Skús sa ho spýtať:Keby sa dalo zmenil by si niečo v našom živote?Ja viem,že veľa dievčat nebude so mnou súhlasiť,ale ja by som neriskovala tiež mám 52 rokov a začínať odznova-neprosím.Ono ja viem hrdosť,ale??????Skús mu navrhnúť taký Welnes víkend ak ti to e dovolia,samozrejme bez detí.Napíš aké veľké máš deti.Veľa síl a trpezlivosti ti želám.
Ahoj Juta,aj ja som prežila niečo podobné. Tiež ma manžel pred rokmi podvádzal a hneď som to neriešila. Aj ja som si nevedela predstaviť byť rozvedená s deťmi, stavali sme dom atď. Nahovárala som si, že to bola len bokovka, že už sa to viacej nestane. Tak som to v sebe potlačila strašne hlboko. Mlčala som vtedy. Až teraz som nato prišla, že som zle konala. Mala som sa vtedy ozvať. Manžel sa cítil byť vinný a preto si chcel obhajiť sám pred sebou svoju neveru, že to nebola jeho chyba a preto hľadal vo mne chybu. Stále sa mu niečo nepáčilo na mne. Ako som sa obliekla, čo som uvarila, čo som povedala, čo som spravila alebo nespravila...., stále do mňa rýpal. Takto to išlo niekoľko rokov. Ja som bola slepá a hlúpa, že som vtedy na príčinu jeho správania neprišla. Roky som to všetko v sebe dusila a znášala. Toto všetko malo vplyv na môj zdravotný stav, ktorý sa mi zhoršil. Až jedného dňa už som to v sebe nedokázala udržať a vykričala som mu všetko. Manžel sa potom vo všetkom zmenil ku mne, v tom lepšom. Nemala som to toľké roky v sebe dusiť, mala som hneď konať.Juta, konaj s chladnou hlavou, ale neodkladaj to. Nedá sa to dusiť v sebe. AKo sa hovorí minulosť Ťa dobehne. Aj keď naše manželstvo je teraz v poriadku (hádam) aj tak nato stále myslím a neviem či aj prestanem myslieť, nedá sa to. Nemôžem spávať. Horšie to znášam teraz ako vtedy pred rokmi. Vtedy som to v sebe potlačila a neviem si to vysvetliť, že som na jeho neveru ani nemyslela. Teraz to nedokážem. Stále nato myslím.
Ahoj Klaudia, máme už dospelé deti, ktoré majú už svoju rodinu. Ja viem, že aj veľa hrdosti je na škodu. Ja som ochotná mu aj odpustiť, ak už ma nikdy nezradí. Ale bude sa dať nato zabudnúť? Ako nato nemyslieť?
Treba mu to povedať a možno sa aj nahnevať a nedusiť to v sebe, treba vyčistiť vzduch. V živote sa stáva všeličo, lenže môžeš sa cez to preniesť iba tým, že si nalejete čistého vína.
Držím palce, veľa veci je lepšie keby sme sa nedozvedeli.
Ja by som pripravila dobrú večeru k tomu dobré víno a išla na neho pomaly.Opýtala by som sa ho čo by spravil keby som si našla priateľa????A zabudnúť na to sa nebude dať.Vieš ako sa hovorí,že odpustiť sa dá,ale zabudnúť nie.Len si nenahováraj že za to ty môžeš ako písala anabela.Choď na to ženskými zbraňami.Pozdravujem ťa.
juta,Neviem čo ti na to povedať.Ja neviem dusiť v sebe nič.Vyrútim sa so všetkým rovno vo dverách.Nie je to zlé,aspon sa netrápim.Všetko mám hned za sebou.
Nie je dobré nič dusiť v sebe a trápiť sa.Porozprávaj s manželom.Aspon uvidíš,ako na tom si.Možno je to len malý úlet.Samozrejme že to bolí.Ale rozvod nemusí prísť automaticky.Všetko sa dá odpustiť.A ako dlho budeš na to myslieť,záleží len na tebe.
Ja by som to v sebe dusiť nedokázala, ale zas, ja som typ AKCIA - REAKCIA. keby som sa dozveddela niečo také, asi by som to riešila hned v danej sekunde.... OŽelám nech sa to vyrieši k spokojnosti :) :)
ja by som tiež hned konala, a ženy obdivujem vás, ktoré dokážete odpustiť, ja by som veru s mužom už nedokázala žiť, vlastne žiť aj áno ale asi odpustiť a zabudnúť nie, už by som mu neverila a taký vzťah by nemal zmysel, určite mu to povedz, že o tom vieš, uľaví sa obom stranám a uvidíš čo bude, držím palce
....zabúdať je ľudské a odpúšťať je božské.
Ja to tiež neviem, obdivujem každého, čo to dokáže. Učím sa to.
Odpustila som, nezabudla som....ale zo vzťahu som radšej odišla. Neviem už dôverovať a myslím si, že kto moju dôveru sklame, nezíska novú.
V tomto som nekompromisná.
A samozrejme počítam s tým, že tak isto ani ja už nemusím získať dôveru ak sklamem....preto sa snažím s dôverou si nezahrávať.
P.S. Bývalému som dala dvakrát šancu...nevyužil.
Viem, že nie je ľahké juta rozhodnutie, čo ďalej. Z mojej skúsenosti Ti poradím o všetkom sa pozhovárať s manželom a dať si navzájom šancu. Obaja potrebujete urobiť hrubú čiaru a ísť ďalej. Mne sa dvakrát hrubá čiara nepodarila....nezvládol to a ja som sa vrátila zase k svojej tvrdosti....Život ma priučil, že sú ľudia, ktorým druhé šance radšej nedávať....
Ale mlčať a čakať čo bude....neradím. Načo je to dobré?
Nedá sa to v sebe dusiť, utrápila by si sa .
A "prasknutie nevery" nemusí znamenať vždy rozvod. Záleží len od vás dvoch, čo bude ďalej. Ak sa nechceš rozísť , povedz mu to, že ti ublížil, ale že chceš aby ste váš vzťah dali do poriadku a našli spôsob ako to prekonať. A uvidíš ako zareaguje.
Myslím si , že keby sa tvoj manžel chcel rozísť a byť s ňou, tak by to už urobil. Ale pokiaľ sa tvári, že sa nič nestalo a predpokladá, že sa to nikdy nedozvieš, tak od teba odísť nechce.
Priznám sa, že ja by som nedokázala odpustiť a neveru svojho ex som riešila nekompromisne.
Ale poznám páry , ktoré podobnú situáciu dokázali predýchať, odpustiť si , uvedomili si mnohé veci , ktoré si dovtedy nedokázali povedať a aj to , že chcú byť naďalej spolu a funguje im to . Je to len na vás dvoch. Držím ti palce.
Tiež pred mnohými rokmi som hovorila,že neveru neodpustím nikdy.Teraz,po 25ročnom manželstve by som ja určite rozmýšlala,že prečo.Prečo to urobil.Bol to len úlet?Ak by pokračoval,zase by som sa kládla otázku,čo také našiel u tej druhej,ked pokračuje s nou.
Ale určite by ma to ranilo a snažila by som sa to hned si vydiskutovať a poriešiť čo dalej.Asi by som brala každé jeho rozhodnutie.Ale žiť s manželkou a zároven s milenkou,to jednoducho nejde.Tvoje mlčanie nič nevyrieši.
Prosím o radu, lebo neviem ako ďalej. Dozvedela som sa, že ma manžel podviedol v kúpeľoch a je stále s ňou v kontakte . Zatiaľ som mu nič nepovedala, že niečo viem. Dusím to v sebe. Asi sa bojím následkov, keď mu to poviem. Mám už 50 rokov a nechcem sa rozviesť. Neviem či sa dá takto žiť a dusiť to v sebe.