vsetko sa to zacalo pekne, teda aspon som si myslela, ked sa na to pozriem spatne, nebolo to take ruzove, ale to teraz nie je podstatne. chodili sme spolu rok a pol a vzali sme sa, bolo to hned po maturite. zacala som chodit externe na 2 VS, s tym, ze financie budu zatial na nom a ked som sa bala, ze nebudem stihat skoly a celu domacnost v 19, tak mi vsemozne sluboval, ze sme na to dvaja, ze sa mame radi, ze mi bude so vsetkym pomahat, ze to bude nase hniezdocko lasky. brali sme sa z lasky. zalezalo nam jednemu na druhom a odkedy sme sa dali dokopy, nebol den, aby sme neboli spolu. prisiel vzdy po praci, niekedy aj pred pracou, ak niekam musel odist, isla som ho rano odprevadit, alebo som cakala neskoro do noci, kym sa nevrati, aby sme mohli byt spolu aspon na chvilocku. ked sa niekde dalo, isla som s nim. hraje sachy a ma kapelu. takze sachove turnaje, koncerty a skusky s kapelou boli sucastou nasho zivota.boli sme spolu stastny a stravili sme cele hodiny jeden druhemu v naruci, prebozkavali sme sa aj hodinu bez prestavky. chlap na pohladanie, aj kvety priniesol, aj nejaku drobnost, aj zavolal aj len tak par sms cez den napisal. chodili sme spolu do prirody, na vylety, na chatku...
a tak sme sa v auguste 06 vzali. obrad na luke pod stromom, biele holuby, obluk z kvetov, proste rozpravka.
asi mesiac dva pred svadbou sme uz byvali spolu v podnajme. pomaly sme sa zariadovali. po svadbe som zacala chodit do skoly, v septembri sme boli na svadobnu cestu, zariadovali sme bytik...
no po par mesiacoch sa to zmenilo. do roboty, z roboty, pocitac, spat, cez vikend von s kamaratmi. zrazu som zacala byt ako tu uz niekto spomenul priehladna. uz netrebalo ani zavolat, ani sms napisat, ak sme si pisali cez icq ked bol v robote, tak to vyzeralo asi: HEJ, NE, POTOM, TERAZ NE, NA OBED IDEM SO SEFOM,ROBIM, TELEFON, MOZNO, IDEM DOMU, CAW. s kamaratmi si mal cas pisat stale, aj skamoskami:( nepomahalo vycitanie, ticha domacnost, ani nic. cely tyzden unaveny z roboty, co sedi za pocitacom od pol 10 do 6 a este je medzitym 2 hodiny na obede. robi speditera. ok unaveny z roboty, ja to nechapem, lebo ja nepracujem. zaujimave ze pracoval aj predtym, ale cas na mna si nasiel. nakoniec z toho prisiel natlak na mna ze preco si nenajdem robotu, ked aj ini studuju a pracuju.ale taky detajl, ze studujem na dvoch VS mu asi unikol!!!!!
a pritom som po svadbe este aj pracovala od prazdnin do decembra, ale sefka co ma potrebovala bola tehotna, ale potratila, takze uz som nebola potrebna. dobre brala som to ze je unaveny a preto potrebuje do noci cumiet na pocitac a hrat sa, pisat s kamosmi a neviem co. nato aby sme boli spolu mame predsa este vikend, ale nie, lebo ten musel venovat kamaratom v krcme. sak mozme v nedelu bola jeho oblubena odpoved. za rok a pol co sme svoji sme boli vecer sami dvaja von 3X!!!!!!!!!!!!!!!!
ale s kamaratmi bol kazdy vikend okrem toho, ked bol chory, alebo sme boli niekde mimo. a ja si dovolim potom este pokazit tu nedelu, ktoru mi ponuka, lebo si dovolim po celom tyzdni odmietania uz nemat nanho chut. ked som az ta posledna.
V sucasnosti je to tak, ze pocitac zamenil za to ze pride z prace, naje sa a zaspi na gauci. venovat sa jeden druhemu sa obmedzilo na to ze kazdy lezi na inom gauci a je pusteny televizor. ak som niekedy navrhla nieco ine, tak po 10 odmietnutiach nakoniec pristane a ked poviem milion moznosti, zapameta si 4 a jednu z toho navrhne po hadke, ze sa mi ide venovat a to tak, ze robime 15min puzzle.a ja mam byt mesiac stastna lebo minule so mnou robil puzzle.co sa tyka skoly, jednu som uz tento rok prerusila, aby som si mohla najst pracu a nebola vzdy menejcenna a na druhu odchadzam za pol roka 3x na tyzden a pol. edzitym mam volny vykend, tak sa vzdy vraciam, aby sme mohli byt spolu, ale namiesto toho, aby po odluceni bol rad ze som doma mi povie ze tyzden nebol s kamaratmi, tak ide von ci idem s nim!!! a tak je to vzdy. to ze bol tyzden bez zeny mu je jedno, lebo aj v sobotu cez den a v nedelu moze byt so mnou ale s nimi ne. potom clovek nema akosi uz chut ani na milovanie ani na nic, ked si ho jeho polovicka vsimne pomaly uz iba vtedy a inac je chladny a odmerany.
S peniazmi som vzdy bola zase ja ta najhorsia, lebo ja robim nakupy, to znamena, ze ja som peniaze minula. on asi zije zo vzduchu, ani veci v domacnosti neuziva ´
rovnako je to s prisposobivostou. ja sa prisposobim, lebo sa chcem, alebo mam potrebu byt s nim, ale on radsej bude bezomna, akoby sa mal prisposobit. a ak sa aj prisposobi, tak potom pocuvam mesiace ze sak minule on toto...
s tym co sluboval ze mi bude pomahat, myslite ze ma na to cas???sak ho nema ani na mna. a ked ho popytam, ci mi nemoze podat nieco/mixer/ co je vysoko a nedosiahnem, tak ci si neviem zobrat stolicku, lebo krala som vyrusila od telky alebo pocitaca, teda z nicnerobenia a ci ho iba kvoli takej blbosti volam. a ked sme sa dohodli nejako s riadom, tak tam bude stat aj tyzden.raz som sa vratila po tyzdni z kosic a riad bol stale v dreze.a aj ked sa dohodneme niekedy ze ideme spolu upratovat tak v jeho reci to znamena zhadzem vsetko do jednej skrine alebo hocikam a je poriadok. desat minut a uz je pri telke. ale to ze ja potom aby som nieco z takto popratanych veci v byte nasla rozhadzem polku bytu to je jedno. sak on to dakde nahadze a ja to potom popratam.
teraz v oktobri sme sa stahovali do noveho bytu, ja vsetko zbalit, on zbalil dve krabice. do 5 rana som makala, lebo mali prist stahovaci a on ze to staci v to rano ze mi budeme balit a oni nosit. som myslela ze ma slahne. a potom ked som to vsetko po par dnoch dobalila, preco aj ja nenosim krabice, ale ich iba vynasam z bytu, ze co si predstavujem ze to ma robit sam. to iste s vybalovanim. zase vsetko ostalo na mna. pritom som mala 3 skusky a spala som 2 h denne alebo vobec, aby sme sa mali aspon kde najest a jak uvarit, s cim sa umyt, kde spat a co si obliect.
nasa komunikacia sa vyhrotila tak, ze to ze som pica, svina manzelka, krava a neviem co je pomaly na dennom poriadku. teda nie je bolo. a teraz sa dostavam k podstate. uz sme si aj skocili do vlasov a rozhodla som sa tento vztah skoncit. s problemamy, jeho vyhrazkami ze sa zabije ak ho opustim, s tlakom mojich rodicov a svokrovcov.
ja som v nasom byte a on isiel k rodicom. problem je v tom, ze ja uz som rozhodnuta, ale viete ako to je ze clovek si zacne vazit az ked straca.
zrazu je taky ako niekedy, sluby, sluby, sluby. prosby o dalsiu sancu, aj ked ich uz mal kopu a vsetky premarnil. uz sa mi zrazu bude venovat a ako ma on miluje a aka som prenho dolezita...
mam 21 on 30, zaraba dobre, na to sa stazovat nemozem. ale som mlada, nemame deti a mam sancu na lepsi zivot a myslim si ze si zasluzim viac. uz ma prestalo bavit zobrat o lasku, pozornost, porozumenie. vravi ze to bude ine, ale to tvrdil uz tolkokrat, ale po par dnoch ho to preslo. rozvodom som sa vyhrazala uz skor, ale vyzera to tak, ze to nikdy nebral vazne. co mam robit, ked som konecne v sebe nasla silu vzopriet sa. verit ze by to mohlo byt naozaj ine? ze vela rozmyslal, ale dokedy by mu to vydrzalo...
uz mu neverim... poradte co mam robit, urcite som nebola ani ja bez viny a to co tu pisem je chaoticke jedno cez druhe, ale nusela som sa vypisat. aj tak je to len zlomok. budem rada ak mi napisete vas nazor
dakujem pekne
majka(brokenheart)
Mila Majka!Mozes si byt ista, ze sa uz nezmeni, Neviem kolko percento viny nesies natom Ty, ale bud si ista , ze vacsi podiel natom ma on. Uz len preto lebo je dost starsi od Teba a mohol by Ti radsej pomahat aj v orientovani sa vo vasom vztahu. Ty vsetku vinu beries asi na seba.neboj sa nie si zla alebo horsia ako ine. Ine len maju vacsie stastie na muzov, alebo trpezlivejsieho achapavejsieho manzela. On ma zrejme problem sam so sebou. neviem ci nema nejaky komplex menejcennosti. Pokial si to ale vo svojej hlave neurovna on sam, tak mu Ty nic uz nepomozes, lebo to hlavne musi chciet on....premarnila som 20 rokov zivota na podobneho slabocha, porodila som mu 4 zdravych synov, a nakoniec som sa rozhodla rozviest aj tak....nestracaj cas!!!...vela stastia!
ahoj crystal. dakujem pekne. som uz skoro mesiac v kosiciach a je mi dobre. kolkokrat pridem cez vikend po nejake veci alebo len tak stretnut znamych, tak ma len odjebava doma. nechapem kde som mala oci. hnusi sa mi coraz viac. milujem ho stale, s tym nic nespravim, ale nemilujem jeho, ale toho co v nom bol niekedy, alebo som si myslela ze bol. viem ze mi bude bez neho lepsie a mam sancu na iny zivot. neviem si uz predstavit, aby som si k nemu vratila.
este raz pekne dakujem za prispevok. papa
Ste rok manželia a už sa mu vyhrážaš rozvodom? Ste tak mladí, či tak neskúsení? Chceš pomoc a dočkáš sa vulgárností
Vždy sa všetko začína pekne, ale nemusí sa končiť škaredo. Vieš koho si si brala a on to vie tiež. Ak sa teraz v čase Vianoc nezblížite, tak kedy potom? Príliš veľa otázok? Nedalo mi napísať len: no comment.
...hneď na začiatku čítania mi napadlo, že si primladá....že si sa priskoro vydávala...naozaj to musela byť láska ako hrom...ale kde sa podela???
Neviem čo ti poradiť...keď ťa má kto podporiť začni študovať denne a skús si sama v sebe nájsť cestičku, čo vlastne chceš. Vieš nikdy to nieje celé roky tak, ako v čase zaľúbenia..život, partnerstvo má svoje etapy..ale inak to asi vidí 30ročný chlap a inak 20ročná študentka. Hlavne sa nedaj pripútať dieťaťom, tak by to bolo omnoho ťažšie
Držím ti palce..a želám veľa sily..
Zaujala ma veta o tom, že ak ho opustíš, tak sa zabije. Takéto vety nevypúšťa emocionálne vyrovnaný človek. Takže si myslím, že aj napriek svojmu veku je to nezrelý jedinec, ktorý nie je schopný plnohodnotne žiť v partnerskom zväzku. Má síce rád stabilitu a istotu, ale vždy bude dávať prednosť "hrajkaniu" sa so svojimi kamarátmi. A pred problémami asi skôr utečie, nevie sa s nimi popasovať. Aspoň mne to tak pripadá po prečítaní tvojho príbehu, sú to prvé veci, ktoré ma hneď napadli. Cítila som z neho veľa veľa smútku, sklamania a bôľu. Možno že je to ale trochu inak, ťažko je to v tejto chvíli posúdiť.
Je fajn ked sa clovek moze vypisat z bolesti...ale ty sama pises ze si rozhodnuta, ze si zasluzis lepsie....kazdy zije prsne taky zivot aky sam chce, vzdy mas moznost volby....ale ako pise lienka, vztah je uplne iny ako v case zalubenia....vzath zacina tam kde zalubenie konci, ked vies zit s jeho chybami a plusmi...nikto nie je dokonaly a nikoho nemozes pretvarat na svoj obraz...ak ta niecim vytaca, skus sa zamysliet nad tym, ci to nie su prave tvoje chyby ktorych sa bojis....ktore v sebe skryvas.....iba ty si zodpovedna za svoje myslienky a ver mi ze su mocne...
Skratka to mas tazke ale je iba na tebe ako nalozis zo svojim zivotom...Chce to len zabojovat a ja ti drzim palce....nemusis sa menit, len sa zmierit a vyrovnat s tym aka si...vo vnutri...
ja viem ze teraz stojim pred velmi tazkym rozhodnutim. je to normalne ako pisete lydushka a lienka, ze sa casom vztah zmeni a nastane proste rutina a ta zalubenost vyprcha a zlozia sa aj ruzove okulire, ktore clovek mal a zacne vadit aj to co nevadilo, ale podla mna nie je normalne, ak sa to zacne takmer okamzite po svadbe . lenze ja mam pocit ze zijem s uplne inym clovekom, ktory si mysli, ze ked ma uz ma na tom papieri, uz nie je potrebne pre vztah nic robit. ale vztah treba budovat, treba sa rozpravat, treba byt spolu, aby to fungovalo. a to nielen byt spolu fyzicky, ale aj dusevne. pocuvat jeden druheho a prisposobit sa. tolerovat jeden druheho a mat sa v ucte. a nie len pasivne sediet so zalozenymi rukami a mysliet si ze ten co je po nasom boku bude po nasom boku uz navzdy, a ak nieco nespravime dnes, tak to spravime potom a odsunut ho na poslednu kolaj, lebo kedze ma miluje, tak pocka . motylik, ja mam pocit ze hoci ma 30, zijem s malym deckom a som len prisnym rodicom, ktory mu chce zobrat hracku, alebo povedat ze zabava odtial potial. ja som vzdy ta zla samozrejme. ze ci on na to nema pravo. a kde su moje prava a moje potreby ? ci ja mam byt ta, co sa postara, co poprace, nakupi, prisposobi sa, toleruje, venuje sa a on ten, co zarobi, naje sa, pohra a vyspi??? davala som mu priklad na kvietku
, ktory tiez potrebuje slniecko
, teplo, poliat a pohnojit, aby rastol, kvitol, vonal a potesil. a to ze ho polejem raz za mesiac, aj ked mu dam liter vody, tak mu to nepomoze. ze on sa o svoj kvietok postara, az ked si vsimne na zemi opadane listy a potom si ho zase nevsima, az kym sa to nezopakuje. a potom je normalne ze je kvietok zoslabnuty a cely pokriveny, ako sa natahuje za slnkom a ze sa z krasneho kvetu, ked chce prezit po case stane len obycajna burina,bodliak, ktory picha, ked sa ho chce dotknut. ze znizi svoje poziadavky, len aby prezil a polieva sa vlastnymi slzami. ale prestava kvitnut, vonat a tesit farbami. hynie a potrebuje niekoho, kto by sa on postaral a kto by sa z neho tesil, kto by ho presadil, hnojil, spieval by mu. mam pocit, ze on si mysli, ze ked posadil svoj kvietok do draheho kvetinaca, je to vsetko .
a to je najhorsie mira maria, ze su vinoce, a silvester a svokra mala narodeniny, je to o to tahsie vydrzat s tym ze to myslim vazne. je najjednoduchsie hodit sa mu okolo krku, alebo neriesit vobec nic. fakt uz neviem co mam robit.
Na hrubú dieru hrubá záplata, ak chceš ešte skúšať čo vzťah vydrží a chvála Bohu ešte nemáte deti ,každý volný víkend, kedy akože by ste mali byť spolu naplánuj si svoje aktivity od intenzívného kurzu brušného tanca po neviem akú blbosť to je jedno, proste daj mu najavo že vieš žiť aj bez neho. Je len na Tebe či Ti stojí Vaše manželstvo za túto hru. A hlavne vždy doma neskutočne upravená, v kuse vo vani , mejkap, erotické prádlo voňa ženy a nemáš čas a ani slovíčkom sa nezaujímaj ako sa má .Na jeho známych vždy roztomilo laškovná. Všetko ,má byť len a len o Tebe Zlatko túto hru s tak nezrelým partnerom ktorý , chce len to čo nikdy nemá isté, musíš hrať stále. Máš na to náladu?Ak to budeš brať len ako psychologickú hru tak sa na to daj a zabávaj sa, ale ak čakáš chlapa čo zmláti pol krčmy a Tebe donesie ružu, lebo vie že ty si tá pravá tak o tom to nie je.
Zlatko chlapi to neradi počujú, ale je fakt my ženy nemáme fyzickú prevahu ale duševnú a psychickú tak tú nám príroda na prežitie nadelila.
dakujem pekne aj tebe mirka, ze si si nasla cas aj cez tie vianoce sa vyjadrit . fakt je to strasne tazke sa rozhodnut. on sa teraz velmi snazi, ale bojim sa toho, ze mu to zas vydrzi iba chvilku. ze potom, ked ma ma bude mat opat "istu", budem zase len vzduch.
obycajna samozrejmost, niekto, kvoli komu nestoji za to nic spravit, ani sa prisposobit, ani vypocut, pomoct, proste nic. je to o to tahsie, ze su vianoce, a sme bez seba , ochvilku silvester... je to strasne tazke. neviem ako dalej.(brokenheart)
boze ma porazi. pisala som mu, ze ho milujem a potrebujem , ze mi je strasne smutno, ale ze sa bojim "zajtrajsku". on mi zavolal a skoncilo to tak ze sa POTOM ZAJTRA porozpravame a zaklincovane to bolo tym, ze ja som este tomu vsetkemu na vine, ze jak som sa spravala poslednych par dni, ze sa snazil a ja som ho odmietala. ze ja si nepriznam svoju vinu a neviem co. ja mu idem dat sancu, ze su vianoce a fakt mi bolo smutno a on to este obrati proti mne a ide mi daco vycitat??? je on normalny ? ja uz vazne neviem co si mam mysliet.boze to som chcela od neho az tak vela?
je u rodicov co je o par bytoviek dalej. ja byt na jeho mieste, tak som pri nom ako na koni a snazim sa dokazat, ze svoje reci myslim vazne, ale on nie, clovek mu da sancu, mozno poslednu v zivote a on aj tak ide este daco vycitat a zvalovat vinu na druheho.
sak ked som ja problem, ked je chyba vo mne(nehovorim ze ja na tom ziadnu chybu nenesiem), tak naco o mna bojuje? ja mu dam sancu a on to hned v danom momente znici.no naco to je dobre? co by ste robili na mojom mieste? mna to uz fakt nebavi hodim mu zachranne koleso a ako to dopadne
ahoj vachna,
tvoj prispevok mi trosku pripomenul moj pribeh... s tym rozdielom, ze ja cakam babatko. a vsetky tie prejavy lahostajnosti, ktore ma tvoj manzel k tebe mi zrazu pripomenuli, co som prezivala ja. absolutny nezaujem robit veci spolocne, spolocne nieco navarit, nakupit, ist na miesta, kam sme chodili spolu v minulosti, jeho chodenie von s kamaratmi, rednuce telefonaty a sms pocas dna (ak vobec nejake, a to ho ani nezaujimalo, ako sa citim, som od 3. mesiaca na rizikovom tehotenstve), caste obedy so sefom, prihlasenie na skyp-e, ale mne nenapisal ani riadok... a nakoniec to vyustilo do toho, ze mi oznamil, ze ma inu a chce byt s nou.
ver mi, nezmeni sa, bude ti sice slubovat hory-doly, ale vzdy sa to vyriesi iba na kratku dobu. nakoniec sa to aj tak vrati do starych kolaji... dobre si rozmysli, ci budes travit cas s niekym, ako je on. drzim palce!!!!
ahoj tatanka,
dakujem tak aspon ty vies presne o com hovorim. je to tazke, ked milujes a clovek co ho milujes sa ti len vzdaluje a vzdaluje. na vsetko podla neho stacila ta odpoved, ze ja som najdolezitejsia, ze ma miluje a nie je dolezite to co roby, alebo kde je, ale co ma v srdci!? ale jak sa hovori ze nememu ani vlastna mater nerozumie, tak aj ja som nutena sa spravat a citit podla toho co vidim a citim a prezivam a nestaci ze si poviem, ze mi povedal ze ma lubi a preto som vzdy sama. ja som dost tolerantna, nemam problem s tym, ze je na kompe, alebo von, ale keby sa vkuse na nieco nevyhovaral a nasiel si na mna cas predtym, potom, alebo hocikedy. ci to mam byt stale iba ja, kto ma respektovat jeho potreby? a kde som ja? sak vo vztahu sme dvaja predsa. ja mam tiez ako zena svoje potreby !
je to strasne brat si cloveka, ktory daval tak vela, ze som si myslela, ze uz sa ani neda viac a uz by mi to doslova asi az vadilo, a zrazu zit s clovekom, ktory uz nemoze davat menej ako dava(teda nedava)
a este s tym babetkom. ja som strasne chcela babetko, ale da sa to v takom vztahu? a aj tak mal vzdy zdovodnenie preco teraz nie. ked to raz vyzeralo, ze k tomu nechcene doslo, bolo mu uplne jedno, ze nosim tazke krabice, ze sa vkuse hadame, ze som pomali fajcila jednu od druhej. len mi ostavalo cakat a modlit sa nech to nie je pravda. nastastie nebola
vahna, Ty si doma, on u rodičov, pekne sa obleč uprav, a hybaj k svokrovcom s úsmevom na tvári! Patríte k sebe ste manželia, a ver žena musí prekonať všeličo! Snaž sa odosobniť od toho čo bolo. Ži pre dnešok!
Začni sa správať, tak, ako pred svadbou, a už tu niekto napísal, chodievaj na nejaký kurz, na prechádzky, jednoducho si urob program a hlavne ŽI!Každá sme niečo prežili a buseli sa boriť a x-krát hľadať riešenie. Správaj sa k nemu, ako keby Ti nevadilo že je často s kamošmi-choď aj Ty s kamoškami, neviem kde bývaš, ale určite si nájdeš nejakú možnosť strávenia voľného času mimo dom. Nikdy s ním nehovor so zvýšeným hlasom! Oznamuj mu konkrétne veci: napr. cez víkend so mnou nepočítaj mám stretko so spolužiačkou zo ZŠ, idem na aerobik, pilates, do kina" veď Ty máš asi nabitý program, alebo si naplánujeme niečo spolu?! Ale pozor, kľudne, bez emócií...Musíš zistiť, čo je dôsledkom jeho správania. Nemá nejaký problém?!
ahoj mamika. vies kolkokrat som sa snazila zit pre dnesok??? uz som sa spravala akoby sa nic nedialo, skusala som sa spravat uplne opacne ako zvycajne, vecera v tvare srdiecok, sviecky, skusala som sa spravat nevnevsimavo, robila som si svoje, ale ked som ja sla raz za cas po dlhej dome niekam sama s kamoskami, on mi to vedel vycitat vzdy. ze su mi prednejsie, lebo cudujsasvete on prave v ten den sa chcel venovat mne, ale kedze som isla prec, nemam sa na co stazovat. to co on robi stale je v poriadku, ale ked to spravim ja prvykrat, alebo raz za pol roka, okamzite moje vycitky adresovane jemu obrati proti mne. to je asi tak, ze si ma cely tyzden(tyzdne) po praci nevsima, ale ja sedim doma a cakam, kym pride z prace. ale ked sa stane, ze uz ma to cakanie na NIC prestane bavit, a kedze mame psa, namiesto toho, aby som cakala doma nanho, pojdem niekde do prirody so psom, a uz mi vyvolava, vypisuje, ci mi je pes prednejsi, ze on si myslel ze si dnes spravime pekny vecer, ale kedze som prec, nebude otravovat a ze ja potom nemam co vycitat jemu. keby som bola doma, bolo by to o tom istom, ale kedze som von, potrebuje sa za to skryt, ze on by sa mi prave teraz venoval.
a naplanovat si nieco spolu, to je asi take ze on nenavrhne nic a kedze to musim navrhnut ja, skonci to tak, ze vsetko je podla mna. a to u nas vyzera aj tak asi takto ze navrhujem 20veci, z ktorych sa mu ani jedna nepaci a nakoniec robime nieco, co zo mna len tak vyleti, ked uz mi je uplne jedno, co vlastne robime, hlavne ze sme spolu. a potom pocuvam, sak si to chcela a bolo to podla teba. cize cas straveny spolu sa rata medzi veci, co su podla mna a to pocuvam vzdy ze je vsetko podla mna. ked on nic nenavrhne, s nicim nesuhlasi, a potom obvinuje mna. ja s nim nemam problem ist hocikam a robit hocico. ja nemam problem sa prisposobit, ale to iste ocakavam aj od manzela, aby sa prisposobil aspon niekedy.
travit vecer vikend sami dvaja je nemozne. on uz ma svoj smer a to ze ja idem s nim, neberie ako moje prisposobenie, ze sedime von s JEHO kamaratmi, ale to ze ja som s tym suhlasila. a este to dokaze obratit aj tak ze JA som takm chcela ist!!! a ze jemu to bolo vlastne jedno. no je on normalny??? ja sa mu prisposobim, lebo mam 2 moznosti - byt s nim ASPON takto, alebo byt sama(bez neho). ale ked chcem ist niekam ja, to aby sa prisposobil on, to je nemozne. na to mi povie ze ja som s nim ist nemusela, ze ja som suhlasila. no je on normalny???
Sorry,baby a ja si myslím,že chlapec je egoistický.Nevidím do toho,ale z pohľadu Vachny to tak je.Ja,ja,ja,ja.On ide s chlapcami,on má kapelu,on četuje,on vyčíta....................O čom je vzťah???O prispôsobovaní sa dvoch ľudí.Dvoch.Keď sa prispôsobuje iba jeden,tak vždy je na druhom,či to vydrží.A ako čítam,Vachna asi si v koncoch.to si musíš sama rozhodnúť,čo chceš,lebo je to Tvoj život,ale ste ešte bez detí.A keď prídu tie,čo potom???Tam sa väčšinou zistí,či ten vzťah vydrží.My sme sa s mužom nepohádali ani raz pokiaľ neprišli deti a ko sú tu deti,tak keď sa pohádame,tak len kvôli nim.Začni teraz myslieť na seba,ako píšu baby,choď von,zabav sa a usporiadaj si kľude svoje myšlienky,či Ti to ešte stojí za to, a ak áno,tak zabojuj.Držím palce,aby si to zvládla tak,aby tebe bolo dore pri srdiečku.
dakujem vyvyka
ano on je strasny egoista, dokonca som to "riesila" aj s jeho kamosmi a sami hovorili ze je, a ze mu uz aj oni dohovarali. a ked sme sa bavili o detoch, ci to bude aj vtedy rovnake, tak som myslela, ze ma hodi o zem, ked povedal, ze aj zena jeho sefa je doma s detmi a je sama este ovela castejsie ako ja, ze co by som hovorila potom!!! ja som si nebrala jeho sefa! to je jej problem akeho ma muza a mozno ked je doma, jej to 100x vynahradi(casto chodi na sluzobky a vybavuje veci pre firmu). nesedi von s kamaratmi, ani na pocitaci, ale maka pre ich rodinu a to je rozdiel. a ked je doma, tak je doma!
mala som pocit uz davno, ze je lepsie to ukoncit. skor, ako mame deti, ako sa to este viac skomplikuje. hlavny problem bol ten, ze ja na to financie nemam. a s rodicmi som si tiez uzila svoje. s dvoma VS som sa nemohla ani nikde zamestnat a on ma mal vzdy v sachu tym, ze on zaraba a ja peniaze nemam. teraz som s jednou skolou sekla a mam moznost byvat sama(2 male izby a kuchyna) za 2000sk /mesiac v meste kde mam skolu a kde si robotu najdem. dokonca tam mozem mat aj svojho psa. bojim sa, ze ked sa vratim a zase to nebude fungovat, pridem akurat o tuto sancu zacat novy zivot. byvame v malom mestecku, kde je sanca chytit vobec nejaku robotu miziva. fakt neviem. ani z voza ani na voz
ja som mu bola vzdy oporou. tesila som sa ked mal niekde koncert, pomahala som mu s cim potreboval, pozerala som sa hodiny na jeho sahove turnaje ako raz za 10min potiahne figurkou a tesila som sa z toho, ked vyhral. boze sak on ma 30 a ja 21 nemalo by to byt naopak, ze ja si robim svoje, mam potrebu si este "uzit mladost " a zabavat sa a mat pravo na nejake "nedozrete pochabosti"? preco mam pocit, ze ja som ta "dospela", co sedi doma, stara sa, caka, toleruje, kedy uz z toho to egoisticke decko v puberte konecne vyrastie???
Vachna, po všetkých týchto komentároch a výlevoch je jasné, že ON ťa VLASTNÍ a čo ty chceš, je mu srdečne jedno... toto chceš? Splodil a "vychovával" ma takýto egocentrik a ver mi, nebude to lepšie... ich nároky sa iba stupňujú a ak nevyhovieš, stupňuje sa aj ich agresivita. Možno nie ste až tak ďaleko, ale bacha.. toto nie je láska.
no sak presne to. ja som mala ten pocit, od svadby, ze ja som uz proste jeho a on uz nic nemusi. dokonca som roztrhala po jednej brutal hadke na tuto temu nas sobasny list, ze ked si mysli ze ked "ma na mna papier", uz moze vsetko, tak sa myli. myslis ze to s nim pohlo??? len som to ja potom lutovala, ked sa to ako tak zase urovnalo.
a nakoniec aj celu tuto situaciu, co som pisala, ze mi bolo v noci smutno a doslova som ho volala, obratil tak, ze on teraz potrebuje cas a ze on je ako zbiti pes, co sa boji vratit. ze aj on sa musi chranit a ze musi o to opatrnejsie do toho vniknut. jeho slova: AKO PSIK KTOREHO MAJITEL DLHO BIL, A ZRAZU NANHO KRICI, BOBIK POD KU MNE MAM TA RAD, TEN PSIK LIZUC SI RANY, POJDE K NEMU POMALY, OPATRNE CI OPAT NEDOSTANE BITKU, A NEPOBEZI BEZHLAVO K NEMU. nakoniec si to cele otocil tak, ze on je obet a ten, komu sa ublizilo. pritom ja mam potrebu utiect a bojim sa vratit, ze zase budem "bita" jeho nezaujmom a jeho egoizmom.
priznám sa, nečítala som všetky príspevky, skončila som pri "moc mladá" a to, čo ti chcem napísať patrí iba k úvodnému textu...
Myšlienku "som priehľadná" som do sveta vypustila ja. Bola som nešťastná a "prázdna". Vekovo som rovnako mladá ako ty, s rozdielom vzťahu trvajúceho 5 rokov, krásnou dcérkou a manžela staršieho iba o 3 roky.
A aj pri toľkých rozdieloch viem, o čom píšeš. Nie kvôli veku, ale kvôli skúsenosti. Láska býva slepá- áno je to pravda. Ja som stále zaľúbená, ale čím dlhšie sa mi otvárajú oči, tým viac si utvrdzujem myšlienku, že raz, keď sa sleposť lásky pominie, budem asi veľmi nešťastná. Každý človek je iný, má svoje muchy a aj dôvody, prečo ho milovať. Čas a spolužitie tieto vlastnosti iba prehlbuje, viac si všímame jeden druhého a tak sa nemôžeme nečudovať. Radiť ti nemôžem, neviem a nechcem- každý máme vlastnú hlavu, nikto nemôže súdiť, čo láska je a čo nie je, nikto nemôže vidieť do hlavy niekoho iného a tobôž za neho myslieť. Ja použijem "staré, dobré kliché"- rozhovor. Vec, ktorá vpúšťa ľudí do vlastnej hlavy- slová dôležitejšie ako milión prázdnych fráz o láske.
Chceš počuť ako prebieha príbeh "som priehľadná"??
Porozprávali sme sa, o všetkom, bez zbytočných emócií, nádejí, klamstiev a aj sebaklamov. Po prvý raz v živote som bola ja tá neúprosná, tá, čo povedala vetu "urobili sme obrovskú chybu a zničili sme si životy. Lenže ho nemôžeme zničiť našej dcérke..." Naozaj som nevedela, či ľúbim. Cítila som, že ho moje slová bolia a po pravde- bolo mi to jedno. Do chvíle, keď sa zdvihol, objal ma a cez slzy mi povedal, že ma miluje. A ja- tvrdohlavá palica som si povedala- vzdám tento vzťah pri "prvom" probléme? NIE!!!
Ideme ďalej, občas na neho hľadím a hovorím si: "čo na tebe ja vidím?" a inokedy na neho hľadím a presne to viem. Toto je láska- keby bola iba jednotvárne "vždy krásna", nemohli by sme ju naplno prežiť.
A o vyhrážaní vlastnou smrťou? Človek, ktorý o tom hovorí to nespraví. Je to smutné, ale možno cíti, že stráca to najdôležitejšie, čo má a tak skúša všetko. A možno je iba egocentrik, ktorý hrá na tvoje city a snaží sa ich prevrátiť vo vlastný prospech.
Ale zistiť, ako to naozaj je, môžeš iba ty...
držím 
ahoj akira,
to je v tom ze my sme sa i rozpravali, i mali tichu domacnost proste som skusila vsetko, co ma napadlo. aj to niekedy vyzeralo, ze sme sa uz konecne pochopili, no nakoniec som zistila, ze nie. ja mam pocit, ze ja chapem jeho potreby a aj jeho zaluby. som ochotna ich tolerovat a aj som ich doteraz tolerovala. ale on nie je schopny sa prisposobit, nic obetovat a to, ked to chcem a robim iba ja, to nema zmysel. ja mam pocit, ze som pri nom stratila samu seba, lebo som chcela, aby bol stastny. viem, bola to moja chyba, mala som si urcit hranice, mala som si stat za svojim...
paneboze, tak tieto jeho vylevy, to pocuvat!!! ten moj ma tiez take dristy, ze sa cudujem, kde na to chodi. ale, povedzme si na rovinu - sme hlupe, jednak, ze ich pocuvame, verime im, napriek vsetkym klamstvam a tym skodime samy sebe. nakoniec to skonci tak, ze si najdu inu, vykaslu sa na nas...a my sa trapime, ze nas opustil. a zistujeme, hladame, kde sme urobili chybu.
vachna, ty mas len 21, nemate deti, zober to z tej kratsej cesty a ukonci to, kym to neukonci on a nerani ta. to je moj nazor. nezmeni sa, ver mi.
tiez som si nikdy nemyslela, ze ten moj mi toto vyvedie. myslela som si, ze mam toho najuzsnejsieho muza na svete. pozorny, laskyplny, ochotny, tesil atd. a vidis... v tehotenstve. stracam iluzie o chlapoch, je to velmi smutne. ale dufam, ze su naozaj aj taki, ako som si myslela, ze je ten moj...
tiez som stala pri nom, ked ma potreboval a bol vazne chory a lezal v nemocnici pomaly na smrtelnej posteli. a ani nie rok po tom (7 mesiacov), ked ho ja potrebujem a dostanem sa na rizikove, tak si najde inu....
preco si chlap nedokaze vazit to co ma a to co mu zena dava? preco ked sa zena obetuje, chodi do prace, vychovava mu deti, on mysli iba na seba? to su fakt bez chrbtovej kosti?
ja mam jedno stastie, ze sme nestihli mat babo...
tie vylevy boli myslene na manzela, nie na akiru 13 :) trosku to tak vyznelo z mojho prispevku.
no veď zato ááááále nie, ja som to pochopilaaaaaaaaa
ja som to pochopila a myslim ze aj akira
preco sme my zeny take ciste dusicky a stale skocipe tym chlopom na lep? ked ono sa to vsetko tak krasne pocuva, ale tak zle zije...
ked som mu v noci o 2 napisala. napisala som mu:NAJRADSEJ BY SOM TERAZ BOLA S TEBOU, ALE BOJIM SA, ZE BY TO BOLO ZAS AKO DOTERAZ. STRASNE TA MILUJEM A FAKT NEVIEM AKO DALEJ A CO MAM ROBIT. SOM NAJNESTASTNEJSIM CLOVEKOM NA SVETE. POTREBUJEM OBJAT A POBOZKAT, ALE STRASNE SA BOJIM "ZAJTRAJSKA" , ZE TO ZASE BUDE O TOM ISTOM, ZE ZASE ZABUDNES A BUDES CHLADNY A NEVSIMAVY. ZE TO NEBUDES TY, ALE ZLY UJO, KTORY SI BUDE ZASE ISTY SVOJIM MALYM DIEVCATKOM A ZASE NEBUDE ROBIT NIC, BUDE MYSLIET LEN NA SEBA, NEPRISPOSOBI SA, NEBUDE CHCIET BYT PO MOJOM BOKU A
BUDEM SAMA, TAK, AKO SOM BOLA SAMA DOTERAZ. FAKT NEVIEM CO MAM ROBIT A AKO SA MAM SPRAVAT. JE MI STRASNE SMUTNO,CITIM SA SAMA,OPUSTENA.BOLI TO
on mi zavolal, ze uz spal a ze sa POTOM ZAJTRA porozpravame.
potom som mu napisala: prepac ze som ta otravovala. uz nebudem...
teraz mi zavolal ci moze prist za mnou, ze co som si vlastne vcera predstavovala, ze on ma v zivote o 3 v noci nezobudil, ze pod za mnou, ci som chora, ci sa teraz citim lepsie, ked som sama, ja ze hej, a ze ci preto ze mi uz neprekaza a nezavadzia. ze on mi nic nespravil a co vlastne od neho chcem. ze on je ten zbity pes a ja ta co ho "bijem". ze ci sa mi takto vianoce pacili
co by ste cakali, ze ako muz zareaguje? ze si v pohode lahne spat dalej? alebo ze pricuita okamzite, a chyti sa sance, ktora mu bola ponuknuta?ked hovoril ze len na to caka???
Vachna,Ty to chceš skončiť,tak sa netráp a urob to,držím palce
ano chcem to skoncit. a trvalo mi dlho a stalo ma to vela sil dospiet k tomuto rozhodnutiu, len mam problem s tym, ze je tazke zahodit 3 roky len tak. pri kazdom jeho pokuse o zachranu a pri tom, co mi pise, ze to bude ine a neviem co, stale stracam istotu nad tymto mojim rozhodnutim. bojim sa ze zase povolim a spadnem do toho naspat. ze sa mu zase podari presvedcit ma. bolo by to ovela jednoduchsie, keby som ho nemilovala. potrebovala som len pocut, aky nazor na to co sa medzi nami deje mate Vy. viem ze do "nasho" vztahu nevidite a ze to co vam pisem je len jeden uhol pohladu. len som potrebovala podporu, aby som to vydrzala a hladala som niekoho, kto ma podobnu skusenost a vedel by poradit ako dalej. dakujem vam velmi pekne za vsetky prispevky
Nech sa rozhodneš akokoľvek držím Ti a prajem Ti veľa lásky, hlavne aby si ju dostávala.
Ahojte dievcata.. Ja som manzel Vachny.. Dlho som rozmyslal ci tu mozem, mam, nieco napisat, ci zase nieco neskazim, bojim sa uz povedat cokolvek.. Myslel som si ze tu budu len same negativne komentare typu - utekaj od neho je to hajzel, egoista, skonci to aj tak to s takym nema zmysel, a neviem co.. Ale bol som prekvapeny, ze nie kazda z Vas uveri takemu jednostrannemu pohladu na vec ako tu moja zena prezentuje.. To ze tu pisem, som sa rozhodol az po precitani si prispevku MAMIKI z 25. December 2007 - 13:56.. Je to fakt hlavny nas problem, KOMUNIKACIA.. Vachna je citliva, mila, krasna zienka, ktoru fakt milujem.. Ale vo vztahu je strasne konfliktny typ.. Aj ked to nerada pocuje, a nemyslim si ze to robi vedome, snazi sa ma drzat "pod papucou", vsetko musi mat pod absolutnou kontrolou.. Je mi to trochu luto, ale casom som to prekusol, lubil som ju taku aka bola.. Nevadilo mi to, viem byt tolerantny, ved ku komu by som mal byt viac tolerantny ako ku svojej laske.. Jej ale vadilo na mne takmer uplne vsetko (co sa tyka mojich negativ).. A dalsi jej velky minus je (aspon pre muzov) neskutocne zvelicovanie malickosti, ale nie hocijakych, negativnych.. Ja aj ked boli dni neviem ake negativne, zapamatal som si z neho hocijaku pozitivnu drobnost, a vsetko ostatne som uplne vypustil z hlavy.. Ona zase robi pravy opak, z prekrasnych dni si odnesie hned najmensie banalne negativa ake sa prihodili.. A nevymaze ich z hlavy, ale si ich pekne zbiera ako znamky, a pri konfliktoch stale dookola omiela co sa stalo pred rokom, pred 3 mesiacmi, ze STALE sa deje to a to (hoci niektore taketo veci sa stali 1-2x za cely nas vztah).. Inymi slovami z krasnom mori pozitivna si najde kvapku negativna a uz potom ziadne krasne more nevidi..
Ako som uz povedal nas najvacsi problem je KOMUNIKACIA, vzdy ked sa nieco prihodi, tak to clovek sa to snazi riesit, kludne, vecne, bez emocii, s nadhladom.. Pochopit nieco, ak spravil chybu ospravedlni sa, a ideme dalej (to je ale len moj pripad, v 95% pripadoch sa ospravedlnim ja, obcas aj ked nespravim chybu, pre dobro veci).. Ale Vachna takto problemy neriesi, ona zacne rozpravat zvysenym hlasom, kricat, hystercit, arogantne presadzovat len svoj pohlad, a vlastne co sa tym poriesi? Nic, len to ze ustupim (som flegmatik, ona cholerik, ja sa za to ale na nu nehnevam), a pri dalsom konflikte pouzije rovnake zbrane, lebo samozrejme vitazstva cloveka posilnuju.. Lenze to ze tym utrpime vlastne obaja si ani nevsimne.. A takto riesi aj konflikty s okolim, rodicmi, starymi rodicmi, susedmi, je to smutne :(
Ja som sa predtym v zivote nehadal s nikym, teraz z Vachnou som sa to trochu naucil, lebo nejako sa branit musim, neviem ako sa spravat dokonale, ale aj tak nechapem ako clovek moze tazit z hadok..
Clovek nie je dokonaly, obcas nevedomky ublizi, ci tym alebo tym, ale aj za najmensi preklep musim znasat tresty.. Som obycajny vsedny clovek, mam psychicky narocnu pracu, preto mam aj svoje potreby ako vypnut z casu na cas.. Tak ako to opisala Vachna to ani zdaleka nie je (vsetko zvelicuje tak ako sa jej hodi samozrejme).. Nikdy som neuprednostnoval kamaratov ani nic nad svoju lasku.. Casto som ani vonku nechodil a sam bez Vachny som bol mozno 8x, aj to ked sme boli pohadani tak ze sa s nou uz nedalo rozpravat..
Vzdy sme boli spolu, a vzdy sme sa dohadovali, co budeme robit, ci pojdeme von a kam, a ked sme sa dohodli na krcme ktora je pri nas najblizsie (sme male mesto a chodi tam takmer kazdy ci moji alebo jej kamosi), tak som to bral ze sme sa dohodli obaja a kazdy s tym suhlasi, lenze o par dni som uz pocul ako mi vycita ze sme boli opat podla mna atd atd.. A vzdy mi tu krcmu vycita, furt tam chodis, a ja sa ti len prisposobujem atd.. Teraz cez Vianoce, ked uz nevladzem z tych depiek ani chodit von, som zrazu zistil ze ona tam chodi kazdy den.. A zrazu jej to ani nevadi.. Spolu sme tam chodili, tak ona trpela, a sama ked tam chodi tak uz sa bavi.. A este k tomu - to ona nepovedala - ale mame doma psika (a nielen to, mali sme uz tolko zvierat, ze az, fretku, havrana, potkany, 3 akvaria ryb, ja sa nemam vela casu o to starat, ale toleroval som to, neviete si ani len predstavit kolko smradu okolo toho je, navstevy do nas prestali chodit uz davno), a ten caka pred krcmou v zime.. Je mi jej strasne luto (sucka je to).. Ale to nie je dolezite..
Priznavam ze clovek ktory pracuje psychicky, a pride domov zmoreny, ma iny pohlad na prezitie vecera ako clovek ktory sedi cely den doma, a nic nerobi len caka na partnera ktory pride z prace, ze sa s nim potesi... Priznavam, ze som to predtym takto nevidel, a nevenoval som sa jej tolko ako by to ona potrebovala (ono sa to bije vzdy s urovnou energie ktora po praci zostane, ked pridem len s 5% energie domov, tak mam potrebu sa len dobit az potom venovat niecomu, ale to su len moje vyhovorky, nechcem sa tym obhajovat)..
Soboty - nedele sme travili 40-45 hodin spolu a ked sme vysli von s kamosmi vecer tak to nepresiahlo nikdy 5 hodin, aj tak sme boli spolu ale chapem ze pre zenu tych 5hod nemusi byt naplnenim.. Ona ale povie ze sme netravili spolu nic, viem to pochopit ze pre nu je dolezita aj ta intenzita bytia spolu a verte mi ze som na tom pracoval, problem len bol ze Vachna je velmi urazliva, a cast sa stavalo, ze piatok si nasla zamienku na hadku a 2 dni sme boli "pohadani" (ja sa hnevat dlho neviem, a uz sobotu rano som ju budil bozkom, dockal som sa len odporu..), tak sme zbytocne stratili vela vikendov.. Viem mal som castokrat na tom vinu aj ja (ona vravi STALE).. Nevedela si nikdy spravit nahradny program ako vravi MAMIKA..
Slubil som jej ze sa jej budem venovat viac a viac, ale ona stale opakuje to co bolo pred rokom, a ze nic nerobim, ze vsetko co robim je NIC..A ze len slubujem a nic neplnim, ze rozpravam do vetra.. Cloveka to boli, ked nieco robi ale dostane sa mu karania namiesto pochvaly.. Nespravil si to na 100%, len na 98%??? Tak si nespravil nic!!! To som jej vravieval uz ked sme sa dali do kopy pred 3 rokmi.. Nehneval som sa za to na nu, ale ked je stale moja vina kazda vec ktora moze obsahovat aj nieco negativne, tak to boli..
(napr. - chodil som 98% ja za nou ked sme nebyvali spolu, ale dolezite nebolo ze som prisiel kazdy bozi dnik za nou (asi vyse roka - roka a pol), ale to ze raz som meskal 5min, raz 10min, raz 15min, a parkrat som prisiel o 40min.. Viem mal som byt uz 15min pred ako gentleman.. hovorim to len ako ilustracia mozneho problemu, takych drobnosti, ked clovek si vypracuje negativny pocit z toho ze budem meskat, a nie pozitivny ze pride a budeme mat prekrasny vecer)
Je toho vela co by som tu mohol o nej pisat co mi vadi alebo co ona robi zle, ale nepotrebujem ju ociernovat, mne to az tak nevadilo, ako napr jej rodicom, ze v byte je bordel, a aj ked je cely den doma aj tak pridu na navstevu a vsetko je tam kde bolo..
Este poviem o tych vianociach, co tu pisala, ja som sa na ne tesil, a verim ze aj ona.. Ale este musim povedat cosi.. Vachna riesi kriticke (alebo vyhrotene) konfliktne situacie tak, ze zautoci na to najcitlivejsie moje miesto, na to ze ju stratim.. Hned po svadbe uz roztrhala sobasny list, je velmi impulzivna, vyhraza sa mi casto rozvodom, a samozrejme doteraz videla ze to zabera a ze tento psychicky teror ma pre nu zmysel.. Ja som to nikdy nechapal, nikdy by som cloveku ktoreho mam rad nepovedal nieco take (to ze som jej raz povedal ze sa zabijem, bol len zufaly povzdych do prazdna).. Znova po banalnom probleme, mi vytkla cele serialy toho co som robil zle za posledne mesiace, roky, a povedala ze sa rozhodla ze ma necha.. Akekolvek vysvetlovania, obhajovania sa z mojej strany sa tesili len vacsiemu a vacsiemu psychickemu tlaku, a prehlbovaniu mojich depiek, ja som tiez len clovek.. Vsetky prejavy lasky sa stretavali len s odmietanim, MAL SI ROBIT TO A TO, NIC SI NEROBIL ZA ROK A POL, LEN SLUBUJES A NIC NEROBIS, DAJ MI UZ POKOJ, NEZAUJIMAS MA atd.. Odisiel som k rodicom, lebo by som sa zrutil, mozno sa trochu spamatame ked budeme chvilu sami.. ale aj tak som jej prejavoval lasku ako som len vedel, aj za cenu ponizovania a psychickeho teroru.. kupil som jej darceky, prisiel som domov a cakal som pod stromcekom sam.. Volal som jej ale ona prist nechcela, isla von sa zabavit.. tak som odisiel.. zroneny.. volala mi neskor aby som vysiel von aj ja ale byvam na opacnej strane mesta ako bola ona, tak som povedal ze nie, inokedy.. o stvrt na 3 ked sa vratila z krcmy mi potom volala, ze ma strasne lubi a ze nevie ako dalej, vidte vysie (25. December 2007 - 17:35).. spravil som chybu ze som rozospaty pohotovo nezareagoval a prve co ma napadlo bolo v zmysle - nesmut prosim, zajtra sa o tom porozpravame, aj ja som strasne zroneny, chcel som byt tiez dnes s tebou, pod nasim vian.stromcekom a ty si ma odmietla, vies ze ta lubim.. a ohen bol na streche.. uz ma preto nechce vidiet.. cakala ze vystrelim z postele a vrhnem sa k nej, ale ja som bol proste na dne.. ona to chapat nepotrebuje.. KOMUNIKACIA je zase nepotrebna.. opat odchadza do ineho mesta, prec od ludi ktori ju maju radi.. dnes som chcel prist domov, ale ona ma domov ani nepusti, kluce zo zamku nevytiahne..
nie som vobec egoista, ako to ona vykresluje, cely zivot som zil len pre nu, ale jej sa vsetko mali, ma 21 a chce mat vsetko hned a zaraz, a tak ako si to ona predstavuje, bez komentarov.. v nicom som jej neupieral, prisposobil som sa jej ako som len vedel, ma zalubu v zvieratach, ktorych sme mali v byte habadej (vsetko som jej toleroval hoci s velkymi obavami), len sa o nich nevie starat.. vela som od nej neziadal, len aby bola normalna baba, s ktorou sa bude dat zit v dobrom aj zlom, v laske a porozumeni.. ospravedlnujem sa ze som tiez popisal vela, ale tiez som potreboval aspon nieco nacrtnut..
Mozno tento prispevok bude moj posledny kliniec do rakvy, lebo znicim tuto jej debatu o tom ako jej len ublizujem, a aky som ja zly.. A znicim aj to ked jej napise niekto ze utec od neho (hned mi to fukne do sms aby ma "potesila", to co pise MAMIKA ale ani neberie do uvahy, zivot nejde dalej, ale pre nu sa zastavi na hlupej malickosti).. Mrzi ma ze vela veci skresluje zamerne (napr.ze vulgarnost je na kazdodennom poriadku, a pritom takych situacii bolo mozno 10-15, za cely vztah, ona totiz vie aj kludnych ludi vytocit do nepricetnosti, ale nepochopi ze clovek v afekte brechne, ale v srdci aj tak vravi lubim ta), ze zvelicuje veci, taha ich za vlasy smerom ktory jej vyhovuje..
Dakujem ze nie ste vsetky take negativne aj ked poznate len 1 pohlad na vec, ono pravda je vzdy niekde uprostred a kazdy si tu svoju trochu prikrasli, ale cakal som len a len negativne komentare (tie samozrejme viem pochopit).. Ste super :)
A manzelke chcem odkazat ze - LUBIM TA A PREPAC MI AJ ZA TOTO, ZE TU TERAZ PISEM, DUFAM ZE SA NENAHNEVAS.. ZE TO MOZNO BUDE NA NIECO DOBRE.. AK NIE TAK NIE.. VIEM ZE NIE SOM DOKONALY, ALE TO NIE JE NIKTO.. MOJ IDEAL ZENY SOM PRISPOSOBIL TEBE, JA SOM SA ALE TVOJMU IDEALU MUZA ANI NEPRIBLIZIL.. MRZIA MA DNI KED BOLO ZAMRACENE, KED NAM NESVIETILO SLNKO.. VZDY SOM ALE VEDEL ZE TIE SLNECNE DNI PRIDU A BUDEME MOCT SA Z NICH TESIT.. LUBIM TA!!!
ahoj perun. je to zázrak že sme si tu mohli prečítať obidva názory. je to fantastické. to čo ty píšeš sa mi čítalo lepšie a znelo to oveľa bližšie ku zdravému rozumu, ako to čo písala tvoja žienka. na stranke www.fengshui.alb.sk maš napísané v sekcii partnerstvo a láska že najväčším nepriateľom lásky sú: žiarlivosť, očakávania a potrebnosť. Tvoja žena sa chce tváriť že sedí na tróne, nič nemusí urobiť, všetci ju musia obskakovať a len ona je tá naj na svete a ty ju musíš za to na rukách nosiť a aj to musíš prispôsobiť jej požiadavkám a nevie to nechať na teba. Vlastne si neverí... a z tohoto to celé plynie. Zarazili ma dve vysoké školy robené naraz... kvôli komu? komu tým treba niečo dokazovať? jedna... to je v poho, ale treba si uvedomiť že ked sa už vydala a neplatili tu školu jej rodičia, tak by sa mala sama podielať na financiach na svoju školu. alebo na manželstvo sa cítila dospelá a na vlastné financovanie si jej už nie? prečo si myslí že si ty povinný to financovať? možno by bolo dobré pozrieť sa na jej mamičku, alebo otca. či sú oni so svojou dcerou spokojní? či má brata, alebo sestru a ake tam boli rozdiely vo výchove. môže byť že tvoja žena urobila čokolvek a nič nebolo dobré a tak si myslí že to tak má byť alebo nemusela urobiť nič a všetko dostala len tak. z jej príspevku je vidieť jej nezrelosť a z tvojho tvoje velke snahy. prestaň robiť veci, ktoré dokáže urobiť aj ona sama. udrž si svoj stred a upevni si ho! dôveruj si a ked tvoji svokrovci nenaučili tvoju ženu samostatnosti, tak ju to musíš začať učiť ty, lebo neskôr aj tak utečieš. Tvoja láska sa stane skôr rutina a aj tak to neudržíš. Tvoja žena si myslí že spod ochrannych krídiel teraz prešla pod tvoje ochranné krídla a že sa sama na seba nemusí spoliehať a to je zvrátené. dobre viem že muži nenávidia ked si žena, ktoru si oni vybrali zrazu zamení svoj život za ich život a berú manžela ako vyplňača svojich voľných chvíľ. prajem ti veľa síl, pretože tu najviac platí " ohybaj ma mamko, pokial som ja janko a neohneš ma mamo, ked ja budem jano... len to chlapske meno by som zamenila za meno tvojej ženy... drž sa a ver si. len dieťa neurob, lebo to bude další smutný človiečik na svete. moc moc vam držím palce, hlavne aby tvoja večne nespokojna žienka priložila ruku k dielu a tešila sa z každeho dňa a hlavne aby s kritikou začala sama od seba. ahojte obaja, katarína ... a tie zvierata a to že si napisal že ti ho je luto, ale že to je jedno ... dalajlama povedal že len vtedy si vážiš človeka, ak si budeš vážiť najškaredšieho a najdrobnejšieho tvora na zemi. takže to čo prežívajú vaše zvieratá je odraz Vás oboch samích. jeden to robí a druhý to dopustí. 
tak aby bolo jasne, jednu skolu mi platili rodicia a na tej druhej som neplatila nic, akurat cestu do skoly a zo skoly a na to som si vystacila so svojou socialkou aj sama. robila som dve skoly preto, aby som mohla robit to co ma bavi. studovala som kynologiu v KE a predskolsku a elementarnu pedagogiku a pedagogiku psychosocialne narusenych v PO. mojim snom a uz aj skutocnostou je robit canisterapiu.
a ked si myslis ze sedim na trone a nerobim nic, tak sa mylis. robila som vsetko, a on chodil do prace. nemala som oporu ani ked som mala skusky. ani vtedy mi nedokazal s nicim pomoct a nemala som ziadnu podporu z jeho strany. a to som mala aj 2-3 skusky v jeden den hocikedy. aj ked som sa ucila celu noc a ani som oka nezazmurila, musela som si vzdy vsetko porobit na dalsi den sama. a to ze ked som nahodou nestihla riad a odisla raz za mesiac na tyzden do skoly, ten riad ma tam aj po tyzdni pockal. on na to nemal cas. nedokazal ani to spravit a potesit ma. hlavne bolo chodit von kazdy vecer s kamaratmi.
a pises mu, aby prestal robit veci, co dokazem aj sama. ja vsetko robim sama. on mi nic nerobi a aj "chlapske" veci si robim sama. on na take veci nema cas. robim si sama vsetko od natierania policiek v kuchyni, cez natieranie parapety, pribijania klincov po opravenie toho, co sa pokazi. to on si mysli ze sa len prestahoval a vsetko to co mu robili mamicka z oteckom teraz budem robit ja a on sa bude chodit len zabavat a vysedavat pri pocitaci. a ziadat ho o pomoc je nemozne, lebo kym sa on k tomu dokope, uz to mam davno urobene sama.
on vie pisat pekne veci, dobre sa to pocuva, ma sladke recicky a ja som uz velakrat naletela na jeho prazdne sluby, lenze unho to vsetko slovami zacina a aj konci. ciny ziadne.
a k tym zvieratkam. keby mali vsetky zvierata taku starostlivost ako tie moje. hovori o tom, ze pes trpi, lebo je von. mame fenku z utulku, ktora na tom bola velmi zle. bola strasne bojazliva. uz je to v pohode, len mame problem, ze nemoze ostat sama, lebo strasne zavyja. kedze sme v podnajme, nemozem ju nechat doma zavyjat, tak ju beriem vsade so sebou. ak sme niekde, kde nemoze ist dnu, musi pockat von. niektore psy su von cely zivot a su na retazi. moj pes je vsade so mnou. ma tolko lasky a pozornost z mojej strany, ze sa urcite stazovat nemoze
a ked ho prosim, aby sme sli niekam, kde moze, aby nemusela ostat von, tak on sa psovi prisposobovat nebude. to len ja sa mam prisposobovat stale jemu. nikdy s nou nejde von, ak som doma, aj ked mam mokru hlavu a ona sa pyta von. hlavne ze ju lutuje, ked musi ostat vonku. a take vyhrazky ze mi zabije psa, ked ho opustim? a preco zerie granule za 800, ked moze za 200? preco ju nebijem, ked spravi nieco zle? a vadi mu kazda vec co jej kupim. a ked si dovolim ist na dlhsiu prechadzku, ked je on doma, tak mi je prednejsi pes samozrejme.
. . . ja si počkám na odpoveď od toho, komu som to napísala . . .
my nejdeme s manzelom spat a rozoberame vas vztah. No pekne !!
Tak sme chceli vachne nieco napisat a Ty si nam zamiesal karty. Mozno ste si prave takymto sposobom pomohli vyriesit vas problem. Vo vztahu dvoch ludi, je najdolezitejsia komunikacia a VZAJOMNA UCTA.
Skuste zapracovat na vasom vztahu a zacat od zaciatku, bez kriku, urazok a s velkou davkou porozumenia.
My sme sa tiez nikdy nehadali, sme spolu skoro tri roky a uz mame aj male ani nie rocne dieta. A prve hadky prisli po narodeni naseho anjelika. Ale sme dospeli a rozumni ludia a musime spolu komunikovat a problemy riesit.
Drzime vam obom palce, aby ste svoje problemy spolocne poriesili a boli stastni. Ak sa to neda, tak sa radsej rozidte a netrapte sa. Vztah musi vyhovovat obom. Je to o kompromisoch a tolerancii, ucte a Laske.
Urcite si vyrieste vas vztah pokym nemate dieta. Pretoze potom pride este tazsie obdobie a neriesene problemy sa prehlbia a k nim sa nabalia dalsie. Prajeme vam vela sil.
Je neskutočné, ako sa viete na nete odhaľovať - hotový striptíz...
... klobúk dole pred odvahou muža sem napísať...
... opäť opakujem: toto NIE JE láska!!!
Apropó, ľutujem iba vášho psa...
Fuha tak toto je trocha silna kava.....a ako vravi Mira maria lutujem IBA vasho psa
Mnohe z veci co ste tu popisali by sa dali vyriesit rozhovorom. Ale iba medzi vami dvoma....Toto ani nie je striptiz ale pitva.....
Aj sa sklanam nad odvahou manzela takto otvorene sa vyjadrit
Ale mam z toho maximalne zmiesane pocity...co dodat...ste v kruhu a z neho tazko von...drzim palce
tak a ideme na vec:)
1. komunikacia? s nim nebolo kedy komunikovat a aj ked mal nachvilku cas a ja som zacala hovorit o svojich pocitoch, namiesto toho, aby pocuval a snazil sa chapat, skor nez som vobec stihla nieco povedat, zacal mi to vyvracat a debata isla asi tym smerom, ze moje pocity ostali nie ze nepochopene, ale ani nevypocute a riesili sme tie jeho. samozrejme ja som mala pocuvat a chapat
2. ze som kazdy den von v tej krcme, kde sa mi nepacilo ze travil kazdy vikend hoci som bola s nim, sedela som tak kazdy den s jeho kamosmi a rozoberali sme nas vztah. by ste mali pocut, co o nom povedali vlastni kamarati, ale pre ich dobro to tu rozpitvavat nebudem, kedze uz sme sa dostali k tej pitve nasho "vztahu".
3. clovek nezvelicuje malickosti, ktore sa stanu raz, 2x. ale to co sa deje dennodenne po prve nie je malickost a nie je to ani zvelicene
4. jeho chapanie toho ze robi 98% a nie sto je v tom, ze ked som mu vycitala, ze sa mi nevenuje, ale sedi za pocitacom, prestal sediet na pocitaci a nahradil to niecim inym. ale venovat sa mi nezacal.
5. to ze sa vraciam do minulosti je preto, ze ked o niecom rozpravam, on tvrdi ze klamem a ze to nie je pravda, ze on to tak nerobi, tak je normalne, ze mu dam priklady z minulosti, kedy to pravda bola. bohuzial buducnost predpovedat neviem a pritomnost netrva rok.
6. smrad v byte bol, ked sme mali fretku, co bol moj darcek k narodeninam a bohuzial ta fretka fakt strasne smrdi, tak sme ju asi po 2 mesiacoch dali prec z bytu. milujem zvierata a mala som doma mesiac havrana so zlomenym kridlom, davala som mu antibiotika, krmila rucne, chodila s nim cvicit lietanie. zabite ma preto.
7. co sa tyka vulgarnosti z jeho strany, stavalo sa to strasne casto v poslednej dobe a co ma mrzelo najviac, on mi bol schopny povedat aj v spolocnosti, ze som pica. poukazovali na to aj jeho kamarati, ze si to parkrat vsimli a ze oni by si toto k zene nedovolili a toboz nie medzi ludmi
8. nas teda moj pes, ktoreho lutujete. aby som vam to trosku ozrejmila. je to 1,5 rocna fenka zapadosibirskej lajky. vzala som si ju ako 8 mesacnu z utulku. bola tyrana a strasne sa bala ludi, pohladenia, vsetkeho. ten pes bol v takych s....ach ze si to neviete ani predstavit. nevedela sa hrat s hrackami, nedalo sa jej dotknut, nebola zvyknuta na obojok, voditko, nebola naucena cistote. bola taka bojazliva, ze sa na mna strasne upla. prve dni som nemohla ist ani do sprchy, aby nebola so mnou v kupelke. okamzite zavijala a viete si to predstavit, ked sme v podnajme. ked som sla na skusku do skoly a bola u rodicov, vyskocila z balkona:( nastastie sa jej nic nestalo. musela som strasne vela obetovat, lebo musela byt vsade so mnou, kedze som ju nemohla nechat doma.ci som sla na nakup, vecer do baru, proste hocikam. pokial si nezvykla aspon zostat u nasich a u babky bez zavyjania. studujem na veterine kynologiu a ked som v skole, lezi mi pod lavicou:) sme nerozlucna dvojka. po konzultacii s veterinarom, etologom, profesormi mi bolo povedane, ze cim viac ju brat medzi ludi a pomohlo to. uci sa strasne rychlo. hned prvy tyzden sme zvladli cistotu, povely sadni, lahni, davat labku. a teraz este stale nemoze ostat sama, ak idem niekam, kde pes nemoze, musi pockat von. je to sibirsky pes, takze si myslim, ze to zvlada:) inac je skoro vsade so mnou a spi si pod stolom. chodi so mnou autobusom 100km do skoly, kde sa hra s dalsimi psami, ked mame cez prednasky prestavku. a cuduj sa svete z toho bojazliveho psicata je od septembra pes canisterapeut. dvakrat do tyzdna chodime k postihnutym detickam, robime im radost a papkame piskotky. este stale lutujete toho psa? je to moje srdiecko a vsetko to co mi chybalo v manzelstve a co si nevazil moj manzel teraz dostava moj pes.a so psom clovek nikdy nie je sam. je to uzasny pocit, ked placem a ona mi oblizuje tvar, ked som smutna, a dobehne s hrackou, alebo prinesie voditko. hned mate pre co zit.
tvoju starostlivosť o toto zvieratko veľmi silno ukazuje pozadie za ním
ako to myslis?
Vachna, nepochopila si a o tom, je aj celý váš vzťah... nikto vás neodsudzuje, všetky sme prešli etapami vo vzťahu o ktorý sme bojovali. Nie sme na slohovej hodine slovenčiny, aby si nám takto bodovo ozrejmovala svoje myslenie - mimochodom jedno z práv asertivity je: nič nemusíš nikomu vysvetľovať a asi by sa kurz asertivity zišiel vám obom. My, tu prezentujeme iba vlastné názory k danej téme, žiadna z nás by si nedovolila niečo kritizovať, radiť, či dokonca odsudzovať. Nepochopila si ohľadom psíka toľko, že ľutujem nemé duše (deti, ktoré sa nevedia brániť vrátane) v akej atmosfére žije medzi vami. Chvályhodné, že opatruješ zranené zviera z útulku - ale myslíš že toto napätie ju nezraňuje? Myslíš, že tie piškótky to zahladia... o tom sme tu medzi riadkami nepísali. Aj vám by nestačila piškótka, v prenesonom zmysle slova... pomôže iba jediné, ak vám naozaj záleží na vzťahu - vyhľadať pomoc odborníka, nestrannej, vzdelanej a na vzťahy skúsenej osoby. Ak miluješ svojho psíka, máš iste srdce na správnom mieste a LÁSKA stojí za to.
Moje obľúbené apropó: zapájam sa do tejto diskusie ako žena, ktorá má za sebou 15! ročný vzťah a fakt je to čoraz krajšie... a prajem to každej zo srdca.
Pripojím sa k MM a podobným názorom. Mne sa tiež dokonca veľmi páčil Maminikin príspevok a hlavne dovetok, že do hrnca druhým nevidíme..či tak nejak...svätá to pravda...ďalej som ani nemala kedy čítať, chcela som to zatvoriť a uvidila som manželov príspevok. Naozaj vás nikto nebude súdiť, ani vám robiť rozhodcu. Vyzerá, že patríte k vzdelaním ľudom, aspoň písať viete obaja. Komunikácia nie je problém...problém je spôsob komunikácie.
Po prečítaní manželovho príspevku som si povedala, že fajn, že sa ozval..keďže túto diskusiu čítate obaja, mohlo by vám to pomôcť. Iba teoreticky mohlo...teraz si tiež myslím ako MM, potrebujete niekoho zvonku... Potrebujete ale aj porozmýšľať čo si obaja predstavujete pod pojmom láska...a nájsť pod tým slovom spoločný obsah existencie..a nie svoje pohľady....
A určite si nemyslím, že častejšie návštevy, krčmy, či baru, či akékoľvek honosné zariadenie by to bolo, nepatrí k nejakým extra programom. Extra program je romantická večera v krásnom prostredí...
No prepáčte...rozoberanie a rozprávanie sa o osobných problémoch s kamarátmi pri pive...to má čo vyriešiť? To je také isté ako krčmové reči o politike...akurát tí kamaráti majú show a trochu zmenu, nie je to téma politiky, či futbalu...ale veľmi radi sa porýpu v životoch iných ľudí...a o radšej, že ich poznajú....
Len podľa toho čo ste popísali, potrebujete radikálnu zmenu....a vôbec to nebude ani pre jedného ľahká cesta...a ktovie či obaja prídete na koniec. Znovu sa vrátim k mamike, pod tie pokrievky naozaj nikto druhým nevidí....a aj zázraky a šťastné konce existujú....Želám vám, aby ste v tých vašich hrncoch začali variť super jedlá, veď láska ide aj cez žalúdok...prehodnotili sami seba, a budovali váš vzťah....
Pretože ak vám to nevyjde, a vy začnete nové vzťahy s novými partnermi, riziko, že tie vzťahy skončia takisto je dosť vysoké....
Držte sa obaja...
baby ste super a dakujem vam velmi pekne za vsetky prispevky. uz som sa rozhodla. je zbytocnee, aby sme sa obaja trapili. ak to nejde, tak to proste nejde. drzte mi palce, teda nam dvom babam . ja viem ze pes to pocituje rovnako ako dieta. my dve spolu to zvladneme a zasvieti nam opat slniecko
PS: milujem ta a chcem, aby si bol stastny, raz to pochopis
ja som bojovala odkedy sme sa vzali. chcela som riesit, ale riesenie sa nikdy nenaslo. vzdy som pocula len carovne slovicko POTOM. zistila som, ze sa k sebe vobec nehodime. nemame nic spolocne a uz nas nespajala ani laska, ucta, pochopenie. kazdy chceme od zivota nieco ine, mamy ine sny, tuzby. keby sme to tahali dalej, vzdy by bol niekto nestastny. takto to nema zmysel. viem ze nas to bude boliet, oboch, ale obaja mame sancu najst v zivote to co potrebujeme. ja potrebujem niekoho, kto bude sam chciet davat a nie musiet davat. je to lepsie teraz, kym nemame deti, akoby sa potom mali nase problemy preniest aj na ne. nie je to utek, je to cesta, ako sa postavit na vlastne nohy. tu si robotu nenajdem, vratit sa k rodicom a pocuvat kazdy den ze mi vyhodili prachy na svadbu a este ma maju naspet zivit je tiez hlupost. kedze peniaze nemam a nemam kam ist a este so psom a naskytlo sa mi ubytko v KE za 2000na mes, robotu tam najdem, mam tam skolu, veterinu, cvicak, mozem tam robit canisterapiu a nedam kopu penazi na cestovanie, tak to je jedine, ako zarobit a byt sebestacna. papa
ale hovorite obaja o laske, i ked je velmi bolava, myslim, ze vzdy sa da nieco robit, ked sa chce. A niekedy to chce vela trpezlivosti... My sme spolu osmy rok, mame tri det a tiez uz mame vselico za sebou. Aj chut vsetkym poriadne prastit. Ale garantujem ti, ze za ten cas sme sa pohli a hoci este stale nie sme tam, kde by sme mali byt, je to lepsie. ON viac pomaha, viac sa stara o deti, viac sa zaujima o mna... Vcera mi sam od seba povedal: Boze, mas to so mnou tazke... a nebol to povzdych do prazdna. Fakt vam uz nechces dat sancu? Kriza totiz nie je negativny jav, kriza je prostriedok ku zmene. Krizy su potrebne k dalsim krokom, nemozme stale preslapovat na jednom mieste.
musim este dodat, ze dvaja ludia sa potrebuju OKRESAT, aby spolu mohli fungovat bez problemov, i ked uplne dokonale to asi nejde. Ale naucit sa ako na seba reagovat... to proste chce cas. Nemozete chciet vsetko hned a zaraz. Mozno su pary, ktorym to tak funguje od zaciatku, tak dokonale sa zhodnu, ale mam pocit, ze ich je minimum, vacsina manzelstiev sa musi popasovat aj so situaciami, ktore prezivate vy dvaja.
jemu sa nikdy nechcelo. vzdy bolo vsetko suvisiace so mnou POTOM a vsetko ostatne teraz. to ze sa mu chce teraz, ako ma straca alebo stratil, je normalne, ale keby som bola opat ista, uz by sa mu opat nechcelo. uz to tak bolo neraz. vzdy sa posnazil, ale iba na chvilku, ked bolo zle. a mna to uz bavit prestalo.
takeho leniveho cloveka ste este nevideli. uvediem jeden priklad. za bytovkou sme mali luku, taku malu ze ju celu prejdete ani nie za 5 min, isli sme vencit psa ja pesi a on autom a sa ma pyta ze kde ma odstavit auto, na ktorej casti luky ju budeme vencit, lebo z oboch stran je parkovisko...
Vachna, to su muchy, ktore mame vsetci. Kto chce hladat chyby, ten ich najde. Ked sa budes pozerat ocami lasky, zasmejes sa nad takymto pocinanim... ide o to, aby sme sa neboleli. Sklopit usi, urcit si pravidla, dodrziavat ich, hrat fair play a byt na vsetko stereo. Nechat si vzajomnu slobodu a zaroven to tahat spolu nie proti sebe. Okrem toho, hovori sa, ze zena v manzelstve podopiera tri stlpy a muz iba jeden. Je to pravda, sme citlivejsie, vnimavejsie... chlapi to vsetko vidia inak, casto nechapu, co nas vytaca, nevidia dovody, ktore vidime my... su ini. Veci pre nich nepochopitelne su pre nas normalne a naopak. Na toto by si nemala zabudat. Proste su to chlapi, neospravedlnuje to nezodpovedne spravanie, ale ten muzsky vnutrony svet je ovela chudobnejsi ako zensky a potom to vypada, ze su lahostajni a surovi...
pravidla? kolkokrat sme si urcili pravidla, dopadlo to tak, ze ja som ich dodrzala, ale ked uz bol rad na nom, tak sa nasiel nejaky dovod, vyhovorka alebo hocico ine a on to nedodrzal. samozrejme ja som vzdy bola ta co som ho nechapala, co mysli iba na seba.
hodim priklad k dobru veci sme sa dohodli, ze budeme spolu aspon tolko ako on von s kamosmi. to znamenalo v piatok so mnou v sobotu s nimi alebo opacne. bol piatok a chcel byt s kamosmi, ok. bola sobota a mali byt so mnou, ale nie, lebo mu prisiel kamos, tak som suhlasila s tym, ze tento vikend bol jeho, dalsi bude moj. cakala som cely tyzden, ale zase vyhovorky v piatok je koncert o ktorom som akoze dopredu vedela a v sobotu skuska s kapelou,, alebo nieco ine. takze nasa dohoda stale stroskotala vtedy, ze ked ja som sa prisposobila a splnila svoju cast dohody, dohoda zrazu prestala existovat.
a pritom to navrhol on takyto system.
hm, je to ako dokarovanie medzi malymi detmi - muz so zenou ako deti pod stenou. V podstate su to vsetko malickosti, ktore sa nechaju prejst za hranicu. Ja by som to riesila najskor odbornou pomocou psychologa napr., na rozvod je vzdy casu dost. Naozaj, ten sa da uskutocnit kedykolvek.
ja by som uz asi nebola schopna s nim zit, aj keby to bolo pekne teraz "nanovo", vzdy by som sa bala, ze to sklzne do starych kolaji.
uz ma raz miloval a bol tym najpozornejsim clovekom na svete, ale dovtedy, kym som nebola jeho. on potom zmenil svoje spravanie a zrazu sa netrebalo o vztah starat uz vobec. jasne, ze som sa potom musela zmenit aj ja, ze uz som tiez nebola tou milujucou ako dakedy. aj vtedy mal svoje chyby, ale ked sa stalo nieco zle v mori dobreho, tak to tak clovek nevnimal. ked sa to pekne obmedzi z 10 x na den na 1x za dva tyzdne a strati to este aj na intenzite, nemoze clovek ostat nezmeneny. bala by som sa byt v tom znova a aj keby to bolo dobre, bala by som sa ze to bude dobre chvilku. aj keby to bolo rok, ale co je to oproti celemu zivotu. bala by som sa mat s nim dieta, keby som si nebola ista buducnostou. a po tom vsetkom co sa dialo, nemohla by som zacat asi len tak, ze sa mame radi. nedokazala by som mu davat to, co mi on nedaval doteraz len kvoli tomu ze to mozno bude ine. nedokazala by som sa otvorit a mozno by som mala potrebu mu vratit vsetku tu nevsimavost a vsetko co ma bolelo...(brokenheart)
a potom ja som zla, ja ho neviem pochopit, ze on potrebuje byt s kamosmi a oddychnut si po robote a odreagovat sa a neviem co. ale ja som takisto potrebovala svojho manzela, ked uz sme sa vzali a nie spolubyvajuceho, co sa pride najest, vyspat a upravit ked ide von. uz ma to nebavilo zobrat o kazdy prejav lasky a o vsetko co som potrebovala. a byt cely tyzden sama, vecer s nim sediet v bare pri jeho kamosoch, na com sme sa podla neho dohodli, tym ze som sa prisposobila, tam spolu neprehovorit takmer nic a ked som sa ozvala, tak sa so mnou rozpraval ako s poslednou handrou hocikedy a potom sme mali prist domu a ist sa po tom vsetkom milovat. a ja si ho dovolim este odmietnut.
prave preto potrebujem odist a nechat tomu cas, ale vratit by som sa uz asi nedokazala. a trapi ma este jedna vec, ze aj keby nahodou... tiez to nie je fer, aby som si ja zacala novy zivot, nasla si pracu atd. a hodila to potom vsetko za hlavu a dala mu opat sancu. znova by som bola ja ta co straca a prisposobuje sa a keby to nevyslo, znovu by som si to vycitala len sebe. ja neviem aka bude buducnost, ale kvoli minulosti, ktora sa mi nepacila, a buducnosti ktoru nepoznam je blbost znovu kvoli nemu hodit vsetko za hlavu. takze ak odidem a zacnem odznova, urcite nebudem ja ta, co sa opat niecoho vzda... (mozno chapes co chcem povedat, len to povedat nechcem)
Vachna naozaj nie je korektne, slušné ani vhodné vašu súkromnú debatu, takto zverejnovat. Vymazala som ju. Aj ja som vystrájala dosť veľa hlúposti, keď som bola vo vzťahu neštastná, ale čo je veľa to je moc.
Kamila
.... a bude provokovat dalej a dalej, kym mu daco neodpisem, kym nevybuchnem, to iste je ked sa rozpravame z oci do oci, ked to uz vo mne vsetko vrie a chcem byt radsej ticho, on do mna bude rypat a rypat, az kym neexplodujem. teraz ked mu neodpisem alebo keby som vypla icq, zacne mi vypisovat sms a vyvolavat. samozrejme, ked mu neodpisem, nezodvihnem, alebo zlozim, som zla ja. potom nanho pride faza ospravedlnovacia a faza sak ja ta milujem, ked sadnem na lep, prejde na fazu, ale aj tak to bola tvoja vina. raz sa z neho zblaznim
a kedze si to prave precital, kedze je prihlaseny, uz nenapise ani sms ani nezavola. a ja budem mat svaty pokoj
...aspon na cas...
och boze. nevedela som ze je to az take dlhe... fakt sory!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! nemusite to nikto citat, najdolezitejsi je aj tak posledny odstavec
Dufam ze sa teraz nikto neurazi .... ALE PARDON ....... TOTO JE PRANIE BIELIZNE NA VEREJNOSTI .... ako OK, postazovat sa vypytat si par rad je namieste ale TOTO??????????????? ved to je sukromna debata ktora patri dvom ludom a nie ju detinsky hodit na net .......... prave menim svojim detom doma plienky, ale z toho celeho (naozaj som to cele citala) mam dojem, ze plienky potrebujete vy dvaja ...... TAKTO SA PROBLEM DVOCH DOSPELYCH LUDI NERIESI !!!!!!!!
A vy Ste obaja z cirkusového vrhu ? alebo čo ? Ako Ste si prepána kráľa predstavovali manželstvo alebo spolužitie dvoch ľudí?
Za moje 23- ročné manželstvo : Žiadne veľké veci sa nedejú, ani ohňostroj, ani cigánska kapela pod balkónom ani lupene ruží rozhádzané po posteli, manželstvo spočíva v drobnostiach , v maličkostiach, je Vám spolu príjemne aj keď Ste obaja ticho, v tom ako sa viete porozprávať,/ten rozhovor nemusí trvať hodiny a ani nemusí byť každý deň, aj na rozhovor musí byť správny čas./ počúvať aj keď je odlišný názor ,vedieť že sa na toho druhého v zásadných veciach môžem spolahnúť.A hlavne to nebolo samozrejmé hneď od začiatku. Aj spolužitiu sa treba učiť krok za krokom.Brať toho druhého takého aký je, nechať ho dýchať ,nezúfať si keď v niektorých bodoch nie je ideál, veď v inom je zasa úžasný. A veľa smiechu, život je bez tak dosť ťažký tak si netreba ešte aj doma robiť peklo.
Ak máš kamarátku prerábala by si ju na svoj obraz? Určite nie, rozumieš si s ňou práve preto aká je, aj keď ťa možno s dákymi maličkosťami vytáča ale akceptuješ ju .Manželstvo je v mnohom podobné.Len ešte lepšie
Keďže Sme mali možnosť prečítať si čiastočne názory Vás oboch.Vaše príspevky pôsobili, že láska tam ešte je.Čo takto skúsiť ísť na víkend dakde spolu sami, bez kamarátov, bez možnosti úteku a skúsiť sa chovať ako dvaja ľudia ,ktorí sa práve spoznávajú .?Žiadna minulosť ,žiadna budúcnosť,len teraz
Ked s niekym nechcem byt tak s nim nebudem ale nebudem to riesit na nete a nebudem tvrdit ako velmi ho milujem....same protichodne reci....citala som to len zbezne ale ako tu niektora povedala sukromnu debatu hodit na web....detinske....a toto je moj posledny komentar...selektujem
beriem a ospravedlnujem sa. bola to moja impulzivnost z bezradnosti. vsetkym ,aj tomu mojmu sa ospravedlnujem. len ma stvalo, ze si nemozem ani na chvilku oddychnut a utriedit si myslienky, lebo mi neda ani na chvilku pokoj. vzdy ked sa ukludnim, musim sa znova vynervovat. potrebujem si to nechat ulezat v hlave...
fakt sory
Najhoršie je byť priatelom obidvoch,vidíte to trápenie a neviete pomôcť.
PRESTANTE UŽ s tým ubližovaním
Aj ked sa to skončí akokoľvek ,to čo je teraz nebolí len Vás...
Vachna,ste dospelí ľudia,,mne to pripadá ako keby som počula moje deti,to nie ja,ale on,nie ja nie,to on.asi tak je to u Vás.Obviňovaním a ešte takto verejne,nič nedosiahnete,iba Vás budú oboch bolieť srdiečka a možno to budete ľutovať.Ja už som hore písala vzťah je o prispôsobovaní sa dvovh,opakujem dvoch ľudí.ale ja neviem,že o čom to je u Vás.Kto z koho?????????Skúste si predstaviť na chvíľu byť v koži toho druhého,ako sa asi cíti,ako mu je,čo všetko musí zažiť.........
Vachna, ja mám dcéru staršiu od Teba o tri roky. Pozorne som si všetko čítala. Mám pocit, že si jedno rozmaznané dieťa, ktoré potrebuje asi prehnúť cez koleno a zopár naložiť-prepáč, ale mám taký pocit. Hoď si na papier Tvoje plusy a mínusy, taktiež manželove. Neodcudzujem Ťa , len zlož si ružové okuliare a prispôsob sa manželskému životu. To nie je len
o ťuťuli-muťuli. Žena v domácnosti musí udržovať "oheň", a zrejme máš s tým trošku problémy. Choď za Tvojou maminou a kľudne jej povedz čo sa deje a spýtaj sa jej či náhodou Ty niekde nerobíš chybu-určite Ti povie veď Ťa pozná najlepšie.
Už tu niekto napísal že útek je najlepšie riešenie - pre Teba. Prečo opúšťaš boj - to Ti nestojí bojovať za lásku - vyber si zbraň a bojuj - ale citlivo!!!!!
Choďte spolu trebárs za psychológom, manž.poradňa - to nie je hanba priznať si že ste v úzkych. Nestranný pohľad veľa krát pomôže.
Aj ja som prešla cestou nie vždy krásne vydláždenou, a som tu šťastná, tolerantná, milujúca, obetavá. Každý mesiac mám tzv. Dámsku jazdu, už 18 rokov, manžel sa vždy rehoce, že si vie živo predstaviť, ako nám budú "huby" mlieť. No už veľa píšem - ale rozmýšľaj!!!!!!Verím Ti že prehodnotíš svoj postoj bez emócií. Si silná mladá žena, nie!? Alebo to rozmaznané decko?!
kami, velmi pekne dakujem ze si to zmazala
mamika, aj s tym psychologom som to navrhovala, ale kedze on nikdy nema cas a ja zo seba nepotrebujem robit este vecsiho debila, ako teraz vyzeram, som mu navrhovala, aby sme isli, ale nech to vybavi on, lebo on vie, kedy ma cas. s psychologom suhlasil, ale nic pre to neurobil. bolo potrebne, aby sme tam sli obaja, no on si na to cas nenasiel. ja som mu hovorila, ze s nim pojdem, ale nebudem dohadovat termin, ked neviem, kedy moze. ja som bola doteraz doma vzdy, tak mne to bolo uplne jedno, kedy tam pojdeme.
on sa moze "uvolnit " z roboty, len ked nieco treba nieco jemu alebo ked on potrebuje niekam ist, bohuzial nam termin nikto neda na 8 vecer, ani na sobotu, tak asi tak...
teraz potrebujem cas byt aspon chvilu sama. ziadost o rozvod som mala napisanu uz pred pol rokom a doteraz som ju nepodala, stale som cakala, davala dalsie sance a dufala, ze sa to pohne v pred, ale ani sa nic za ten cas nezmenilo.
potrebujem si vsetko premyslit a nechat ulezat v hlave. je to pre mna zlozite a bohuzial som si nepredstavovala, ze budem musiet v 21 rokoch riesit taketo veci. nie som na to pripravena a bohuzial to nie som schopna riesit tak, akoby som to riesila, keby som mala 30-40. A este s tym udrziavanim "ohna v domacnosti", nie je to lahke pre 21 rocne dievca(21 som mala teraz v novembri), ak nema vobec ziadnu motivaciu a dovod robit to. ked nedostavam to, co potrebujem, je to tazke a bohuzial neviem bojovat s problemami tak, ako "dospela vyzreta zena".
mam pocit, ze ja mam byt dobra manzelka, co navari, poprace, postara sa, ale mam za to len nadavky, neuctu a minimalnu stipku pozornosti. mna to takto tiez prestava bavit, ked vidim svoje kamosky, ako si uzivaju zivot a ja sa snazim, ucim sa to zvladat, ale ten kvoli komu to robim, si to nevazi.
je tazke bojovat s clovekom, ktoreho milujete pomaly o vsetko. nezda sa mi to fer, ked ma prist do bytu kde je popratane, navarene, ide do prace, po praci ho doma caka manzelka, on to berie to ako samozrejmost, naje sa, zaspi na gauci den co den, ide von s kamaratmi, donesie vyplatu a to je vsetko. nemame cas sa normalne porozpravat, nikde nejdeme sami dvaja, milujeme sa raz za mesiac, vsetko o nom sa dozviem vzdy ako posledna, aj to len od niekoho dalsieho, alebo vtedy, ked to niekomu hovori v mojej pritomnosti.
poznate ten pocit, ze ste s niekym a vlastne ste sami? urcite ano. to ze sme spolu v jednom byte este neznamena, ze sme spolu.
som strasne nestastna, z toho, ake je to medzi nami, ale fakt si neviem predstavit, aby som takto mala zit "kym nas smrt nerozdeli". az teraz som pochopila, preco vznika nevera a preco sa ludia rozvadzaju. fakt sa uz necudujem, ze ak takto zronena zena najde niekoho, kto ju vypocuje, v kom ma oporu, kto obime a polaska...
je to velmi smutne, ak niekoho potrebujete a on to nevidi a ste vzdy same. ak mate pocit ze vas vlastne vobec nepozna a nechape vase potreby. ak mu to poviete 1000x a aj tak je to stale o tom istom. ked sa neviete vobec spolahnut, ze ten clovek pri vas bude, ked ho potrebujete. ked uz si nie ste nicim iste, nemozte v nom najst oporu a pocit bezpecia.
Vachna nehnevaj sa ze sa ti do toho pletiem ale uvaz jedno lahko nieco znicime v zlosti ale nikdy nezabudaj pri paleni mostov, ze uz nebude cesty spat....ze nebude sa kam vratit.... skus si spomenut na to ked sa na teba usmial, pohladil ta co citis? Ak nic tak potom ok bez od neho...ale zapamataj si jedno stastny nebudeme vtedy ak budeme mat to ci ono ale len vtedy ak budeme CHCIET.... dobre si rozmysli co robis, to nie je hra na piesku....TOTO JE ZIVOT...
Vachna, skús si to ešte prediskutovať - prosím Ťa, bolo by škoda, aby ste urobili niečo unáhlené. Mohlo by Vás to mrzieť, veď sa ešte milujete, nájdite cestu k sebe, a určite si určíte "pravidlá hry manželského života"
Držím päste a verím, že manžel je charakter a nájde si čas na odbornú radu. Vstúpte no Nového roka s určitými predstavzatiami, ktoré si určíte Vy dvaja sami a nik iný!!!
dakujem vam zienky moje zlate za podporu.
fakt neviem ako sa mam rozhodnut. nevidim v tom velku nadej, pretoze ho poznam a viem ze sa nezmeni a ak ano, tak len na chvilku. mrzi ma ze to teraz preziva aj nasa rodina a nasi znami. bojim sa ze by to museli prezivat potom znovu. ja nedokazem zabudnut na to co bolo, mam strach a stratila som vsetku doveru v neho. pri kazdom naznaku "minulosti" by som sa bala, ze to zacina opat. uz by som sa ani ja nedokazala spravat rovnako, ako som sa spravala. musela bysom ja ubrat z toho, coho som davala vela, aby on mohol pridat, ale to by sa zase nepacilo jemu. je to proste zacarovany kruh a ja neviem ako z neho von. doteraz som sa vzdy ja prisposobovala a on si na to zvykol. ked to zmenim a budem chciet, aby sa zacal prisposobovat on a ja uberiem, nebude sa mu pacit ze som sa zmenila ja. ja som ho lubila a tym som mu dovolila prevalcovat vsetky hranice, ake som si kedy urcila. aby to fungovalo, museli by konecne zacat byt tieto hranice respektovane. vztah by sa musel dostat do rovnovahy v zmysle raz ja, raz ty. museli by byt rovnako respektovane a tolerovane moje potreby a tuzby ako tie jeho. on doteraz na to nebol zvyknuty. bola to moja vina, ze som mu to dovolila takto sa spravat. ale keby som do toho sla znovu, uz by som nerobila a netolerovala veci, tak ako predtym. a viem ze jemu by sa to nepacilo, tak ako sa mu to nepacilo doteraz. mozno na chvilku by to fungovalo, ale on je priliz lenivy a pohodlny na to, aby stravil takuto zmenu. a ja som priliz citliva a sklamana z nasho vztahu na to, aby som v nom pokracovala nadalej v starych kolajach. drzte mi palce, uz nech to dopadne, ako dopadne. vazte si co mate doma a starajte sa o to s laskou.
DAKUJEM VAM VSETKYM
ked sa o kvet nestaras, zahynie
tym ze ho mesiac nepolejes a potom mu das liter vody, tym to nenapravis
to ty si mu zakazal rast
ty si mu vzal slnko
ty si mu vzal istotu v ktorej rastol
musel sa tocit za slnkom, ktore bolo daleko
a je cely pokriveny a zoslabnuty
a ja nedovolim, aby zahynul
pri tebe hynie
musi si najst svoje slnko
a urodnu podu v ktorej by rastol
a niekoho kto by ho hnojil
a kto by mu spieval
a kto by sa z neho tesil
ty to nie si
ty si mu otrhaval listok za listkom
lupienok za lupienkom
a potrhal si mu uz aj korene
kvietok sa musi znova zakorenit
ale uz nechce rast u teba
kvietok bol v chlade a bol sam
bol s tebou v jednom byte, ale ty si si vobec nevsimal co potrebuje
hynul priamo pred tebou, ale ty si to nechcel vidiet
az ked si nasiel na zemi opadane listky, az vtedy si si nan spomenul a dal mu trocha vody
ale potom si zase zabudol
az kym neboli na zemi dalsie listky
a tak to bolo dookola
kvietok mal ludi co sa onho starali, kde rastol a silnel
ale ty si chcel mat kvietok doma
a tak si si ho vzal a sluboval si ze sa onho postaras
ale nepostaral si sa
a kvietok skoro zahynul
kvoli tebe
len a len kvoli tebe
zabudol si ze mas doma vzacny kvietok
spraval si sa k nemu ako k burine, ktora rastie sama od seba
a preto ti uz kvietok nekvitne, nevonia, netesi ta farbami
preto, lebo si to nezasluzis
preto ked si ho premenil na burinu sa sprava ako bodliak
picha a zaryva sa pod kozu
rani ked sa ho chces dotknut
brani sa
ako si sa on staral, to z neho mas
kvietok prezil len preto ze sa polieval vlastnymi slzami
ale zmenil sa na burinu
na obycajny skaredy bodliak, ktory si nikto nevsimne
znizil svoje potreby a poziadavky
len aby prezil
aj bez vody
aj bez hnojiva
aj bez lasky(brokenheart)
a akina je vcielkou, ktora ako jedina na tom kvietku pristane
ktora kvietok potesi, aj ked je zastrceny niekde v tme
a jaj male nozky pichliace nepopichaju
ty si kvietku kupil akurat drahy kvetinac
.... ale to nestaci...
to som mu napisala asi pred dvoma mesiacmi, ale jeho kvietok ostal nadalej bez vody, bez svojho slniecka a sam...
(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
Mila Vachna, citala som to scasti a velmi rychlo.
Radu nemam, len mi to pripomenulo istym sposobom mna kedysi na vyske v poslednom rocniku, ked som zacala chodit s mojim terajsim manzelom
Dievca, ty si podla mna velmi mlada na to, aby si bola niecou manzelkou, mas svate pravo mat cas dozriet, len co teraz s tym vasim zvazkom ?!
Obrovske pozitivum je, ze nemate deti a prosim ta, ani o tom nepremyslaj! Pockaj, kym ich naozaj budes chiet a uz ani den to bez nich nevydrzis.
Ono asi zivot nie je "nieco za nieco", skor vsetko bez akejkolvek garancie ...
Presne,Svetlanka,mám pocit,že ten ich vzťah trpí tým,že Vachna je mladá,veľmi skoro uzavrela manželstvo a teraz potrebuje žiť,voľnosť,manželstvo ako také jej nestačí,mám pocit že tie povinnosti ju dusia.A to že muž príde z práce,unavený,ľahne na gauč zaspí,to že s nami nepremiluje celé hodiny,ruku na srdce,koľké to poznáme,asi všetky,to je realita.Lenže ja som spokojná,vybláznená,dozretá,posunutá inam,mňa to už von neťahá,ale Vachnu tá chce slobodu.Vachna moja,dobre si rozmysli,čo chceš,aby si neprišla o to najdrahšie,čo máš a niekedy to neľutovala..............
praveze nie. ja som chcela, aby sme spolu zili, budovali si vztah, zalozili rodinku... lenze jeho to vzdy tahalo von a po koncertoch a neviem kade. nebol jeden jediny tyzden, aby ho presedel doma, jedine ak ochorel. to on potreboval nadalej si uzivat a chlastat s kamaratmi, nie ja . to on si nedokazal odpustit nic zo svojej volnosti. praveze jeho to vkuse tahalo von. ak bol po praci unaveny, tak spal. ak nebol, uz ho nebolo doma. von, von, von. on sa nedokazal venovat mne, jeho priorita bola ist sa von zabavit. ja som mala vzdy na vyber, ci ostanem sama doma, alebo pojdem s nim. ale nebavilo ma to preto, ako sa tam ku mne spraval. hnusne odmerane. potom sme prisli on napoly opity, ja smutna z jeho spravania a milujte sa s nim . doma sa s nim porozpravat neda, von sa neda, lebo si ma tam ani nevsimne. ked chcem aby sme sli niekde sami dvaja, tak je to nemozne, lebo on ma pravo byt s kamaratmi. ako sa da takto budovat vztah, ked vlastne nemate s kym on bojovat a ani ako ked ist von s kamaratmi je unho priorita c.1.
ja som sa zriekla svojho "vyblaznenia". vedela som do coho idem a uz som nepotrebovala vysedavat s kamoskami kazdy den. ale cakala som, ze to dojde aj jemu, ze sa ozenil, tak su dolezitejsie veci. ja som mu vzdy vravela, ze vediet, ze je po praci unaveny a postarat sa onho, navarit mu, nechat ho zregenerovat, je jedna vec, druha je to, co sa deje, ked uz unaveny nie je. ide von s kamaratmi. nie ja on! namiesto toho, aby sa venoval manzelke, s niecim pomohol alebo len mal cas sa aspon rozpravat. vikendy som uz davno stratila, ten patri kamosom. od 8 vecer do 2-3. do jednej sme doma malokedy. tak som sa snazila aspon cez tyzden utrzit kusocek pozornosti pre seba, ale naco. teraz ked ma menej roboty radsej uz pojde von aj cez tyzden.
ale zla som stale ja. ze si vobec dovolim povedat, ze sa mi takato situacia nepaci. jeho odpoved je ze vsetci chodia, ale to ze on sa jediny z nich ozenil, to mu je jedno.
a budujte s nim nieco, majte s nim deti a budte s nim stastna.... pytam sa kedy?
Vachna, prepáč, ale tu to určite nevyriešiš. Ja som to čítala skoro všetko, ale dievča rob niečo so sebou. Si moc mladá a tieto siahodlhé výlevy nikam nevedú. Ja som sa vydávala pred 7 rokmi a mala som 20 rokov. Všeličo sme si s mužom preskákali, ale určite by som to takto neriešila. Nič nieje čierne ani biele. Vychádza mi z toho, že egoistka si práve Ty. Nehnevaj sa, ale mám jednoducho ten pocit. Prajem Vám, aby ste si to poriešili z očí do očí a napretriasali to TU!
Chcem dodať, že ešte stále som vydatá a šťastná s našim synom.
sory fifinka, uz to TU nebudem pretriasat. asi som sa mylila, ked som si myslela, ze je tato stranka o tom, aby sa clovek mohol vyrozpravat a aby sa mu ulavilo. uz vas s tym nebudem otravovat. a inac, kto ti to kaze citat ked sa ti to nepaci???
vachna ... na tomto čo si napísala fifinke je vidieť že si nestojíš za svojim a že máš problém nie len so svojim egom, ale aj so svojim zdravým sebavedomím...
Vachna, moja bodka za týmto všetkým ... neútoč, je jedno čo sa komu páči a čo nie, táto debata je o tebe... neotravuješ, sme tu jedna pre druhú, ak si stihla aspoň čo to prečítať skôr, než si sa tu rozpíííísala...
... a na záver to najdôležitejšie, ťa citujem: " nevidím v tom velkú nádej, pretože ho poznám..." !? veď preboha nepoznáš ešte ani sama seba!
Mám roky rokúce partnera, ktorý ma dokáže prekvapovať a čo je úžasné, tohoto roku som sama sebe dokázala, že sa sama viem prekvapiť... čo ešte dokážem ak chcem, pretože nestrácam NÁDEJ!
... tak seba ani partnera neodpisuj skôr než spoznáte o čom život vlastne je a ak ste sa fakt brali z lásky, tak na nej pracujte a venujte sa jeden druhému a nie debátam do sveta, ktoré nikam nevedú- hawk
ahoj vachna... vcera som zacala o tebe citat.....a dnes pokracujem...a rozhodla som sa ze aj ja ti napisem....nejdem ti radit ani ta sudit na to nemam pravo....v skratke ti len napisem moj pribeh...vydavala som sa v 20tich a mala velke ruzove okuliare...ze vsetko bude super ako v telenovelach.....ale zivot je uplne o niecom inom....asi po 2 rokoch som zistila ze sa citim ako vo vezeni....stale som sa snazila ale islo dolu vodou a trvalo to 10 rokov...stale si vycitam ze som nenasla odvahu to skoncit skor....ale teraz uz viem ze vsetko zle je na nieco dobre dozrela som....poucila sa....teraz zijem z priatelom 4 roky mame 2 a pol rocneho synceka a cenim si kazdu spolocnu chvilku zijem pre dnesok...rano ked sa zobudim tak si poviem:Dobre ranko aky krasny den ma dnes caka ......
ahoj antonia a dakujem,
ja som sa prave bala toho, ze to bude trvat zbytocne 10 rokov, bolo toho stale menej a menej, z coho som sa mohla tesit, tesila som sa, iba ked som spominala na to, ako to bolo pred svadbou. som rada ze ja som tu odvahu nasla teraz. ja chcem mat normalnu rodinu a strasne tuzim po dietatku, ale v takomto prostredi sa to neda. uz som sa nevladala ani ucit do skoly, jednu som teraz ukoncila, nie preto, ze som nestihala, ale preto, ze uz som nemala chut, silu bojovat. necitila som ziadnu podporu, len samy tlak a moj zivot isiel dole vodou. prestali ma bavit moje zaluby a uz ma nic netesilo. cele dni som nerobila nic, len rozmyslala ako dalej, ako z toho von. bez prace, bez penazi... rodicia mi pri kazdej prilezitosti vycitali, ze mi zbytocne vyhodili peniaze na svadbu a teraz to musia splacat. ze im urobim hanbu a neviem co... vratit sa k nim som nechcela. s dvoma skolami ma nikto nezamestnal a bez penazi sa dnes clovek nepohne. jednu skolu som skoncila, aby som mohla zacat pracovat a postavit sa na vlastne nohy. zatial pracu nemam, ale hladam. v nasom malom meste je to tazke. preto, ked sa mi naskytla moznost byvat v KE za 2000 a mat robotu, bol to impulz konecne sa z toho dostat.
ludia ma niekedy poznali ako dievca, ktore nechybalo pri ziadnej zabave. nikto sa so mnou nenudil, rozdavala som okolo seba usmev a radost. bola som butlavou vrbou pre kopu znamych aj neznamych. bola som stastna a vkuse som sa usmievala.
zrazu vyjdem von, nemam pomaly ku komu a skym... vsetci sa ma pytaju co mi je, preco som smutna a kde je on. takto je to od svadby. vsade, kde chcel ist on, sme boli spolu. ja som bola s nim. kde som chcela ist ja, bola som sama, smutna, sklamana. uz som sa nemohla tesit z veci, ktore mi robili radost, lebo som vzdy bola sama. vzdy som sa musela rozhodovat byt s nim a vzdat sa vsetkeho co mam rada, alebo byt sama sebou, robit veci, co ma bavia a tesia a ale byt sama. ja som mu bola oporou vzdy, ci na koncertoch, ked hral, ci mu prisli kamarati z detstva, ci mal sachovy turnaj, alebo robil hocico. ked som potrebovala oporu ja, bola som sama. ja som sa nemala s kym tesit, s kym prezivat svoje stastie, alebo smutok. aj ked mi zomieral pes, bol vonku a ja som bola sama.(brokenheart).
uz som takto dalej nemohla. kolkokrat mi niekto povie ze ma obdivoval kvoli dvom skolam, ze som pekne oblecena, ze som zabavna, ze sa so mnou perfektne keca, ze robim s postihnutymi detmi, ze mam dobre srdiecko... je mi do placu, lebo jediny kto to nevidi je moj manzel.
milli@inmail.sk ak by mi niekto chcel nieco povedat "osobne"
tak sup sup na mail....caka ta sprava odo mna
Vachna, nechce sa mi to čítať celé, ale povedala by som, že potrebuješ dozrieť. Na to, aby ti fungovalo manželstvo, potrebuješ poznať samú seba, vedieť riešiť konflikty, vedieť veľa tolerovať a hlavne konštruktívne komunikovať. Ináč ťa život riadne oplieska o mantinely.
Prečítaj si, čo všetko si tu napísala a popremýšľaj nad tým. Premýšľaj aj nad tým, prečo si sa vydala a prečo sa chceš rozviesť. A hlavne buď úprimná voči sebe.
Scio me nihil scire (Viem, že nič neviem - Sokrates)
r.r.
dakujem, pustim sa do toho
Vachna,čo tak skúsiť ako sa to dá????Skúsiť byť tým dievčaťom,čo sa smialo,ako to napísala Lyduš,dá sa pozrieť na to tak?ten pohár je poloprázdy a ten pohár je poloplný.Skús nájsť tie pozítíva.Skús,asi ho ľúbiš a aon Teba tiež,ináč by sa to tu takto neriešilo.Ale chcieť musíš hlavne Ty a on nie my.
viem ze je to velmi dlhe, prepacte
a inac aspon vam vsetkym stastne a vesele