Môj manžel je presne taký istý. Chceme stavať dom a ja sa snažím šetriť. No on stale potrebuje niečo "nevyhnutné" - satelit, počítač, kopec výdavkov na hobby... - mimochodom, všetko, čo je na úkor nášho spoločného voľného času
Ale nerobí mu problém ani kúpiť drahé potraviny (zmrzliny, čokolády...)
A keď sme mali kúpiť autosedačku pre dcérku, tak chcel kúpiť z bazáru. Nakoniec som sama kúpila novú, veď sme dostali príspevok pri narodení dieťaťa. Sú veci, ktoré aj ona potrebuje. A aj ja! Tak prečo sa cítim tak blbo, keď si kúpim nové topánky?
Ja viem, že on je živiteľ rodiny, ťažko pracuje, tak si chce aj dopriať, ale...
O dva týždne máme výročie svadby, tak som zvedavá, či nezabudne.
Potom napíšem, či som spokojná...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Naše manželstvo je podľa iných v poriadku,manžel pracuje,dobre zarába,je šikovný,veľa sa obetuje pre rodinu.No mne akosi niečo chýba.Realita je asi takáto:Manžel všetky peniažky čo zarobí dá mne,nechá si len na cigarety a na jedlo,keďže robí šoféra na kamióne.Ja poplatím šeky,máme až dve hypotéky,malé bábätko,takže žijeme z výplaty do výplaty.Aj keď niake peniažky zvýšia,radšej kúpim niečo malému ako sebe.A manžel?Jedna pôžička nám skončí a on už zase kupuje niečo nové:raz ma presvedčí že potrebujeme počítač,potom si kúpi navigačný systém,lebo to potrebuje do kamiónu,potom si zase kúpi diskmen aby mu cesta lepšie ubehla a teraz najnovšie sa mi priznal,že si kúpil notebook,aby sme si mohli mailovať a pritom sa aj vidieť,keď bude preč.Vždy ma presviedča,že je to pre nás.A zase len pôžičky,samé pôžičky.A ja?Prečo napríklad nepovie,miláčik kúpil som ti pekné šaty,alebo poď,vezmem ťa na večeru.Mám pocit že sú to iba jeho pôžitky.Alebo keby sme si aspoň odkladali.Čo vy na to?Nehladujeme,chodíme na dovolenky,bývame vo svojom,malý má hračky,oblečenie.Mám byť spokojná???