Sandi,neviem,či ti poradím,na to ja nie som kompetentná,sú tu kočky,ktoré sú múdrejšie a skúsenejšie,ale podľa toho,čo píšeš sa Tvoj manžel pravdepodobne zamiloval.A nevie,čo ďalej.To si myslím,ale nie som si istá.Ale čo by som ja robila na Tvojom mieste ani len netuším.Máš to ťažké,deti,nemáš kam ísť,neviem,naozaj,čo by som robila.V každom prípade si skús Ty sama urobiť radosť každý deň nejakou maličkosťou,ja neviem,choď na prechádzku,kúp si niečo,čo ti utrobí radosť,naplň si vaňu a relaxuj,proste teš sa z blbostí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
byt uprimna k sebe samej je certovsky tazke.Ale nieco urcite vymyslim.Zatial dik za vase prispevky
Zdravim vsetky *nanic*maminy,az teraz som nabrala odvahu zdoverit sa s mojim problemom(asi nicim vynimocny) .S manzelom sme spolu dobrych desat rokov,mame 3 nadherne,zdrave deti,teda mohli by sme viest pekny zivot,keby manzel nebol chronicky suknickar.Ak ma prave nepodvadza aspon na to mysli.Podvedie ma minimalne raz-dva krat do roka.Samozrejme nezavesi mi to na nos a zatlka a zatlka...No este horsie ako jeho neverz,znasam jeho spravanie ku mne.Vzdy bol viac-menej autoritativny,naladovy dost sebavedomy co sa tyka aj jeho zovnajsku,hoci nepatri k tim najatraktivnejsim.Aby som bola spravodliva je aj starostlivy otec a manzel,vlastne posledny mesiac uz ani to velmi nie.
Nase manzelstvo bolo tak trochu na taliansky sposob,zahrmelo,zaprsalo a zasa bolo fajn.Niekedy ma zamrzelo akym argumentamy sa ma snazil ponizit pri hadkach,neskor sa takto zacal vyjadrovat bezne(v zmysle ze som hlupana lebo nemam vysoku skolu ako on,ze nemam ziadnych priatelov-byvam v zahranici a naozaj je pre mna tazke sa s niekym spriatelit,kedze som nonstop sama na deti a kazdu moju potencialnu priatelku nepriamo vystval z mojho zivota,momentalne som na MD,takze dalsi dovod preco sa citi panom situacie-napr.ak mu volam preco este o pol noci nie je doma,zakvici do telefonu,ze ma nejake ksefty a nezabudne dodat ci ja som ta kto je schopny financne zabezpecovat rodinu.Proste v poslednej dobe si neda ujst ziadnu prilezitost aby ma nejakym sposobom nezhodil-hlavne ak su na blizku jeho priatelia.
Stvalo ma to,ale nikdy som si to nebrala prilis k srdcu,jednak je aj impulzivny a ani ja som si nebrala servitku pred usta ak som mu mala co povedat.Lenze posledne tyzdne je doma hrozna atmosfera.Viem ze je frustrovany kvoly problemom v praci atd atd,ale ja mam tiez svoje problemy,zato si z neho nerobim svoj terc ako on zo mna.Vyse mesiaca je naozaj odporny!!!Nic mu nie je dobre,nicim sa mu nezavdacim.Uz mi aj praskli nervy a dobre som nanho naziapala,ze mam dost jeho psychic.teroru,ze uz sa musim normalne nutit usmievat na deti,to vyuzil ako dalsi dovod k vysedavaniu bohviekde a bohvie s kym,predsa sa neda nervovat nejakou hysterkou,tak radsej ide von.Ale aj akykolvek priatelsky dialog je s nim vyluceny,nema chut sa so mnou nieco debatovat,mam sa nad sebou radsej zamysliet a hlavne ho neotravovat!Niekedy mam aj chut sa jednoducho zbalit a nechat ho par dni sameho sa starat o deti a domacnost a nech caka on,kedy sa mi uraci ukazat sa doma,nech uvidime kolko penazi zarobi ked bude musiet sediet pri detoch,ale zasa mi je luto nechat deti s nim,lebo ako som napisala sprava sa odporne,alebo este horsie,ktovie ci by to nevyuzil nejakym sposobom proti mne,lebo ak sa chytime,okamzite vezme mobil a doslova sa ide zalovat niektoremu zo svojich tkz priatelov aka som otrasna a on je najvacsi chudak a dobrak pod slnkom ze s niekym ako ja vobec dokaze existovat.(a to ma prosim pekne 43 rokov)Samozrejme jeho kamosi(myslym podla jeho spokojnej reakcie)mu daju za pravdu-nie nadarmo su sami rozvedeni,alebo jednou nohou v rozvodovom konani.
Napriek jeho chybam,nevrelo to u nas ako teraz.Mali sme sa radi a dokazali sme sa porozpravat a hladat kompromis,nejako-hocijako.Ja tiez nie som perfektna a ratalo sa mi ze pomaha v domacnosti.Dobre,pomoze aj teraz(ale ten vyraz na jeho tvari)
Dodam,viem ze si s niekym vymiena sms,(priznam sa z pomsty,som ju upozornila ze je zenaty a ma deti,zvycajne to zvykne zamlcat)Ale ona mu veselo pise dalej,takze ju dobre spracoval alebo nema chrbtovu kost.Ako daleko su neviem,od neho sa nic nedozviem-lebo to je jeho zivot a jej som sa spytala len raz a zahovarala,viac sa s nou kontaktovat nemienim,je totiz pod moju uroven.Par dni po nasom mini telefonate mu poslala sms v zneni,ze by chcela naposledy este pocut jeho hlas a nech jej zavola vtedy a vtedy.Ale byval po veceroch doma,teda som mala pocit ze to nebolo nic vazne ked s nou netravi cas a radsej sedi doma.Ale na druhej strane,jej cislo ma stale v mobile a dokonca jej pred vcerom volal(ako som si vsimla v jeho mobile,doveruj ale preveruj,no co uz:)Neviem sa s toho vysomarit,asi mu dala kopacky a on po nej snori-ale na to je prilis don ho buchnuta.
No co budem robit,poradi mi niekto?? Najradsej by som so vsetkym sekla a je mi fuk ze by deti vyrastali bez kazdodenneho kontaktu so svojim oteckom,ved co sa mozu od neho naucit ako co najlepsie klamat a ponizovat?Ach,len bohuzial nemam kam s detmi.Po otcovej smrti mama vymenila svoj byt za mensi,tam by sme sa nezmestili ani pri neviem akej dobrej voly.A manzel to dobre vie,a aj to nalezite proti mne vyuziva.Pockat kym maly povyrastie a najst si hocijaku pracu,asi len takto.Len ci sa dovtedy nezblaznim.