nuz, tinuska, jednoznacne hovorit spolu. rozpravat sa. Hoci muz mozno spociatku nebude chciet. Cakat, ze on si vsimne, jemu to napadne - nemusi. Nevidi ti do myslienok, nevie, co si myslis, co od neho ocakavas. Necakaj, ze si nieco domysli.
Tak s nim hovor. V klude, bez zbytocnych negativnych emocii, k veci. Povedz mu o svojich pocitoch, predstavach a aj o tom, ze uvazujes o rozchode. A poziadaj ho o jeho nazor.
Eva 
tinuška,
ak sa rozhodneš zostať s manželom a zoberiete pôžičku, tak sa tým vlastne dostaneš do slepej uličky, pribudnú problémy, starosti a tie ktoré máš teraz zostanú, nič sa tým nevyrieši, ja by som určite nestavala a nebrala si pôžičku ak by som mala vzťah v ktorom by som rozmýšlala o rozvode,
stále ťa to bude mátať či si spravila dobre, všetko bude na TEBE a iba TEBE pribudne robota, aby si o pár rokov neľutovala, môžeš sa dostať do depresívnych nálad, budeš rozmýšlať aký to má/malo zmysel, že vlastne ani nežiješ iba prežívaš, môžeš na istý čas potlačiť svoje pocity ale ak si teraz nespokojná a nič sa nezmení, časom sa to vráti a možno si tým záväzkom - požičkou iba skomplikuješ život,
ešte ma napadlo, ak si aj manželovi už povedala o rozvode, či si ťa takto nechce ,,poistiť,, predsa len potom už by to s rozvodom bolo komplikovanejšie
Tak teda to Ti nezávidím. Čaká Ťa veľmi závažné a celoživotné rozhodnutie. Ak privolíš zobrať si pôžičku a stavať dom, pripravíš sa o únik zo zlých vzťahov v manželstve a do konca života budeš bojovať o každú korunu na splátky za dom. K neistote v manželstve sa pripojí i neistota životná - nielen pre Teba, ale aj pre deti. Riešiť dva takéto závažné problémy by bola pre mňa najrýchlejšia cesta k psychiatrovi. Ja by som nestavala. 
Láska vyprchá, to môže, vtedy prídu na rad tie hodnoty prečo vôbec sú schopní dvaja cudzí ľudia spolu bývať.Nie ste brat a sestra rovnako a v rovnakej rodine vychovávaní, ste cudzí ľudia.Úcta, tolerancia, rešpektovanie, schopnosť počúvať, schopnosť povedať....je to tam?
To že spraví len to čo mu povieš, že si to sám nevšimne - no sú takí ľudia.Ale spraví to.Nevysere sa na to.Je problém povedať vetu - tečie nám záchod, čo s tým urobíme?Dokážeš to opraviť? Veď to sú bežné veci o ktorých sa dá rozprávať a pri ktorých sa dá pokecať ešte o kadečom.
Keď chceš sex, musíš začať prvá.hm.
A???
Veď ho chceš.Tak načo sa hrať o to kto prvý začne?Začni a riadne si ho uži.Pri tom predsa pri sexe ide.Po troch minútach je úplne jedno kto začal, hlavne že je fajnovo.
A v čom je vlastne problém?
Toto asi nie su veci pre ktoré sa chceš rozviesť.Napíš viac. 
Ďakujem, za komentáre
Aramana - Problém je vtom, že už ani v sexe nám to neklape. Keď chcem niečo nové a mu to poviem, je za, ale keď dôjde na to má s tým problém. Teda mával. A že ak mu niečo poviem, tak to urobí? - ak teda chce a nieje to moc namáhavé, alebo po dlhom niekedy aj niekoľkodňovom naliehaní. Aj to len tak, aby bolo.
Na sviatky jasné že zabúda (to beriem, väčšina mužov), ale valentína neuznáva a na MDŽ mi dal čokoládu -len tak podal, bez pusi, bez všetkého. Má problém mi pozrieť do očí a povedať, že ma má rád. Má problém povedať čokoľvek čo sa týka citov.
No v sexe to tak nefunguje že sa pri stole dohodneme a ideme na vec...dá sa o tom pokecať ale či je to skutočne aj druhému prístupné záleží od oboch priamo pri akte, nie pri stole.
A má ťa rád?
Ahoj Tina. Dnes tu máme zaujímavú tému pridám teda svojou troškou do mlyna. Najpr to pozitívne.Ešte to skús. Pozri si alebo vypočuj NLP vysielanie o znovu zamilovaní a o tom, že môžeš zmeniť len seba a tým sa zmení tvoje okolie. To je tá lepšia čast je tu šanca. Tá horšia. Sama som sa po 15 rokoch rozviedla. Bola som za tú najhoršiu. Tiež som muža prosila a prosila aby už nepil aby bol so mnu a detmi doma a niečo robil na dome. Len sa mi smial. Neveril, že ho opustím. Boli sme ako súrodenci vedľa seba ale pozor on to tak nevnímal mal pocit, že je všetko v poriadku. Môj príbeh má dnes happy end. Bývalý si našiel novú partnerku, veľmi sa poučil. Alkohol a primitívnych kumpánov nechal za sebou, dodržuje hygienu, vzťahy s dcérami sa úplne popravili. Našťastie sme nemali spolu hypotéku lebo inak by som sa z toho vzťahu nevymotala. Musela som sa vyrovnať s pocitom zlyhania to bolo to najťažšie ale dnes som šťastná. Možno som sa mohla rozviesť skôr, ale všetko chce svoj čas aj dozrievanie. Skús spaviť maximum na záchranu svojho manželstva a aj mu to povedz alebo napíš list od toho neutečie, ten si prečíta. Muži plne nechápu aké silné osobnosti my ženy sme aj keď niekedy plačeme. Držím palčeky. Katy
Ďakujem Ti.
A tomu môjmu sa tiež zdá, že je všetko v poriadku. Keď mu niečo poviem, vytýka mi, že s ničím nie som spokojná, že vždy chcem niečo meniť. Predsa vždy sa snažíme v niečom sa zlepšiť, niečo okolo seba skrášliť. Ale stačilo by mi, keby sa mi trochu večer venoval a nie si len sadol pred TV a má na celý deň porobené. Ja si myslím, že tých 6 rokov (od r.2007), čo som sa pokúšala niečo robiť, napraviť náš vzťah stačilo.
Mrzí ma, ale nie je všetko v poriadku ak muž nemá záujem o sex , teda to neprejaví, tiež nie je normálne že sa nevie pozrieť do oču.
Možno ma z niečoho pocit viny a to sa da zmeniť - rozprávaním, no možno je v tom niečo iné,
Môj ex aby záchranil náš vzťah ma presvedčil, aby sme vymenili byt a nakoľko som robila na podniku tak som to vymenila a bola to najväčšia chyba, tam som až pochopila čo potreboval, ísť medzi nových ľudí, lebo v starom byte som mala kamáratky a všetci sme sa poznali a tiež niektorí vedeli čo je zač. Nakoniec jemu ostal trojizbový byt a ja s deťmi sme ostali bezdomovoci.
Po pravde, dosť by som sa čudovala, keby vás len z toho, čo si napísala, rozviedli.
Rozmýšľala si, čo bude ´dalej? Ako s deťmi? Ako si ich "budete deliť" na víkendy, na prázdniny, na vianoce? Ako ich budete vychovávať? Máš kde bývať?
Aj potom budeš musieť o veciach rozhodovať sama, akurát to budeš musieť aj sama urobiť, zohnať, zafinancovať...
Aj keď samozrejme manželstvo nie je len o tom.
Len vidím okolo seba dosť detí a to, čo s nimi rozvod urobí. A teda nielen rozvod, ale hlavne stav, ktorý nastane po rozvode.
tak toto záleží od situácie, ja mám v okolí rodiny, kde rozvod bol lepší aj pre deti a dokonca niektoré deti vyčítali matke, že sa nerozviedla skôr, ale tam to bolo horšie, alkohol, nervozita a pod.
ono to záleží aj od muža, ako sa zachová, či začne robiť problémy alebo nie, ak sa dvaja dospelí dohodnú nemusia nastať problémy s deťmi, ale niekedy sa to dá ťažko predvídať.
tu sa nič také ako alkohol tuším nespomína...
Myslíš že tam nie je niečo viac? - ja z tých jej písmenok usudzujem, že je tam iný problém, lenže dala také info aké dala, ale nie všetko sa dá napísať a hned na prvý krát a možno niektoré veci ani nikdy nenapíšeme.
No môžem sa mýliť, ale ak ľudia uvažujú o ukončení vzťahu, tak ja za tým vidim rozklad .
Rozvádzať sa iba z rozmáru sa mi zdá hlúpe a nemyslím že takých rozvodov je veľa.
Tinuška úplne ťa chápem, nedá sa aby sa iba jeden človek snažil, aby všetko organizoval, ťahal a hlavne keď druhý sa iba vezie, neprejavuje žiadnu aktivitu, je to na porazenie, keď sa niekto iba ,,pasívne,, venuje rodine, mysliac si, že zvyšku rodiny stačí iba ich prítomnosť. Keď ti to vadí teraz, bude ti to vadiť stále, radšej rieš vzťah, čím skôr a na dom by som radšej zabudla. Radšej sa vzdať sna o dome a mať spokojný život ako mať splnený sen vo forme domu a mať iné problémy. Podľa mňa to nestojí za to. Ja som tiež mala sen o dome a ešte kopu iných snov ale keď som zistila, že s tým by súviseli ešte ďalšie problémy tak sa sústreďujem na splnenie snov, ktoré mi prinesú iba radosť a nie dodatočné problémy.
Jeeej tinuška,
ja mám pocit, že píšeš o MM (môj manžel, alebo sa táto skratka používa aj ako milovaný manžel...doplň si, čo uznáš za vhodné). Ani on sám od seba nič neurobí, pusu na odchod si musím vypýtať, sám od seba mi ju nedá, alebo vyguľuje oči, akože čo otravujem. Sex? Hm, nepamätám 
Darčeky nedostávam ani na Valentína ani na MDŽ, iba ak mu ja pripomeniem, že mám meniny, alebo narodeniny, teda meniny nemávam, moje meno nie je v kalendári . Ale cez toto všetko si celkom dobre žijeme, rozhovorí sa o problémoch vždy až v posteli pred spaním, a čuduj sa svete vyriešime aj celonárodný problém, ktorý bol neriešiteľný aj pol roka. Technický typ nie je ani náhodou, zato ja milujem skrutky, klince, vŕtačky, "cirkulár" a podobné veci, teraz si chcem kúpiť k vyhranej súťaži vyžínač, už sa teším. Nákupy, chod domácnosti, pranie, žehlenie, upratovanie, deti, všetko je na mne, ale tiež mi to nijako neprekáža, ak poviem pomôže mi. Tiež mi vadí, že nepokosí trávnik okamžite, ako mu poviem, ale ruku na srdce, chce sa aj nám v momente upratať, ožehliť, navariť akonáhle by to bolo potrebné? Tiež si občas nechám nakopiť aj dva koše bielizne, kým sa odhodlám k ich ožehleniu, prečo by som toto mala chcieť od MM??? Tiež je iba človek a nemá vždy náladu, vyskočiť a bežať mi splniť moju túžbu po krásnom trávniku, aj zajtra je deň.
Nechcem to nijako zľahčovať, ale aj muži sú "iba" ľudia... 
To, v čom Ty vidíš obrovský, alebo veľký problém (nech nie som expresívna), tak iní ľudia za problém ani trošku nepovažujú. Ja skôr považujem za problém to, keď vidím, že má nejaké zdravotné problémy a nechce ísť k lekárovi, alebo to inak riešiť, ale aj to je iba jeho telo a ja aj keby som sa poslížikovala (to je krásny výraz od geo, som si ho trošičku požičala, prepáč geo), tak s tým nič nenarobím, môžem mu iba povedať, že by mal ten zdravotný problém riešiť, ale je dospelý svojprávny a samostatný a vie čo je pre neho najlepšie. K týmto postojom som sa tiež dopracovala iba prácou na sebe, nemohla som meniť MM, alebo svoje deti, menila som iba seba, ešte je toho veľa predo mnou, ale už si vďaka geo aj lydush veľa uvedomujem a veľa som sa naučila. Ja Ti tinuška držím palce, aby si tento problém vyriešila k svojej spokojnosti, aby si urobila správnu vec vo svojom vzťahu a aby to dopadlo všetko tak, ako má. Ak už nemáte väčší problém, tak moje stanovisko je, že toto pre mňa problém nie je. Mám to doma a praktizujem, pomôžem ja Tebe, potom Ty mne a môžeme si poobede na záhrade opekať, trvalo to veľmi dlho, kým sa to MM naučil, ale stojí a stálo mi to za to. A ver mi, mali sme oveľa väčšie problémy a väčšie dôvody na rozvod, ale boli sme a sme v tom vždy dvaja a naše dve deti. Lydush tu raz napísala jednu krásnu vec, že vzťah je živý organizmus, na ktorom treba pracovať a rozvíjať ho. A to chce sakra práce. MM je taký-aký je, má rád PC a sedáva tam neustále, ja mám rada domáce práce, varenie, pečenie, ručné práce a skvelo sa vždy odreagujeme pri svojich hobby. Večer sa porozprávame a je nám super. Nepripadám si ako spolubývajúca, ale ako partner, keď ideme niečo väčšie kúpiť, vždy sa dohodneme, každý povie svoj názor a urobíme kompromis, nehovorím, že sa nehádame, ale všetko sa dá vysvetliť, ospravedlniť, MM nepovie prepáč, ale ospravedlnenie je z jeho úst niečo ako: "Včera som kričal." Poznám ho a viem, že ho to mrzí, odpoviem iba, už som zabudla... Neviem tinuška možno si mladučká, ja som tiež ešte niekedy v tridsiatke bola každú chvíľu zdutá ako papuča, iba ak sa MM na mňa škaredo pozrel, ale teraz mám cez 40 rokov a vážim si každý jeden deň, vážim si, že MM chodí do práce a platí naše šeky, ja mu s láskou urobím do tej práce desiatu, vážim si, že ma MM potľapká po zadku, to pre mňa znamená: milujem Ťa, inak to nehovorí nikdy, ale mne reči netreba, ja vidím skutky. Nenosí mi kvety a ani mňa na rukách, ale aj tak viem, že ma ľúbi aj jeho. Možno som Ti pomohla, možno nie, toto je môj príbeh, snáď si niečo z toho vyberieš.
klobúk dole, úžasný postoj
Sylvush, veľmi sa mi páčil tvoj príspevok, chcela by som sa na to pozerať tak ako ty .
Mám také isté záľuby ako ty a MM také ako tvoj. Ale ja to neviem brať s takým nadhľadom, pretože som niekedy veľmi vyčerpaná a pohľad na MM pri hrách na PC, kým ja behám po byte a starám sa o naše štyri ratolesti, ma niekedy riadne vytočí.
Chcela by som mať tvoj prístup k veci a hlavne túžim pochopiť mužské myslenie, pretože už roky sa snažím pochopiť MM a vytvoriť pohodu v rodinnom kruhu ( asi naivná predstava ), ale moc sa mi to nedarí.
ajkapp si určite skvelá manželka. Môj prístup k veci nevznikol zrazu, dlho som na ňom pracovala a vzdelávala som, veľa mám toho prečítaného a naštudovaného. Ešte stále som si nie istá, či robím všetko správne. Nevravím, že to občas aj mne prerastie cez hlavu, ale ja nepozerám na MM, že nič nerobí. Pozerám sa na neho s láskou, ktorá mu prináleží, nie s nenávisťou, ak nestíham, nechce sa mi, požiadam ho o pomoc, nečakám, že okamžite vyskočí, ale príde a pomôže mi. Máme postihnutého syna, ktorý je teraz v ťažkej puberte, občas to už ja nezvládam a začnem byť k nemu netrpezlivá a nervózna a MM, ktorý kedysi nemal na neho žiadnu trpezlivosť, mi povie:"Nechaj, oddýchni si od Dodka, ja to zvládnem." a ja zatiaľ psychicky vypnem, oddýchnem si a on sa mu venuje. Tiež som kedysi plakávala do vankúša, že to s Dodkom "nevie", je z neho nervózny a potom aj pre Dodka nebezpečný, lebo ho chcel "vychovávať" metódou telesných trestov, ale dlhodobým mojim príkladným vysvetľovaním Dodkovi sa zmenil postoj aj MM k nemu. Neviem to presne opísať, ale akonáhle som začala rozmýšľať inak a meniť svoje postoje k tomuto problému hoci iba v duševnej úrovni /nehovorila som MM nič nahlas, iba som s láskou v srdci žiadala od Boha, anjelov, vesmíru...doplň si čo Ti vyhovuje, aby sa vzťah otca k Dodkovi zlepšil a neskôr sa to aj stalo/, netrvalo to pol dňa, týždeň, ani mesiac, ale dlhšie a prekvapilo ma to. Nečakala som, že sa to stane, ale žiadala som to od svojho universa, ktorému verím. Nesnažím sa vytáčať, pretože to považujem za zbytočnú energiu do emócie, ktorú dokážem použiť aj iným spôsobom. Dodko má kopec fóbií, má aj znaky autizmu, je toho veľa, ale ja sa nesťažujem, to iba aby si si vedela predstaviť, že je pre mňa teraz problematická konverzácia a komunikácia s ním, ale dá sa to. treba za kôš trpezlivosti a za obrovskú náruč lásky, je to môj syn, ja som si ho porodila a ako tu raz myslím geo napísala, že deti nie sú našim majetkom, ale sú nám iba prepožičané /ak som to domotala, tak sa ospravedlňujem/, tak sa toho držím. Je síce zbavený spôsobilosti na právne úkony, ale aj tak rešpektujem jeho postoje, názory... je to ľudská bytosť a zaslúži si lásku. A takto pristupujem aj k MM a všetko sa mi vracia späť. Ospravedlňujem sa, že som sa tak rozpísala, ale nedá sa to napísať do jedného riadku. Držím Ti palce a obdivujem Ťa, mnohodetné rodiny veľmi obdivujem, mám iba dve deti, ale aj tak mi stačilo, ak by sa narodilo aj tretie zvládla by som hádam aj to. Skláňam sa pred Tebou, vychovávať 4 deti je obdivuhodné, všetky viacdetné mamičky obdivujem, ale opakujem sa už, howg
Len upresním - to nie je môj výrok, to napísal Chalíl Džibrán (1883 - 1931).
Vaše deti nie sú vašimi deťmi. Sú synmi a dcérami života, túžiacich po samých sebe. Prichádzajú skrze vás, ale nie od vás. A aj keď sú s vami, predsa vám nepatria. Môžete im dať svoju lásku, nie však vaše myšlienky, pretože ony majú svoje vlastné myšlienky. Môžete dať domov ich telám, nie však ich dušiam, pretože ich duše prebývajú v domove zajtrajška, ktorý vy nemôžete navštíviť ani vo svojich snoch. Môžete sa snažiť byť ako ony, nepokúšajte sa však urobiť ich podobnými sebe.
Tinuska, mne sa zda, ze Tvoj manzel je celkom spokojny a mozno vobec netusi, co sa Ti nepaci. Ze mu vsetko treba povedat? Ja mam doma to iste, uz vyse 25 rokov, priblizne dvakrat do roka ma chyti taky jed, zda sa mi strasne nemozny, hned by som ho vymenila, vsetko je na mojich pleciach, tuzim byt slobodna v malickom jednoizbovom bytiku. Vydrzi mi to tak 2 hodiny a potom sa smejem sama na sebe. Ja som strasna raketa a iny by so mnou nevydrzal, nebude to aj Tvoj pripad, ze si prilis aktivna? Prehni harok papiera na polovicu, vlavo napis, co je na Tvojom manzelstve a sucasnom zivote pekne, na druhu polovicu, co sa Ti nepaci. Za 13 rokov sa uz pozlatko osucha, ostane realita vsedneho dna a treba sa posunut dalej. Ked Ty si ta aktivnejsia, urci smer, akym sa bude Vase manzelstvo a zivot uberat. Naozaj si myslis, ze ked sa rozvedies, zacnes zit naplno? Co to znamena zit naplno? A skus si spomenut na toho chlapca, do ktoreho si bola pred 13 rokmi zalubena.
Tu sa ťažko radí, ale skúsim.
Máte to komplikované. Určite sa ešte nerozvádzaj, ak sa to dá vydržať.
Tinuška, ja by som sa do stavania domu nehrnula, ale skôr by som sa snažila znovu postaviť váš vzťah.
Verím ti, že sa trápiš, skúste si urobiť pekný večer a o všetkom sa porozprávať. Viem, že je ľahké radiť, ale ja by som mu dala ešte šancu.
MM tiež nie je ideálny, dokonca sa mi zdá, že vekom sa z neho stáva starý mrzút , nemá trpezlivosť na deti, pri každej maličkosti sa hneď rozčúli, ale beriem to tak, že ani ja nie som ideálna a určite mu tiež niekedy idem na nervy .
tinuska,vnutorne si nespokojna so svojim manzelstvom dlhych 6 rokov.Mozno si podvedome stale dufala,ze sa zmeni...nezmeni.Neveri,ze si schopna odist,a tym domom a hypotekou si ta poistuje.Vzajomne rozhovory Vas asi nikam neposuvaju,predpokladam,ze vo vasom spoluziti nevidi ziadny problem.
Je otazne,ci to skutocne chces-rozvod.Ci si schopna postavit sa na vlastne nohy a zabezpecit vychovu svojich deticiek.
Drzim Ti palce,nech sa rozhodnes spravne
Tinuška, nepremýšľala si nad návštevou manželskej poradne?
ja by som len doplnila k tomu problému s intímnym životom...doktor Plzák v jednej svojej knihe k tejto téme napísal: "Najjednoduchší spôsob, ako v manželstve prísť o sex je - začať si ho vyžadovať. Túžba sa proste nedá vyprosiť, ani vynútiť, buď je, alebo nie je. Treba len urobiť niečo pre to, aby ten druhý začal po nás túžiť, no to výčitkami, vysvetľovaním ani urazeným správaním nedosiahneme."
len aby to nedopadlo ako u môjho bývalého kolegu
Prišiel do roboty celý nešťastný a po týždňoch sa mi odrazu zveril a nevedela som či ho mám ľutovať alebo sa smiať, ale jemu do smiechu nebolo.
Podľa neho mali normály sex aj život, niekedy ho okorenili vášňou, ale on vždy hovoril v superlatívoch o svejej žene.
No a tak ho raz chcela prekvapiť a na narodeniny mu podarovala album s jej fotkami v Evinom ruchu - bolo to pred 35 rokmi a fotenie nebolo také jednoducho.
Povedal že sa od vtedy nemôže pozrieť na svoju ženu, že jednoducho mu naskočí v hrdle hrča a chce sa mu vracať.
Poradila som mu manželskú poradňu, zrejme nepomohlo po 6 rokoch ich rozviedli.
Takže čo by sa jednému páčilo, inému vytvorilo traumu.
margori, práve toto som nemala na mysli, podľa mňa aj milé slovo, trochu žartu, občasné pohladenie môže u toho druhého vzbudiť "chuť" na niečo viac ako siahodlhé diskusie na tému - prečo nám to nefunguje
ahoj tinuška
nuž viem ťa plne pochopiť a preskákala som si veľa a veľa som sa naučila aj vďaka tejto stránke možno ti to pomôže čo pomohlo mne
- ak si nespokojná je to tvoj pocit a tvoj muž myšlienky nečíta treba si sadnúť a povedať a vydiskutovať ale aj s návrhom čo by sa ti páčilo a ako by sa to dalo
- to že ťa nebaví starať sa o deti a domácnosť sama? čo by iné za to dali keby mali deti ja sama som bola na všetko sama 10 rokov a ver že teraz je to super ked vidím ako som vychovávala a čo som sa všetko naučila
- že nechce nové veci v sexe ? no a čo hlavne že je keby k tebe nič necítil nebol by a občas máme všetci er.sny ale či sa plnia
- že začínaš ty? no chceš vezmi si čo chceš, a poprípade skús nejakú fintu ženskú
- že ti nedá darček na sviatky ? každá žena vie že je uplne ideálne to svojmu mužovi pripomínať jemne tak cca 2 týždne pred tým a potom tak 2 dni a tak predídeš sklamaniu - chlap si pamätá 24 hod pred a po
- či ísť do nového domu? ak si sama presvedčená že chceš chod do toho všetkého čo to obnáša, my s mužom sme si zobrali hypotéku a riadnu teda aby sme mohli byť spolu
- či sa rozísť? skoro všetko na svete sa dá rozdeliť aj manželstvo len si treba ujasniť že obaja máte zodpovednosť za svoje deti ktoré ste dali na svet a či to zvládnete - aj ked to býva veľmi ťažké ale zvládnuť sa to dá, ja som živým príkladom a bolo to veru veľmi ťažké dnes lutujem že som to neurobila skôr.
a aj tá hypotéka sa dá riešiť pri rozvode treba komunikovať s bankou poprípade vždy sú iné možnosti ako to riešiť
- za reakcie aké má tvoj manžel ste obaja zodpovedný aj za ich následky ste svojprávny a dospelý
- najlepšie sadnúť si a porozprávať a ak tak aj tému rozvod a ak sa nespamätá máš jasno čo preňho ako rodina znamenáš
Wow,som nadšená. Všetky ženy, príspevky sú naozaj hodnotné. Každá sa snaží uprimne pomôcť a to sa mi nesmierne páči. Je fajn, že Tina má takú podporu. Žiadna z nás nevie ako sa Tinka naozaj cíti, ako vážny je jej problém. Len ty sama Tina. Ja sama mám všelijaké skúsennosti.Pre mňa bol rozvod ozaj dobrá vec aj pre deti aj pre môjho bývalého, ale chvíľu to trvalo, kým sa veci urovnali. Spočiatku mi robil bývalý zle. A čo sa domu týka,stále môžeš snívať a sen sa ti môže splniť aj bez terajšieho manžela. Mám kamarátku tiež nešťastná, nerozumie si s mužom deťmi ale rozvod? Sama by nevyžila, zdravotné problémy. Preňu by rozvod nebol riešením. Aj ďalšia mne blízka osoba sa z času na čas chce rozvádzať, ale to ju vždy niekam pošlem. Ona je komplikovaná, náročná, muž ju poslúcha na slovo. Vždy jej vravím žiadny iný to s tebou nevydrží. A kríza je zažehnaná. Mám aj opačný prípad. Kamarátku čo sa nesťažovala, ale keď som náhodou zistila, že ju manžel týra, tak ako vo filme noci s nepriateľom s Juliou Roberts, bola som okamžite za jej rozvod. Dnes je veľmi šťastná s iným partnerom. A sme pri tom, šťastná a láska. Dávno som prestala veriť na pozlátko sa vytratí, láska tu už nieje. Mala by tu byť a Tina zaslúžiš si byť milovaná a môcť milovať. Ja som v mladosti urobila tú chybu, že som pripustila aby ma môj muž prestal vnímať ako partnerku, poradkyňu. Každý muž najprv svoju frajerku zbožnuje, jej názory, rady, šikovnosť, láskavosť. Dovolíme, aby na to zabudli.Pre mňa a manžela už bolo neskoro. Dopracovala som to tak ďaleko, že len pri náznaku rozhovoru ma zastavil s týmto: ani nezačínaj aj tak viem už vopred, že to bude blbosť. Muži neznášajú ak sa ich partnerky vzdelávajú aj to bol môj problém. Začala som to pozorovať aj na terajšom partnerovi. Som už skúsená, nuž vravím: zlato neboj sa aj keby som mala tri tituly za menom a dva pred menom, ľúbim ťa a neopustím ťa. Vzdelávam sa lebo ma to baví a robím to aj pre nás a našu budúcnost. A bol pokoj. Na záver tak ako všetky príspevky. Skús záchranu a zohľadni svoje možnosti. A ešte jedna otázka. Ako vníma lásku tvoj partner a ako ty? Chce darčeky? Chce činy? Chce romantické reči? Ty? chceš darčeky, činy alebo reči? A ten vážny rozhovor veď radšej niekde vonku mimo domova ak smiem poradiť. nech už sa rozhodneš ako sa rozhodneš máš moju podporu. Katy
Ďakujem Vám všetkým, za príspevky a rady.
Ako sa tu písalo nieje to len o tej jeho nevšímavosti. Vadí mi, že keď ma niečo proti mne, tak to nepovie rovno mne, ale v kolektíve pred všetkými našimi známymi alebo pred niekým z rodiny. Na verejnosti keď má nejaké pripomienky na okoloidúcich tak ich povie tak nahlas, že sa čudujem, že nás ešte nikto nenapadol. Keď sa o niečom rozprávame a požiadam ho aby to nikomu nevravel, tak to aj tak vytára (a nieže zabudne, alebo čo - posledne mi to urobil deň po tom, čo sme sa rozprávali, takže na to že zabudol, čo mi sľúbil sa vyhovárať nemôže).
Skúsila som si napísať aj na papier čo mi na ňom vadí a jeho plusy, ale toho prvého je oveľa viac.
Nuž z toho všetkého čo ste mi tu písali mi vychádza, že sa s MM (celkom sa mi ta skratka páči), budem musieť predsa len vážne porozprávať, či sa mu to bude páčiť alebo nie. A až potom sa rozhodnem. Najviac sa bojím toho, že vlastne mladšieho vozím každé ráno k svokrovcom, pretože ja pracujem (MM by nás sám neuživil). A keď sa im synáčik posťažuje, obávam sa ich reakcie.
Tak mi držte palce a ešte raz veľká vďaka za vašu podporu a názory.
no tak ak budú proti prestaneš voziť najmladšieho k svokrovcom tak ako väčšina a nájdeš mu bud milú paniu ktorá varuje deti alebo škôlku kde nájde kamarátov, všetko sa dá
to je práve to, že do škôlky ešte nemôže a jasle sú nákladné
Kedy bude môcť ísť do škôlky? Ak sa rozhodneš pre rozvod, nerob to hŕ bŕ. Všetko chce svoj čas. Aj peniaze na rozvod. Hoci ja som sa rozvádzala na splátky. Normálne som platila právničke splátky po rozvode. Nájdi si pomoc Tinka. Duševnú aj konkrétnu. Poznám dokonca ženu, čo si pät rokov tajne odkladala peniaze aby potom sama vyžila.
nuž keď mám pravdu povedať, aj ja som si začala odkladať
Z tvojho blogu na mňa svieti len jedna veta, presnejšie jedna jej časť: "vlastne už k nemu nič necítim"....Ak si si týmto istá, tak je to asi jasné. Niektoré vzťahy sú na celý život, iné nie. Ich čas vyprší a treba sa posunúť ďalej. Pracovať na vzťahu sa dá a myslím, že aj vážne problémy sa vyriešiť dajú, ale len ak sa dvaja majú radi.
Ahojte, som tu nová a vidím, že žien s podobným trápením ako mám ja je viac. Som v manželstve už 13 rokov, ale láska sa medzi nami dávno vytratila. Sme skôr ako spolubývajúci starajúci sa spolu o deti, než ako manželia. Unavuje ma starať sa o deti o domácnosť, aby všetko fungovalo o splátky, nákupy atď. dokonca ešte aj o auto. Aby vôbec niečo urobil, musím mu to povedať, samého ho to nenapadne (myslím, že veci trebárs okolo auta, vŕzgajúce dvere, alebo tečúci záchod by si mohol všimnúť aj sám). Uvažujem už dávno o rozvode a v 2007 som mu to aj povedala, ale odbil to s tým, že aj jeho rodičia mali krízu a prešlo to. Lenže ta naša nie. Snažila som sa ešte nejako to napraviť, načo sa nám narodil druhý syn (bude mať 2 roky). Lenže od kedy sa narodil (vlastne počal) u nás v spálni je "pusto". Ak chcem "aby niečo bolo" musím s tým začať ja. No už ani mňa to neláka -z toho, že všetko musím začať ja ešte aj v tomto. Keď som mu to vytkla, tak mi povedal, "že on nieje romantik". Ale veď na to nemusí byť. Už som rozhodnutá sa rozviesť a hoci som mu o tom ešte nepovedala, začal s tým, že si postavíme dom (čo bol vždy môj sen). V jeseni chce vziať pôžičku a na druhú jar stavať. Neviem teraz čo robiť. Či ostať s človekom na ktorého sa nemôžem v ničom spoľahnúť a vlastne už k nemu nič necítim, žiť si len tak popri ňom svoj život s deťmi, alebo sa rozviesť a žiť život naplno, hoci bez vysnívaného domčeka (bývame u rodičoch).
Prosím poraďte.