reklama

Ked príde ten správny čas, kruh sa uzavrie a všetko bude tak, ako má byť...

Pridal/a s.monika dňa 03. 01. 2009 - 16:08

reklama

Ahojte babenky, tak som znova tu. Trochu som sa opísala v profile, trochu som sa predstavila v nejakých príspevkoch a rada by som sa s vami podelila o to, čo bolo dalej....
Bol to hrozný rok, prvý polrok bol neskutočný...hrozne som sa utrápila, schudla som na 43 kíl, pochodila vyšetrenia na všelijaké choroby, od cukrovky cez štítnu žľazu po reumu..., najhoršie bolo uvedomiť si, že ma môj manžel zrejme nikdy naozaj nemiloval, to mi došlo, ked mu zostal celý náš movitý majetok, a mňa nechal s dlhmi na krku a dvoma maličkými deťmi samu...pripadala som si, akoby ma hodil cez palubu a pozeral z lode či sa utopím alebo začnem plávať...neskutočná bolesť v srdci, pripadala som si ako v zlom sne, prosila som, nech už to skončí, nech už nemilujem, nech zomriem, nech prežijem, plakala som a padala na kolená, znova vstávala, aby som znova padla...neskutočné, neviem, ako som prežila, neviem...
Raz ráno som vstala a povedala si dosť! Napísala som žiadosť o rozvod, zároveň som písala a to radím všetkým, ktoré sa boria s rozvodom Žalobu detí v mene matky na otca o výživné, je to o platení výživného pred rozvodom, a ušetrila som si tým papierom pol roka času, a šla na súd. V decembri mi prišlo prvé výživné pred rozvodom,plus to, čo mu určili na doplatenie. O dva týždne mám tretie pojednávanie o rozvod a dúfam, že sa to konečne ukončí.
Pretrhla som všetky putá, s manželom, jeho rodina ma nepozdraví a pritom...on bol ten, čo ubližoval mne i malým...nechápem....
Teraz? Teraz som sa začala vracať tam, kde som bola pred svadbou, niekedy prekvapujem sama seba, ako veľmi sa na seba začínam podobať. Stretávam sa s ľudmi, ktorí ma majú radi a ktorých mám rada ja a svet je zrazu akísi ružovejší....
Musela som zmeniť zamestnanie, malá začala chodiť do školy, ale vedela som, že to musí prísť. Mala som neuveriteľné šťastie, ale na náhody už neverím...
Môj zamestnávateľ je skvelý, ak mám problém, stačí povedať, zaskočí za mňa, upraví mi pracovnú dobu, maximálne mi vychádza v ústrety, platí naozaj dobre...neuveriteľné a každé ráno sa zobúdzam a dakujem za neho. Mám tri až štyri zamestnania, dve pravidelné, zvyšok sú také nárazovky, ale na privyrobenie si, super, takže peniaze mi nechýbajú už pekne dlho. Dlhy z manželstva sa mesiac čo mesiac zmenšujú a ja som na seba neuveriteľne hrdá. Neverila som, že to zvládnem, neverila som totiž v seba...aká chyba. Najvačšie uspokojenie? Nenávisť v manželových očiach, za to, že som prežila. Nikdy mi to neodpustí:)
Babenky, najťažšie bolo odísť, uvedomiť si naplno skutočnosť, najťažšie bolo všetko, čo bolo, ked som zabuchla dvere na našom byte.....
Ale teraz je to naozaj život. Smejem sa, som šťastná, deti sú úžasné, malá sa dobre učí a malý vie veľa riekaniek. Nebojíme sa, nemá kto tresnúť dvermi, ale ani vymenioť vodovodný kohútik:)vždy volám sudeda_, zrejme mu tým už poriadne leziem na nervy:)
Je pravda, že nemám priateľa, bojím sa akéhokoľvek náznaku o vzťahu a ešte zrejme potrvá dlho, kým pozriem na nejakého chlapa s dôverou, aj ked im už viem hľadieť priamo do očí a usmievať sa, alebo zmraziť pohľadom.
Jednoznačne sa už netrápim, život je zrazu skvelý. Vyzerá to tak, že tento rok bude prelomový. Rozvod musí skončiť, zmením si priezvisko, poplatím dlhy, začnem dýchať z plných pľúc...ak nie, príde to o rok...ale už nikdy sa nebudem báť...:)


reklama

reklama

zuzana31, So, 03. 01. 2009 - 16:25

Držím Ti palce. Prešla si kus cesty. Želám Ti hlavne veľa zdravia...ostatné príde samo.

Inca, So, 03. 01. 2009 - 16:28

Obdivujem ta.Drzim palce aby to bolo uz len lepsie.

fantika, So, 03. 01. 2009 - 16:28

Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce drziim palce..uz nech je len dobre:))Objímam

s.monika, So, 03. 01. 2009 - 16:30

a pridala som aj nejaké fotky, nech máte predstavu, ako približne vypadám

petusa, So, 03. 01. 2009 - 16:33

klobúk dolu...si dobrý príklad pre všetky tie kočky ktoré sem chodia a píšu ako sa stále , stále ....trápia..chce to len tresnúť tými dverami a nechať tam toho kto ti ubližuje, verím že začiatky sú ťažké, ale keď sa chce dá sa...držím ti palce, nech je ešte lepšie ako teraz...a snáď raz príde aj ten pán s velkým P...a bude vás mať nadovšetko rádTlieskam Bozkávam Zlomené srdce Slnko Slnko Slnko

vyvyka, So, 03. 01. 2009 - 17:36

Áno Áno Áno Áno Áno Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok ,myslím,že netreba slov.

klodik, So, 03. 01. 2009 - 17:45

monika- Nádhera,nemám slov, krásne, plné sily a optimizmu...Veľmi sa mi páčila tá časť kde si napísala, že si sa musela vrátiť tam kde si bola pred svadbou- znovu objaviť samú seba...Presne viem ako to myslíš, tiež som to v istom svojom období musela urobiť a stálo to za to.Zlomené srdce

s.monika, So, 03. 01. 2009 - 17:45

Znie to hrozne, ked to čítam...priveľa ťažkých slov a informácií som chcela vložiť do malého štvorčeka. Teraz je už dobre, naozaj dobre, niektoré veci ma síce ešte trápia, ale je to neporovnateľné s tým, čím som prešla...
Usmievam sa, moje oči tiež, je mi krásne pri srdiečku, mám znova rada ľudí, bavím sa. Ak ma niečo trápi, mám komu zavolať a vyrozprávať sa. Kedysi ste tu boli len vy, dievčatá, ktorých tváre nepoznám a predsa pomohli....
Svet je jedno nádherné miesto, život si treba vážiť, je len jeden a len na nás záleží, ako bude vypadať

manny, So, 03. 01. 2009 - 17:54

Monika maš môj veľký obdiv a držím tebe a detom palce aby bol vaš život už len plný krásnych dníSlnko Kvietok Objímam

OLIVIA, So, 03. 01. 2009 - 18:33

Všetko si zvládla perfektneTlieskam Klobúk dolu!!!!!Mrkám Držím palce-aby si bola už len štastnáZlomené srdce Kvietok Slnko

Kamila, So, 03. 01. 2009 - 20:55

Hlboko sa sklaniam pred tvojou odvahou a vytrvalostou ako si sa popasovala so zivotom.

hybrida, So, 03. 01. 2009 - 21:10

Monika moc, moc,moc prosim daj link na tuto debatu do vsetkych blokov na NM ,kde zeny pisu o tom ako trpia, vela ich potrebuje vidiet, ze vsetko sa da , len treba chciet a verit si . Ty si realita, ty si to prezila a teraz si znova clovek a STASTNA ZENA, Tlieskam Tlieskam Tlieskam

eva m, So, 03. 01. 2009 - 21:31

Monika,
tak to si teda delo!!! Skvele, aj ked verim, ze velmi tazke. Zvladla si to, co sa mnohe dievcata boja skusit - zacat zit! A uuuplne uzasne to bude vtedy, ked ti nenavist v ociach byvaleho muza bude ukradnuta.
Velmi ti drzim palceKvietok Kvietok
Eva Slnko

katika2, So, 03. 01. 2009 - 21:45

Monika, si perfektná!!! Tlieskam

lusesita, So, 03. 01. 2009 - 21:56

Slnko obdivujem taKvietok kolko sil sa naslo v takej jemnej osobke-vid.foto
predsa my zeny dokazeme nemozne,ak treba - pre zachranu a stastny zivot svojich deti,tesim sa s tebou,co si dokazala.drzim ti vsetky Áno aby sa ti darilo dalej a bola stastna.

dvojcata a ja, So, 03. 01. 2009 - 22:07

Monika, klobuk dolu pred tebou. Obdivujem zeny co v sebe najdu samu seba po dlhom trapeni a znovu sa postavia na nohy a su oporou nie len pre seba ale pre vsetkych okolo. Hlavne hlavne deticky, lebo tie maju pravo na super mamu, veselu, stastnu, silnu a nie utrapenu osobku na ktorej sa ventiluje zakomplexovany manzel. povedz me si otvorene, kto ublizuje inym , ma hlavne problem sam so sebou, lebo vyrovnany dospely clovek nebude predsa len tak bez priiny niekomu ublizovat. Drzim ti palce. Vsetko bude tak ako ma byt a urcite pride aj ten ktoreho naruc bude pre teba miesto kde budes cerpat silu. Mna si moj terajsi manzel ziskal cez deticky, bol k nim tak nezny a zodpovedny, ze som v jeho lasku uverila a doteraz som vdacna za neho. Dal mi lasku a detom domov a je im super tatinkom Úsmev

filipka, So, 03. 01. 2009 - 22:22

"Neverila som, že to zvládnem, neverila som totiž v seba..."
Chcela si zomrieť, nevládala si... To sú všetko negatívne myšlienky, ktorých si mala plnú hlavu - a nesplnila sa ani jedna jediná.
Potom si si jedno ráno povedala DOSŤ! Zmenila si myšlienky v svojej hlave za pozitívne vtedy? Alebo prišiel najprv úspech a ty si si začala veriť až neskôr?
(prosím odpovedz mi veľmi ma to zaujíma)

s.monika, So, 03. 01. 2009 - 22:30

Neboli úspechy, aspoň ja sm to tak nevnímala...povedala som si len jedno: Moja mama ma nevychovala preto, aby som trpela. Spomenula som si na všetky jej príkoria, na roky strávené tým, že mi rozprávala, že v živote môžem dosiahnuť všetko, čo chcem....tak som sa pokúsila zdvihnúť hlavu a šlo to.Všetko ostatné boli potom len úspechy, nepripustila som si prehru, a ani si ju už nepripustím....je to v každej z nás, každá sme z ocele, každá sa vieme vzoprieť....len nám dlho trvá kým chceme, vačšinou používame vetu: Ked ja ho milujem"...

Ariesa, So, 03. 01. 2009 - 22:39

tvoj clanok monika, je krasne otvorenie oci do pekneho dna po velmi zlom sne. nech sa dari, drzim vam palce Zlomené srdce Slnko

dvojcata a ja, So, 03. 01. 2009 - 22:42

ja ked som bola na dne a na kolenach a nevladala dalej, trapila sa viac ako rok, tak mna postavila na nohy taka jedina myslienka, ze to vsetko ako sa trapim je len strach zostat sama a potom som pochopila, ze radsej budem sama ako byt s niekym co mi fakt nestoji ani za to aby som si o neho otrela topanku a cuduj sa svete, zvladla som to Úsmev

ivka01, So, 03. 01. 2009 - 23:06

Gratulujem, si úžasná,prajem ti veľa úspechov do ďalšieho životaÚsmev Úsmev Úsmev Úsmev Tlieskam Slnko Slnko Slnko

atahe, So, 03. 01. 2009 - 23:12

Vela z toho som prezila aj ja a preto presne viem o com pises... v kazdom pripade ti drzim palce a zelam bezproblemovy rozvod a splnenie vsetkych snov a predsavzati!!!

miciatko, Ne, 04. 01. 2009 - 11:53

Aj gratulujem , si šikula a moc ti držím palčeky aby bolo už len dobre

ribišška, Ne, 04. 01. 2009 - 12:09

www.ribisska.sk presne chápem o čom píšeš. čosi podobné som zažila len s tým rozdielom, že u nas to fungovalo tak, že moja rodina neverila mne, lebo som bola o 5 rokov mladšia od muža a naši si mysleli že tak večný huncút kata si vymýšľa. Úsmev to bolo pre mňa moc ťažké. ale vždy čas ukáže a všetko bude také aké to má byť. len naozaj si treba všímať pomoc od druhých. stíšiť sa a veriť. dôvera je silné slovo. u nas sa naši nakopli vždy až ked sa veci naozaj časom ukazali také, aké som im ich ja popisovala. samozrejme bez ospravedlnenia mi potom pomohli všemožne a aj nad rámec. Chichocem sa
toto nam žiaľ zostalo až do teraz. je to asi karmické, ale už aj vdaka tymto skusenostiam viem, že stačí trpezlivo vydržať a že sa všetko ukáže. teš sa z každého rána, raduj sa zo všetkého, aj ked sa niečo rozbije... niekedy len ked prejdeme smutkom, vieme rozornať radosť. teším sa s tebou, s laskou a uctou ribišška

ps: ked sa časom dokážeš porozprávať s otcom svojich detí... myslím bez hádok a v pohode, potom máš všetko naozaj za sebou... potom si naozaj odpustila činy a zostane len ucta k človeku, ktoremu si sa oddala a dala mu dve deti. pamataj však že nemusiš brať ohlad na to ako to zvláda on :))) ide len o teba Kvietok Slnko Tlieskam

mahulenaz, Ne, 04. 01. 2009 - 18:31

Veľká škoda že taký komentár si neprečítala moja zosnulá sestra mala ťažký život manžel jej zahýbal kde sa dalo vraj služobky mali jedného chlapca keď čakala druhé bábo držal ju pod krkom násilím ju donútil aby si to dala zobrať.Vyhovela mu no potom sa nervovo zrútila mala stoho depresie ale po čase sa rozviedli.No napriek tomu že boli rozvedení stále ju napádal chcel syna do opatery.Chcel ju vyhnať z bytu pri tom ten byt mali spoločný.proste to nezvládla.V jeden krásny májový deň skočila so 7 poschodia na mieste bola mrtvá.Zlomené srdce Keby čítala tvoje krásne vety možno by tu ešte bola veľmi Ty držím palce bojuj zo všetkých síl ako len vládzeš. Máš môj obdivÁno

marlene, Ne, 04. 01. 2009 - 22:42

monika,
gratulujemÁno presne viem co przivas,ja som tym presla pred 11-imi rokmi,odisla som od manzela ,ktory bol agresivny,tyral ma psychicky aj fyzicky,striedali sa dni tyzdne ,kedy bol ten najmilujuci manzel s dnami na ktore nechcem ani mysliet.zastrasoval ma,uniesol mi mojho syna-ktory nebol jeho,mal vtedy tri roky ,vyhrazal sa mi vsetkym moznym,dodnes si pamätam na ten pocit stastia a volnosti ked som vysla zo sudu rozvedena.cely svet akoby sa znova zafarbil,predtym bolo vsetko sive,ja som mala pocit ze sa udusim.odisla som z krasneho bytu,len s mojimi osobnymi vecami,natsahovala sa do garsonky,prvu noc sme spali so synom na nafukovackach,na ucte som mala minus,ale prezila som.tiez som si myslela ,ze uz nikdy nikomu nebudem verit,ale z jedneho mojho kolegu sa vyklul uplne super chlap,nikdy som ho nebrala nejako na vedomie,on bol ovela mladsi,zil uplne iny zivot ako ja a dnes som snim uz 10-y rok,5 rokov sme zobrati a mame dcerku a som tak stastna ako nikdy predtym.
velmi ti drzim palce aby uz bolo len dobreZlomené srdce

eva m, Ne, 04. 01. 2009 - 23:01

dievcata,
ked citam, co vsetko ste s muzmi zazili, mam pocit, ze ten moj uhundranec, co mi tu na gauci pochrapkava pri filme, je prototyp idealuMrkám .
Velmi vas obdivujem, ak dokazete dat bezutesnemu zivotu vale a mate odvahu zacat odznova - hoci aj na nafukovackach.
Eva Slnko

damiana3, Po, 05. 01. 2009 - 13:58

Monicka Áno si skvela a fandim ti...
Moj ma pripravil o vsetko o syna a vsetko..zostal mi iba prazny byt aj to nie nas...ja som mala iba dlhy a bez roboty..neviem ako,ale zvladla som to..rozvod sa tahal neuveritelnych 2,5 roka..bola som na dne, na kolenach a zubozena...ale navonok nie..vyzerala som dobre, starala som sa, vzdy ked ma videl na sude ze vyzeram lepsie a lepsie tak zatinal paste a triasol sa /to robil ked mal nervy/ Prekvapenie
teraz zijem sama, mam krasny byt, dobru pracu..aj ked som sama uz 5 rok/casto by som to rada zmenila Smútok /
teraz byvam 3 bloky od syna..to ze sa budem stretavat ex predycham, ked viem, ze syn zacina chodit sam od seba ked ma chut....a ja vyhram!!!!..nie s peniazmi a nasilim...ale uplne inak..trpezlivostou a tym ze nikomu nic neslubim, nekupim si ho...verim, ze raz dostane vyprask od vlasneho syna a okasle ho..nezelam mu to,ale bozie mlyny melu pomaly,ale iste a ako stale vravi moja mama ked som mala oci opuchnute od placu, ze pan boh nie je nahlivy, ale pamatlivy Zlomené srdce

Drz sa Áno Áno Áno

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama