ten pocit nedocenenia, tiež ho občas mám /a nielen od drahého, ale aj od detí. Darčeky a prekvapenia nečakám, ale je pekné počuť sem tam ďakujem, občas aj prepáč, pohladenie, objatie, som rád že ťa mám /sme radi že ťa máme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už sa stalo mojím pravidlom, že sa v poslednej dobe sťažujem na polovičku. Možno si budete myslieť, že chyba je vo mne, pripúšťam aj ja mám nejakú tú zásluhu na tom. Ale pekne po poriadku.Tento príspevok píšem hlavne preto, aby som sa vyrozprávala z toho čo ma dusí a môj mangel to nevie pochopiť.
. Je to smutné keď manžel od vás čaká full servis a pritom vám nepovie ani ďakujem že ťa mám či ľúbim ťa.
Za svojho manžela som sa vydala pred takmer štyrmi rokmi. Všetko bolo OK, no len z jeho strany. Počas môjho krátkeho pôsobenia v úlohe manželky, maminy, nevesty, kuchárky, upratovačky a žehličky som od mojej polovičky ani raz nedostala kvet, čokoládu, či hlúpe pozvanie na večeru alebo do kina ako poďakovanie za to, že som, že sa starám, kupujem. Skôr naopak bral to ako samozrejmosť a keď som mierne naznačila, že sa blíži deň zaľúbených či mám sviatok tak nebol schopný mi podať ani ruku. Až vtedy keď som mu vtieravo povedala, čo má robiť. A pozvanie na večeru berie ako zbytočné vyhodené peniaze. Horší ako strýko držgroš. No a na Valentína sme stretli jeho "exmilenku" kde viedli rozhovor oni dvaja a ja som tam len stála. No a keď som ho podpichla s tým, že som si myslela, že som si myslela že jeho vkus je lepší tak sa ešte urazil. Dokonca plánuje návštevu k nim teda aj k jej manželovi. Volá ma síce tam no môj žalúdok by to asi nezniesol. Ešte ma obviňuje zo žiarlivosti. Čo on nie je. Bohužiaľ nie každý vieme ovládať svoje city. Na tú návštevu som mu nezakázala ísť, vlastne som len povedala, že je dospelý a musí sám vedieť čo je správne. Popravde neviem čo robím zle teda okrem tej mojej žiarlivosti. Len by som chcela trošku nehy, uznania, nejaké to milé prekvapenie ale vraj som materialistka.