Paulinka,
z tvojich slov citim zufalstvo.
Ste dvaja dospeli ludia, urcite su chvile, kedy sa viete rozumne pozhovarat. Niee vtedy, ked ste pohadani, urazeni, plni emocii. Ale vtedy, ked je pohoda, dietatko spi (nemusi byt svedkom).
Nie si povinna zit tak, ako ti to nevyhovuje. Nie si povinna tvarit sa, ze sa nic nedeje. Nie si povinna pocuvat nadavky na tvoju rodinu.
Eva 
Ahoj Evi,máš pravdu som zúfalá,sú aj pekné chvíle,ako momentálne teraz,ale so strachom čakám,kedy sa zasa niečo stane,napr.včera večer,spravil večeru,osprchoval malého a potom sme spolu pozerali telku,takže keby nás včera niekto videl,tak povie,že sme najšťastnejší ľudia na svete...uvidíme dala som mu ultimátum...
kazda z nas zije nejaky pribeh...a ani jedna z nas sa uplne nevzije do tvojho...zivot je velmi zlozity a kazdy musime sami dojst na to ako to zvladnut...ake kroky mame urobit...chce to uprimne rozhovory....s chladnou hlavou..ak je medzi vami laska...tak to urcite zvladnete...velmi som ti nepomohla..vsak ?...ale aspon ti budem drzat palce aby ste nasli porozumenie ...niekedy to chvilu trva ...rodinu netahajte medzi seba...vy traja ste rodina..verim..ze to zvladnete 
Tyjamy dakujem Ti za tvoje myšlienky,aj ja dúfam,že to nejak zvládneme,lebo viem,že láska je medzi nami to som si istá.
Skusim to takto.... myslim si, ze tvoj partner sa nejako este nevyburil...snad mu chyba dokonala zodpovednost. No v kazdom pripade vie kde su tvoje slabiny a ako na nich. Trosku tebou manipuluje a vyzera to tak, ze sa mu dari. Ty tak lahko odpustas neveru? A ze nevie co robi??? Hlupost, spytaj sa mnohych muzov na to. Kazdy vie az velmi dobre co robi. Je starsi, mozno si ta formuje podla svojich predstav, skusa kolko zvladnes a kolko dokazes povolit a odpustit. Je to na tebe. Urci si hranicu po kadial moze zajst s tvojou trpezlivostou. A este nieco, skus len tak pre zvedavost,sa ho opytat, ci je ochotny si ta zobrat=) ja by som to urobila len zo zvedavosti, do akej mieri to s tebou mysli vazne...musite si to vykomunikovat a urci si aj ty pravidla, pretoze spolocna domacnost je aj o kompromisoch a rovnake pravo na nazor mas aj ty, bez ohladu na vek. Drzim palce!!! Ste rovnocenní partneri tak nezabudaj!=)
Máš pravdu,aj mne veľa ráz pripadá ako nevybúrený,akoby ešte stále vliekol za sebou pubertu,o zodpovednosti nemá ani šajnu,neveru neodpúšťam tak ľahko,odvtedy užívam antidepresíva a s tou dotyčnou som si to vybavila,o svadbe klábosí stále on,ale vie,že od začiatku som to ja,čo nechce svadbu,teraz som mu dala ultimátum a čakajú nás ťažké chvíle,so synom ideme za 2 týždne na operáciu,takže uvidíme ako sa k tomu postaví ocinko....
paulínka, pri čítaní životných príbehov naničmám som pochopila, že každá z nás má inú mieru tolerancie k partnerovi. záleží len na tebe, čo si ochotná mu z lásky prepáčiť. 
ja si myslím, že každý si vo vzťahu dovolí toľko, koľko sa mu toleruje. drž sa
Mamina 
...
koľko to máš rokov? 16? a tvoj partner??? 17...ahááá už chááápem....
Tak za takú pomoc ti dakujem,neviem koľko rokov máš Ty,ale mala by si vedieť,že by si si nemala robiť srandu z ľudí,ktorí myslia niečo úprimne,ale Ty o tom asi nemáš ponatia....
ja som si tiež v živote niečo skúsila,tiež som videla bývalého v akcii
,nehľaď na to že máte spolu dieťa,keď sa pred Tebou bozkával čo robí mimo?alkohol len ukázal čo je v ňom,drž sa určite nájdeš niekoho komu bude dobre s Vami dvomi a bude s Vami chcieť byť ,chodiť na prechádzky ,nakupy atď. a budete sa tešiť z každej strávenej chvíle čo budete spolu,držím palce,alebo na neho pritlač nech sa vezmete ale v tom nie je problém,manželstvo neznamená veľa pre toho kto nemá rád,rozhodni sa správne život máš pred sebou
to co za chlop??? bleee!!! prec s nim!!! ( viem asi sa neda tak lahko)
No veru nedá sa to len ľahko....
Prajem krásny den všetkým nanič mamám,chcela by som počuť Váš názor na život aký vediem s mojím druhom.Takže mám 23 rokov,on 28,žijeme spolu takmer 5 rokov a máme 3 ročného syna.Na začiatku nášho vzťahu bol strašne žiarlivý a dokázal mi vykrikovať neveru ešte aj v siedmom mesiaci tehotenstva,čo však vôbec nebola pravda,po narodení sa zmenil a zistil,že je zbytočné žiarliť ked on a syn sú mojím životom,počas celého doterajšieho spolužitia boli medzi nami pekné chvíle ale aj zlé a tých zlých je pre mna čoraz viac.Tak napr.chodí do práce,ktorá je zároven aj oddychom,nenarobí sa,ale ked pride domov,len sa naje,so synom sa pošalie a potom si lýha na postel,že ide spať,znervoznuje ma to,lebo žijeme v 1-izb.byte,nakoniec chodím so synom von sama,lebo jemu sa nechce,ale večer ked mu zavolajú kamaráti,tak to si ide nohy dolámať,nevie pochopiť,ked mu vravím,že jeho kámoši sú všetko slobodní chlapi a on má záväzky,teda MŇA a SYNA.Ďalej je tu jeho mama,ktorá nechce ani počuť,že jej syn má nejaké chyby,pred 2 týždnami sme boli s druhom spolu na disce,popili sme niečo a konečne som sa zabávala až ked som nezbadala,že sa moj mužíček nebozkáva s inou ženou a ešte k tomu aj so sestričkou môjho gynekologa,na druhý den padali ospravedlnenia a chodenie po kolenách,že už nikdy nebude piť,lebo potom nevie čo robí,ok odpustené,ale nie zabudnúté,trápim sa preto i ked navonok to nedávam najavo,další a myslím najhorší problém je,že neprávom nadáva na moju rodinu a to mamu a sestru,fakt nemá dovod,len on vie,že ich ľúbim a super s nimi vychádzam,čo on vo svojej rodine nepozná a tak mi takto ubližuje,dokonca sa nevie so mnou ani pohádať,spraví niečo horšie aj týžden sa so mnou nerozpráva,vôbec,ale ked už potom chce,ja musím byť akože nič,lebo ved sa nič nestalo,ked mu poviem so slzami v očiach,že mi je veľmi ľúto ako sa ku mne správa a prečo to robí tak mi odpovie:"ALE MURINKO VED SA NIĆ NESTALO,VSETKO JE V PORIADKU,LUBIM TA."A podľa neho je vec vyriešená.Myslíte si,že mi to robí naschvál a skúša koľko vydržím,alebo nevie,že dačo robí zle?Ak viete tak poradte ako sa mám zachovať,toto je len v skratke,ináč by som tu napísala 10 strán.
Ďakujem.....