Prepáč, byt máš od rodičov, tak prečo toľká veľkorysosť. jednoducho byt je tvoj a on ti prispieval 200 eur, a platby za byt - no a? veď tam býval, veď ma vyživovaciu povinnosť aj na dieťa aj na teba. Ja som odišla s holým zadkom, lebo by sme sa boli pozabíjali, ale nebolo to pre mňa dobre riešenie, ale myslela som, že všetko bude lepšie ako preživať peklo.
Spamätaj sa, ak Ti ublíži, zabezpeč sa a volaj policajtov, teraz je to už oveľa lepšie, alebo sa obrať na linku týranych, určite ti pomôžu, ale prosím nerieš byt, ktorý ani není jeho. To mi pripada, že on úplne myslí na rozchod a chce sa zabezpečiť.
Navštív nejakú poradňu, si nezamestnaná a tak ti určite aj na úrade poradia za kým ísť.
Držím palce a nedovoľ, aby dcérka toto musela prežívať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
drzim palceky,nech si najdes spravnu cestu..pocuvaj svoje srdce a instinkt
, bola by si hlúpa 
veď nakoniec ty by si skončila s "holým zadkom " raz ten byt dali tebe tvoji rodičia tak neviem prečo by si mu mala prepísať polovicu !!! A nakoniec to čo platil za byt platil aj sebe ved aj on tam býva ved nájomné je drahe / môj brat platí za garsonku t.j. mini kuchyna + 1 malá izba - 200 eur / a ty predsa NM poskytuješ aj servis / perieš , varíš atď. plná penzia nemyslím sex/ .Nedaj sa nech si zoberie svojích pár slivák 
a s tebou nech sa rozvedie , konečne ti skončí psychický teror. A nakoniec tebe ako nezamestnanej , ked sa rozvediete on je povinný prispievať na výživu , obráť sa o pomoc na právnu poradňu NM chodí tam taký šikovný pán právnik a on Ti zadarmo poradí ako máš postupovať . Pá nedaj sa postav sa proti útlaku a ak by sa Ťa dotkol kontaktuj lekára a políciu . Bojuj nezdávaj sa ved niesme v prvotnopospolnej spoločnosti máme svoje práva . Drž sa ja viem mne sa to hovorí pá pá drž sa nekaz si život s takým človekom Ťa nečaká nič dobré ono sa to zvykne rokmi stupňovať . Pá a drž sa myslím na Teba Adrianna
drzim ti palceky
.
Je mi ťažko, neviem čo mám robiť...možno viem, len sa bojím. S manželom už spolu nevychádzame, sme spolu 4roky, máme štvorročnú dcérku. MM pracuje a zarobí pomerne dosť, ja som nezamestnaná, ale v rámci úradu práce som na aktivačnej činnosti - chodím štyri hodiny denne do jednej firmy odkiaľ mám okolo 200eur, čo nie je veľa, ale aspoň niečo. Nemám maturitu a nájsť si prácu je problém, brala by som aj upratovačku, ale my sme v malom meste a tu si každý drží miesto zubami-nechtami. Žijeme v mojom byte, rodičia mi ho prepísali a oni odišli na dedinu a tu sa to celé začína... MM má problém s tým, že mu nepatrí polovica bytu, že keby sme sa rozviedli tak on zostane s "holým zadkom"- prepáčte za výraz. Stále sa mi vyhráža, že prestane platiť byt, že jeho rodičia do môjho bytu veľa investovali, zaplatili nám okná, nove podlahy, ale myslím si, že rodičia takto pomáhajú deťom, teda pokiaľ na to majú. Ja som do teraz vôbec nemyslela, že by ten byt bol problém, veď vlastne ani som nemyslela na rozvod, ale on s tým zrazu prišiel a stále sa mi vyhrážal a nadával a stále nadáva... Ja mu kľudne prepíšem tú jeho polovicu, nech si ju berie, ale po tom sa chcem rozviesť a toho sa bojím. MM mi dáva mesačne len 200eur, byt síce platí on, za čo som vďačná, ale už ďalej takto nechcem žiť. Každý cent mám vytknutý, strašne sa hádame, je veľmi sprostý a hnusne my nadáva, keby ste počuli tie nadávky na moju adresu. Na jednej strane je veľmi citlivý,ale na druhej strane je hrubý a vulgárny. Pred rokom mi operovali prsník - vďaka bohu bol to nezhubný nádor - a večer pred nástupom do nemocnice, sme sa pohádali, zobudila sa dcérka začala plakať a on išiel po ňu. Automaticky sa ťahala ku mne, veď sa o ňu starám len ja, on ako typický mačo príde domov z práce a vyloží nohy, to je celá jeho robota. Ja som si chcela dcérku vziať, ale on ma sotil na zem a držal ma pri zemi za krk a sprosto mi nadával dcérka hrozne plakala, veď sa na to celé dívala. Nakoniec sa mi ju podarilo od neho vziať a prisahala som si, že toto moje dieťa prežívať nebude. Ale prešiel rok a ja neviem čo mám urobiť, naozaj uvažujem nad rozvodom, ale ako to mám urobiť. Najprv by sme asi mali predať byt a rozdeliť sa na polovicu a ja dúfam, že by som z tej sumy mohla kúpiť aspoň garzónku, aby som mala kde s dcérkou bývať a potom tá práca ako uživiť malú, bojím sa, že by mi ju súd nezveril keď nie som zamestnaná. Ja viem, že sa všetko zvládnuť dá, ale teraz som v takej neistote, že potrebujem poradiť a hlavne povzbudiť. Prepáčte, že som sa tak rozpísala, ale už som to potrebovala dostať von...