vsetko sa to zacalo pekne, teda aspon som si myslela, ked sa na to pozriem spatne, nebolo to take ruzove, ale to teraz nie je podstatne. chodili sme spolu rok a pol a vzali sme sa, bolo to hned po maturite. zacala som chodit externe na 2 VS, s tym, ze financie budu zatial na nom a ked som sa bala, ze nebudem stihat skoly a celu domacnost v 19, tak mi vsemozne sluboval, ze sme na to dvaja, ze sa mame radi, ze mi bude so vsetkym pomahat, ze to bude nase hniezdocko lasky. brali sme sa z lasky. zalezalo nam jednemu na druhom a odkedy sme sa dali dokopy, nebol den, aby sme neboli spolu. prisiel vzdy po praci, niekedy aj pred pracou, ak niekam musel odist, isla som ho rano odprevadit, alebo som cakala neskoro do noci, kym sa nevrati, aby sme mohli byt spolu aspon na chvilocku. ked sa niekde dalo, isla som s nim. hraje sachy a ma kapelu. takze sachove turnaje, koncerty a skusky s kapelou boli sucastou nasho zivota.boli sme spolu stastny a stravili sme cele hodiny jeden druhemu v naruci, prebozkavali sme sa aj hodinu bez prestavky. chlap na pohladanie, aj kvety priniesol, aj nejaku drobnost, aj zavolal aj len tak par sms cez den napisal. chodili sme spolu do prirody, na vylety, na chatku...
a tak sme sa v auguste 06 vzali. obrad na luke pod stromom, biele holuby, obluk z kvetov, proste rozpravka.
asi mesiac dva pred svadbou sme uz byvali spolu v podnajme. pomaly sme sa zariadovali. po svadbe som zacala chodit do skoly, v septembri sme boli na svadobnu cestu, zariadovali sme bytik...
no po par mesiacoch sa to zmenilo. do roboty, z roboty, pocitac, spat, cez vikend von s kamaratmi. zrazu som zacala byt ako tu uz niekto spomenul priehladna. uz netrebalo ani zavolat, ani sms napisat, ak sme si pisali cez icq ked bol v robote, tak to vyzeralo asi: HEJ, NE, POTOM, TERAZ NE, NA OBED IDEM SO SEFOM,ROBIM, TELEFON, MOZNO, IDEM DOMU, CAW. s kamaratmi si mal cas pisat stale, aj skamoskami:( nepomahalo vycitanie, ticha domacnost, ani nic. cely tyzden unaveny z roboty, co sedi za pocitacom od pol 10 do 6 a este je medzitym 2 hodiny na obede. robi speditera. ok unaveny z roboty, ja to nechapem, lebo ja nepracujem. zaujimave ze pracoval aj predtym, ale cas na mna si nasiel. nakoniec z toho prisiel natlak na mna ze preco si nenajdem robotu, ked aj ini studuju a pracuju.ale taky detajl, ze studujem na dvoch VS mu asi unikol!!!!!
a pritom som po svadbe este aj pracovala od prazdnin do decembra, ale sefka co ma potrebovala bola tehotna, ale potratila, takze uz som nebola potrebna. dobre brala som to ze je unaveny a preto potrebuje do noci cumiet na pocitac a hrat sa, pisat s kamosmi a neviem co. nato aby sme boli spolu mame predsa este vikend, ale nie, lebo ten musel venovat kamaratom v krcme. sak mozme v nedelu bola jeho oblubena odpoved. za rok a pol co sme svoji sme boli vecer sami dvaja von 3X!!!!!!!!!!!!!!!!
ale s kamaratmi bol kazdy vikend okrem toho, ked bol chory, alebo sme boli niekde mimo. a ja si dovolim potom este pokazit tu nedelu, ktoru mi ponuka, lebo si dovolim po celom tyzdni odmietania uz nemat nanho chut. ked som az ta posledna.
V sucasnosti je to tak, ze pocitac zamenil za to ze pride z prace, naje sa a zaspi na gauci. venovat sa jeden druhemu sa obmedzilo na to ze kazdy lezi na inom gauci a je pusteny televizor. ak som niekedy navrhla nieco ine, tak po 10 odmietnutiach nakoniec pristane a ked poviem milion moznosti, zapameta si 4 a jednu z toho navrhne po hadke, ze sa mi ide venovat a to tak, ze robime 15min puzzle.a ja mam byt mesiac stastna lebo minule so mnou robil puzzle.co sa tyka skoly, jednu som uz tento rok prerusila, aby som si mohla najst pracu a nebola vzdy menejcenna a na druhu odchadzam za pol roka 3x na tyzden a pol. edzitym mam volny vykend, tak sa vzdy vraciam, aby sme mohli byt spolu, ale namiesto toho, aby po odluceni bol rad ze som doma mi povie ze tyzden nebol s kamaratmi, tak ide von ci idem s nim!!! a tak je to vzdy. to ze bol tyzden bez zeny mu je jedno, lebo aj v sobotu cez den a v nedelu moze byt so mnou ale s nimi ne. potom clovek nema akosi uz chut ani na milovanie ani na nic, ked si ho jeho polovicka vsimne pomaly uz iba vtedy a inac je chladny a odmerany.
S peniazmi som vzdy bola zase ja ta najhorsia, lebo ja robim nakupy, to znamena, ze ja som peniaze minula. on asi zije zo vzduchu, ani veci v domacnosti neuziva ´
rovnako je to s prisposobivostou. ja sa prisposobim, lebo sa chcem, alebo mam potrebu byt s nim, ale on radsej bude bezomna, akoby sa mal prisposobit. a ak sa aj prisposobi, tak potom pocuvam mesiace ze sak minule on toto...
s tym co sluboval ze mi bude pomahat, myslite ze ma na to cas???sak ho nema ani na mna. a ked ho popytam, ci mi nemoze podat nieco/mixer/ co je vysoko a nedosiahnem, tak ci si neviem zobrat stolicku, lebo krala som vyrusila od telky alebo pocitaca, teda z nicnerobenia a ci ho iba kvoli takej blbosti volam. a ked sme sa dohodli nejako s riadom, tak tam bude stat aj tyzden.raz som sa vratila po tyzdni z kosic a riad bol stale v dreze.a aj ked sa dohodneme niekedy ze ideme spolu upratovat tak v jeho reci to znamena zhadzem vsetko do jednej skrine alebo hocikam a je poriadok. desat minut a uz je pri telke. ale to ze ja potom aby som nieco z takto popratanych veci v byte nasla rozhadzem polku bytu to je jedno. sak on to dakde nahadze a ja to potom popratam.
teraz v oktobri sme sa stahovali do noveho bytu, ja vsetko zbalit, on zbalil dve krabice. do 5 rana som makala, lebo mali prist stahovaci a on ze to staci v to rano ze mi budeme balit a oni nosit. som myslela ze ma slahne. a potom ked som to vsetko po par dnoch dobalila, preco aj ja nenosim krabice, ale ich iba vynasam z bytu, ze co si predstavujem ze to ma robit sam. to iste s vybalovanim. zase vsetko ostalo na mna. pritom som mala 3 skusky a spala som 2 h denne alebo vobec, aby sme sa mali aspon kde najest a jak uvarit, s cim sa umyt, kde spat a co si obliect.
nasa komunikacia sa vyhrotila tak, ze to ze som pica, svina manzelka, krava a neviem co je pomaly na dennom poriadku. teda nie je bolo. a teraz sa dostavam k podstate. uz sme si aj skocili do vlasov a rozhodla som sa tento vztah skoncit. s problemamy, jeho vyhrazkami ze sa zabije ak ho opustim, s tlakom mojich rodicov a svokrovcov.
ja som v nasom byte a on isiel k rodicom. problem je v tom, ze ja uz som rozhodnuta, ale viete ako to je ze clovek si zacne vazit az ked straca.
zrazu je taky ako niekedy, sluby, sluby, sluby. prosby o dalsiu sancu, aj ked ich uz mal kopu a vsetky premarnil. uz sa mi zrazu bude venovat a ako ma on miluje a aka som prenho dolezita...
mam 21 on 30, zaraba dobre, na to sa stazovat nemozem. ale som mlada, nemame deti a mam sancu na lepsi zivot a myslim si ze si zasluzim viac. uz ma prestalo bavit zobrat o lasku, pozornost, porozumenie. vravi ze to bude ine, ale to tvrdil uz tolkokrat, ale po par dnoch ho to preslo. rozvodom som sa vyhrazala uz skor, ale vyzera to tak, ze to nikdy nebral vazne. co mam robit, ked som konecne v sebe nasla silu vzopriet sa. verit ze by to mohlo byt naozaj ine? ze vela rozmyslal, ale dokedy by mu to vydrzalo...
uz mu neverim... poradte co mam robit, urcite som nebola ani ja bez viny a to co tu pisem je chaoticke jedno cez druhe, ale nusela som sa vypisat. aj tak je to len zlomok. budem rada ak mi napisete vas nazor
dakujem pekne
majka(brokenheart)
Vachna manzelstvo nie je o tom aby ste spolu museli niekam chodit....a hlavne ty nemusis nikomu skladat ucty....ste mlady, on chodi do prace....nemoze sediet tebe pri zadku a aj zarabat....takze ak sa ta niekto bude pytat na nezmysly len sa usmej a povedz ze ON prave zaraba vas prvy milion....osobna sloboda vo vztahu je dolezita....musi ju mat on a musis ju mat aj ty...manzelstvo nie je gula na nohe a odteraz vsade bezpodmienecne len a len spolu...moj drahy sa bicykluje s chalanmi, chodil hrat hokej a ja som tiez neni s nim ako privesok...ja si radsej sedim doma a robim obrazky....alebo hocico ine...hlavne nic netreba robit nasilu....rob to co ta bavi...ak chces byt s nim tak si k nemu cesticku najdi....ak nie tak nie.....zijeme len raz tak zime najlepsie ako vieme a nepremrhajme ho marnivostou, pychou a tvrdohlavostou....kompromisy.....obcas to chce obycajne kompromisy....a rozhovory, ale OSOBNE rozhovory, nie cez net ci ICQ...ako vravi Keywest, z oci do oci sa uplne inak komunikuje....
Vobec by som sa netrapila nad tym, ze je niekde inde a nie s tebou tam a tam....vymyslat si vyhovorky....co je koho do toho? Pozitiva dievca zlate, hladaj vo vasom vztahu pozitiva....ved ho milujes a on teba....vies kolko vytahov toto nemoze povedat? Je to zaklad a dobry zaklad vzathu....vy si len nerozumiete a staci sa naladit na jednu vlnu a uvidis ze o rok sa na tomto spolu dobre zasmejete
vachna, si ako v bludnom kruhu, fakt chce rozumieť prečo nie je ten druhý s tebou, ale nie si istá ani sama sebou...naozaj musíš popracovať v prvom rade na sebe.Prečo by si preboha, musela niekomu odpovedať na také otázky spôsobom aký máš uložený v hlave? Dá sa odpovedať, jednoducho a treba to skúsiť s úsmevom...nie je so mňou lebo má iný program, a ja mám tiež práve niečo..áno, teším sa,lebo idem sa napr. poprechádzať...neboli sme tam, lebo sme boli inde ...Určite sa ozveme ak sa budeme chystať na návštevu... Nemusíš si nič vymýšlať a hlavne nikomu nič siahodlho vysvetľovať...Stručné odpovede nie sú ani neslušné, a hlavne nekradnú čas ak ho nemáš a zbytočne nerozcitlivejú...
Keď človek len narieka, že je nešťastný, tak naozaj stále bude... môžeme ti pomocť, podporiť ťa...ale ľutovať ťa, to ti urobí len medvediu službu...
Si si istá čo chceš? Nemyslím len v otázke partnera, ale vieš asi čo čakáš od života, akých chceš priateľov..ako vytvárať vzťahy, ako pochopiť a zbaviť sa toho, čo nás ťahá späť, či dozadu? Nikto učený z neba nespadol, všetci sa to celý život učíme...ale hlavne treba byť na tej ceste...
Už som ti raz napísala, že riešiť osobné vzťahy v akomkoľvek honosnom zariadení s tzv. priateľmi či známymi...je úžasná cesta k zničeniu...Potrebuješ sa asi naučiť chápať aj ľudí...ich zámery... lepšie odhadnúť akí naozaj sú..a či ti chcú pomôcť alebo nie....
Tie krčmové rozhovory a otázky, ktoré ti dávajú znami...a ty sa trasieš, že čo im odpovieš...je fakt len voda na mlyn klebetám a papraniu sa v životoch druhých..a pochybujem, že je z toho nejaký osoh...iba pre tých druhých, ktorí sa nad tým uškŕňajú....A asi najpodstatnejšia vec,ktorú musíš vedieť, je to, čo vlastne očakávaš ty sama..aké správanie...Ak si nájdeš iného partnera...čo chceš od neho? od nového vzťahu? Aj on bude mať priateľov, záujmy...a možné prvé mesiaca zaľúbenia budete spolu 24h denne...ale neskôr určite nie...a zase nebudeš chápať, rozumieť a nevedieť odpovedať prečo?
Jarmilka, super si to vystihla.
Este by som dodala ze kolko ludi, tolko nazorov a nikto nema univerzalny navod na problemy...so svojimi problemami sa musi kazdy pobit sam. My ti tu mozeme radit ale TY to musis spravit sama, nikto to za teba nespravi, nikto to za teba nevyriesi to skratka tak nefunguje.
Vďaka....ale tvoje príspevky sú tiež dobréééééééé, čiže super... a ako si povedala, že koľko ľudí, toľko názorov aj na to čo je to "láska"....
Vachna, to prirovnanie ku kvetinke si mu vážne napísala?A čo si očakávala akú reakciu?Veď si mu práve gýčovo rafinovaným spôsobom vnútila pocit viny,
a seba vykreslila ako krehkú bytosť neschopnú sa postarať sama o seba.
Ja byť chlap tak beriem nohy na plecia .
Musí ťa mať naozaj rád
Ahoj Vachna.Nóóóóóóó prečítala som si to len tak z časti a to čo tu teraz napíšem bude možno od veci.Vydávala som sa veľmi mladá.....17 rokov....život pred sebou.....ale stalo sa.Prišli detičky....starosti,radosti......manžel pracoval aby nás uživil......nebolo času si užívať a ani potreba akosi nás to netahalo.Asi pred štyrmi rokmi nastal zvrat......manžel vtedy pracoval v zahraničí.....a keď teda konečne ostal doma ......... zrazu......akosi sa stalo že sme sa odcudzili.Stale bol nervózny s detmi si vôbec nerozumel.....hlavne s chlapcami.Padali výčitky aj škaredé slová no proste hádky na dennom poriadku.Mňa štvalo že keď sme ho najviac potrebovali nebol pri nás(chlapci boli v pubertálnom veku)a za všetko čo zlé sa udialo som bola ja tá zlá.Zrazu som mala potrebu vypadnúť z tohto začarovaného kruhu.....odýsť .Koľkokrát sa stalo že sme sa nerozpravali aj týžden .....komunikácua viazla,akosi som si za ten čas čo bol preč odvykla,nebola potreba sa s ním rozprávať.Ver mi prekonali sme to,ja som si našla prácu a jemu zrazu pribudli povinosti pri detoch v domacnosti a až vtedy pochopil že to vôbec neni sranda .....starať sa o deti,prežívať s nimi dobré aj zlé,starať sa o domacnosť............Je to vlastne o pochopení jeden-druhého o komunikácii,natreba vždy hadzať flintu do žita ve´d ho miluješ a on miluje teba,rozprávajte sa spolu.Skús sa zamyslieť a možno prídeš na to kde je chyba,manželstvo neni prechadzka ružovým sadom.
PS:momentálne si užívame krásne chvíle s našim 2.5 mesačným 
.Tým nechcem povedať,aby si sa rozhodla pre dieťatko to vôbec nie pokiaľ nemáš vo vzťahu jasno.
Vachna, zda sa mi, ze si clovek, ktory si len tazko vie priznat aj svoju chybu...Stale pises, co on, aky je on...V jeho prispevku, bolo o tebe celkom nezne pisane, dokonca by som povedala, ze az trochu zo strachom,ako to vsetko vezmes... Kdezto ty si sa nezne vyjadrila jedine o svojich zvieratkach. Preco to sem vsetko pises? Nepomyslela si na to, ze mu to nemusi byt dva krat najprijemnejsie??? To ti vobec nevadi? Mne by teda trhalo srdcom, citat si toto vsetko po sebe, na svojho priatela. A poviem ti aj, aj viac zalubeny muz, by za takyto exibicionizmus nakopal svoju milovanu do riti a viac sa jej snad ani neozval, ten tvoj ti to celkom akceptuje. Si vdacna za kazdy negativny nazor na neho a tie na teba, ta dokazu mierne urazit... Nie je toto nahodou sebectvo????
ale nepostaral si sa
a kvietok skoro zahynul
kvoli tebe
len a len kvoli tebe
zabudol si ze mas doma vzacny kvietok
spraval si sa k nemu ako k burine, ktora rastie sama od seba
a preto ti uz kvietok nekvitne, nevonia, netesi ta farbami
preto, lebo si to nezasluzis
preto ked si ho premenil na burinu sa sprava ako bodliak
picha a zaryva sa pod kozu
rani ked sa ho chces dotknut
brani sa
A teraz dobra rada odomna: Opusti ho dievca, ale az ked trosku vyspejes a zmenis sa...dovtedy lepsieho ako on nenajdes! Ak si teda neuvedomi skor a nezisti, ze su tu aj ine zeny, ktore by velmi radi brali aj to, co ty silou mocou chces opustit
fiha, on tu niekde niečo písal? prosím ťa, povieš mi ktorý je to príspevok? , dakujem
perun
zabudla si žiť svoj život. začala si sa mu prisposobovať. ked on dokaže žiť svoj život, tak aj ty ho začni žiť. treba sa mu začať strácať z očí a zo života. neni to kruté, iba realistické. on to dokáže, prečo by si to ty nedokázala. chod na plavareň, za kamaratkmi a na víkend sa vytrať a bedaj mu vedieť kam. ved ani on ti nevolá a ani nesmskuje... skus to, nemaš čo stratiť , skôr získať...
a ja ze si sa nam kamsi stratila
hihihi... neodolala som, aj ked sa mi už plytvať radami moc nechce... hihihi heheheh hahahahaha 
Niekto tu uz odporucal manzelsku poradnu, ja radim to iste (len aby sa to tu v tom mori) nestratilo ... a ked ani profik nepomoze, kludne vasu lod potopte.
chcela som mu dat este sancu, aby sme si urcili pravidla a zacali odznova, ale odmietol. ze potrebuje cas. uz ho bude mat kolko len chce. ubytovanie sa mi uz uvolnilo a ponukli mi aj robotu. musim sa postavit na vlastne nohy. dakujem vam babenky za vase rady. drzte mi palce
PS: zelam vam stastny novy rok
krasny rok aj tebe a vela slniecka na dusi
dakujem
Ahojte vsetci.. Ja som sa rozhodol tu uz neprispievat (ale citam to), nepotrebujem akokolvek ociernovat moju zienku (hoci to je celkom anonymne takto pisat), a vobec uz nie tak ako to robi ona.. A to nielen tu ale vsade kade chodi (nikdy nepochopim ze to co ma ostat doma, ona bez mihnutia oka zverejni,lebo sa jej to hodi,stane sa nachvilu stredobodom pozornosti,ale o com to je ), ma takto ociernuje, zhadzuje pred kamaratmi, a ti sa len cuduju ze co som ja za cloveka.. Opat len zopakujem, ze som rad ze tu pisete svoje nazory, ktore su aj napriek jednoznacne jednostrannemu vykreslovaniu Vachny nestranne, a hlavne pozitivne, presne vystihujuce podstatu veci..
Velmi pekne tu Vachna aj bez mojich reakcii, vykresluje svoju pravu tvar, resp.svoje 2 tvare.. Jedna je mila, a verte mi ze kvoli tej milej som bol vzdy namakko, a druha je tvar strigy, ktora je stredom sveta, arogantna, bezcitna, urazliva.. Ukazuje ako sa vie vytocit z toho ze jej niekto napise svoj nazor, ktory je "iny" ako ten jej, aj ked dobre mysleny..
A o tom bola nasa komunikacia vzdy..
Keywest, to co si napisala je pravda.. S kazdym tvojim slovom sa da jedine suhlasit.. K tym skolam, svojim rodicom vravela,ze preco jej nedavaju viac, ze preco by mal manzel platit jeden a pol skoly,ked oni su jej rodicia.. A zrazu sa dozvedam,ze ja som opat nic.. same protirecenia.. A same polopravdy, ona sama vsetko robi a neviem co.. Tak jedine vo svojej hlave, ale to uz chce fakt odbornu pomoc.. Vidi len to co sama chce, a vsetko cierne..
S rodicmi ona nekomunikuje, nadava na nich rovnako ako na mna..Sprava sa arogantne, necitlivo.. Su z nej zufali.. Rad by som pomohol aspon im, oni su uplne v pohode.. Len uz sam nevladzem jej dohovarat, vysvetlovat, ukazovat jej iny pohlad na svet, ten farebnejsi.. Z kazdej takejto debaty som vyznel ako zly.. Tu uz pomoze fakt len odbornik, skoda ze tu niekto taky nie je, ale aj VASE rady a postrehy su pomaly na urovni odbornikov, a to ma tesi..
Co by som este dodal, aby som nesklzol do detinskych rozoberani hluposti, zabo-mysich vojen, vlastnych mojej zienke.. Uz len to, ze Ti zo srdca prajem aby si bola stastna, ci uz so mnou alebo bezo mna.. V srdci Ta za nic neodsudzujem, hoci hocikedy brechnem.. Vela premyslaj nad sebou(robime to vsetci), a nad tym ze vsetci sa musime naucit zit a prekonavat prekazky s usmevom, spoliehat sa na to ze po burke pride opat slnko, ze rodicia nas lubia takych aki sme hoci nam casto dohovaraju a vravia to co nechceme pocut, ze nie okolo nas sa toci svet ale sme len malymi mravcekami na tom svete..
Obaja teraz asi najviac potrebujeme cas dat sa psychicky dokopy.. Lubim Ta!
ahoj perun. ak chceš pokračovať v tom čo ste spolu začali, tak ti poradím vlastnú jednoznačnosť. S tou vy chlapi nemate problem. Vy sa nemenite po vstupe do vztahu tak ako my a ešte si pri tom myslíme že vy ste zmenili svoje spravanie. kedže je vachna už tvoja žena, tak ju už rodičia nemôžu vychovávať, na to je už neskoro. tu ti môže radiť len tvoje srdce a tvoj zdravy rozum, ktorý si mal aj pred tým, kým si ju spoznal. Začni sa riadiť tým. dobre viem prečo ti to píšem. mam to doma, ale zistila som že jednoznačnosť a jasné dohody sú najlepšie čo človek môže v takomto prípade urobiť. ja to robím štýlom: dohoda, uistenie sa či ten druhý dohode porozumel otázkou " môžem sa na teba spoľahnúť? " splnenie dohody z mojej strany, a kontrola vykonania dohody z druhej strany a pochvala, alebo pokarhanie a vyjasnenie si si vecí priamo a hneď. aby sa k nim nebolo treba vracať. si starší a tak to určite dokážeš. dobrá by bola aj poradňa pre manželov, páry a jednotlivcov. další názor na vás od fundovaného človeka vás určite posunie vpred. treba len trpezlivosť. držím palce a PF 2008
Silvinka - nevidim do toho, ale moznoze on je zaslepeny narocnou robotou, ty starostlivostou o dietatko i domacnost a nedokazete sa vzit do situacie toho druheho. Aj mne sa niekedy zda, ze moj muz nechape, co je to byt s malym cely den doma, pricom som poprala vsetky jeho veci, umyla podlahy, navarila, akurat k tomu riadu, co ostal z toho varenia, som sa nedostala. A on pride, ohundre to, mna pichne pri srdci, zo zaciatku som si aj poplakala, ale potom mi napadlo, ze on je tiez utahany, ma toho na pleciach v praci az-az... Podla mna sme (ludia vseobecne) strasne neohladuplni. Samozrejme, neda sa byt ohladuplni donekonecna, hlavne ked sa ten druhy nesnazi.
Nebudem rozoberať, kto je vinný....mne by stačilo jedno vulgárne slovo na moju adresu a bol by koniec....ak niekto povie, že sviňa manželka..a ako čítam i horšie....tak už mu nezáleží na vzťahu....tie tanečky potom okolo sú len zastierací manéver.Howk
silne slova fay.....nikdy nehovor nikdy....
Viem, že silné, ale vyrastala som v prostredí, kde sa žene NIKDY nepovedalo škaredo, nemohla by som žiť s takým človekom...a mám aj muža, ktorý, ked bol nahnevaný mi maximálne povedal ,,nebuď kvaka,,
On naoplátku neznesie krik...všetko musím vybaviť,,normálne,, Proste je to tak....
Bože ako sa my ženy zmeníme manželstvom a materstvom.Silvinka si úplne v pohode ženská, ktorá aj keby sa rozviedla tak život zvládne. Aj starostlivosť o dieťatko aj o seba, proste všetko. Veď to aj sama píšeš, že si v práci bola a si šikulka. Čo riešiš? Jeho ponižovanie sa Ti zahniezdilo v duši? Prijala si jeho názory na Teba za svoje? A tá veta: ako vyriešiť ten zvyk ktorý tu bol, že bol môj manžel? Veď si sama odpovedáš. Že to bol zvyk- treba si postupne zvyknúť na iné zvyky /ak skutočne chceš rozvod/. Keby bol tvoj manžel troška pri zdravom rozume a nesúperil by s tebou veď by vám to mohlo fantasticky klapať aj v práci- keď si predstavím, že by ste ťahali spoločne za jeden povraz, veľmi veľa by ste mohli aj po pracovnej stránke dokázať a zároveň pociťovať vzájomnú podporu aj ako životní partneri. No ten je slepý!!!!!!!
Fuuuu, ja uz od vcera rozmyslam, co sa da povedat na taketo drsne veci. Myslim, ze aj tebe je jasne, ze zostat s tym chlapom je nemyslitelne.
Skusim poradit z vlastnej skusenosti. Ja som mala len jedneho frajera a to uz od 15tich (asi sa ti zda, ze porovnavam neporovnatelne...), rozisla som sa s nim pocas piatich rokov vztahu aspon 20x, vzdy, VZDY som to myslela vazne a vzdy som sa k nemu vratila. Pretoze som si nejako vsugerovala, ze uz nic lepsie nenajdem, ze nikto ma tak dobre nepozna... ze sme si sudeni a podobne kraviny... Je mi zo seba zle, ked sa vraciam k tym situaciam. Ako som si neverila a ake nepravdive vlastnosti som mu prisudzovala. A proste - rozchod prisiel, az ked som cakala babatko a on cakal interupciu, nad ktorou som pod jeho vplyvom normalne uvazovala (to som uz ani nebola ja.... taka som vdacna bohu alebo neviemkomu, ze som si to rozmyslela!!!). Potom som uz vedela, ze MUSIM zit bez neho, ked sa takto chova, tiez padli take neuctive slova, take hrubosti, rany pod pas.... vselico. Rozdiel asi je, ze ked som uz bola v takejto vyhrotenej situacii, zrazu som ho videla uplne inymi ocami a... popisala by som to asi tak, ze celu svoju lasku som z neho preniesla na babatko a zrazu som ho uz VOBEC NEPOTREBOVALA. aj potom prisiel, aj sladke reci, ospravedlnenia (cize to, co si myslis, ze cakas), aj ma trochu nalomil, ale uz to nebolo ako predtym. uz som bola posunuta niekam inam, uz som si ho tak nevazila...
Uplne rozumiem, ako tazko sa od muza, ktoreho si nesmierne milovala, odchadza. Ale !VER MI!, ked uz odides, vsetko bude lahsie a po nie velmi dlhom case sa budes len cudovat, ako to, ze si neodisla skor. To 100-percentne!
Este k Vachne: podla mna je tvoj muz nechutny manipulator, v tych svojich dvoch prispevkoch, co som citala, sa kvazi ovlada, ale sem-tam vykukne na povrch jeho agresivita.... ani to neviem opisat. zdal sa mi to taky jeho prvoplanovy pokus hodit vsetku spinu na teba. Ty si tiez riadne cislo, si este dite, kasli na "stareho chrena", zdrhnut nebude chyba, chod si do kosic, studuj si skolu, bav sa so svojimi rovesnikmi, behaj si po krcmach... ved este par rokov si to mozes dovolit - to je predsa vysokoskolsky zivot a presne to, co ty od zivota chces. a decka na private budu mat urcite vacsiu toleranciu k pripadnemu neupratanemu bytu... A obmedz nocne opilecke esemesky to bol forik. Kasli nanho. Je to aj pre jeho dobro, podla mna sa k sebe nehodite.
Ale popracovat na kulturnosti prejavu by nezaskodilo V suvislosti s milovanymi osobami sa vulgarizmy nepouzivaju, s kamaratmi v krcme sa vztah nepretriasa a psychickym vydieranim nic nedosiahnes. Vela uspechov v novom zivote. See ya!
ahojte babenky. Dakujem vam za posledne prispevky. bola som v koncoch a vela veci som napisala inac, ked som bola nazlostena, ako by som ich napisala predtym, ako sa to az takto vyhrotilo, alebo teraz.
3.1. som si zbalila veci, psa, zobrala 5000sk a odisla do kosic. 4.1. som urobila skusku na vyske a od 5.1. mam v KE novu robotu. nakoniec mi vsetko tak krasne vychadza, az mam z toho strach a bojim sa aby sa to nepobabralo. neplatim dokonca ani za ubytovanie, lebo majitelke pomaham s urcitymi vecami. boze ten krasny pocit, ked sa clovek rano zobudi a hoci je vsade sneh a zima, v dusi mu svieti slniecko. do roboty mozem chodit doslova v papuciach. mam to na tej istej chodbe kde byvam. veduci si velmi oblubil mojho psa a tak je dokonca v robote spolu so mnou.
moj pan dokonaly mal chut ma dirigovat a hadat sa so mnou aj na dialku cez telefon, tak som mu povedala nech sa mi prestane miesat do zivota a bol relativne klud. teraz som dosla na vikend domov, tak som zvedava ako to vsetko dopadne.
majte sa krasne papa
spravila si dobre, ze si ho opustila. nezasluzil si ta. urcite to boli, ale cas vsetko vylieci.
a hlavne nemaj strach, ze sa ti zacalo darit, ale uzivaj si to. stastie si netreba odopierat.
drzim palce.
Dakujem ti velmi pekne dufam ze mi to vydrzi tak ako to je. momentalne nic neriesim, ale konecne zijem!!!
ja uz len dodam - v ziadnom pripade sa nevykasli na skolu. to musi byt teraz tvoja priorita.
Ahoj, neboj sa. skola ma bavi. odkedy som odisla, stihla som spravit 4 skusky. ostala mi uz iba jedna. najtahsiu genetiku mam po vcerajsku stastne za sebou . uz len infekcne choroby a mam pokoj pri nom som uz fakt nemala chut ani na tu skolu. uz ma nic nebavilo a vzdavala som sa postupne vsetkeho co bolo mojim JA. a vzdy som bola zla, nech som robila cokolvek. a hoci som nerobila to co mi robilo radost, ale prisposobovala som sa, len aby bol stastny. uz viem ze som to robit nemala.
len ma teraz este dojali rodicia, ked mi povedali ze ked ho opustim, nemam s nimi pocitat a mam sa zivit sama. ze mi vyhodili prachy na svadbu. stale mi to na oci vyhadzuju. namiesto toho, aby mi teraz pomohli a boli oporou. ale co uz. ja som silna skorpionka, ja to zvladnem
. dufam ze potiahnem financne skolu aj ubytovanie, jedlo, psa a tak...
tak a trosku sa to zamotalo. ked sa mi to ulezalo v hlave a potom co som odisla vysvitlo, ze som bola ta tretia. a hned to zacalo vsetko pekne zapadat. dlhsie v praci (pracuje s nou), odmietanie mojej malickosti, tuzba byt stale von, jej rozchod so snubencom...
bola to moja najlepsia kamoska, hlavna druzicka a svedkina na nasej svadbe... parada
dnes uz clovek nemoze verit fakt nikomu
... veľa šastia pri hľadaní tej správnej cesty
ja vyjdem von s usmevom, ale len dovtedy, kym nestretnem dakoho znameho, kto sa spyta KDE JE...? a stretnem dalsieho A PRECO NIE JE S TEBOU? KDE MAS MANZELA? A SI STASTNA? PRECO STE NEBOLI TAM A TAM? PRIDETE TAM? a ja jedine co mozem povedat je vymyslit si nieco. lebo neviem preco nie je nikdy so mnou, lebo chce byt inde, neboli sme tam lebo nechcel ist a neviem ci bude chciet nabuduce. a som z toho nestastna...