieco aj potom, nacisto zabudli.
(Magic, kde sa ja hrabem na tvoju trpezlivosť
.)
Ja len uvazujem, nakolko si ludia tahaju do zivota vzori z domova, alebo zivoty svojich rodicov
....
fantinka
moj názor si presne napisala.
Ahojte baby,ďakujem vám za vaše názory,ste strašne zlaté,štyri roky rozmýšľam aké by to bolo,keby bol späť,ale ja to potrebujem zistiť.Však hádam by som mala byť s tým človekom až do smrti,ak si nebudeme rozumieť už teraz,ako potom vydržíme byť spolu na dôchodku?Ja si len myslím,že sa postupne úplne odcudzujeme a čím bude dlhšia odluka,tým to bude ťažšie,ak to vôbec bude ešte možné...
s tou odlukou mas pravdu. cim viac budete od seba, tym viac si kazdy zariadite zivot po svojom, az sa po navrate nemusite stretnut v ziadnom bode.
je to svojim sposobom vztah na dialku.
kazdopadne som presvedcena, ze ak sa nerozvediete, tvoj sen sa splni. soferovat na kamionoch nie je dozivotna praca.
este je tu otazka, ci ho prave toto bavi (niekto proste chce byt kamionistom od detstva, je to jeho sen a mat taku pracu je splnenim sna, bavi ho to. soferovat a vidiet kus sveta. ako niekoho zase ucenie, praca s cislami - ekonomky, atd).
potom musis najst kompromis - mozno praca v nejakej spedicnej sluzbe. po slovensku je ich mnoho. tam obcas musia do zahranicia na dlhsie, ale inak chodia skor lokalne po slovensku, takze teoreticky vecer by mohli byt doma. aj ked utahani ako kone. mna dokaze vycerpat 15 minutova cesta z jedneho konca mesta na druhy. nechapem, ako moze moj muz odsoferovat 1000 km v kuse za noc.
magic nesuuhlasiim s tyym ze sofeerovanie na kamione nie je dozivotnaa praaca..poznaam nejedneeho sofeera co to robii 30 rokov a viac..kedze sa v tejto sfeere s manzelom pohybujeme musiim ta vyviest z tvojho omylu..saam moj svokor to robil 30 rokov a robil by to dlhsie keby ho neskolila choroba...a vacsina chlapov si na ten zivotnyy styyl tak strasne zvykne,ze sa toho ani nechce vzdat..pretoze zivot kamionistu nie je nudnyy,vidii kus sveta,aj zarobii a pritom maa istuu osobnuu slobodu,rodina po nom nic nechce..a ver tomu ze nejeden z nich tuu osobnuu slobodu vyuziiva a bohuzial nie velmi peknyym sposobom..preto je vela zien kamionistov nestastnyych...
Andrejka, je jedno veľmi trefné príslovie: "Dobre si rozmysli, čo si želáš, lebo sa ti to môže splniť"
.
presne tak,moj manzel jazdi uz 17 rokov a este dlho ,ak nebude chory,aj bude...suhlasim s fantikou ,na taky zivotny styl sa velmi rychlo zvyka..
nuz, co narobim, prehlasovali ste ma.
tiez si myslim, ze kto robi tuto pracu, miluje slobodu a chce vidiet svet
ostava teda hladat pracu, co by sklbila potreby andrejky a jej muza. napada ma nejaka lokalna spediterska firma, ktora vozi obcas aj do zahranicia. takze by odchadzal na dlhsie uz iba niekedy a vacsinou by mohol byt vecer doma. zalezi tam ale aj potom na velkosti prijmu (asi by bol mensi) a na tom, ci by sa andrejkin manzel nenudil a nezacal z nespokojnosti vymyslat.
a este mimo temy:
tiez si casto pri kamionistoch spomeniem na ten vtip, ked sofer vola do firmy:
- sefe, ten tovar nacas nedoveziem, ulomilo sa mi spatne zrkadlo.
- tak ho vymente, nie??!
- nemozem, lezi na nom kamion.
Magic, ty si numero!
Vlozim aj svoju pripomienku. A nebudem utesovat. Je mi luto len toho, ze Andrejka31 je mlada, deti potrebuju otca, ona muza a zivot preteka pomedzi prsty.
Ano, toto povolanie robi chlap /niekedy i zena/ a citi sa volny ako vtak. Beda, ak by mu chcel niekto pristrihnut kridla. Ak sa rozhodol toto povolanie robit, len tak sa ho nevzda. Muselo by sa nieco revolucne, prevratne prihodit, aby s nim skoncil a robil cosi ine. Ja som presvedcena, ze len otazka penazi to nie je.
Viem si predstavit kratucke chvile, ked ste, Andrejka31, ako rodina pospolu. Vsetko len tak uchytkom, rychlo, lebo spolocne chvile o chvilu skoncia. A zase si sama s detmi. Tazka predstava pre zeny, ktore zase ziju svoj kazdodenny i ked mozno stereotypny zivot s partnerom. To je zas o niecom inom. Ktosi ti radil zit si svoj zivot. Tiez ti to radim. A tiez tak zijem. Odputaj sa, nepremyslaj o nom, zi pre svoje deti, pre svoje zaujmy. Pokial ti chybaju peniaze, jednoducho vypytaj od neho. Nedrankaj o lasku, pozornost, tym menej sa ti jej od neho dostane. Prilis dlho je vzdialeny od rodiny na to, aby ho city tahali spat k vam.
Su to drsne slova, ale bohuzial, asi pravdive.
Hlavu hore, zeny kamionistov!
Som v rovnakej situacii takisto mam muza ktory sa rozhodol ist pracovat na kamion nie je to zatual dlho vnutorne som s tym nie celkom suhlasila som tehotna a ked si predstavim ze male ma byt prevazne bez otca je mi na figu neviem ako to prezijem neviem ani kedy sa vrati
Zaujímalo by ma ako to dopadlo u Andrejky, ani neviem či som sa do tejto debaty zapojila, každopádne mne by to takto tiež nevyhovovalo, iste sú situácie, kedy sa to dá na čas zvládnuť, ale dlhodobo by som to nechcela zažiť, ale možno pre niekoho to až taký problém nie je.
neivem podla coho sudis ty, ale obcas to tak nie je, že si ludia v zahranicí plnioa svoje sny a ziju si vysnivany zivot... velakrat sa to zda len nam pretoze sme odma a nic nove sme nestretli a podobne.. no zzit sa s nieim novyma kazdy den si zvykat na ine pravidla tiez nie je jednoduche... vycestovat za nim by ta stalo asi vela usilia ved vybavvocvaciek okolo toho je kopa... ale skus mu ponuknut takuto moznost sama si skusis ten zivot... kedze budete lepsie zarabat prepokladam, mozes si zohnat domov vypomoc a ty si mozes tiez kraitt cas konickami... ked to odmietne, mala by si mat jasno...rozvod je velky krok som za to, aby sa pred nim skusili vsetky moznosti..drzim palce
ahojte,mám problém a už mi prerastá cez hlavu.Vydatá som 10 rokov a môj muž už 3,5 roka pracuje v zahraničí.Máme spolu dve krásne detičky,ale keďže som s jeho odchodom do zahraničia nesúhlasila,neviem sa s tým zmieriť.Som strašne nešťastná,isto všetky moc dobre viete,čo je to mať svoju prácu,dve malé deti na krku,celú domácnosť a manžel si plní svoj veľký sen.Veľa krát som mu vravela,že som nešťastná,že nám chýba,nech sa už vráti,ale je milión výhovoriek prečo nie.Dospela som k záveru,že mu takéto spolunažívanie vyhovuje,nemá žiadne starosti,všetko čo treba okolo detí a domácnosti povybavujem,on len príde na víkend domov zhodiť špinavé prádlo a zas odíde.Začínam vážne uvažovať nad rozvodom,ja viem,že tým nič nevyriešim,že aj tak by som bola sama,ale aspoň budem mať možnosť stretnúť niekoho,kto by bol pri nás a pomáhal nám s každodennými starosťami,niekoho s kým by som sa mohla podeliť aj o radosť.Dala som mu podmienku,že buď rodina,alebo jeho práca,povedal mi len,že ako chcem,že ja som sa tak rozhodla,ale ja si myslím,že vydržať niečo takéto s čím som nesúhlasila pomaly štyri roky je dosť.Neverím mu,že sa vráti,vždy ide na mňa s výčitkami,ako to budeme zvládať,že teraz je ťažké nájsť robotu tu na Slovensku a pod.,ale ja už nevládzem,nechcem takto žiť,mám pocit,že mi roky pretekajú pomedzi prsty a ja len čakám.Myslíte,že som urobila dobre,keď som sa mu konečne postavila a urobila takýto krok,nech si vyberie?