Co s chlapom?

Povedala by som mu o tom,ze jeho cumenie ma trapi, ale to si urcite uz urobila. alebo ci to nie je aj pre neho "rozptylenie " ako pre teba internet na materskej. A ak by si ho poprosila o pomoc pri ukladani maleho tak by to urobil? alebo je zvyknuty ze ty to zvladnes aj sama? Nasi doma tiez stracaju pojem o case ak do niecoho cumia ale ak ich poprosim ze nieco treba urobit, alebo ak nestiham, tak bez problemov idu a spravia. Sami naozaj urobia toho malo aj keby spinave riady von z drezu padali a este sa ma aj opyta ze ci ich netreba umyt. Uz som si na to zvykla a ak nieco chcem tak si musim otvorit usta. A vidis? Teraz som si uvedomila, ze znova ja ako zena som musela ustupit pred muzskym pohlavim ak chcem mat doma klud. Jednoducho som si na to zvykla.

Aj to s tymi aktivitami mimo domu. Ja to vidim na rozhovor. Ved aj ja som sa snazila byt vo vsetkom skvela ale vydrzalo to len chvilu. A ked som o tom povedala muzovi tak sa nechapavo na mna pozrel ze sama som zo seba urobila otroka a on myslel ze ma to bavi. A ze ak nieco potrebujem tak staci povedat. A naozaj. Malokedy muz sa ma spyta ci nieco nepotrebujem. Ale ak ho o nieco poziadam tak bez frflania mi pomoze. Je jednoducho taky. A na to som si uz zvykla. Ale asi sa opakujem. Povedz mu ze ho potrebujes doma a pri sebe A to byciklovanie by neslo robit rodinne, ze vsetci mobilni?

mame doma asi podobným chlapov.... viem, že je to trocha detinské, ale ked mu poviem niečo raz dvakrát normálne, tretíkrát na neho tak zvresknem, že sa zľakne apovie: nemôžeš mi to povedať normálne?
- ja som ti to povedala normálne už dvakrát
-hej , ked som nepočul

viem, aké je ťažké porozrprávať sa s "takým tipom chlapa", ale... všetko sa dá... ked ho 5krát za sebo požiadam, aby sa mi venoval, nech nechá telku PC tak, tak to zaberie...

A ked o par rokov deti vyrastu, a on sa zase bude chciet so mnou kamaratit, akoby sa nic nestalo, ako najdem potom silu nezabit ho?
Andie, skutočne chceš pár rokov čakať na zmenu? Aké "kamarátiť sa"? A teraz spolu nežijete? Práve teraz to treba riešiť KOMUNIKÁCIOU. Normálne ho požiadaj, čo by si chcela, aby to spravil. Teraz, keď sú deti malé, nemôže byť predsa vákuum. AKO DLHO by si chcela čakať a na ČO, kým sa neodcudzíte? Ste manželia a obaja ste sa dobrovoľne rozhodli mať deti a starať sa o ne, samozrejme aj o domácnosť. Starí rodičia nemajú čo suplovať starostlivosť o deti, kým lenivý /ľahostajný/ otec sedí na počítači, na telke alebo s kamarátmi neviem kde. Pomôže len rozprávať sa, dokolečka dokola. Držím palce.

Andie,máš veľa možností čo urobiť so svojim životom a nie je pravda,že si počkáš pár rokov a dočkáš sa relatívnej slobody.Deti ťa budú potrebovať stále a čím budú staršie viac ako teraz.deti sa nedajú odložiť do police,ako pokazený budík,pekne to takto manželovi povedz.Rozhodli ste sa spolu žiť,založiť si rodinu,tak to musíte spolu aj dokázať.To sa nedá,keď sa snaží len jeden a ten druhý je pasívny.Asi by som si pohovorila aj s rodičmi,oni určite v dobrej vôli pomáhajú s vnúčatami,ale tým vlastne pomáhajú tvojmu manželovi v lajdáctve.
Musíš byť trpezlivá a dohodnúť sa s ním,kedy bude mať voľno sám pre seba,kedy budeš mať čas ty sama pre seba,všetko opakovať ako verklík,keď to inak nejde.
Ja mám manžela,ktorý robí a pomáha mi so všetkým,nemusím mu ani nič kázať a sám vidí,že treba vysávať,spratať riad,umyť kúpelku,okná.Keby to ale sám od seba nerobil,určite by som sa na neho tiež nedívala ako sedí na gauči,alebo pred počítačom a ja s upoteným chrbátom sama nestíham.
Držím palce

Fidorkin komentár je úplné výstižný treba ho naozaj nejakým vhodným spôsobom dostať k rozhovoru. Veď si predstav ako by to vypadalo keby sa rozhodneš aj ty mať obdobie vzdoru. Toto sa proste nerobí. Skús kdesi raz za čas sama vypadnúť a popros rodičov , aby sa nestarali o malých. Ináč musí to byť pre teba náročné -veľmi ti držím palce. A nemysli , že keď deti odrastú bude znovu tvoj kamarát , vzťah sa proste buduje celý život krok za krokom a takáto situácia často vedie ku koncu. Preto naozaj zachraňuj a drž sa.

Ja si myslím, že takýto chlapi sa nemenia...mala som takého za manžela a aj preto som sa s Ním rozviedla a teraz mám chlapa s ktorým robíme všetko spoločne, staráme sa o deti, keď treba pomôže v domácnosti atď...ale je pravda, že väčšinou mu musím povedať čo a ako má urobiť, ale to mi nevadí...niekedy zasa urobí niečo sám od seba a prekvapí ma tým, som spokojná...

Ahoj Andie, vyzera to tak, ze ho rodina "nebavi". Mozno sa pri tebe citi ako pri mame ktora mu rozkazuje a on sa tomu prieci tak, ze akoze nepucuje. Mali by ste spolu vymysliet aktivity spolocne s detmi take aby vas bavili ay ste to nevnimali len ako povinnost, lebo potom vsetko ty tahas a on je aj tak znechuteny. Mozno ma pocit, ze je odstaveny nabok a ze ty aj tak vsetko stihas sama lepsie a on sa nevie zaradit - ano toto som teraz vystihla - nevie sa zaradit. nevie co ma robit, ale ked mu to ty rozkazes, tak nechce robit radsej vobec nic. Ja na tvojom mieste by som sa snazila robit toho doma menej nez doteraz a s nim si rozdelila nejake domace poviinosti, plus napr uspavanie deti. Tak, aby mal aj cas si po praci oddychnut, ale aby sa zucastnoval na chode rodiny.

No som ja normálna? Čítala som, že čo s CHLPOM? A v mysli mi prebehlo: "Šak vytrhnúť!" Prečo tie okuliare nenosím???

Takéto veci som s manželom ale aj s mojimi deťmi (približne rovnaká úroveň ) riešila úplne jednoducho. Chceš, aby som pre teba mala viac času a mohla sa ti venovať? Chceš aby som bola spokojná a pokoná mama .. manželka .. milenka ... (vyber si podľa situácie)???
Vymenovala som všetky domáce práce, ktorá ma ešte čakajú a dotyčný človek sediaci si vybral, ktorú chce robiť a tú aj urobil.
Riešila som to samozrejme nie hnevom a krikom, ale so šarmantným úsmevom a láskavým slovom.