Hľadám riešenie, ako ďalej..., Ona a on, Diskusie

je to zlé čo sa ti stalo, ale život ide dalej a ty to budeš musieť riešiť. Bud si všetko vydiskutujete a odpustite a pôjdete dalej alebo?
Ja osobne nič také ako konfrontáciu nebrala, za prvé môžeš sa dozvedieť veci, ktoré vôbec nechceš vedieť alebo nakoniec ešte bude vina na tebe, lebo si ich zoznamila, neviem ja len nahlas rozmýšľam.
Máš ponaučenie, mala si si všimať to čo sa deje, lenže v živote je veľa veci, ktoré nám dôjdu až neskôr.
Ja by som si to vytmavila s kolegyňou - hlavne v tom, ako mohla byť taká neuprimná.
Nuž držím palce, idú Vianoce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ano, máš pravdu v tom, že som si mala všimnúť čo sa deje. Žial, v zhone pracovných povinností, neustále riešenie okolo domu,úradov, dcérky, škola, úlohy....mali sme obaja toho naloženého vyše hlavy..a ja hlupaňa v dobrej vôli, že pomáham kamarátke, posunula som ju k nemu ako na tácke.
Uvedomujem si, že by som mala s ňou rozprávať....nedokážem to. Neviem, snáď časom...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja som to nemyslela ako výčitku, lebo vieme že také veci vedia všetci okrem teba, tak to býva.
Ja by som sa s ňou nechcela porozprávať, ja by som jej len povedala čo si o nej myslím, lenže ty si viac nad vecou, aj ked si myslím že raz tiež vyskočiš a samu ťa to prekvapí. Ono sa to neda zmiesť len tak zo stola.
Drž sa

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Verím, že to neskutočne bolí. Debata s kamoskou mozno kus povoli pnutie v tvojej hlave, ale co dalej to chce cas. Bohuzial to zavisi na predstave o buducom zivote, prave dvoch ludi, ktorí tí najviac ublížili. Na lásku sa ukecat neda, mozno pomoze cas a vytriezvenie tvojho manzela, mozno nie. Skus sa opytat na radu nasich odbornikov v psychologickej poradni, najdes hore v riadovom menu. Drzim palce, aby si to zvladla.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Bolestivá skúsenosť a určite by najlepšie vedel poradiť odborník na vzťahy...psychológ, manželská poradňa...
Ak by som chcela konfrontáciu, určite by som ju nebrala v štýle dvaja na jedného - útok, bolesť obrana ...všetko v dvojnásobnej sile.
V prvom rade si asi Ty musíš ujasniť čo vlastne chceš...zostať, odísť, pretrhať "priateľstvo" s kolegyňou, začať odznova...alebo vyčistiť vzťahy a zachrániť čo sa dá /ak sa vôbec niečo dá/. Ale nerieš veci s horúcou hlavou. Vypočuj si stanovisko manžela, možno je to úlet z jeho strany, možno sa niečo vo Vašom vzťahu odohrávalo dlhšie, čo si ignorovala...ale až vo chvíli, keď sa nato budeš cítiť pripravená. Najskôr by som sa zrejme obrátila na skúseného psychológa alebo manželskú poradňu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ozaj nepríjemná situácia,aj keď sa to urovná,ťažko už budeš niektorému z nich veriť,vždy budú pochybnosti...ale aj tak by som dala mužovi pocítiť o koho by prišiel a možno si to už uvedomil ....rada odborníkov však bude lepšia, veľmi držím palce

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Je to určite veľmi nepríjemná situácia a viem si predstaviť čo teraz cítiš.
Ako ďalej je veľmi ťažké radiť. Dôležité je aký postoj má k tejto situácii tvoj partner, či stojí o teba a vašu rodinku alebo sa priznal preto, že chce zo vzťahu vycúvať.
Pokiaľ chce byť s tebou a o kolegyni hovorí v minulom čase, píšeš , že boli zamilovaní / to je minulý čas/
Ak chce teba a očakáva , že mu to čo sa stalo odpustíš a dokážeš s ním byť naďalej - tak máš dve možnosti , buď to dokážeš a kvôli fungovaniu vášho vzťahu / a duševného zdravia/ hodiť za hlavu to čo sa stalo, nepripomínať a snažiť sa nad to povzniesť. Je to veľmi ťažké a asi málo z nás to dokáže, ale určite sa to dá. Alebo to nedokážeš predýchať a vzťah ukončíš.
Pokiaľ by nastala alternatíva, že tvoj partner už o váš vzťah nestojí a chce byť s kolegyňou, tak ti nepomôže plakať, vnucovať sa, presviedčať ho, to by si sa len zhodila , lásku si nevynútiš ani nevyplačeš. Buď partner o vzťah stojí alebo nie. A ty sa utrápiš. Je veľmi ťažké akceptovať takúto skutočnosť a zmieriť sa s ňou. Ale aj to sa dá, aj keď to niekedy trvá veľmi dlho. Ak je treba , tak pomôže aj poradiť sa s odborníkom, aby si neprepadla depresiám. Potrebuješ fungovať už kvôli dcérke , ale aj sama kvôli sebe...

veľmi ti držím palce

Konfrontácii by som sa určite vyhla. Volila by som rozhovor s partnerom medzi štyrmi očami a taktiež medzi štyrmi očami rozhovor s kolegyňou a snažiť sa ovládnuť... čo je asi moc ťažké.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Počas troch mesiacov, keď som nevedela čo sa vlastne deje, iba to, že niekoho má, to bolo so mnou dosť zlé. Keď som sa dozvedela pravdu, všetko zo mňa opadlo...všetko, čo som mala vo svojom vnútri. Zostala som úplne otupená. Podla vyjadrení ich oboch, je medzi nimi koniec. Ten moj si uvedomil, čo vlastne ja pre neho znamenám a dávam mu to, čo u žiadnej inej nenájde. Momentálne fungujeme spolu, viac-menej na kamarátskej báze, bez hádok, bez kriku, vyslovene kôli pokoju v rodine, kôli malej...môj mozog akokeby prestal fungovať.
Dotyčná sedí so mnou v jednej kancelárii, vlastne hneď vedľa mňa. Pri mojej emočnej povahe sa sama sebe divím, že som jej ešte neskočila do "vlasov". Samozrejme, že to neurobím, mám svoju hrdosť. Rozprávať s ňou nebudem...nemohla by som jej už uveriť po tom všetkom ani slovo. Vlastne sa mi neuveriteľne hnusí.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Máš môj obrovský rešpekt
Ja by som asi ťažko dokázala s ňou sedieť v jednej kancelárii a ovládať sa, ale máš pravdu , máš svoju hrdosť a vlastne ty si v tejto situácii víťaz.
Partner stojí o teba a o vašu rodinku a výčitkami a stresom by sa všetko pokazilo. Pokiaľ o neho stojíš a myslím si,že áno - aj keď je to veľmi ťažké, treba zabudnúť na to čo sa stalo a nepripomínať, ani jemu ani sebe. Vážiť si spoločné okamihy, byť k sebe milí a nepovažovať nič za samozrejmé. Aj takéto situácie nás nútia dozrieť, stanoviť si priority a hlavne sa zamyslieť. Idú vianoce, prežite ich spolu v pohode a verím, že keď váš vzťah prežije tento reset , čaká vás ešte veľa krásnych spoločných chvíľ s vašou dcérkou. Moc ti to prajem
Vieš, to že máš svoju hrdosť , nerobíš scény a dokážeš odpustiť, to je to najúžasnejšie čo si mohla pre vás spraviť a tvoj partner to vidí a aj preto si vybral teba, že si skvelá žienka a on si to uvedomuje a nechce ťa stratiť.
S kolegyňou by som sa určite nebavila ani ja a keby sa dalo vymenila by som si kanceláriu s niekým iným, ale to asi nie je také jednoduché, však?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lenka, dakujem za podporu.
Čím viac času uplynulo od jeho priznania, tým viac si začínam uvedomovať niektoré veci. Veľmi ho milujem, hrozne som trpela počas tej doby keď bol na mňa zlý, nevrlý, a bolo mu jedno, že som bola citovo úlne na dne. Mala by som byť teraz vlastne pokojná, vysporiadaná. Ale...prenasledujú ma myšlienky, čo ak to urobí opäť. Evidentne mu niečo chýbalo, keď mal dôvod také niečo urobiť. Ukončil to pravdepodobne preto, že zistil, že mu dotyčná nevyhovuje...a bude hľadať dalej.
Neviem, či by som nemala radšej popremýšlať, ako to celé ukončiť.
Dôvera voči nemu z mojej strany je zničená a neviem, čo by sa malo stať, aby som ju opäť získala.
Čudujem sa sama sebe, kde nachádzam silu s ním komunikovať na tak slušnej úrovni. Ale to, že je moje vnútro úplne rozbité, nepochopí nikdy.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Skuste partnersku poradnu. Je v kazdom okresnom meste a zadarmo. Vydiskutujete si tam veci, vycisti sa vzduch a s pomocou odbornika budes nachadzat odpovede na tieto a ine otazky, co ta desia alebo trapia.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Chápem,že si veľmi trpela a áno, dôvera sa získava ťažko...
Sama som prešla podobným. Ja som situáciu nezvládla tak skvele ako ty .
V návale emócií som ho vyhodila a dala žiadosť o rozvod. A trpela. Milovala som ho a nevedela som si život bez neho predstaviť. Ale naspäť som to už nedokázala vziať, hrdosť mi nedovolila. Tak som sa trápila a zožierala roky, kým som bola schopná nadviazať iný yzťah. Neurob tú istú chybu, pokiaľ ho miluješ a on ťa uisťuje , že ťa ľúbi a stojí o teba, skús mu veriť a netráp sa . Moooooc ti držím palce, aby ste to spolu zvládli. A veľmi dôležitá je v partnerstve komunikácia , na to som však prišla až po rokoch . A vzájomná blízkosť, snažiť sa prejavovať si navzájom malé nežné pozornosti, vedieť sa spolu smiať ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja by som si položila otázku, čo je pre mňa dôležitejšie: rodina alebo kamoška, ktorej si pomohla a podrazila ťa? Myslím, že odpoveď poznáš. Viem si predstaviť ako to bolí, ale nakoniec ten tvoj "prišiel k rozumu" a uvedomil si čo pre neho ako rodina znamenáte. Nerieš už nič, nevŕtaj sa v tom, ja viem, že je to ťažké, že dôvera je veľmi naštrbená, že to bolí a všetky tieto veci okolo. Ale ono to prebolí, a som presvedčená, že ten s ktorým si si to vydiskutovala to už nezopakuje, nakoniec priznal sa sám a zrejme preto, že ho svedomie veľmi ťažilo.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj, viem, že dôvera je vo veľkom naštrbená a dlho asi ešte nebudeš dôverovať, ak vôbec niekedy. Ale ak mu chceš dať šancu, sprav to, vždy by si ľutovala, že si to neurobila. Okrem toho, ako vieš, že mu niečo vo vzťahu chýbalo a hľadal to inde? Niektorí chlapi sú skrátka takí, zakopnú, lebo je doma stereotyp, lebo mal príležitosť...Lebo. Ale väčšina z nich príde na to, že vlastne urobila zle a keď sa to celé prevalí, ľutujú a uvedomujú si, čo strácajú.Ja si myslím, že on prišiel na to, čo chce.Nechaj ho, nech bojuje o Teba a nech si Ťa získava pomaly naspäť. Kolegyňu by som ignorovala, je to obyčajná...ani to neviem nazvať. Áno, sú obaja vinní, ale jej si sa zdôverovala, jej sťažovala a že mala tú odvahu sa Ti pozerať do očí. Hm, musí byť strašná egoistka a bez chrbtovej kosti. Nechaj plynúť čas a určite by som navštívila tú manželskú poradňu ako Ti radia baby, nie je to žiadna hanba, keď sa nám pokazí telo, tiež sa chodíme liečiť, tak to je aj s dušou. Tá tvoja dostala riadnu ranu od dvoch, a podľa toho, čo čítam, výborne to zvládaš. Tak nech sa Ti to darí aj naďalej.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Juju73 - máš ho stále rada, miluješ ho, záleží ti na ňom? Ak áno, nie je čo riešiť, čo bolí, to prebolí a najlepším liekom je čas, ak ho stále ľúbiš, nevzdávaj sa ho, nerozmýšľaj nad rozchodom/rozvodom, užívaj si každú spoločnú chvíľu, je veľká šanca, že s ním budeš ešte šťastná.
Ako píš LenkaR. (a musím povedať, že veľmi pekne to napísala) - neurob chybu, akú urobila ona.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Obdivujem vás ženy za vaše reakcie. Ja si nie som istá, či by som vedela odpustiť neveru a myslím si, že nie ... ale to asi preto, že som sa v takej situácii neocitla...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Odpustit sa da ale zabudnut urcite nie na druhej strane kazdy z nas urobi v zivote chybu nedvoverovala by som mu az tak tazko je posudzovat preto by bolo dobre porozpravat sa co ho k tomu viedlo atd a potom sa rozhodnut a za tie roky co s nim zijem myslim si ze uz by som si ho vedela precitat ci to mysli uprimne alebo len ututlava a preco by som mala odist ja s dietatom? ked sa rozhodnem s nim skoncovat a mam dieta pojde on z domu nie ja a dieta. Preco by tym malo trpet aj dieta nech si to vyzere on samozrejme ine je keby bol tyran

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja som mu neveru neodpustila...a čím sme ďalej od toho čo sa stalo, tým to horšie zvládam. Bude mať v tom svoju "zásluhu" určite aj to, že dotyčnú mám každý deň na očiach, aj keď sa mi konečne podarilo presadiť ňa iné miesto, ale počujem ju stále...a neustále sa mi vybavujú všetky situácie, ktoré sme zažili keď chodila k nám ( ešte v dobe, keď som o ničom nevedela a boli sme veľké kamarátky)a bol aj on doma...
Keďže sa mi podarilo od nej odsadnúť, prestala som aspoň na chvíľku riešiť výpoveď...ale minimálne do doby,pokiaľ od neho neodídem. Ano, som rozhodnutá odísť od neho aj s malou. On už iný nebude a nedovolím mu už nikdy, aby mi znova urobil to isté.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahojcek do konfrontacie urcite nechod vydiskutuj si to z muzom ako chce fungovat teraz moze byt ze mal krizu stredného veku samozrejme ho to neospravedlnuje aj ked iba hadam lebo neviem kolko ma rokov ale na konfrontaciu nepristup aj s nou nemas o com keby ho ona odmietala on nema sancu. Mozno by to skusil inde no mozno nie maju v tom prsty obaja a to myslim ze vies aj sama pri konfrontaci sa moze stat ze aby ochranili seba budu obvinovat teba ja byt na tvojom mieste vydiskutujem si to z muzom co chce teraz robit ci mu to nieco dalo ci mal pocit ze ja mu nevyhovujem ci sa mu na mne nieco nepacilo alebo ci on je zo sebou nespokojny a tymto si chcel nieco dokazat ale evidentne ta ma rad ked nesiel ani na stretko a povedal ti to mozno si uvedomil co pre neho znamenas ty aj dcerka je tam toho mnoho ale nekonfrontuj sa jedine co jej na to povedz ze nepotrebujes omacky kamarat taky rad a nikdy na to nieje jeden ale dvaja alebo jej nepovedz nic. A druha vec je ze mozno tym ze mu vsetko vesala na nos sa on prebral boh vie. Drzim palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Úplne ti rozumiem. Ja som niečo podobné prežila a ešte prežívam. Skôr by som povedala trápim sa. Podobne ako ty aj my sme s manželom tvorili dokonalú rodinu až do doby, keď si na zahraničnej ceste začal s mladou kolegyňou. Trvalo to pol roka. Ja som trpela, ale nerobila scény a čakala, ako to dopadne. Najprv som bola bola na úplnom dne. Moja sestra ma nakopla. Začala som chodiť do fitka a začala som sa o seba viacej starať. Manžel sa nestačil čudovať a nakoniec sa vrátil k rodine. Odpustila som, ale nezabudla. Moje vnútro bolo veľmi ranené a ich veľká láska prepukla opäť. Manžel mi povedal. že sa rozvádzať nechce (ak chcem ja tak nech podám žiadosť o rozvod) a nech počkám pokiaľ ho to prejde. Mala som pocit, že sa zbláznim. No teraz viem, že mám len jeden život a trápiť sa kvôli človeku, ktorý dostal už jednu šancu a odpustila som mu, odtrpela som si niečo, čo spôsobil on. Neuvedomili si že je to druhá šanca, nechopíl sa jej. Teraz nastal čas na mobilizáciu vlastných síl. Nemám právo ti nejako radiť, ale pokiaľ ti zálež na rodine, tak tu druhú šancu mu daj. Každý máme právo na omyl. Bude to ťažké najmä pre teba, lebo už dôvera medzi Vami je naštrbená. Preto bude treba urobiť hrubú čiaru a už viac sa k tomu nevracať. Konfrontáciu by som nechcela. Čo si od toho sľubuješ? Zbytočne by si sa trápila, keby si sa dozvedel detaily. Držím palce tebe, sebe a nám všetkým starostlivým matkám a manželkám.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj,ja som si to prežila pred pár rokmi, aj som tu o tom písala.Manžel ma zažal podvádzať dva roky po svadbe,dala som mu druhú šancu a nakoniec sme sa po 18 rokoch rozviedli.Až tak dlho som sa snažila byť kôli deťom hluchá a slepá.Tie najlepšie roky mi ubehli,ani neviem ako.Darovala som ich niekomu,kto si to vôbec nevážil. Dala som mu druhú šancu ale zbytočne.Bolo to len naťahovanie času.Vtedy som si to nechcela pripustiť ale bohužial,je to tak.Neodvážim sa dať ti akúkoľvek radu,na to musíš prísť sama,čo urobiť.Ale ja po svojich skúsenostiach už na návraty a šťastné konce neverím.Nebol to len úlet na jednu noc, boli do seba zamilovaný,vymenil ťa za niekoho iného,to sa zabudnúť nedá.Už nech sa rozhodneš akokoľvek,budem ti držať palce.