nina v tomto ti nikto dobre neporadii..pocuuvaj svoje srdce a svoju hlavu...a skuus si povedat co k nemu este ciitis,ci mu dokaazes po tom vsetkom este doverovat...a rozhodni sa potom sama...darmo ti budeme radit tu my dievcataa ale zit sniim musiis ty..ty ho poznaas a vies ci ti za to stojii...
tiež som niečo v tomto zmysle chcela napísať 
nina, nemaj vycitky 
. mne sa zda, ze mas jasno v tom co robis. a ze ta to trapi - to je samozrejme. drzim ti palce. ostan uprimna sama k sebe. a malinka ma polovicnych surodencov dobre vztahy medzi surodencam nerobi len "pokrvne" pribuzenstvo. drzte sa
Nina, určite si to svoje rozhodnutie zvažovala mnohokrát...za dlhých bezsenných nocí bez svojho manžela...povedz mi, kto je otec? ...kto iba mrkne na mimčo a povie: "aha, moje" a uteká preč za egoistickým naplňaním svojich potrieb? No já nevím, ale - či si nebudeš vyčítať, že dcéra vyrastá bez otca? Ťažká otázka. Veď my baby si vyčítame všetko...A keď ostanete spolu, bude vyrastať s otcom? naozaj? no neviem, ako bude, ale môže byť aj lepšie...
drž sa
No a ja ako tradične namietnem proti tým nevlastným. Nevlastní súrodenci sú takí, ktorí nemajú s tvojou dcérkou žiadnu spoločnú genetickú výbavu. Tí, čo majú spoločnú tú polovičku (buď rovnakého otca alebo rovnakú matku) sú maximálne ak poloviční. Ale u nás sú to jednoducho súrodenci!
Lenze v mojom srdci a v hlave je totalny chaos. Ale to je asi normalne. Ariesa, vobec nemam v tom jasno. Nemam tusenia, co robit. Na jednej strane chcem urobit vsetko pre svoju dcerku, ale zase na druhej strane si hovorim, ze ked to urobil raz, urobi to aj znova a vtedy bude uz mala vnimat ovela viac a bude aj viac trpiet rozvodom. Najhorsie je na tom to, ze po tom vsetkom zlom, co mi urobil, ho stale lubim. Alebo je to len zvyk??? Je mi pri nom proste dobre, smejeme sa, rozumieme si, vie ma samozrejme aj riadne vytocit, ale to k tomu patri. Nepresiel den za tych 8 mesiacov, aby som nad tym nerozmyslala. A zatial som k nicomu nedospela. Ubija ma to, velmi by som chcela, aby sa to uz vyriesilo, ale neviem ako.
ninka urob jednoduchuu vec..zober cistyy haarok papiera rozdel ho ciarou napoly a napiis ZA a PROTI...a piis vsetko co ta napadne co ti hlava srdce buduu diktovat..vsetky klady a zaapory a popravde..a potom uvidiis na ktoruu stranu sa vaahy priklonia....
nina,
som sama 2 roky. mala som trosku inu situaciu, pretoze som sa nerozhodovala ja, rozhodol sa len partner. smejeme sa aj teraz po dvoch rokoch. ked sa da, stretavame sa i s rodinou z ocinovej strany. risko je stale NASE dieta. i ked hlavne slovo mam ja, no to vychadza z tejto situacie - byva so mnou. pre mna to bol tazky rozchod prave kvoli tomu, ze sa partner ku mne vzdy spraval pekne. stale bol zabavny a skvely k synovi - trhalo mi to srdce. ulahcene som to mala len tym - ze sa rozhodol on. ja by som rozchod nebola dopustila. s ohladom na dieta, no i s ohladom na moju jesitnost ci pychu ci lasku? teraz takzko povedat, co z toho bolo v tej vypatej situacii pre mna najdolezitejsie. proste skratove konanie.
porozmyslaj ci ta jesitnost neuraduje teraz u byvaleho. pretoze treba zistit, ci bojuje o teba, ci o svoje ego.
drzim palce. mozes sa pomylit, no pokial na svoju chybu zareagujes spravne, nie je mozne ti NIC vycitat. verim ti
On nema problem mi nieco o nej aj povedat. Naposledy to bolo, ze s nou je z vypocitavosti, ze vie, ze sa o neho postara a ze ja by som od neho odisla, keby sa mu nieco stalo. To su dristy. Ona mu sice trci zo zadku, ale ked mam byt uprimna, nechapem, o co jej ide. Je medzi nimi 18 rocny rozdiel, za chvilu bude druhy krat rozvedeny, 2 deti s jednou zenou, 1 dieta s dalsou. Nechapem, ze jej rodicia su v pohode. Boli totizto niekde cela rodinka na vylete, takze asi o nom uz co to vedia. To su veci, ktore by som nemala riesit, ale stale nad tym rozmyslam, lebo mi to nejde do hlavy.
Ninna1983 Veľmi mi je ťa ľúto že takého chlapa dokážeš ešte milovať veď on si ťa vôbec nezaslúži ja som tiež rozvedená žijem už 9 rokov z priateľom mladším odo mňa máme sa zatiaľ radi keď je mladší mohol by si nájsť časom relatívne aj mladšiu ani jedna sme si není istá čo chlap spraví ale keby mi ešte rozprával čo tebe že má frajerku a je s ňou iba z vypočítavosti že sa o neho postará tak myslím že veci by z tretieho poschodia nestačil chytať mysli na seba a dieťatko neponižuj sa určite na Teba niekde čaká aj dobrí chlap čo si Ťa bude vážiť a malému bude dobrí otec toto ako si zariadiš život je v tvojich rukách určite by som si hlavu nad nim nezaťažovala držím palce.
Ten chlap spravil taaaku chybu. Necudujem sa mu ze sa chce vratit. Podla toho co pises si super zena. Velmi obdivujem ze sa k nemu pekne spravas po tom co ti spravil a na rozdiel od neho (lebo to podla mna teda nie je mile spravanie ze vas opustil pre inu zenu vymyslel si na to nejake "smiesne" dovody tvrdil ze si ta zobral len preto ze si bola tehotna 
) ze si sa nazaciatku snazila jeho chybu napravit 
- to by som ja asi nedokazala. Neporadim ti lebo v tvojej situacii neviem ani sama co by som spravila len som ti chcela napisat ze si silna baba mas moj obdiv a nechapem tvojho muza ze opustil taku chapavu manzelku a navyse matku jeho dcery. Ja uz fakt neviem co niektori chlapi chcu... A este sa chcem spytat co uz spravil aby svoju chybu napravil? Aby si mu odpustila? Rozisiel sa s "priatelkou"? Snazi sa ziskat spat tvoju doveru???
Mám kamarátku, ktorá sa rozviedla, keď mal ich malý tuším tri roky; ich hádky a výčitky a žiarlivostné scény nemali konca kraja; so synom sa stretával naďalej, finančne pomáhal tak štandartne.
Neskôr si našla priateľa, vzťah budovali niečo cez pol roka, keď otehotnela druhýkrát, ale počas tehotenstva sa začali objavovať "nové skutočnosti" (zamlčané dlhy a iné) a kočka (odvaha jej teda nechýba) - rozhodla sa vychovávať dieťatko radšej sama. Pointa: s bývalým manželom, ktorý odjakživa vyhlasoval, že chce jedno dieťa, našli na návštevách malého spoločnú reč a zdá sa, že aj cestu. Veľa vecí z minulosti si vydiskutovali, prišli na to, kde sa vtedy potkýnali, čo bol kameň úrazu; dnes sú starší a múdrejší a zdá sa, že to bude mať spoločný koniec v novopostavenom domčeku (dieťatko sa narodí, čo nevidieť a zarytý fanúšik jedináčikov sa nevie dočkať ).
Ak sa k sebe vrátite, tak až vtedy, keď budete mať jasno v tom, kde to zlyhalo a budete OBAJA odhodlaní popracovať na vzájomnej úcte a vylepšiť/vyriešiť to, čo nefungovalo ; ako tu napísal ujo konštelátor: keď nebudete bojovať, ale budete vedieť vykročiť SPOLU.
nina, záleží aj na tom čo k nemu cítiš, či si schopná mu naozaj odpustiť. Ak ho stále ľúbiš a vedela by si s ním žiť tak si to dobre rozmysli 
...nie, ja by som sa nevratila, zostala by som u matky..je fakt ja som tvrdsia,ale neverim ,ze to bude dobre, frajerka prisla na to ze nema nic a este bude platit alimenty,
nina budes to mat s nim tazke ,on hlada ,kde sa prizivy,moj nazor,nikomu ho
nevnucujem....
a kde by ste byvali?
MATAM, dakujem, ale vobec sa necitim ako silna baba, najradsej by som revala, ale kvoli malej sa drzim. Je fakt, ze som mu tolerovala dost veci a to bola asi chyba, lebo zistil, ze som makka a ze si moze robit co chce.
Dalsia vec je ta, ze vlastne ani nic nespravil, aby som mu odpustila, lebo on to nevidi ako svoje zlyhanie, ale skor tak, ze on si chudatko musel najst frajerku, ked som sa mu nevenovala ja. Uz asi 2 krat povedal, ze chce, aby sme sa vratili, ale mam pocit, ze to bolo len tak naoko, ze to nemyslel vazne, pretoze ten prvy raz som mu povedala, ze dobre, ale musi vymenit matrace a periny, lebo ja si tam, kde si vodil frajerku nelahnem. Vobec sa nezamysla nad tym, ze ja by som mala kazdy den na mysli, co robil s tou frajerkou. On riesi len to, co sa tyka jeho, ci sa budem ja k nemu pekne spravat, ale to, ze ja sa mam ukazovat po jeho boku v meste, kde sa ukazoval s nou, to ho nenapadlo, ze sa vratime do bytu, kde si vodil ju atd. Nevyznam sa v nom a tak by som bola rada, keby sa to doriesilo. Chyba mi, aj ked tusim, ze by to asi nedopadlo dobre, keby sme sa vratili. NEVIEM....
Chces poznat nazor inych. Moj nazor je , ze byvaly je hrozny egoista. Az taky, ze mu nevadi sa priznat k vyuzivaniu tej frajerky. A co bude potom, ked sa mu znepaci doma opat?
Co sa tyka dcerky, tak si nic nevycitaj. Nemyslim, ze spolocny zivot s otcom by jej prospel.On je sebec.
Presne ako si pisala, ze ked sa to stane 2.x bude to pre nu este horsie.
Posielam vela sil a pozitivnej energie
....mna si on vlastne ani nikdy nechcel brat, len kvoli tomu ze som bola tehotna a bla bla bla.
...Od zaciatku som sa snazila, aby sme sa k sebe vratili, ale kedze bol zaslepeny novou zenskou, tak nechcel o tom ani pocut.
...marci tohto roku dal na rozvod..
Som si dovolila ti to takto pekne skopirovat, aby si este krajsie videla. Uz ani nepremyslaj, ci si spravila dobre alebo zle, lebo si spravila to najlepsie, co si pre seba a malu mohla. A to z jedneho titulu: ... mozno sa zalubis, vydas a budete mat spolu dieta a stastnu velku rodinu. 
Ahojte,
som zvedava na vase nazory, preto strucne opisem situaciu, v ktorej sa nachadzam. Mam 13 mesacnu dcerku a od jej polroka nebyvame s jej otcom ale u mojej mamy. Nasiel si frajerku, pretoze podla jeho slov som ho nelubila. Ked som si ho brala, bol raz rozvedeny a z prveho manzelstva mal 2 synov, nemal ziadne majetky atd. Moja mama skoro osedivela, ked som jej povedala pravdu, ktoru som pred nou dost dlho tajila, pretoze som tusila, ako bude reagovat. Takze brala som si ho jedine z lasky. Ale ked si nasiel tu frajerku, tak rozpraval tak ako mu pasovalo, ja som bola samozrejme ta najhorsia, mna si on vlastne ani nikdy nechcel brat, len kvoli tomu ze som bola tehotna a bla bla bla.
Hlavny problem bol asi v tom, ze po narodeni dcerky uz nebol stredobodom pozornosti a preto to hladal inde. Aj sex, kedze som bola vycerpana a ubolena. Ale o tom som nechcela. Zijeme oddelene 8 mesiacov. Od zaciatku som sa snazila, aby sme sa k sebe vratili, ale kedze bol zaslepeny novou zenskou, tak nechcel o tom ani pocut. Presli sme roznymi stadiami, ale cely cas co sme od seba sa k sebe spravame velmi pekne. V marci tohto roku dal na rozvod a keby nas niekto videl spolu, tak by neveril tomu, ze sa ideme rozvadzat. Vcera prisiel s tym, ze chce aby sme sa vratili. POvedala som mu na to, ze uz je neskoro, ze sme to mali riesit uz davno, nie ked je s frajerkou uz 9 mesiacov atd.
Urobila som spravne? Nebudem si raz vycitat, ze dcera vyrasta bez otca? Alebo v domacnosti s cudzim muzom? Ze nebude mat vlastneho surodenca? Len nevlastnych surodencov z muzovho prveho manzelstva a ak niekoho stretnem, mozno sa zalubim, vydam a budeme mat spolu dieta, zase to bude len nevlastny surodenec??? Nemam na to zabudnut a vratit sa k nemu s dcerkou?