Ahoj, ak sa s nim neda komunikovat v klude, tak skus porozmyslat nad navstevou manzelskej poradne, skus mu to navrhnut a ak nebude chciet, tak zajdi ty sama a tam ti povedia najlepsie ako sa v tychto situaciach spravat. Poradia ti, pomozu 
Ahoj,uvažovala som aj nad touto možnosťou, ale chcela som vedieť, či niekto ináč
nerieši tento problém. Som presvedčená,že on nebude chcieť o tom ani počuť,ale pôjdem sama.Pekný deň.
Vies Miki, ja som by sa spociatku tiez snazila s manzelom v klude porozpravat, ze mame ,,problem", ktory je potrebne vyriesit. Ale ak by to jednoducho neslo a pri kazdej komunikacii by zacal kricat a nikam by to neviedlo, tak by som sa sla urcite poradit do poradne ako mam postupovat dalej. Aj sama. Tak drzim palec
Miki166, súhlasím so Simikou26, vyskúšaj manželskú poradňu. Držím palce 
Smutné čo si tu napísala.Ani moj muž nevie riešiť veci v kľude,tiež som radšej ticho po toľkých rokoch prežitých v hádkach.My práve prežívame krízu,viem už na 100% že sa chcem rozviesť.Moj muž je workoholik,posadnutý prácou,pracuje 6-7 dní v týždni,celé dni,s práce sa vracia domov medzi 20-21:00 hod,takto to je celé naše manželstvo 12 rokov.A keď príde k hádke vyčíta mi že všetko nadobudol on svojov prácou.
Ahoj madana, myslím si,že nie je manželstvo,v ktorom by sa aspoň raz manželia nechytili a ak je,tak to je určite iba pretvárka.Madana,chcem sa opýtať,či Ty nepracuješ? Ako píšeš,Tvoj manžel Ti vyčíta,že všetko nadobudol on svojou prácou,ale zabudol na jednú veľmi dôležitú vec a to,že Ty nie si jeho majetok, ktorý tiež nadobudol iba svojou prácou.Chudáčik,všetko nadobudol svojou prácou a že doma má určite vždy navarené,vypraté a vyžehlené,upratané to nevidí.Načo aj, veď to robí slúžka.Takže jednoducho povedané,všetko nadobudol svojou prácou,ale tiež zničil svoje manželstvo svojou prácou a naviac stráca už aj slúžku. (brokenheart) 
Držím palce!
Madana,dúfam,že sa neurazíš za tú slúžku,myslela som to obrazne.
Skús mu napísať list. Vysvetli mu, prečo mu píšeš, a "povedz" mu všetko, čo máš na srdci. Možno pomôže...
Ahoj loulou rozmýšľala som aj nad listom, v ktorom mu chcem napísať všetko čo má trápi,požiadať ho o rozhovor, či má záujem zachrániť naše manželstvo a ak nie, tak nech mi to povie rovno.Vždy som síce tvrdila,že rozvod je to posledné, čo by som chcela,ale ak nebude iná možnosť,tak to bude tá posledná cesta.(brokenheart)
Milá miki,
aj keď spolumanželské príbehy vyzerajú byť v podstate rovnaké, vždy je to v konečnom dôsledku veľmi individuálne a neexistuje žiadna univerzálna rada. Bola som pred mnohými rokmi v podobnej situácii a tak môžem písať naozaj len o mojich skúsenostiach, ktoré nie sú všeobecne platné, a ešte s dosť veľkým časovým odstupom. (moja cesta bola plná chýb, hystérií a depresiíí, a teraz by som veľa vecí riešila inak a hneď)...
Zatiaľ čo ty, potrebuješ váš vzťah riešiť, tvoj partner nie, pre neho je všetko v PORIADKU. To že si úzkostná, sleduješ ho, možno smutná a skúšaš ho donútiť k niečomu, čo nie je pre neho vôbec zaujímavé, je tým pádom ešte zlostnejší...
Po istých rokoch začal u nás robiť veľkú šarapatu stereotyp, a môj muž začal mať pocit, že mu uteká vlak - sám mi to povedal, že stárne, a stále len robota a doma nuda a neustále výčitky, a ja som to spôsobila, naozaj vážne...
Doma bolo upratané, navarené, a môjho muža som vyčkávala sťa Penelopa s hrncom gulášu už hádam pri garáži...
Bola som niečo ako vzácna orchidea, ale totálne závislá do svojho muža, teda materskú rastlinu 
Bez neho som nedokázala skoro nič, ani vyjsť z domu...
Pred mnohými rokmi by som bola presne ako ty, utrápená, dovolenka nafigu, teraz by som to robila inak...Na dovolenke by som si našla prvého svalnatého inštruktora potápania, a skúšala loviť perly, zatiaľ čo by môj muž trávil čas s niekým iným, našla by som si tiež sparringpartnera a trávila čas tiež s niekým iným.....Šla by som si zatancovať aj sama, lebo to je práve ten odklon od stereotypu, kvôli čomu môj muž spozornel, lebo jedného dňa som nebola pri garáži s gulášom, ja som nebola doma vôbec A môj drahý ufrfľaný Casanova zrazu potreboval veci riešiť, lebo som narušila jeho kruhy...nebola som k dispozícii, keď mu haproval počítač, musel si aj konzervu otvoriť, lebo ja som bola v meste a kupovala som si konečne módne handierky, lebo som nebola doma, keď prišli murári a môj muž začal byť v panike, lebo sa mu rúcali všetky istoty a zrazu ani nuda nebola Zrazu som nebola otravná marfa čo ho len stresuje a nebolo to o tom, že prosím ťa, takto to ´dalej nejde a o bezmocnosti....
U nás to fungovalo, aj preto, že keď som vyplakávala kamarátke na rameni - už som to tu niekde písala - aká som obetavá, starostlivá, a on si to necení, ona povedala pamätnú vetu: A KTO TI TO KÁZAL HA? a mala pravdu, nikto, a túto vetu som si zapamätala na celý život a teraz je to už moja vôľa, kedy čo robím, koľko a niekedy nerobím vôbec nič a som spokojná, a môj muž teraz už tiež Nuda a stereotyp, a moja hlúposť, boli u nás proste príčinou všetkého zla
,,Doma bolo upratané, navarené, a môjho muža som vyčkávala sťa Penelopa s hrncom gulášu už hádam pri garáži..." 
A KTO TI TO KAZAL HA ?
ivet
Ahoj babun,veľmi pekne si to napísala. Aj ja som sa trochu zmenila,prestala som sa z roboty ponáhľať domov,vždy som perfektné upravená,usmiata ,začala som si kupovať pekné veci,proste žiarim
.A reakcia môjho manžela po neskorých príchodoch:"Čo Ťa zavreli v robote?"Takže si myslím,že mu na mne ešte stále záleží,alebo možno ani nie,len neznesie,že aj ja môžem chodiť kde chcem.
Len v tom pekne pokračuj, vyzerá to, že tvoj muž už nemôže s tebou počítať, ako s vybavenou položkou v kalendári - teda utorok 8,00 - 20,00 baba uvarí, obriadi, zarobí, nepapuľuje...teda odškrknuté a 9,00 treba ísť vymeniť pneumatiky
Ak sa naučíš nereagovať na kadejaké rýpačky obvyklou reakciou - u nás to funguje v duchu, môj muž zarýpe a ja mu poviem, jéééžiš a počul si, susedia sa idú rozvádzať a už sme niekde inde prípadne umývam dlážku a hulákam s rádiom a nabrčeného babúna zvábim k trom tanečným krokom, proste preruším vedenie a vediem kam chcem Lebo tu nejde o zásadné veci, ide o ten kalendár a dlhodobo pohodlné zaškatuľkovanie
Miki, prečítaj si všetky príspevky babun, myslím, že ti budú dobrým návodom pre tvoju situáciu.
ako ti radia - zacni zit pre seba. nie kvoli tomu, aby si vsimol. lebo budes akurat sklamana a s pocitom menejcennosti, ked sa ukaze, ze tento trik nezabral.
ale kvoli sebe.
ak je to medzi nim a nou vazne - nepomoze nic, urcite nie spociatku, kym neopadne prvotna zalubenost po usi.
ak to nie je vazne, len horuci flirt, tymto ziskavas sance, ze si znova vsimne, ze po jeho boku je zena, nie katalogizovany kus nabytku. tako ako si to vsimol pri nej.
medzi jednu z najvyznamnejsich rad pre carodejnice patri heslo: maj sa rada a nehodnot svoju cenu podla jeho oci.
takze pokracuj v zacatej zmene, ale pre seba, pre svoje sebavedomie, svoj pocit, ze zijes svoj zivot, svoje potesenie, ze sa chces pacit, byt vnimana ako zena. ale nie len nim. vsetkymi ludmi.
lebo ako to byva - kde niet divaka, nie je divadlo. ak to hras pre neho a jeho to nezaujima, prestane ta to bavit snazit sa. a akurat sklznes do podcenovania sa a depresii.
Ahoj magic,ako ďalej píšem (poslala som odpoveď 2x,preto som to tu vymazala) zmenila som sa,ale moje je boľavé a viem,že ešte dlho bude bolieť,aj keby sa situácia zmenila.Teraz stále premýšľam a pripravujem sa na rozhovor s ním.
Ahoj magic,táto moja zmena nie je len trik a hra pre neho,je to pre mňa a som šťastná,že to dokážem.Mám sa rada a páčim sa nielen sama sebe, ale aj svojmu okoliu.Tá zmena je hlavne v tom,že som si dovolila kúpiť si pekné veci aj na seba,pretože predtým to bolo hlavne pre naše dieťa.Zmena je aj v tom,že už sa neponáhľam vždy z práce rovno domov, ale posedím si aj s kolegami a kolegyňami pri káve.Začala som sa viac stretávať s kamarátkami,na ktoré som predtým nemala
čas.Moja dcéra bude mať 13,ja pracujem na smeny,manžel tiež,takže vždy sme sa striedali,keď som bola ja v práci,manžel bol doma a naopak,rozdiel bol iba v tom,že ja som sa vždy ponáhľala domov a manžel mal čas chodiť aj na pivo,
stretávať sa s priateľmi,chodiť do telocvične.Vždy mi vravel,že môžem aj ja, ale pre mňa bola dôležitejšia moja jediná dcéra (viac deti som už nemohla mať).(brokenheart) 
Proste chcela som si užiť svoje dieťa.) Aj teraz si ju chcem užívať,ale má už aj svoje záujmy,krúžky a ja práve vtedy môžem doháňať to, čo som si predtým odopierala.Ako píšem,manžel mi vravel,že môžem chodiť aj ja a keď som to už začala,stále hľadal rôzne dôvody,prečo by som nemala.Teraz má už jeho dôvody nevedia rozhodiť.Ublížil mi a práve preto som sa rozhodla,že chcem svoj žiť a nielen ho prežiť.
Mila Miki,
vsetky rady su dobre, ale povodne som chcela Ti napisat, ze najlepsie by bolo napisat mu list, Uz ma sice predbahli, ale to je oskusana vec a mozes sa vyriadit a napisat vsetko co mas na srdci a to ak manzelstvo nie je odsudene na zanik, tak pomoct moze.
Drzim palec
Ahoj Betula,ďakujem pekne.Nevadí,že Ťa niekto predbehol,aj ja som na to myslela. Len dúfam,že sa mi to skoro podarí vyriešiť,veď život je taký krásny,keď človek nemá také smiešne problémy. sú to smiešne aj keď vážne problémy,ale na svete sú ľudia,ktorí majú oveľa väčšie problémy a napriek tomu sú šťastní.
Prežívam manželskú krízu po 13 rokoch manželstva a som zúfala. Mám pocit, že manžel ma milenku,čo on samozrejme zapiera. Boli sme na dovolenke a tam okrem
spoločných raňajok ani nevedel, že je tam aj jeho manželka.( Musím spomenúť,že na dovolenke sme boli partia 30 ľudí.)On väčšinu času trávil s partiou, ktorá hrala volejbal a sem tam cez deň aj našej 13 ročnej dcére. Pri večerných posedeniach sa bavil s každým, okrem mňa. Ako keby som tam ani nebola a hlavne s jednou ženou, s ktorou trávil takmer celý deň a možno aj noc, pretože ja som bývala s dcérou a on s kamarátom. Veľmi dobre sa bavili, tancovali, smiali, nenápadne odchádzali a po jednom sa vracali späť, a keď som tam nebola tak ju držal za nohu, alebo okolo pliec a to všetko robil pred našou dcérou. To
ma bolí, že ani vlastná dcéra mu pri tom nevadila. A teraz viem, že porekadlo:čo oči nevidia,to srdce nebolí je pravdivé.Chcem sa s ním porozprávať,ale problém je v tom,že on sa kľudne rozprávať nevie,pretože aj keď začne,tak potom to už pokračuje iba krikom. Práve preto medzi nami viazne aj komunikácia,pretože ja by som riešila veci kľudne a on keď začne kričať,tak potom už ani nechcem nič riešiť.Teraz je vlastne situácia taká,že sa iba pozdraví a ozve sa iba vtedy ak niečo potrebuje,alebo aby mi ublížil tým,že mi povie,že som najneschopnejšia žena na svete.Viem,že to musím riešiť,pretože takto žiť nechcem.Prosím,poraďte mi,ako sa dá s takým človekom porozprávať kľudne a bez kriku.Za rady ďakujem.