Ako ďalej???

Mala som kolegu, s ktorým som si rozumela, s ktorým som sa mohla rozprávať skoro o všetkom, ktorý bol ochotný urobiť pre mňa skoro aj nemožné. On bol vtedy ženatý a ja slobodná, v práci si o nás mnohí mysleli, že sme milenci, neboli sme. Mysleli si to pre to, že to iskrenie medzi nami bolo priam viditeľné. Neboli sme preto, že som si vždy predstavila, čo potom. Čo z toho budem mať. Chvíľu to bude krásne, čo však potom. Mne lepšie vyhovoval ten stav aký bol, nechcela som stratiť človeka s ktorým mi bolo tak dobre, nechcela som to pokaziť sexom, ten by všetko zmenil. Musím sa priznať, že som vôbec neriešila jeho manželku a deti, to bol jeho problém, ten si musel vyriešiť on. Ja viem, že to znie tvrdo a možno som bola mrcha a možno aj som, ale môj názor sa v tomto nezmenil. Každý si musí uvážiť či mu to stojí za to. Ja som sa rozhodla neprísť o priateľa a Ty sa musíš rozhodnúť alebo si premyslieť čo by to spravilo s Tvojou rodinou a aj s Tvojím vzťahom ku kolegyni.

U nás doma sa krízy nedajú odkomunikovať, na to treba dvoch, u nás sa krízy len prečkávajú a až keď to prejde, je manžel ochotný sa k tomu po nejakom čase vrátiť a rozprávať sa o tom.
Tak ako napísala Polárka, nikde nemáš zaručené, že tie isté problémy nebudeš riešiť
po nejakom čase aj s tou druhou.

Veľmi pomáha, aspoň mne, povedať si: "Otoč si to.". Predstav si, či by si chcel byť na manželkinom mieste. Skús vydržať a skús povedať manželke o tom ako sa cítiš keď sa tak ku Tebe správa. Prajem Ti veľa šťastia.

tak sa s manzelkou porozpravaj. uvedom si, ze tie jej individualne akcie su mozno to, co potrebuje. vyjadruju ju, uspokoju ju. proste ty jej davas volny cas a ona ho vyuziva na tento druh sebarealizacie.
na druhej strane skus v tom rozhovore zistit, ci tu nejde len o nejaky zakon akcie-reakcie. ty jej odoberies nejake povinnosti a ona v nejakej vnutornej obave, aby nevyzerala ako leniva a neschopna, si rychlo priberie veci naviac. aby vyvazila svoju "potrebnost" v domacnosti.
takze v klude si sadnite, povedz jej, co mas na srdci a uprimne sa pozaujimaj, preco to robi a ci by nechcela aj ona travit viac casu s vami.

inak liek na neveru neexistuuje. ked sa jej chces dopustit, dopustis sa. je to proste v tebe, ta zvedavost, ci to bude ine, lepsie, ci ti odlahne, atd...
vysledok je totalne neisty. je to jednoducho holub na streche.
navyse je tu niekolko velkych rizik.
po vytriezveni z tisica skryvanych mailov a smsiek (ak budes statstny, ze ich nikto neobjavi a nespadnes do nutnosti ist za tou druhou prv ako si na to pripraveny), mozes zacat mat pocit viny. a mozno nadosmrti, ak nebudes chciet vas vztah ohrozit tym, ze presunies svoje bremeno na plecia manzelky, tym ze sa priznas, len aby ti dolahlo.
moze sa dokonca stat, ze kolegyna bude ta, ktoru maznel nacapa prv a prevali sa to aj do tvojej rodiny.
alebo, ze si ona zmysli, ze ona chce iba teba a hura rozvod a rozved sa aj ty, budeme spolu. a ak nie, vsetko poslem tvojej zene, vsetko jej poviem, ...
jasne, to by si do nej nepovedal. fakt ale je, ze moze vyzerat dost v pohode, kym ste v pohode obaja. ako reaguje v tazsich chvilach z jej usmevov a porozumenia, co teraz mete, nezistis, ani neodhadnes.
a ako sa hovori zenam, ze chlapa spoznaju, az ked mu peru spodky a pozonky, tak isto chlap spozna, co ma za babu, az ked mu perie spodky a ponozky (resp. nechce sa jej).

takze mozes mat krasne pocity porozumenia s kolegynou, nikto ti neberie pravo mat ich, clovek ich potrebuje.
len si zvaz, ci naozaj chces posunut to dalej alebo radsej otocit z polcesty a skusit dat dokopy tvoje manzelstvo. ale nie iba povrchu, ze pobabrem, ponimram a ked nic, tak mam dovod na neveru, ja som vedel, ze to nema vyznam skusat. pekne od piky, do hlbky a HLAVNE U SEBA. nie u tvojej zeny.

Tak, tak neznámy.Chcel by som vedieť, koľko z toho, čo si popísal tu si povedal svojej manželke?Vie vôbec, čo Ťa trápi?A ak koná tak, že nechce čas tráviť s Tebou, prečo?Čo ak je v tom niečo viac?Nepýtal si sa jej? Problémy treba riešiť, nie pred nimi utekať, lebo to robíš s kolegyňou.A kde máš záruku, že sa Ti toto isté nestane s kolegyňou?V každom vzťahu totižto nastane určitá stagnácia a možno to čo mne sa zdá super nemusí sa zdať partnerovi.Popracujte na Vašom vzťahu s manželkou, ale nie tak, že Ty si myslíš, že toto je dobré a spravím to a potom nie si nadšený z toho, že žena z toho nie je nadšená...Myslím, že u vás viazne komunikácia a rozdielnosť názorov na čas trávený spoločne.

Neznámy, tancuješ na veľmi tenkom ľade. Môžeš prísť o všetko.

Odkaz pre každého neznámeho odomňa znie: Neobíď nastavenú latku,možno prvej, partnerskej skúšky,ale podľa svojich schopností hľadaj spôsob,ako znovu pritiahnuť do vášho vzťahu to,čo vás oboch robí šťastných a spokojných.Neuzavretie tejto kapitoly,ako v knihe tak aj v živote má niekde v budúcnosti otvorený priestor,ale ako sa dej vyvíja ďalej, dnes vôbec nikto nevie.Pripájam sa k tým názorom,že rozhovory/ počúvať a tiež byť vypočutý/ vás posunú zas ďalej vo vzťahu.Pred novou príležitosťou silno zavri oči,je to pokušenie naprogramované v tej najcitlivejšej chvíli.Tiež sa chce na niekom priživiť,aby bolo schopné dostávať do svojich osidiel menej odolných partnerov.Chceš byť silný ?Ak áno,potom konaj tak,aby si nebol ľahkým sústom pre náhodných okoloidúcich.Tým si dokážeš vážiť sám seba.

Stelinka

Poradila by som rodinnu mediaciu....ivet

Mne je strašne ľúto všetkých detičiek, ktoré prichádzajú o svojich rodičov, pretože my "dospelí" sa nevieme uvedomiť, dohodnúť, porozprávať...atď...ach jaj...