ako dalej

tak to ked na nieco prides, porad. ja takto zijem uz dlhe roky, som vydata skoro 14. a nehovorime, nespime spolu uz asi 5-6rokov. zo zaciatku som z toho bola uplne na nervy, nutila som ho hovorit, plakala, zabijala sa/obrazne/, nechavala ho........nic som tym nedosiahla. ked som bola tehotna, 5 mesiacov so mnou vobec nehovoril. skoncila som u psychiatra.
teraz nikde nechce ist, nic nechce robit, o nicom nechce hovorit a chce, aby mu kazdy dal pokoj. nechcela som, aby sme sa rozisli,ja som vyrastala bez otca a bolo to peklo.
a tak sa snazim najst si nieco, co by vyplnilo prazdno, ktore dostavam od muza. zatial sa mi velmi nedari.

no tak najprv tebe andrea ja si mislim ze ty si si uz zvykla ze to je tak ako to je to musi byt hroznee . no a teraz ty mimi porozprav sa snim zober ho niekam von a pomalicky nanho chod nech sa ti vyrozprava mozno sa ti to podary aj ty to mas tazke ale skus este pobojovat viac neviem poradit

A Ty chceš aby to bolo tak ? Ak nie , tak mu to povedz. Daj mu robotu v domácnosti, nech nesedí pri počítači a Ty robíš ako stroj...veď nie si stroj. Vydala si sa a chceš žiť normálne. Tak ak on chce žiť nenormálne, tak nech si žije a Ty si nájdi iného. Bodka.

Je pravda, ze su na svete ludia, ktori nevedia prejavit city, su uzavreti. Ten introvert, s ktorym zijem, maval tiez obdobia, ked komunikoval len velmi malo, v robote bol medzi ludmi, doma chcel mat ticho a klud, sa mi tu zasival kde kade po dome. Teraz je to dobre, by som povedala, ze situacia sa zlepsovala s pribudajucimi detmi (mame tri-zatial), pri tolkych detoch nema sancu nekomunikovat , na druhej strane ma teraz inu pracu a hlavne RELAXUJE, ma svoje hobby, ktore je aj nam ostatnym na osoh.
Na rovinu sa ho spytaj, ci mu zalezi na tom, aby si s nim bola, ci by mu nevadilo, keby si odisla a sleduj reakciu. Ale pozorne, lebo mozno spravi len nieco ako "uhmm". Ak mas teda zaujem zachranovat manzelstvo a ak Ta niecim presvedci, ze mu na Tebe zalezi, tak ho skus akceptovat aj s jeho divnym spravanim a len postupne a opatrne niekde "nalomit", hlavne to nesilit, mozno potrebuje pomoc, aby sa otvoril...skus sa vratit k vasim zaciatkom, ked ste sa este rozpravali. On ma mozno pocit, ze vsetko podstatne uz bolo povedane...

..tých mužov akosi treba stále veľmi chápať,chápať a chápať či treba, či netreba,čo mu treba, čo mu netreba....a čo ženy mňammamky? Mne sa zdá, akoby veľa mužov dnes malo radšej počítače ako svoje ženy....a potom aj deti. Niekde je chyba...Čo ich toľko ofukovať...Veď muž - silnejší, múdrejší, živiteľ atď. Nestačia ženám tie mesačné trampoty - niektorým také bolestivé, že až - potom pôrody, kojenie,všetko okolo domácnosti....jedna varí lepšie, druhá pečie lepšie, vačšina aj tak sú zamestnané, deti a ich choroby, s ktorými rastú- A MUŽI MAJÚ SEDIEŤ PRI POČÍTAČI ????ako relax či čo, už ani neviem, ale ich ženy sú NESPOKOJNÉ...!!!! Žeby im /mužom/ by bolo treba reštartovať mozog ??

mimi11, ja som ti takisto akosi nenachádzala pochopenie u svojho - teraz už manžela - brali sme sa po 8 rokoch, Sme spolu ďalších 5,5 roka a trápila som sa a trápila a trápila... Furt som ja "musela chápať", on mi bez debilných pripomienok ani len už zaliaty čaj do postele, keď som šla zdochnúť od chrípky, nebol schopný doniesť. Keď som bola tehotná, to si ma naraz všimnúť vedel - "aká si tlustá, a to je kde ešte pôrod" a podobné potešenia. Za celé tehotenstvo (a ako sami všetky uznáte, 9 mesiaciv je fest dlhá doba) sa môjho bruška s malým dotkol 3x! - aj to vtedy, keď som mu vzala ruku a priložila som si ju na brucho!
Ja som bola na prášky. Strašne som sa cítila, o rozhovoroch nemohla byť ani len reč. A fakt som skúsila všetko!

Potom sa malý narodil. Fungovalo to takto podobne ešte asi 1,5 roka. Ale ani neviem prečo a ako prišlo to vnuknutie: malý bol rozumnejší a rozkošnejší zo dňa na deň. Tak sme začali tatina čakávať na okne, kdey už príde z roboty domov. Keď vystúpil z auta, otvorila som okno a malý kričal na plné hrdlo na celú dedinu: "TATO! TATO! Radosť neskutočná! Bežali sme mu oproti k dverám! Malý na neho skočil a stískal ho! A počas celého nasledujúceho dňa som mu otca v kuse pripomínala: Tato sa bude tešiť aké paličky si našiel! A kamienok ukážeme tatinovi! A porozprávame mu všetko, čo sme dnes zažili! Takto som to - fakt nevedomky - dávkovala, až sme dospeli k bodu, kedy si môj muž berie malého na motokrosové preteky, ryby, či iné akcie (iba pánska jazda) a nevie bez neho, červíka červivého, žiť! Popritom som sa "zviezla" aj ja - naraz vie prebrať veľa-veľa z toho, o čom som kedysi nesmela ani začať, vieme hovoriť o budúcnosti (predtým neuveriteľná drzosť z mojej strany!).
Ja môžem zodpovedne prehlásiť, že zmenu k lepšiemu v našom manželstve ZAPRÍČINIL náš malý. A keby som toto celé vedela, tak otehotniem po druhom roku chodenia s ním, chichichi!

Vierik pekne si to napisala. Mimi ja by som mu tiez najprv skusila nieco dat, aby si zvykol, aby vedel, ze sa da zit zivot aj inac. Napr. ja som si naucila svojho muza bozkavat. Pusa na dobre rano, dobru noc, pusa ak niekam odchadza. Uz si na to tak zvykol, ze ked aj odijde tak sa vrati, ze cosi zabudol . Skus ho aj Ty privitat usmiata, boztek na pery, milacik aky si mal den, co si robkal ... Moj je tiez tisinar. No ked sa rozmeliem, tak sa prida. Musis skusat. Rozmyslaj co ma rad, kde sa pripoji do debaty. Mate dieta, tak ho lakaj tym, ze mala sa nanho tesila, ... Drzim palceky

ja som mala takeho manzela, postupne mi dochadzalo, ze toto nie je clovek s ktorym chcem stravit cely zivot. Ked som bola chora, ani posraty caj mi nevedel doniest. Ked som dosla od gynekologa z poradne ani as neopytal co nove...trvalo mi styri roky kym som pochopila, ze takyto zivot nechcem. Potom prisla prva facka v hneve...a ja som dnes 10 rokov stastne rozvedena. Nehovorim, ze som tym detom alebo sebe pomohla. Ale dnes by som bola z neho uz v blazinci, tomu verim. Lasku potrebuje kazdy clovek, uplne kazdy. A bez nej sa zit neda...

Ahojte dievčatá. Keď to tu tak pozorujem, sme naozaj rôzne silné, rôzne tolerantné aj chápavé . Ide len o to čo si kto do vzťahu prinesie a aké očakávania má. Mám problém rovnaký alebo môj muž má problém rovnaký? Ako sa na to pozrieť? Ak partner nekomunikuje frustruje nás to uráža a považujem to za pád do jamy levovej, do ktorej padáme ak nezabránime pádu na začiatku.Alebo sa na to pozrieme aj : má asi problém on, potrebuje pomoc. A je len na nás či sa necháme do toho zatiahnuť, zdupkáme alebo podáme pomocnú ruku. ALEBO začneme od seba!!! Veď ak sa vám zdá že normálne s ostatnými komunikuje - v práci, súrodenci, návšteva...len s vami nie. Povedzme si akú funkciu má zohrávať muž vo dnešnom partnerskom vzťahu? A čo si on o tom myslí?
Na vonok vyzerajú tvrdo ale...

trosku z ineho rozku,dievcence,mas to troooosku komplikovane,ale podla vsetkeho mas toho svojh0 pc chlapa,rada a to je dobry signal,uvedom si ,ze zacal podnikat,tak to znamena,ze sa snazi pre buducnost zabespecit mozno lepsiu finan.situaciu,ver mu ,ze ma s toho hlavu zamotanu.tvrdis ,ze ma choru matku,tak to mu tiez asi na klude moc neprida.pravda same slova o chapani chlapa,ale to tak neber,skus sa zaujimat o jeho napady o podnikani a skus ho pochvalit,a uvidis ze sa ti zacne trosku zdoverovat,ale nie je to zo dna na den,musis byt ,ako liska na love,pomaly sa prikradat,a urcite sa ti ho podari chytit,ale v prvom rade trpezlivost.asi je snilek,to je dobre ceske slovo.netlac to na pilu,a dcerku mu netlac ,ako spojku,lebo taky ludia nechcu byt ruseny nad mieru.ak sa k nemu priplyzistak daj vediet,ale znova,bud ako liska,alebo lysyca ,alebo fox,tak si vyber.cau a skus to ,ved mas cas na tento projekt.porozpravaj sa o jeho snoch a to moze byt kluc k dalsiemu kroku.

Dobrá otázka, zoznam!!!!!!
Škoda, že ich nerozmnožujú a nedávajú pri vstupe do sobášnej siene alebo kostola!
A sľub: Ja.....xy...... sľubujem, že od svojho manžela nebudem očakávať viac ako...... A pravidelne od neho budem očakávať, že.... A oni by to museli plniť ako manželský sľub - okrem obligátnej starosvetskej vernosti a láske v šťastí a v nešťastí.... Bolo by to kóšer. Len či by sme ešte mali nejaké svatby keď už teraz nie sú schopní dodržať ani tie 3 veci, čo sľúbili... A - kto by plnenie očakávaní kontroloval? A-rozvod- dňa 24.6.2003 mi nedoniesol kyticu a ja som to očakávala, ako som to uviedla pri sobáši.... Paráda!

No tak, ja som klasicky sobasny obrad neabolvovala a nic neslubovala. My sme sa brali v cudzine, kde si na to nepotrpia a manzelstvo bolo potom uznane aj v SR.Ziadne sluby a ocakavania.
No a po 13 rokoch ked sme obidvaja presli osobnostnym vyvojom a sme ini ako sme boli na zaciatku manzelstva, zamyslam sa , ako pokracovat dalej..Moja uvaha bola cisto teoreticka..
Alebo ako udrzat uspesne manzelstvo az do staroby?

Ja len zo srandy... Recept nie je, škoda... Ja som (po 16 rokoch spol. života) prišla nato, že-snažiť sa byť takí ako na začiatku, nie iní, múdri, rozumní a strááááášne dospelí a zodpovední. Nežiť kŕčovito preto, lebo sa to už patrí a máme nato vek... Snažiť sa mať sa stále radi, vážiť si druhého, pravidelne sexovať a sem-tam robiť aj drahoty a somariny. Muži majú radi tak-trochu rozmarné a sebavedomé ženy, ktoré si robia veci po svojom. Aj keď Hamel v jednej piesni spieva "to, čo máte na chalanoch radi, na manželoch vám však prekáža.... nám prekáža zasa najviac u žien, čím nás za nos vodia dievčatá...."

26ela milá Mimi
Viem sa vžiť do tvojho pocitu.Podobné som aj ja prežívala s mojim manželom na začiatku jeho podnikania.Tiež nemal doma nanič čas,chodil domov unavený a vo večerných hodinách a ja som bola sama pri 3 deťoch.Veru nejeden raz nastala medzi nami nepríjemná výmena názorov,pro ktorých som mala pocit, akoby nechápal mňa,iba seba a svoju prácu.Troška to bolo lepšie len cez víkend, aj to len v nedeľu,kedy sme spolu pripravovali obed a potom sa sedelo len pri TV, alebo sa išlo k jeho rodičom na návštevu. Aby bola medzi nami akotaká komunikácia tak som sa ho ja pýtala ako bolo v práci, či neboli dáke problémy a potom som mu rozprávala o deťoch, ako strávili deň, čo sme spolu prežili.Čo sa týka spálne,tú tiež spolu nezdielame,lebo on chodí stále z práce unavený a má problém so zaspaním a tak dlho do noci pozerá televíziu,kde si prenáša aj paplón s vakúšom.Ku mne príde len občas,ak má "chuťky" .Ale ja som si pomaly už zvykla a cítim sním-tie jeho stresy, naháňačky a všetky tie starosti ,ktoré prežíva počas dňa.Veru nemajú to všetci podnikatelia ľahké,hlavne tí poctiví.Hodne mi pomohla naše problémy riešiť aj brožúrka STROM MANŽELSTVA.Zohnala som ju v spolku sv.Vojtecha.Verím,že sa to postupne vylepší aj u vás

uplne ta chapem,moja polovicka tiez je z kamenarskej rodiny,a viem ,ze je to drina .skus sa upravit aspon kazdy vikend sexy,ale myslim velmy sexy a skus ho zvadzat i pri tom jeho pc,uvidis,ci zaberie,a ked uz bude trosku nazhaveny,tak sa ho spytaj ci tam v tom pc nema nieco na taku chvilu.ak je ok tak zaberie,ak nie tak si kup dlatka pre socharov.skus a sprav si good time for you

Ahoj mimi,skus to nechat tak,nájdi si koníčka,hobby,vyplnaj si stále čas dačím suprovým,chod kam chceš a s kým chceš.Ved je bezva že maš slobodu,ja som tento problém dakedy tiež riešila,ale potom mi kamoška povedala,že čo chcem?Chlapy maju iné zaujmi ako ženy a aj iný pohlad na svet.A predstav si manžel sa začal zaujímat kam ideme,s kym a postupne sa pridal.Nerieš stále manželstvo,nájdi si dačo čo ta bude uspokojovat,aj bez neho.Uvidíš časom.A že je za PC?lepšie by bolo keby bol v krčme?tak čo chceš?na debaty skus kamošku a ked dotaneš chut na sex,tak ho zvedieš určite sa pridá.drž sa a usmev!!!!

Ahoj Mimi, tak ako Ti radí blancagon, začni žiť pre seba a pre dcérku. Vieš ja som rozvodom prešla, a mnohými pocitmi čo tomu predchádzajú a čo sa objavujú aj potom. Žila som s mužom 20 rokov, nikdy mi nebol oporou, ani mne ani deťom, ale proste ten stereotyp ma akosi nenútil zamýšľať sa nad mojim životom. Prvý kopanec mi dala dcéra, keď mi povedala, že ako môžem žiť s takým mužom (teda jej otcom). Neskôr som mala vážne zdravotné problémy a od neho som sa nedočkala absolútne žiadnej pomoci a nie ešte súcitu. Vtedy som začala uvažovať o tom ako som žila a ako žijem. Mala som pred sebou otázku ako by som to zvládla bez neho, hlavne finančne. Mali sme spoločný byt a nemala som kam ísť, ani on nie. Postupne sme sa úplne odcudzovali, presne ako píšeš Ty, nikam už nechcel ísť a keď tak bol nepríjemný, nič iné ako výčitky pre mňa nemal a tak som si začala žiť svoj život, čo ma bavilo, čo sa mi páčilo. Našla som si našťastie dobrú prácu, kde zarobím toľko aby som vedela splácať hypotéku a to ma posunulo k rozhodnutiu podať o rozvod. Nechcem Ťa teraz navádzať na rozvod, lebo Ty máš svojho muža rada. Uvedom si, či má rád svoje dieťa, ako sa chová k nemu a či rozchodom neublížiš aj tej maličkej, tiež či by si mala po rozchode kam ísť a ako sa o ňu postarať. Jednoznačne začni žiť svojim životom, neprispôsobuj sa jeho štýlu, lebo to bude Tvoj koniec. Zapájaj do toho aj malú a možno mu to docvakne a pomaličky sa pridá, alebo sa vaše cesty rozídu, a v tom prípade neostaneš sama, budeš mať okolo seba ľudí, ktorých spoznáš počas tejto zlej situácie. Hlavne sa snaž prežívať každú maličkosť naplno, viem, že je to ťažké, ale každú radosť daj najavo a tiež každý hnev, veľmi Ti to pomôže nájsť samú seba a ver, že čo sa má stať stane, nechaj sa viesť "osudom" a bude to dobré.

Nemas zaco Mimi,
manzelstvo je beh na dlhe trate.
Inak, pred tym nez sa zacnes snazit a investujes energiu, bolo by dobre, keby si si vytvorila scenare , alebo predstavu, ako by vase manzelstvo mohlo dopadnut po implikacii zmien, vytvor viac variantov(a-rozvod , b-dlhodoba stagnacia, c- bude z neho idealny manzel,d- atd..)a presne sleduj svoje pocity a co hovori tvoj vnutorny hlas.Pretoze zatial je udrziavanie manzelstva na tebe a na tvojej neochote nepodat navrh na rozvod?(aspon z toho co pises)
No, idealny by bol vysledok, kedy by si sa prepracovala k svojmu postoju:Som mlada, sebavedoma zena s vlastnou identitou, nazormi a hodnotami a odmietam prijat menej nez si zasluzim a potrebujem.
Potom sa ho nebudes musiet pytat, ci ma o teba zaujem a zaroven mu nebudes musiet davat na vyber. Muzi to nejak intuitivne vytusia a ver mi, vedia na to reagovat. Takze sumarum tohoto je, ze ak chces mat fungujuce manzelstvo, treba zacat robit zmeny v sebe samej.Najprv musis definovat, co presne chces a akou partnerkou chces byt a co ocakavas od manzelstva.
Drzim palce.Z

ahoj mimi
priklanam sa ku karolovmu nazoru, ze hoci ty to teraz prezivas tazko (aj ja som zazila "mrtve" obdobie v manzelstve), on potrebuje tiez podporu/pokoj pri zacinajucom podnikani
muzi myslia uplne inak, ako zeny - casto riesia v hlave milion problemov, o ktorych radsej nehovoria, lebo nas s tym nechcu zatazovat a potom su mlkvi (aj dlhe obdobia) - no a my zeny to uz pomaly vnimame ako krizu v manzelstve
- mozes ale vyuzit karolove "liscie" rady a postupne sa ho trosku vypytovat na to jeho nove podnikanie - a hlavne chvalit, ako si na neho pysna, aky je super ...
hlavne ti momentalne neodporucam robit razne kroky typu rozchod / rozvod / pauza / manzelska poradna, lebo chlapi vacsinou nevedia mysliet paralelne - len seriovo - najskor na jednu vec, potom na dalsiu ...

ak vsak toto obdobie zacinajuceho podnikania prejde, pripadne bude trvat prilis dlho, liscie triky nezaberu, .. musis si fakt zvazit, co mozes realne od tohto vztahu cakat a ci sa ti to paci

ja osobne som sa vydala pomerne skoro (22r) a hoci som si myslela, ze manzela po 3 rokoch uz dobre poznam, vsetko krasne sme v podstate zazili este pred svatbou a dalej sme v sebe asi len zivili nostalgiu. po svadbe sa manzel velmi zmenil, tiez ma viac-menej ignoroval, doma bol hlavne pri pc a tv, nikam sme nechodili spolu sami - len s partiou znamych a sex bol pre neho zrazu asi ta najvacsia otrava na svete (doslo k tomu len ak si vypil do nalady)... dlho som sa trapila, bola som nestastna, vselico som skusala, ale ked som si uvedomila, ze aj moji rodicia maju vo svojom veku vzrusujucejsi vztah ako my, a my zijeme ako manzelia po 40 rokoch manzelstva, postupne som dozrela k nazoru, ze takto zit nechcem, hoci som ho milovala ... bolo to sice tazke, ale rozumne sme sa porozpravali, rozisli, po case aj rozviedli (manzelstvo trvalo 2 roky) a teraz po par rokoch mame kazdy ineho partnera a nase nove vztahy su stastne ...

uvedomila som si vsak jednu strasne dolezitu vec - LASKA JE V KOMUNIKACII ...a tej komunikacii sa musia ludia naucit skor, nez pridu problemy ...

mimi,
poradiť ti neviem, tak ti aspoň posielam
a hlavne želám veľa sily a trpezlivosti, nech sa váš vzťah čo najskôr vyrieši

Mimi, ešte ťa chcem povzbudiť, vydrž chvíľu ešte a skús ho fakt ale úplne jemne postrkávať do spoločných činností (zlatko, poď mi prosím ťa pomôcť s..., fakt skús zapojiť ho s dieťaťom do hry a pod...ale len veeeeeeľmi pomaly, nech nezbadá zmenu stratégie) a nechci od neho na začiatku hovoriť o problémoch, keď jednoducho nie je hovoriaci typ. Podľa mňa mu to takto vyhovuje, ale keďže len jemu, skús ty prvá... Nenechaj ho v tom jeho kľudovom samotárskom bazéniku sa čľapkať... zvykol si, že doma nič, že on pracuje, príde a má KĽUD. Se vším všudy. Moja švagriná by tu mohla školenia dávať, čo sa "prevýchovy" týka-ako sa z lenivého chalana dá vykreovať ideálny manžel... Stojí to za trochu herectva (neboj, obluda nebudeš...). A prečo zas my? Lebo. Moja babka vravela, že "žena doma trime tri nohy stola" . Veľa sily do boja.

hlavne ti drzim palce mimi, nech to vsetko dobre dopadne , aj ked to lahke nebude - ale my baby vsetko zvladneme

skus si najst nejakeho konicka - mozno sa tu inspirujes na artmama, mozno mas radsej sport - proste nieco, pri com prides aspon chvilu na ine myslienky ...

co sa toho sexu tyka - u nas s exmanzelom to bolo kedysi uplne super, ale to este na zaciatku vztahu a potom uz len pribudali dovody, preco sa nedalo (spolubyvajuce, skore sichty v praci, unava ...) a az ked sme sa prestahovali a byvali sami - ale to uz po svadbe - som zistila, ze problem bude v jeho nezaujme, hoci pri mojich sem-tam dotieravych bezradnych otazkach tvrdil, ako sa mu pacim, vzrusujem ho...ale len plane slova ... :( :( (a milenku pritom tiez nemal)

A keď zmena nenastane, stále sa to dá skončiť, nie je to žiadna tragédia, jednoducho-taký je život. Nie každému to na prvýkrát vyjde, a kde je napísané, že každý máme len jeden pokus o šťastie?

Každý potrebuje, aby ho mal niekto rád, to je normálne a nikto nie je rád v úlohe žobráka/-čky lásky.Mnoho ľudí ocení Tvoje dobré srdiečko, neprestaň si veriť.

Ach, mimi11, veľmi veľa sily ti želám, lebo toto je príšerne ťažký boj. Všetko, čo o ňom píšeš, to je ako keby si hovorila o tom mojom pred cca 2 rokmi. Tak strašne ťažko som znášala ten jeho chlad! U nás bol ale taký stav, že či už som mnou nehovoril hoci aj 2 týždne bez vysvetlenia, ale chuť na sex mal, nebol problém - schmatol ma a ani keď skončil, nepotreboval so mnou hovoriť aj naďalej. To bolo katastrofálne ponižujúce. Plakala som, prosila o vysvetlenie, čo sa stalo, prečo je ku mne taký - nič. Jednoducho nepotreboval mi ani len odpovedať. A keď som sa odpovede dožila, boli to také kruté a ponižujúce slová, až som si želala, aby radšej nič nepovedal. Ja keď si na to teraz prostredníctvom tvojich slov spomínam, až mi sťahuje žalúdok od nervov! Ja som sa asi naozaj dožila zázraku, že sa to "akosi" spravilo. A prosím Boha, aby to takto zostalo. A ak sa niečo má zmeniť v budúcnosti, tak nech je to len k lepšiemu. prosím! prosím! Veľmi prosím! A želám to aj tebe!

Vierik to čo píšeš je ako by som čítala vlastné riadky. Je mi to veľmi ľúto čím si musela prejsť pretože poznám veľmi dôverne tieto pocity ktoré nesmierne ponižujú.
Ako sa ti ten zázrak podaril? Daj nám inšpiráciu.

Kukni o pár komentárov vyššie. A nebol to ani tak môj vplyv, čo ho zmenil, ale nášho drobca, ktorý akosi otesal tie ostré hrany a nieto človeka, ktorý môjho muža poznali aj predtým a neskonštatovali, akým zreteľným prerodom prešiel.

Minule tuto na dvore sme mali párik kamošov a hojdala som malého.Kamoška sa ani len pozerať na neho nehohla, lebo jej bolo strašne zle - bojovala s migrénou a celkovo jej pohľad na kohokoľvek sa hojdajúceho nerobí dobre. Bavili sme sa o tom, že deťom je to fuk - oni ešte čosi v mozgu nemajú tak vyvinuté a preto sa vydržia krútiť a hojdať o dušu spasenú... Na to môj manžel povedal čosi, čo sa iným bude zdať absolútne obyčajnou poznámkou, ale pre mňa to bolo niečo ako jeho obdiv či poďakovanie: hovoril o tom, že keď je nevyspatý 1 - 2 noci, tak príšerne ho bolieva hlava, až je z toho na prášky. Že on tak fungovať, ako ja fungujem už 3 a štvrť roka - že noc čo noc vstávam k malému (najprv kojenie, potom odúčanie od plienok a teraz udržiavanie a cvičenie malého vo výdrži - aby sa nezošťal, lebo do rána mu je to dlho+ k tomu účtovníctva pre 8 firiem, robené po nociach), že on by toto nevydržal nikdy! Stála som tam a bolo to niečo neuveriteľné! Pre mňa niečo lepšie, ako romantika o kľaknutí a požiadaní s briliantom o ruku! Presne takto by si sa cítila ty, fialka, aj ty, mimi11. Lebo keď trpíš alebo ste trpeli takýmto nedostatkom prejavov akejkoľvek úcty a zo zúfalstva ste boli schopné robiť činy, nad ktorými iní krútia hlavou, oceníme čokoľvek pekné na našu adresu, čo partnerovi možno len tak mimochodom vykĺzne z úst...Mám pravdu?