Práve povedal, že ide na jedno, dve pivká, je 19.00 hod. a mne sa to veľmi nepáči, ale čo už. Odchádza, trochu sa s malým motáme po byte, potom Panelák, uložiť malého a hádam budem lúštiť Sudoku. V momente keď si vyzbrojená zošitom a ceruzkou sadám na pohovku pípne SMS. Nie je to môj mobil, drahý si doma nechal svoj. Pozerám na displej, SMS od mne dobre známeho čísla. Čítam ju: "Povedal si pravdu aspoň Alle, miláčik?" Ešte hodnú chvíľu stojím a hľadím na mobil bez pohnutia, pomaly ma začína triasť, je mi zima, už som aj zabudla na tieto sprievodné javy totálneho rozhodenia mojej psychiky. Manžel prichádza domov až o 22.30 hod. Za ten čas som už vo svojej hlave skonštruovala milión verzií akú pravdu mi mal vlastne povedať, celé to bolo sprevádzané plačom, totálnym zúfalstvom a ešte neviem čím. Tak teda prišiel, na moju otázku najprv neoodpovedá, tak sa pýtam znovu: "Akú pravdu mi máš povedať miláčik?" Znovu sa tvári nechápavo, potom mu ukazujem mobil, ale on sa stále tvári, že nič, moje naliehanie sa stupňuje a začínam aj plakať a triasť sa ešte viac, chvíľami mám pocit, že skolabujem. Potom to zo seba vypustí. Jeho ex mu dala na výber, buď ja - jeho manželka alebo málá - jeho nemanželská dcéra, ona mu ju nikdy nedá, kým bude žiť so mnou, pretože ona si nepraje, aby sa jej dcéra so mnou niekedy stretla, ďalej ak bude chodiť manžel tam ona neverí, že ja sa s tým zmierim a jeho návštevy mu časom tak znechutím, že tam prestane chodiť. Na oslovenie miláčik, mi povedal, že je to len irónia. Rozoberáme to čo bolo už stokrát rozobraté, obvinenia padajú z oboch strán, padajú otázky, prečo sa to stalo, prečo je to takto a nie onak, odpovede a názory sa rozchádza. Ja som miestami protivná, miestami plačem. Môj manžel vyhlasuje, že chce od nás odísť, pretože chce, aby jeho dve deti boli na tom rovnako, keď nežijem s jedným, nebude žiť ani s druhým, vraj to celé nie je o mne, ani o nej, len o jeho deťoch. Zachádza to až tak ďaleko, že sa delí majetok a počíta, kto koľko minie. Počula som už dosť, vlastne podľa toho, čo povedal ho až obdivujem, že to až doteraz doma vydržal, stále nepochopený, nikým nepoľutovaný a nepochválený. Rozmýšľam kam sa stratila tá letná pohoda, kde sú tie chvíle pri vode, večeri keď sme sa ešte zo seba tešili. Zavieram sa v kúpeľni a plačem, plačem ..... Môžem si za to sama, ja som ho tam poslala, ja som mu povedala, aby tam chodil, aby ho malá spoznala v nádeji, že raz ju bude nosiť k nám domov a mňa nitko o pätnásť rokov neobviní, že som mu vzala otca a všetko sa nejako utrasenie. Moje vzlyky ustávajú a znovu začínajú. Započujem ako vypína telku, ide za mnou. Chce, aby sme išli už spať, idem s ním do spálne, urevaná a v posteli ma chytá ďalší nával plaču, tíši ma, aby som už spala a neplakala. Kladiem mu poslednú otázku: "Nezdá sa Ti, že to mala celé premyslené od začiatku, náhle otehotnela, to dieťa chcela stoj, čo stoj, potom chcela, aby si tam chodil, vraj keď začne chodiť do jaslí, môže chodiť aj k Tebe domov, potom keď sme sa mi dvaja na niečom dohodli, už je to celkom inak. Podľa mňa všetko si to dobre premyslela a bolo to cielené, chcela nás rozbiť a to aj dokázala. Nie je to tak?" Opoveď: "Áno, asi áno." Snažím sa zaspať, veľmi to nejde na hodinách je 1.00 hod. Zavieram opuchnuté oči a prvý krát po dlhej dobe sa mi nič nesníva. Ráno vstávam pred šiestou. Robím raňajky, desiatu, kávu, sprcha, makeup, zavolám šefovi, že chcem dnes voľno, súhlasí. Budím malého, vstáva, našťastie celé to prespal. Zobúdza sa aj manžel, odchádzame z bytu a vo dverách sa ho ešte raz spýtam, či nás ozaj chce obetovať, či je už úplne rozhodnutý. Odpoveď: "Áno." Sadám do auta, malého odveziem do školy. Mierim k jej bytu, auto má ešte zaparkované pred vchodom, vystúpim, zazvoním: "Kto je?" predstavím sa, ešte raz: "Kto je?" znovu poviem svoje priezvisko, potom nič, to som mohla čakať, sadám do auta a zájdem opodiaľ, za chvíľu vychádza z domu, na rukách to dieťa, ku ktorému sa ja v živote nemôžem priblížiť, posadí ju do auta a odchádzajú. Ja tiež odchádzam, ešte ale neviem kde. Za chvíľu telefón. Manžel. "Išla si oproti mne, Ty nie si v robote? Máš voľno, prečo? Ideme na kávu?" Súhlasím, dávame si stretko na benzínke. Cestou tam ako vidím jeho auto pred sebou ma prechádza chuť na kávu. Prechádza ma chuť na ďalší rozhovor o ničom. Odparkujem a kývnem aby prišiel ku mne. "Keď si sa už rozhodol, tak si sa rozhodol, dúfam, že Ťa to celé niekde posunie, teda dopredu." On: "To nie je o Tebe už to konečne pochop, je to celé o mne, potrebujem to už celé nejako skončiť a toto je podľa mňa jediné dobré riešenie pre všetkých." Ja: "Pre ňu určite." Odchádzam, z auta jej volám na pevnú do roboty, sekretárka mi oznamuje, že pani doktorka ešte nie je v práci, ale za desať minút bude. Za desať minút som v práci už aj ja, teda v svojej. Nemusím veľa vysvetľovať, všetci poznajú moje problémy. Keby som počúvla ich rady mala by som to všetko už za sebou, ale nezažili by sme to krásne leto.... Znovu volám slečne do práce, vraj tam bola, ale už tam nie je a dnes tam už ani nebude. No jasné, ako inak. Volá mi manžel, že mu volala slečna, že čo sa deje, vraj som bola u nej doma a zháňala ju v práci. To naozaj nevie, čo sa deje. Ona pošle večer SMS a ráno nevie, čo sa deje. Posielam jej SMS, že sa ma nemusí báť, že vlastne ja sa bojím jej, čo sa ešte musí stať, aby bola konečne spokojná, ako máme zmeniť svoj život my ostatní, aby už konečne bola šťasná. Žiadna odozva, to som aj čakala, potrebovala som si skôr len uľaviť.
Podľa všetkého dnes by už nemal prísť domov, ale ako som sa za posledné už skoro tri roky presvedčila, nemusí to byť pravda. Podstatné je, že ani nechcem, aby prišiel domov. Nech ide kde chce a rozmýšľa o čom chce. Teraz sa nachádzam v miernej letargii, podporovanej osadenstvom v práci, ktoré ma ujisťuje ako mi samej bude dobre. Chcem tomu uveriť.
je mi to strasne, strasne luto. citim tvoju bolest az cez PC
Draha Alla,
mas moj obdiv za zvladnutie situacie.
To, co sa rozhodne so svojim zivotom urobit on je jeho vec..a bude za to musiet znasat nasledky.. zialbohu to bude mat dosah na teba a aj na tvojho malickeho..ale ty si urobila spravnu vec.
ked bolest pominie a situacia sa vyjasni, zistis aku obrovsku hodnotu a silu skryvas sama v sebe. Ten chlap si ta nezasluzi..
Hlavu hore, ty si vzacny priklad silnej zeny, ktora dokaze celit krize.Mas moju podporu.Z
Ach, Alla 
Alla napisala: "Môj manžel vyhlasuje, že chce od nás odísť, pretože chce, aby jeho dve deti boli na tom rovnako, keď nežijem s jedným, nebude žiť ani s druhým, vraj to celé nie je o mne, ani o nej, len o jeho deťoch."
A ja sa pytam: to uz je co za nezreleho sebeckeho blbca? (a verte mi, ze to je este najslusnejsie oznacenie, co ma napadlo)
Tak namiesto toho, aby aspon jedno z jeho deti malo kompletnu rodinu, urobi nestastnymi pre istotu obe. Namiesto jednej rodiny rozbije dve a mozno aj tri, styri pat...kolko este?!
Inak poznam este jedneho takeho - momentalne ma uz tretiu (dufam ze poslednu) partnerku a dokopy 4 deti.
Alla porusim svoju zasadu a dam ti radu: Nevzdavaj sa osudu. Vsetko neovplyvnis, ale premysli si co od zivota chces v prvom rade Ty (aj ked ma za to mozno virtualne zavrazdia - mysli najprv na seba az potom na dieta), premysli si, aky chces aby bol vztah medzi vami rodicmi a dietatom a bud tvrda. Neustupuj vo vsetkom, pretoze ustupkami, slusnostou a tolerantnostou nakoniec najviac ublizis sebe a svojmu dietatu. A nemysli si, ze len ona ma prava na ultimata a ty nie. On evidentne potrebuje vedla seba dracicu. Tak ak chces uplnu rodinu, skus si ju zachranit a skus sa stat dracicou ty. Ja verim, ze sa ti to moze podarit 
prečítaj si celý allin príbeh, koľko sa už natrápila
ako sakramensky môže ublížiť nevera, ako môže negatívne ovplyvniť životy toľkých ľudí, ako ešte je po takom čase bolí, akoby sa to stalo len včera, a to kvôli jednému sebcovi
tanka,
tak dobre, precitala som (uvedomila som si, ze nieco som uz aj citala, len som si to nedala do suvisu) takze sa opravujem, rozchod uz asi neovplyvni, ale aj tak trvam na tom, ze by sa teda mala sustredit na to, aby sa veci vyriesili tak, aby mala aspon aky-taky pocit spokojnosti a nerobit ustupky. Chces odist? - fajn, chod! ale bude to takto a takto za tychto okolnosti.
Tiez mam jeden nepekny rozchod za sebou a byt slusnou, tolerantnou a ustretovou sa mi neoplatilo (a trpel tym aj moj syn). Prave preto, ze je jej muz taky aky je, mala by vziat Alla opraty do ruky a ukocirovat celu vec tak, aby sa ona a jej dieta stali co najmenej obetami celej tejto situacie.
to to akože čo vymyslel????
jáj dievča
čoho všetkého sú ľudia schopní 
Ahoj Alla. Aj ja sa pripájam k už spomenutím názorom. Obdivujem tvoju silu a vytrvalosť.
Kašli na nho. Donekonečna sa nedá veriť čakať a dúfať, že krásne chvíľe, ktoré ste spolu prežili budú pre nho natoľko dôležité,aby vedel zvážiť, kto ho má rád a kto si z neho robí panáčika..Chce to skončiť, chce mať pokoj. Jeho rozhodnutie.Tak nebude mať ani lásku, lebo si ju nezaslúži.
Máš pred sebou peknú novú cestu.A určite sa nájde aj niekto kto sa do teba zahľadí,bude ti oporou a obľúbi si aj tvojho synčeka. Moc ti držím palce.
alla...ak ti to pomoze..som s tebou..viem sa vcitit do tvojho smutku...ono vies...ked sa nejake veci prilis zamotaju...treba s tym seknut a urobit zmenu...casom prides na to..ze ta to posunulo dalej a zivot si urcite usporiadas ...ono..ak by si ostala v tomto vstahu...myslim..ze by medzi vami dvomi bola stale zamontovana ta tretia osoba a pokoj by si nemala....drzim ti palce 
alla
Eva
alla, je mi tak smutno na duši...Poznám ten pocit, zažila som to aj ja. Náš príbeh sa síce neskončil, ale niekedy som už mala na mále, aby som s tým nesekla. Vždy som si však povedala, že to je to, čo by bývalej urobilo najväčšiu radosť. Je fakt, že moja situácia je s tvojou podobná len v správaní ex. Neviem čo napísať...Snáď len to, že ak tvoj manžel nestojí o to, aby za vás bojoval, tak on nech tebe nestojí o to, aby si za ním smútila. A o teba s dieťatkom sa neboj. Ja stále verím, že dobro a čisté srdce ešte majú nádej. (A nik mi nenapíšte, že som naivná!)
--ku..a baby, to fakt su chlapi panmi ludstva a mozu vsetko?
To fakt nemaju kuska zodpovednosti v sebe a rozum len od pol pasa dole?
Tam si frcne, tam si frcne a zenskej ostanu len deti a oci pre plac?
ivet
ano
áno, ale keby mal na každé decko zacalovať desať litrov mesačne bez pardonu, možno by si to niektorí s tým frcaním rozmysleli. Toto je lesk a bieda našej spoločnosti, našej morálky.
....presne tak! Malo by sa ukazonit minimalne vyzivne aspon pattisic na dieta....ak by taky prijem nemal, zaplatil by stat a mily pan tvorstva by si to odrabal este na verejnych pracach mestu a statu (hoci aj porpi zamestnani)- ono by si kazdy rozmyslel.....
Zlozite veci maju vzdy az prilis jednoduche riesenia.
ivet
keď môže byť stanovená minimálna mzda, prečo by nemohlo byť minimálne výživné, alebo je?
je necelých 25 € na dieťa
Alla
Alla,ver tomu,bude dobre
ešte príde doba,že ty budeš chodiť s hlavou hore a pani doktorka ti bude závidieť.A tvojmu mužovi to jedného dňa všetko osud zráta a keď nie osud,tak jeho vlastné deti mu dajú na frak,uvidíš ako bude banovať,že nevidel ako rástli!
Alla, nebudem ti vypisovať všetko čo cítim, lebo viem, že ty to zvládneš. Ja len, že .
preboha...je to SVINA..a uff..radsej uz nic nepiisem..alla ..
alla
Ach,.....tá bolesť Neplač,Alla,už niet kde ustupovať- iba ak do depresie.Nedaj sa.Potrebuje dračicu,skús bojovať,nedaj sa,buď silná - "svet nemá slzy rád..." a slabosi-muži vôbec nie...ak ho, slabocha, chceš,osuš slzy a choď na to inak...ak ho nechceš, buď rada, že nenarobil vo vašom živote viac škody...Chceš ho ?/moja rada/
Som si myslela, že také niečo môže byť len v knihách Alla,
Alla
Alla,
hlavne si nevyčítaj, že ty si ho postrkovala, aby sa o to druhé dieťa zaujímal - ono by to totiž pravdepodobne aj tak bolo skončilo takto, ako to skončilo - len s tým rozdielom, že teraz ty si tá (síce s boľavým srdcom) s čistým štítom a keď prejde tá najväčšia bolesť, tak aj s hlavou hrdo vztýčenou.
super adus
Aduš, presne tak.
Je mi luto, cim vsetkym musis prechadzat.
Precitala som si aj zopar starsich blogov a vynara sa mi par otazok. teda v pripade, ze by si sa dokazala prekonat a chcela zachranit otca pre svoje dieta:
(dievčata som laik, len uvazujem...)
1. Moze aj otec, ktory nie je zosobaseny s matkou dietata poziadat o test otcovstva? ako ano, myslis, ze by siel do toho?
2. moze aj otec spomenuty v bode 1 poziadat sud a vyratanie sumy vyzivneho ak je ochotny na dieta prispievat a moze poziadat sud aj o urcenie casu na stretavanie s dietatom?
len ma napadlo, ze keby to bolo opatrene sudom, mozno by sa zachranila jedna rodinka, alebo mozno by sa podarilo zachranit dva vztahy deti so svojim otcom...
Neviem, či sa to dá, a keby sa aj dalo, nemyslím si, že môj manžel by sa vydal touto cestou. Od začiatku tej žene išlo o jedno, jednoducho chcela môjho muža a ja si myslím, že ona to aj dosiahne. Presne 12. 10. budú tomu tri roky čo som počula vetu: "Mám milenku." Tri roky - pre niekoho málo, ale pre mňa strašne dlhá doba, mám len 31 a pocit, že už som prežila všetko. Ja už nechcem o nič bojovať a nikomu nič navrhovať a s nikým nič riešiť. Vlastne jednu vec chcem vyriešiť ešte dnes, a to aby dodržal slovo a odsťahoval sa z bytu. To je pre mňa teraz totiž ten najväčší problém, strašne ma rozčuľuje keď večer príde domov akoby nič a popritom mi hovorí, že nás chce opustiť. Sťahovať sa chcel už veľa krát, ale nikdy to neurobil. Vždy som aj ja chcela, aby odišiel ale potom stále ostal doma a mňa to tiež prešlo, a tak to šlo ďalej, lenže už sú to tri roky, čo je to takto, chvíľu dobre, chvíľu zle.
....tak preco mu Ty sama nezbalis veci? Aspon to bude mat krajsie ulozene....
Priesiel by domov, kufre pri dverach, bozk na celo a adios....k milenke.
ivet
mmmmmmmmmm, ja by som ho nebalila, ale nachystala by som mu kabele a pytle nech sa pobali sam...
Ach jaj alla, ked odide, ulavi sa ti...uvidis. Bude dobre, neboj sa.
..... alebo tak!Ale cakala by som nad nim, ze kedy uz....!
Jakepak-copak....!
ivet
To druhe dieta s inou je starsie ako tvoje?Podvadzal ta pocas manzelstva?Ak ano,neoplati sa bojovat.No aj tak,ten chlap je zbabelec,nevie co chce.
Náš syn je starší, bude mať osem a jeho nemanželská dcéra má rok a pol. Takže ma podvádzal počas manželstva.
alla si obdivuhodná žena poznám Tvoj príbeh od začiatku.
máš to ťažké ale už to takto asi bude najlepšie. Tvoj manžel stále nevie čo chce a Ty trpíš.
baby Ti tu radia pobaliť mu veci, tak ja by som otvorila okno a vyhádzala ich nech si ich balí sám aspoň sa vyzúriš a niektoré by som nechtiac natrhla
robím si srandu ale inak neviem pomôcť.
držím palčeky aby si nám o niekoľko mesiacov napísala ako sa máš dobre a užívaš si krásny život
je mi to strašne ľuto,ale Tebe prajem veľa,veľa šťastia a krásny život do buducnosti...
Alla, Tvoj príbeh som čítala celý. Od začiatku som Ťa obdivovala za Tvoj úžasný postoj k problému. Veľmi ma to mrzelo, keď som čítala dnes Tvoj posledný príspevok. Je mi to hrozne ľúto.
Myslím, že si bola veľmi, veľmi statočná, bojovala si so cťou. Avšak s podlosťou sa bojuje ťažko. Už Ti neostáva iné, len hlavu zodvihnúť ... a začať žiť nový život. Je mi ľúto Tvojho synčeka, ktorý prišiel o svoj mužský vzor. Mám syna vo veku Tvojho a vidím, ako na tatovi lipne, ako sa k nemu túli. Držím Ti palce do ďalších dní ..
Ti si úžasná žena že si To vydržala klobúk dolu podľa mňa syn neprišiel o žiadny vzor ,manžel stále odchádzal za druhou nech ide do ri.. za mesiac za dva bude ľutovať a kam pôjde keď nechce ublížiť ani jednej je to obyčajný chrapúň určite boli aj pekné veci ale neobzeraj sa do zadu určite niekde na Teba čaká chlap ktorí si Ťa bude vážiť a mať rád nie sú všetci sv....prajem príjemný víkend aj malému a spravte si pekný víkend napr. výstava psíkov.možná práve tam Ťa niekto čaká.
alla, zila si najlepsie, ako si vedela, nemas co lutovat. Lenze jeho riesenie je jeho riesenie, s tym moc nenarobis.
drzim palce nech prezijes aj tuto fazu
Neviem co mam napisat, som vmiernom soku . Ale posielam aspom take male virtualne , pre teba a synceka
alla, drž sa si mladá a dobré Ťa ešte čaká, netráp sa je to ťažké ale máš syna, máš pre koho žiť
alla, poznas svojho muza. ja ho poznam z tvojich pismenok. z nich sa ukazuje ako - slaboch (bez urazky). tvojou domenou je boj, jeho utek. ty si sa uz nabojovala dost. nech on teraz uteka.
boli to a budes to chciet vziat viackrat cele spat. ale nechaj ho bezat. on potrebuje niekoho, na kom bude visiet. citi sa silny len ked moze trucovito vzdorovat. ked na neho tlacia, trosku za vzpiera a nakoniec vzdy podda. nema vole, ani odvahy. nemozes mu robit podporny stlp do nekonecna. znici ta ako zle upevneny most.
Tak teda odišiel. Mala by som sa tešiť, ale zatiaľ len plačem, asi som zbabelec aj ja. Namiesto toho, aby som bola hrdá žena so zdvihnutou hlavou, som len urevaná ohdrdnutá manželka, čo by mu najradšej zavolala? Kde asi išiel? Malo by mi to byť jedno, ale nie je. Cítim sa hrozne. Keď naposledy volal, znovu opakoval, že neodchádza kvôli mne, ale že život s nami a návštevy tej malej sa nedajú skĺbiť. Ja som mu povedala, že nechcem aby sa vracal, ale celé toto považujem za výmenu, už sme sa mu nehodili, tak nás jednoducho vymenil. Asi som mu to nemala vravieť. Ale on aj keď odchádzal tváril sa tak, ako keby to bolo niečo úplne obyčajné. Možno, že odchody sú obyčajné, ale ja som čakala, že to bude viac prežívať, nemusel zrovna plakať, ale nemusel sa ani tváriť tak úplne nadvecou. Ja teraz rozhodne nadvecou nie som. Cítim sa ako počarbaný papier, ktorý predtým ako hodili do koša ešte riadne pokrčili. Tak veľmi mi ublížil, a ja ho mám asi stále rovnako rada. Je to vôbec možné? Som ja ale kra....
Alla, NIE SI ZBABELEC!!!!Je úplne prirodzené a normálne že plačeš...nebolo by normálne keby si neplakala...ja si poplačem ešte aj teraz a to môj ex je preč už 9 mesiacov...a to som fakt šťastná že tu nieje...ale stále to bolí..a neboj tá hrdosť sa ti pomaličky vráti späť!!!a potom ti bude svietiť a srdiečku bude tiež o.k....chce to len čas...
posielam 
Alla,
nie si - a že ho máš stále rada? Je to (a vždy ostane) otec tvojho dieťaťa - ak by si prechovávala negatívne city k nemu, to ako by si ich mala aj voči svojmu dieťaťu.
ach alla, je to ťažké, ale neboj bude lepšie. CHoď za synom pohladkaj ho a poteš sa tým že najdôležitejší "muž" tvojho života je s tebou.
Neviem čo viac ti napísať snad len poslať
..."v živote môžeme urobiť veľa chýb - okrem jednej: tej, ktorá nás zničí",tak dešifrujme tú chybu a odstráňme ju raz navždy, aby sme dali svojmu životu šancu, aby opeknel...
alla ja len v krátkosti...niečo na tvojom mužovi je mi blízke, také dôverne známe...často som od toho svojho počula práve tú preslávenú vetu- toto nie je o tebe, toto nie je o našich deťoch...a napokon odišiel...a mám úžasného, fantastického syna, ktorý vidí a chápe oveľa viac ako my dospeláci,je to veľmi múdre dieťa, ktoré dokáže vždy pár slovami pomenovať a vystihnúť rôzne situácie, často aj tie nepochopiteľné...a tak mi raz keď ma videl trápiť sa povedal toto: maminka netráp sa, tatinko sa nikdy nevráti, on sa totižto nevráti ani keby to sám chcel a ty si v tom nepomôžeš, tak sa netráp. tak sa alla netráp
MYslim si, ze je to normalne - smutit takto za niekym. A je v zasade jedno, ako ten clovek odchadza z naseho zivota, pretoze v nom uz zanechal nejaku stopu - citovu vazbu. No a Ty mas s nim este aj nadherneho synceka . Kludne si poplac, zakric - rob co citis. Hlavne to v sebe nedus. Ten smutok je prirodzeny. Len vsetko s mierou. Je dolezite sa v tomto nezacyklit. Vsetko sa da predychat. Kazda bolest. Najdi si casom, az to tak budes citit nejake zamestnanie mysle. Strikuj, si, stavaj sarkanov... Alebo sa nauc jazdit na koni. Rob nieco tvorive, kde zakazdym mozes vidiet zmeny. Hlavne tie, ktore ta posuvaju vpred. I ked niekedy treba aj cuvnut, aby sa clovek dostal z jednosmerky prec.
Drz sa Alla - nie si v tom sama, vela ludi na teba mysli
Alla, drzim palce. Prejde to. A mozno pomoze, ked si uvedomis, ze je to asi tvoja cesta k niecomu lepsiemu. Mozno vztah, ktory si bude aj ten druhy vazit?
Drz sa.
"Upni sa na niečo, čo ťa veľmi baví a ostatné vynechaj...." tak prejdeš po tomto veľmi tenkom ľade.Držím palce a
Takže vrátil sa naspäť, vydržal byť preč jeden deň. Úžas však. Odišiel v piatok večer a v sobotu poobede akože prišiel navštíviť malého, najedol sa s nami, trochu sa s malým pobláznili a potom nám obom spravil kávu. Keď sme ju pili tak sa ma spýtal, či môže v ten večer, teda v sobotu prespať doma. Ja som sa ho spýtala či sa chce vrátiť domov a on povedal, že nie, že chce len jednu noc u nás prenocovať. Povedala som, že to je zlý nápad. Tak odišiel bolo tak asi pol šiestej. O 22:30 zavolal, že či by predsa nemohol prísť. Tak som súhlasila. Keď prišiel tak som mu povedala, že predsa nemôže jeden deň odísť a na druhý deň prísť domov len prespať, že čo poviem malému keď ráno vstane. On nato, že on tu len prespí a ráno odíde do roboty a že to je všetko. Ráno síce odišiel do roboty, ale po obede sa z nej vrátil a už neodišiel. Tak fungujeme asi štýlom, že sa znovu nič nestalo. Neviem o čo mu vlastne ide, tvári sa, že zrazu nemá kam ísť a celý minulý týždeň som počúvala, že nemôže s nami ostať bývať, lebo sa stotožnil s názorom svojej ex - milenky. Viem, že v tú piatkovú noc spal u svokrovcov, ktorým vôbec nepovedal, prečo sa tam prišiel vyspať. Tašku, ktorú si zbalil stále vozí pobalenú v aute. Ostal doma bez toho, aby mi povedal nejaké stanovisko k tomu celému. Som teraz v štádiu keď mi je to už celé jedno, nemám s ním už vlastne čo riešiť, pretože podľa mňa sme si už všetko povedali, len on akosi nedokáže to povedané aj zrealizovať. Ten byt je aj jeho, vyhodiť ho nemôžem.
Draha Alla,
este raz, mas moj obdiv, si silna zena.
Vyhodit ho, alebo sa pokusit vyhodit..predsa je to otec tvojho dietata ( aj ked je momentalne jeho spravanie nevhodne)..je v tvojom zaujme, aby tvoj syncek videl, ze aj takato problematicka situacia sa da zvladnut diplomaticky a s nadhladom..podla mna postupujes spravne...
Tak ti posielam vela sily a energie.
Niektore veci sa najlepsie daju vyriesit, ak im dame cas a nechame ich plynut bez umelych zasahov.Investuj svoju energiu do pozitivnych veci, tie budu rast, napr. oziv nejake hobby, stare kamaratky,..
Vobec sa s nim o vasom vztahu nebav,akoze ta to uz nezaujima (zrkadlenie jeho spravania..mozno sa zamysli..)zostane neisty.. a zmeteny..nedaj mu vediet, co si myslis.. ak chces rozdielny vysledok( v jeho spravani), mala by si porozmyslat o inej taktike alebo strategii komunikacie s nim..
Drzim palce.
Alla, drž sa, nemám rady.........držím palce
alla, pripajam sa k zuzke. nechaj ho, nech ho teraz vlastne svedomie a zbabelost ponahana z miesta na miesto, ked jeho jedine riesenie problemov je utek. sam musi prist na to, ze vsetky jeho doterajsie riesenia boli rovnake. Ak fungovali, tak len vdaka tvojej spolupraci a chceni veci napravat.
Ak uz nieco povedat, tak len poziadat, aby sa svoju nerozhodnost snazil riesit tak, aby co najmenej stresoval aj syna. (Uz len preto, ze je to smutny priklad (ne)chlapskeho konania.)
A ak sa stotoznuje s nazormi svojej milenky, mal by sa zamysliet nad tym, co on pre nu vlastne znamena a ci ide este vobec o neho. Pretoze posobi ako zena, co neznesie prehru (sama pred sebou). Takze aby sa nezobudil ako trofej, ktoru po skonceni zapasu uz nikto nechce.
Drzim place, aby ti to stadium flegmatizmu vydrzalo tak dlho, ako bude potrebne. aby ta zase nemohol svojou nerozhodnostou potrapit.
Draha Alla,
myslim na teba a posielam vela sily a .
Ked som citala prispevok od magic, napadla ma jedna vec, ( na odlahcenie)
Viete ako sa najlepsie pomstite zene, ktora ukradne Vasho manzela? Nechate jej ho! Nech si sama vyskusa, aky je charakterny..
ten posledný riadok je úžasný.... 
pomstila som sa....
Ahoj Alla az ma to boli za teba ked to citam, no myslim ze ak by si v tom vztahu pokracovala, teba by to bolelo este viac.niektori chlapi sa zahravaju s citmi zien bez toho aby si uvedomovali ze aj my sme ludske bytosti s citmi a ano-ako povedal ten tvoj-to nie je o tebe-TO JE LEN O NOM-vsetko sa toci len okolo neho, tak ho v tom nechaj, nech sa mu z toho dobre zatoci hlava.neviem ako dlho ste boli spolu, ale obetuj tie roky na ukor poucenia a chod a hladaj toho, pre ktoreho ty budes ta, o ktorej to cele bude.prajem ti vela stastia.
Ahoj, Alla, páčilo by sa Ti byť dlhodobo v úlohe "handry"? Ak nie, tak ňou, nebuď, aj keď to chce úsilie vymaniť sa z toho zatriedenia. Vyzerá to tak, že ex manipuluje s bývalým a on s Tebou.Veď to zastav - ako, Ty vieš.Váž si seba samu a svojho syna, teda život.
Ahoj Alla, som tu dnes prvýkrát a nemôžem nereagovať! Ja zažívam od 13.9.2005 niečo veľmi podobné. Jedni hovoria "už sa na neho vykašli" iní "veľmi ťa obdivujem". Nedá sa poradiť jednoznačne, človek to robí tak, ako to cíti.
Ja som v priebehu 1. roka zhubla 18 kg - a hovorila som si, že "aspoň na niečo mi to bolo dobré", teraz som zasa 10 pribrala, takže to vypadá, že nervy sú už ako tak v poriadku, keď sa obaľujú tukom......... ha,ha,ha. Teraz som tak akurát! Myslím si.
Môj manžel (stále ešte-on stále hovoril a aj hovorí o rozvode, ale vraj nemá čas to teraz riešiť 
) má tiež nemanželskú dcéru (1,5 roka), ktorú berie k nám na návštevy k našim 2 dcéram (12 a 8), ale či jej mama vie, že je u nás, to neviem. Všetky 3 dievčata sa majú veľmi rady a priznám sa, že aj ja sa teším z jej občasnej návštevy u nás (vždy som túžila po 3.dieťatku).
Počúvam niečo podobné, čo Ty: NIEJE TO O TEBE ANI O NEJ, JE TO O MOJICH DEŤOCH!!!???
V podstate to už ani moc neriešim, som rada, že naše deti majú ocka dost často doma. Ale neviem, na ako dlho je to riešenie DOBRÉ. Žiť s niekým (koho stále ešte milujem) a v podstate len vedľa neho a nemôžeš mu povedať, čo k nemu cítiš,je asi týranie samú seba-to hovorí rozum, ale je na tom aj po 4 rokoch ináč - a vlastne stále rovnako.
Alla, zistila som, že fajn odreagovanie je ozaj nejaká záľuba - mne pomáhá HAND MADE - baví ma servítková technika, je to aj dobrý nápad na darčeky. Skúšala som aj toho koňa-teda kobylu, ale to je príliš fin. náročné, aj keď si ho iba požičiavaš, ale je fakt, že aj to stojí za to!!!
Všetko, čo Ťeba a Tvoje deti v danej chvíli poteší, stojí za to. Naučila som sa chodit na výlety sama s detmi, ale mám aj veľa kamarátok, ktoré chodia s nami. A dokonca sa stalo, že aj ocko bol s nami a predstav si, že celkom dobrovolne a s úsmevom na perách
.
Som momentálne smutná, chýba mi pohladenie, opora blízkeho človeka, ale už viem, že čas všetko vyrieši a verím, že raz mi bude určite zasa do smiechu
Ach, jaj! To, čo predvádza, by malo u mňa asi takýto efekt: tak strašne by v mojich očiach klesol, že nakoniec by som po nejakom čase asi zavolala tej "jeho" nech si ho preboha berie het - zavadzia mi to v byte!
Krucipísek, veď to je na priečke úbohosti asi tak vysoko ako manžel Mamky Danky! Ten tiež akosi nevie kam s konopí! Tak si doriti usporiadam priority v živote, nie? Jedno poviem, spravím svojej žene zo života peklo už po neviem koľký krát a nemám gule na to, aby som sa držal scenára, ktorý som sám napísal? Alebo: "Sorry, žena, urobil som pár zmien, teraz to plánujem hrať takto..."
Čo urobí, ak ťa jeho správanie dostane do polohy, že ho budeš iba trpieť? Ak si niekoho nájdeš ty a po čase sa ti podarí otehotnieť s novým partnerom? To by ako znášal? Zatiaľ čistá utópia, ale časom...?!
Ahoj Vierik,odpoviem iba toto: Až taká utópia to už nie je, dost často nad tým rozmýšľam a asi to všetko budem riešiť ja. Musím ale nazbierať dostatok odvahy, lebo tá mi ešte chýba. Ale tvrdo na tom pracujem!
Alla a u Vás doma ako? Niečo sa zlepšilo? Alebo nie?
Pá
U nás je to všetko na ho... Nebudem to zatiaľ rozpisovať, pretože u nás sa to mení zo dňa na deň. Zatiaľ len tak v skratke, manžel s nami nebýva od
19. 10. Nemám ešte celkom jasno v tom, čo sa za posledné dni stalo a neviem, či to vôbec takto pred Vianocami chcem riešiť. Na druhej strane keby som to začala riešiť teraz možno v novom roku, by som mala o to menej problémov. Takže asi tak.
Alla,
myslim na teba
A co chces riesit?
Rozmýšľam, že podám žiadosť o rozvod, manžel odišiel 19. 10. za dosť búrlivých okolností. Týždeň potom ako sa znovu vrátil bol celkom v pohode, až na to, že takmer každý večer trávil v krčme, cez víkend, ktorý predchádzal 19. 10. som už mala pocit, že si niečo aj uvedomil. No a v pondelok 19. 10. sme ráno normálne odišli do roboty, keď som už išla domov tak mi ešte volal, že potrebuje, aby som niečo vybavila v meste, tak som šla, bolo trištvrte na päť, dieťa v aute s nenapísanými úlohami, vybavila som všetko, čo chcel, boli to jeho firemné záležitosti, potom sme rýchlo leteli domov, urobiť si úlohy, navariť večeru, všetko som stihla s vyplazeným jazykom. Bolo 19.00 hod. a on ešte nebol doma, tak som mu volala, nezdvihol, už som vedela, že zase sedí na pivku, potom som mu volala o 20.00 hod. mal obsadené, do 21.00 hod. som mu volala ešte trikrát a stále mal obsadené. Prišiel domov niečo po deviatej keď som sa ho spýtala komu telefonoval, povedal, že on netelefonoval, chcela som aby mi ukázal mobil, tak mi ho ukázal a samozrejme volal zasa s tou svojou, okrem skoro hodinového telefonátu jej stihol poslať ešte aj štyri SMS. Strašne škaredo sme sa pohádali a on ešte v ten večer odišiel, teraz býva u svojho uja vo vedľajšej dedine, malého bol naposledy pozrieť v stredu a v sobotu sme sa stretli ešte v meste. V piatok keď malý nebol večer doma, prišiel za mnou a oznámil mi, že domov sa už nehodlá vrátiť. Od známych viem, že každý večer trávi naliaty v krčme a užíva si slobody, ako to pokračuje s jeho krásavicou neviem.
ah ah,
ty si jedna uzasna zena, velmi ta obdivujem.
tak neviem, ale myslim si ze tvoj muz balancuje na okraji psychickeho zrutenia..utapa realitu v alkohole...a najhorsie je ,ze sa mu nasilu neda pomoct, kym sam nebude chciet. Musi to byt bolestne ho takto pozorovat, ale toto si bude musiet vyriesit sam. Bude musiet celit nasledkom svojho nerozumneho a nezodpovedneho spravania.
Este ma napadlo, ci by si nepouvazovala premenovat blog z Koniec jedneho pribehu na zaciatok mojho noveho zivota?
Drzim palce.Z.
Alla čítam tvoj príbeh od začiatku a nechápem kde berieš v sebe toľko sily. Prežívaš preukrutnú hru tvojho manžela a jeho ex. Čakajú len na to kedy sa zložíš a potom ukážu na teba, že je to všetko tvoja vina. Zatiaľ sa držíš a to manžela vyvádza z miery. Vyhovára na že to nie je o tebe ale o deťoch. To je ako keby povedal " že to nie je tak ako to vyzerá" Ako v zlom americkom filme.
Ja ti neviem poradiť čo máš alebo nemáš robiť, lebo moje problémy su diametrálne odlišné. Si vo veľmi zložitej situácii, ale ja na tvojom mieste by som zašla za psychologičkou. Chcela by som vedieť jej názor ako situáciu riešiť. Ako sa zachovať v tých čudných situáciach. A pri rozvode by na to tiež prihliadali, že si sa snažila situáciu riešiť. Prajem ti ešte veľa duševnej sily na zvládnutie tejto skúšky a verím že je zvládneš na jedničku.
Ahojte kočky.
My sme skúsili psychologičku hneď v začiatku problému, ale asi som nemala šťastie pri volbe (aspoň já som mala ten dojem),pretože už na 1.pohľad (vyberala som v telefónnom zozname) to bola pri najmenšom vyliečená alkoholička. Jej záver bol: "že pokiaľ sa 1 z manželou (môj manžel) rozhodne z manželstva odísť, tak už sa nedá nič iné urobiť". To nám povedala v r.2005. Mala som z toho zlý pocit a do nej som odchádzala ešte zmätenejšia. Druhá zasa povedala, že každý z nás je v podstate "kvalitný človek", ale dokopy to nefunguje (brali sme sa v r.1995 po 2-ročnej známosti)- a čo teda tých 10 rokov??? a tie naše 2 úžasné dcery???
U nás sa to tiež strieda,raz je dobre a komunikujeme bez problémov, ocko doma pomáhá, já mu pomáham riešiť jeho veci-uhradit telefon, vyprať a tiež sa doma naje. Inokedy je nasr.... a poriadne ani neodpovie na pozdrav a pri malom náznaku (ako on hovorí "nemiestnej otázky") hádže všetkým, čím sa dá,najradšej telefonom-má veľkú spotrebu...ha,ha,ha. Podľa skúsenosti viem, že to musí být pre tých našich chlapov náročné(ironicky): Teraz chcem byt s Tebou a neubližovať Ti, navar mi, vyper mi....a zazvoní telefon... a chcem byť s tou druhou, alebo nie???...alebo áno???...alebo nie???....a tak dokola!
Veď oni sami už asi nevedia - naozaj ako malé dieťa na pieskovisku, keď im niekto zoberi obľúbenú hračku.
A žiadosť o rozvod? Však on sa chce rozviesť-on odišiel a má dieťa s inou, tak nech podá on. Aj ja už som mala cukanie ju podať, ale asi ctud, alebo niečo také mi to zatiaľ nedovolilo, ale večery a noci strávené sama a nielen spaním, ale tiež trebárs sedením pri chorých deťoch ma už unavuje.
Zatiaľ pá.
Dočítala som tvoj príbeh a prvé čo mi napadlo ,že sa nestotožňujem s názvom blogu.Tu žiadny koniec neexistuje a ani nikdy nebude.Našla sa som sa v tvojom príbehu. Naša "tretia" sa tiež nedokázala zmieriť.že by mala hrať druhé husle v trojuholníku,tiež citovo vydierala manžela svojou dcérkou,vnucovala mu postoj ako jej partnera v starostlivosti o malú,tiež si ju nesmel brávať mimo jej bytu.Manžel vypadal ako "blbec" s ktorým sme mi dve manipulovali podľa našich potrieb a pocitov,pretože ja som si zas nepriala aby chodil na prechádzky aj s maminkou malej.Bol to kruh z ktorého nebolo východiska. Až dobrá priateľka poprosila ducha svätého aby jej vnukol pre mna radu.Znela: Súdnou cestou uzákonte otcovstvo/ "tretia tiež nechcela zápis do rodného listu malej/ a následne požiadajte o úpravu styku otca s dieťaťom. Stalo sa ,hoci "tretia" chcela robiť prieky,ale sudkyňa jej vysvetlila následky terajšieho chovania. Viem,že vaša situácia je teraz už akoby nasmerovaná iným smerom,alenedalo mi neozvať sa lebo manželovi sa tak uľavilo,že až potom akoby verejnom priznaní poklesku začal slobodne žiť.Nie však,len on,ja ale počase aj "tretia". Alla si úžasná žena,ty sa v živote nestratíš ale napriek tomu nedaj si vziať,čo je tvoje.Ak je ešte tvoje.
Manžel s nami už nebýva a tak ako som predpoklada, len čo sa odsťahoval, znovu obnovil všetky kontakty s tou svojou, síce sa s k nej nenasťahoval, ale myslím si, že je to všetko na "dobrej ceste". Keď príde na návštevu snažím sa hlavne kvôli malému tváriť akoby nič, keď však spolu voláme, dáva mi riadne pocítiť kde je teraz moje miesto v jeho živote. Vedela som, že to takto dopadne, možno aj preto som tak dlho nechcela, aby odišiel. Ešte dlho potrvá kým mi bude úplne jedno kde a s kým sa nachádza, len sa modlím, aby to všetko rýchlo prehrmelo a prestalo bolieť. Najviac zo všetkého ma dojíma to, ako všade hovorí prečo vlastne odišiel z domu. Už totiž neplatí, že to celé je len o jeho deťoch, že to nie je o mne a bla, bla, bla, pretože som sa od známych dozvedela, že z domu vraj odšiel preto, že som ho neustále psychicky týrala výčitkami. Takže koniec niečoho to predsa len je, len nie toho, čoho som si vždy priala.
áááách...Alla potrvá to, kým to nebude bolieť..ale je to len na tebe ako dlho to bude. ..."miesto v živote"..daj mu pocítiť, nezáujem!!!že ho nepotrebuješ!ale musí to byť také že si v pohode- usmievaj sa, nerieš, nekrič, nevyčítaj...úplne totálny klídek!ver tomu že bude čumeť, jak puk!!!ALE!!!nerob to s tým že by si chcela aby sa vrátil, myslím že by si nikdy nebola šťastná...budeš sťastná, ale bez neho ved za rohom na Teba niekto vykúka, len ty ho eče nevidíš /ako by povedala Lydush /
PS: kašli na to čo rozpráva známym!!!, len ty a on viete kde je pravda
posielam ti vzdušnou cestou pohodičku a energy,neboj bude dobre
alla, petusa napíšem "skrytý" odkaz od môjho syna z jednej jeho básne, lebo opäť sa mi to hodí napísať práve sem...tieto jeho slová si neustále opakujem:
Zakaždým keď zle ti bude,
mysli na to, že šťastie za tebou príde.
Možno nie dnes, možno ani zajtra, možno ani za rok,
niekedy stačí zájsť len kúsok za roh.
Krasne napisane
a celá báseň je ešte úžasnejšia...niekedy sa mi až dych tají keď náhodou nájdem nejaké Filipove básne...on takto nádherne píše,ale nikdy sa s tým nepochváli, vždy nájdem jeho básne, alebo texty piesní náhodou pri upratovaní...
Klódik...stále si hovorím, ked zrovna nie je najlepší deň ...že raz to šťastie príde ...len ešte musím chvílec vyčkať...dakujem
ani nie tak vyčkať, ale kuknúť za roh...
ešte nemôžem kukať za roh
...nemám dokonale odstrihnutú pupočnú šnúru s... vysí to vlásku...tak ked bude dielo dokonané, potom budem okále vypliešťať
...takže ešte čakám..
petusa tak to sme na tom asi podobne...tiež by som rada nakukla za ten roh, ale furt to akosi celkom nejde...Filip tam už nakukol a svoje šťastie našiel...
Aj ja som ešte zatiaľ čakateľka
ja som asi za to, že netreba nič siliť...a tlačiť sa do niečoho čo vlastne ani nechceš....vela ľudí naokolo /to asi tí čo majú málo svojich starosti / rieši to, prečo stále nikoho nemám...no čo ja viem...lebo nikoho nechcem...lebo mi je teraz takto dobre...lebo sa mi nechce riešiť akýkolvek vzťah...lebo...lebo...mám pocit že ešte nie sú tie dvere zatvorené a šnúra odstrihnutá...a že pokial to tak nebude, nebudem sa "tak naozaj" vedieť tešiť z toho nového...že si to zkazím tým že budem priebežne podráždená, zlá, ufrflaná na niekoho kto za to čo bolo nemôže....a tak všetko dokopy...a čo má prísť, príde...
PS: ...teškám ked si napíšeme, čo sme za rohom našli...
tak na to P.S. sa teším aj ja....Už cítim, že to behá kdesi blízko okolo mňa...cítim to chvenie...A Filip sa niekedy tak múdro na mňa pozrie a len mi povie: maminka toto ešte nerieš,najskôr napíš tú knihu a potom sa veľa vecí vyrieši...a presne takto to cítim aj ja...čochvíľa sa mi život v dobrom obráti naruby a viem, že si to budem vedieť vychutnať...Ale ešte nedozrel ten správny čas...
myslím že máme rovnaké pocity
ach boze.....je to velmi smutne....Nerozumiem, nechapem preco a naco to je vsetko dobre, najma ak ste mohli a isty cas zrejme aj zili celkom stastny zivot....Neporadim ti, lebo v takej situacii je velmi tazke byt radcom, ale chcem aby si vedela ze mas moj sucit
(brokenheart) 
