Kriza

evka nie si psychopat, si jednoducho vycerpana, zufala, prosim hlavne sa skus trosku dat dokopy. uplne ta chapem, tymto som si presla. mam len jednoduchu radu, manzelovi nechat deti a ist relaxovat trebars cvicenim. neboj oni traja si poradia. co si napisala nam, mozno treba aj v klude povedat aj jemu. strasne ti drzim palce

Presne ako pise Dvojcatkova mama, nechaj deti manzelovi a niekde vypadni. Aj ked budes len pol dna sediet v parku a pozerat na oblaky, aj to pomoze. A samozrejme, nechaj manzelovi len zoznam, co vsetko ma spravit, nechaj ho, nech aj obed detom uvari... snad si vsimne, ze materska je vsetko mozne, ale dovolenka teda urcite nie. Drzim palce, nech sa manzelovi otvoria oci!

evka, asi to bude pre teba tazsie pochopitelne, ale ze si pre neho robila, co si mohla, aby sa dostal zo svojich nalad, nie je dovod, aby si to iste cakala od neho. mame zit podla zasady - nerob druhemu, co nechces, aby robil tebe (teda u teba - pomoz, ak chces, aby pomahali aj tebe). ale zabuda sa za tym dodat - ale necakaj, ze ti musi oplatit rovnakou mincou (moze a nemusi).
mas ho rada (aspon mala si a ja myslim, ze odhliadnuc od stresu, stale mas)), tak si sa rozhodla, ze ho z tych nalad dostat chces. co sa ti aj podarilo. rovnako si mu vsak mohla na niektoru sms odpisat, ze si tehotna, potrebujes klud a mas jeho depresii plne zuby, tak nech si vezme povraz a ide si do lesa pohladat konar a da ti uz konecne s tym pokoj. ze lepsie zvladnes aj bez neho.
ty si sa vsak rozhodla pomoct a dokazala si to.
ano, mal by si to vazit. ano, mal by ti teraz na oplatku pomoct on. ale bud sa z toho este nedostal kompletne, alebo si v tych depkach zvykol, ze svet sa vlastne toci okolo neho (aby mu pomohol). a s tym aj ostal - vidi sa na prvom mieste (svoje potreby a pocity), ostatne je v rebricku az za tym.
to su vsak veci, s ktorymi momentalne asi nepohnes tak rychlo ako by si chcela a potrebovala, iba co ta nervuju viac nez vynervovana si.
ak sa ti da, skus ich prestat riesit.

kedze od partnera pomoc prilis nedostavas (aspon ako pises), skus ju pohladat inde. mozno by na hodinku postrazila drobcov aj mama, aby si vypadla do fitka a nadopovala sa endorfinmi. je to docasne riesenie, kym sa ti nepodari nad svojimi emociami ziskat aku taku kontrolu, aby si zas mala sil riesit dalsi spolocny problem - ako mu vysvetlit, ze teraz je jeho pomoc pre teba najpotrebnejsia.

pises vsak celkom malo, aby sa ti dalo poradit hlbsie. mozno je trochu problem aj v tom, ze mas velke naroky na niektore veci. neviem. stava sa, ze rodicia su na nervy z deti, ked im napriklad nicia nabytok. jednoduche riesenie je zmierit sa s mensimi skodami alebo s tym, ze steny pripominaju grafiti tvorbu z bronxu. radsej v klude stale napominat, ak dojde predsa len k obcasnej skode, tak nezvelicovat a povedat si, ze ked budu mat sest a budu chapat, co sa naozaj nesmie, potom sa vymaluje.

ked napises viac, mozu ti tu pomoct odhalit veci, s ktorymi sa zbytocne stresujes a ze sa svet nezruti, ak ich nechas plavat. stava sa, ze niekedy si to clovek neuvedomuje alebo len nema podporu netrapit sa nimi. napriklad su zienky, co ak nemaju vyupratovany byt napriek trom ratolestiam, su v strese, co by povedali ludia, keby niekto prisiel. a tak glancia a lestia a maju nervy, ze ledva sa otocia, mozu zacat znova. alebo ich gezuje manzel, ktory si potrpi na dokonalu cistotu. a pritom staci, aby ich niekto presvedcil, ze obycajny poriadok uplne staci a trocha spiny nikoho nezabije. a ze manzel si moze tu svoju dokonalu cistotu udrziavat sam, staci mu do ruky strcit kybel a mop. moze sa pri troch detoch realizovat.

rozvinula by som myšlienku magic- keď si ty stála pri manželovi neznamená to automaticky, že aj on bude stáť pri tebe, alebo že ti pomôže a pod.Mńa však zaujíma jeden moment- žena dokáže skôr vycítiť kedy má stáť pri svojom partnerovi, kedy potrebuje psychickú oporu, a urobí to často aj bez toho aby si muž- partner o to požiadal- proste to potrebuje tak dávame...A muž? Muž toto často nevie vycítiť, respektíve na na naše požiadavky vyslovené slovne reaguje slovne- odmietavo.No ke´d si položím otazku a čo činy? Odmietne aj konkrétny čin, ktorý by vyjadroval že stojí pri tebe? možno to netreba do nekonečna omieľať slovne, možno len stačí vybehnúť na hodinku von, nechať mu deti a automaticky predpodkladať, prijať že sa o tie deti aj postará...veď on asi tiež zrejme prijal tvoju podporu v čase kedy to potreboval automaticky...

Ahoj, moja rada znie choď von! Nemusíš sama, lebo od malých to nejde. Presne viem o čom hovoríš. Ja mám síce iba jedno živé 18 mesačné šidlo, ale má v sebe energiu dvoch a plne ju ukazuje. Celé tehotenstvo som ležala na rizikovom, takže po pôrode som si trošku začala užívať možnosť aspoň ísť von. Vezmem malého a idem na prechádzku, teraz na ihrisko, do parku.... hocikde, ale hlavne z domu. Viem, nie je to ľahké, ale skús to, aj malý sa zabavia aj ty budeš trochu vbon zo stereotypu. Netreba ísť ďaleko, ale hlavne mimo štyroch stien, ten môj šintrík je vonku ako vymenený. Nezlostí, nelozí po mne, ale hrá sa. Hoci nemôžem ho spustiť z očí ani na sekundu, ale predsa a na ihrisku stretneš iné maminy, porozprávaš sa, prídeš na iné myšlienky.

Držím ti palce , lebo, keď budeš v pohode ty, ani malý nebudú nervózny a potom im aj viac odpustíš a budeš tolerantnejšia voči nim aj manželovi a možo sa všetko upraví. Lebo nervozita vyvoláva zlé ovzdušie a aj najzdravší a šťastný vzťah zničí mihnutím prútika.

Evka nejaka kamoška na blizku nie je??? Že by si jedno šupla k babče a druhe jej a ty by si vyplaaaa?! Pretože z toho čo si napisala- zlomena ruka- si myslim že nei je dobre nechavať manželovi detičky.

Ahoj, dobre veim, o čom hovoríš, a to mám iba jedno dieťa. bývame na dedine, tak som vďačná aj za "výlet do Tesca". Keď sa sťažujem, že mi doma z toho šibe, tak počujem: ved cho´d na prechádzku, chod von.. Jasné, ale vidím stále tých istých ľudí. Chlapit o jednoduche nechápu, čo je to "materská dovolenka" a zrejme ani nepochopia, kým nevyskúšajú
určite by pomohl výletik , do zoo, na kupko, aj s manželom. Nechce sa mu?
nemáš poblízku kamošky

Evka, jednoznačne by bolo fajn zblížiť sa trošku s nejakou maminou s podobne malými detičkami, na sídlisku by to nemal byť až taký problém. Snáď. Aspoň by si sa žensky vyrozprávala.

Alebo nejaká mamička - hoci aj so starším dietkom, ktorá by ti skôr pomohla na ihrisku ustrážiť tých tvojich? Dve maminy na tri deti - to by sa aj hádam dalo, nie?

Alebo: mám nápad! Ak nepomáha ani to, že mu povieš, že trebuješ vypadnúť a on to neakceptuje, jednoducho vezmi smeti a vráť sa o hodinu. Zbehni kam len chceš a vráť sa. No, dobre sa mi teoreticky povie/napíše, ako tebe zrealizuje. Ako píšeš to o tej zlomenej ruke, ja osobne by som bola s nervami v čudu, kebyže sa mám stresovať, ako to on unesie s dvomi deťmi...
Vieš ty čo? Skús to najprv na polhoďku! Odbehneš buď so smeťami alebo po časopis do stánku... Alebo po mlieko... Nešlo by to?

Je to smutné - tie jeho trápne argumenty. Ja som si tiež prešla súkromným peklom, ale mala som to šťastie, že sa stal zázrak a ja mám muža, na ktorého teraz nemôžem krivého slova povedať. To bol kedysi úplne iný človek - a nie je to môj názor - to by potvrdil každý, kto ho aspoň zbežne poznal aj predtým. Celú jeho osobnostnú zmenu ale "zabezpečil" náš malý keď mal cca rok a pol. Veľmi ti želám, aby aj vaše deti pohli otcom tak ako to bolo u mňa!

skus si este urobit taku pozitivnu vyhliadku do buducnosti.
cim su deti starsie, tym su samostatnejsie, chapavejsie... navyse idu do skolky. skus si povedat: uz len rok a pol to vydrzim a konecne budem trosku volnejsia.
rok ubehne rychlo, ked sa to tak vezme. ved aj teraz. tot boli vianoce a velka noc a uz sa rok preklopil do druhej polovice. za dva mesiace zacneme znova pomaly rozhutovat, co komu kupit a kde na to usporit.
prinajmensom od noveho roku zacnes obiehat skolky, aby si nasla, kam drobcov prihlasit. a zrazu to pobezi strasne rychlo. lebo budes mat starost naucit ich pytat sa cikat, ako-tak samostatane jest, vediet si povyzliekat a poobliekat oblecenie, vediet si obut papucky - take tie zakladne veci, co by teoreticky uz mohli vediet pri nastupe (neviem, co budu vyzadovat u vas).
este sa budes hrozit, ze september je za rohom (tak rychlo!) a oni si nevedia poriadne trafit lyzicou do ust (alebo nieco ine).
a k tomu budes planovat navrat do prace, ci hladanie novej, ak nemas.
neboj sa. toto uviazanie doma uz dlho nepotrva a bude coraz pestrejsie, aj ked sa to teraz zda nekonecne daleko, kym "bude lepsie".

Ahoh Evka, musím sa priznať, že s tvojím manželom by som sa bála žiť. Nechať ho samého s deťmi na chvíľu, a on si pritom zlomí ruku, lebo to nezvláda, to je fakt sila. Neviem si predstaviť, ako by zvládol rozvod nad, ktorým uvažuješ. Čo na to jeho rodičia, alebo tvoji, veď to sú vážne psychické problémy. Prácu ako zvláda? Nebojíš sa o deti, že im ublíži?

Mila EvkaF !

Pozorne som si prečítala Tvoj príspevok.
Tvoj manžel mal počas Tvojho tehotenstva depresie a písal Ti o svojej nechuti žiť v smskách. Teda nebol na tom psychicky v poriadku.
Ty ako matka dvojčiat si vyčerpaná viac ako mamka, ktorá má jedno dieťa. To je pochopiteľné. Nemusíš mať výčitky. A ešte musíš zvládať psych. problémy Tvojho manžela. Myslím si, že je dobre, že máš mamu...

Rozhodnutie je na Tebe Evka. Ale s takýmto chlapom by som sa zrejme rozviedla.

Držím palce, s dvojičkami vyraz do parku, kde nie je veľa áut a iných nástrah. Ak chceš ísť niekam sama na chvíľu von, zacvičiť si, píšeš, že máš mamu. Skús sa s ňou dohodnúť, myslím, že Ti pomôže.

Ahoj. Maja

Evka, mňa ešte napadlo aj materské dentrum, kde by si mohla detičky na chvíľku odložiť a ak by si tam i zostala, stretneš sa s inými maminami, pokecáte a tak. Len či máte tam, odkiaľ si MC.
Inak, život s mužom, ktorý sa sám ničí, to nieje to pravé. Asi by som tiež mala strach nechať deti s ním samé. Ak sa nezmení, možno to bude časom horšie, pretože nebudeš mať iba dve deti, ale aj tretie - manžela.To radšej ich vychovávať sama bez strachu ako s ním a so starosťami.Neviem, Skús si s ním sadnúť a prehodnotiť to. Zena je obetavejšia ako muž,on asi nemá v sebe toľko empatie, aby vycítil i pochopil, že potrebuješ čas na seba a vypnúť. Ale to že ťa zaťažoval v tehotenstve svojimy pocitmi sebazničenia - asi by som mu tiež povedala, že nech sa páči, ja čakám 2 deti a starostí mám so sebou nad hlavu.

Evka, nehnevaj sa ze ti to napisem takto na rovinu - ale naco ti je taky chlap? Ja mam doma 3mesacne babo a tiez sa niekedy nemozem ani najest, ani si vyjst ani nic.A to mam len jedno a este malinke.Ale mne manzel pomaha. A to je rozdiel. Podla mna tvoj muz nema vztah k detom a nevie ako na ne.Nechava to na teba.a ze mal psychicke problemy - na to pozor, si na vsetko vlastne sama a este sa staras aby manzel bol v pohode. Ono by to malo byt tak, ze zena s detmi doma a manzel sa stara aby zena bolo v pohode aby to zvadala. Kto sa stara o teba?

Evka, tak to je fakt manzel na odstrel Myslela som, ze si uz svoje psychicke problemy vyriesil. Ale vyzera to, ze este ani zdaleka... zlomit si ruku, ked nie je schopny vydrzat 1,5 hodiny s vlastnymi detmi... na to nemam slov! Jediny psychopat v rodine je on. Ked na neho nie je spolahnutie, tak skus nejaku kamosku. Alebo mozno keby si si dala tu na NM inzerat, ze hladas kamosku na prechadzky, tiez by sa niekto ozval a aspon vonku by si sa porozpravala s niekym normalnym.
Viem, ako je to s dvomi detmi. Nemam sice dvojicky, ale len 1 a pol roka rozdiel. Boli obdobie, ked som mala pocit, ze len krmim, prebalujem a uspavam a cely den a noc dokola. Chce to vydrzat, stoji to za ten stastny pohlad tvojich deti.
A manzel, ak s nim este chces ostat, by sa mal dat liecit a pravidelne chodit k psychiatrovi.

ja navrhujem odstrihnut svoju psychiku od manzela, uzivat si deti a ak mu ich nemozes nechat, tak ich vezmi so sebu a hajde do sveta. viem o com hovorim, ja som bola na deti sama do roka, kym sa priatel pristahoval, mai rok a pol. Vybavovala som s nimi vstko, lekarov mojich , i ich, nakupy, vetko i opravu auta, servisne prehliadky, nakupy do obchodu kedze som este vtedy podnikala. Ver mi da sa to. deti som svihla do kocika a hybaj, vyrazili sme. Jednoducho ked sa musi, tak sa musi a mozno vdaka tomu som nezcvokatela. ano bolo to tazke obdobie a uz sa mi to najhorsie z mysle vytratilo, zostavaju len a len pekne spomienky. Ver mi, zvaldnes to aj ty. Len treba trochu pozitivnej energie a nemat zbytocne ocakavania. Nelutuj sa, ine su este v horsej situacii, len sa treba na to pozriet z tej krajsej stranky, mas krasne deti a este tak rok a uvidis ako bude super, sami sa zahraju. Dam ti zopar odskusanych veci> oboch uviazat do stoliciek, myslim detskych heh a na pultiky im dat hraky, toto im vydrzalo i pol hodku, zatial som stihla umyt riady, hodit do pracky a skocit pod sprhu, potom im vymenit hracky na pultiku a sup dalsia polhodka, rychlo upratat, naozit, sup su p nakrmit a hybaj von, spavali na cerstvom vzduchu uplne super. ja som sadla na lavicku alebo hocikde len tak na travu a citala si knihu, raz sa mi stalo, ze som na tej lavicke zaspala a az jedna pani ma zobudila, ci sa mi nieco nestalo. nebolo to lahke, ae strasne krasne to bolo. Zvladnes to aj ty. nemozes ist cvicit nevadi, najdi si nieco kam mozes s detmi.

Dvojčatková, super zmanažované

Evka, nie si psychopat, len si unavená a je toho na teba veľa. To však neznamená, že všetkému je na vine iba tvoj manžel.

Čítam tu všetky tie komentáre, ktoré ti radia poslať manžela do čerta. Nuž, aj tak sa dá...
Ale to je to najjednoduchšie riešenie a to neznamená, že je aj automaticky najlepšie.

Skúsili ste už manželskú poradňu? Sídlia v každom okresnom meste a poradenstvo je zadarmo. Stačí si tam zavolať, objednať sa a potom už len chodiť na sedenia.
http://www.i-psychologia.sk/view-412.php

A skús si trebárs ešte prečítať toto: http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/dlhorocny-vztah

Ahoj EvkaF,
ak by si mala záujem, môžem ti zopár rád "ako prežiť s dvojičkami" bez tatina poskytnúť aj ja. Nechcem písať tu "na sklo" - pretože by to zabralo dosť priestoru. Takže ak máš záujem, napíš na moju kontaktnú adresu.
A ešte takú pripomienku - georgina ti napísala 13.7. veľmi pekný príspevok. Súhlasím s ním, ale som presvedčená : - že najjednoduchšie riešenie = poslať manžela do čerta = rozviesť sa - vôbec nie je jednoduché, ale v konečnom dôsledku dosť bolestivé pre všetkých - teba, manžela, deti a okolitú rodinu.

Ahoj Evka,
nasla som si tvoj prispevok, pretoze je mi velmi blizky, tiez som sa dostala do situacie, ked som zostala s dvojickami a manzelom bez pripadnej cudzej pomoci a manzel uprednostnil svoje pohodlie a mna nechal, nech si poradim so vsetkym sama. Velmi som sa trapila, myslim si, ze partneri su na to, aby si pomohli,ked potrebuju, a ja som sa na neho spoliehala. Az som ho prestala prosit o pomoc, jeho dala na uplne poslednu kolaj, pozbierala vsetku energiu a spoliehala sa uz iba na seba, postupne som si nasla v novom bydlisku kamaratky, na ktore sa v pripade potreby mozem spolahnut. Zistila som, ze manzela uz nepotrebujem, a ked sa mi skonci rodicovska, uz ani jeho peniaze. Ako sa mas teraz? Pomohla niektora z tych rad, co ti napisali?

Ahojte, ja som tu nova a teda som si tento príspevok našla až teraz. Nemám síce dvojíčky, ale dve deti 6 r.a 1r. Ale situácia ktorú popisuje Evka a mi je tiež blízka. Manžel je sice psychicky v poriadku, ale nejaví o nás prílišný záujem, čo ma najviac mrzí.
Na začiatku bol on ten, kto sa chcel brať, mať deti,mňa to vôbec nelákalo, ale nakoniec rok po svadbe bolo mimčo a už sa to začalo. On bol buď v práci, alebo pracoval doma, prerábal dom. vzdy ked som od neho niečo chcela, tak nemohol, nikde s nami nechodil, akurát na návštevy k svojej mame. (dosť dlho som to brala dobre, mala som z toho pomaly spoločenskú udalosť) lebo sme sa presťahovali na dedinu kde som nikoho nepoznala a ťažko sa mi s malou dakde dochádzalo, ale chodila som. on mi to stále vyčítal, že sa flákam, aj ked som išla ku kamoške do mesta a hrali sme sa s deťmi. takže už vtedy som bola z toho na nervy, ale dáko som to vydržala, začala som chodiť na VŠ dialkovo, to bol iný odvaz, medzi ľudmi, v meste...
potom som nastúpila do práce, medzitým to tiež nebolo medzi nami nejaké ružové, stále samozrejme niečo prerábal doma, alebo u mamy, alebo si našiel vždy niečo iné. on sa svojich pôvodných záujmov nevzdal, tak ako ja.takže nebol pre neho ísť na týžden preč na zájazd, na víkend. sústredko a nezaujímalo ho kde sme čo robíme, že sa musim učiť na skúšky..
Ja som na svoje záujmy nemala čas, ved ťahať celú domácnosť RD, a skola ma dosť zamestnalo. Na cvicenie, čo som dovtedy chodila som nemala už energiu a nemala som ani kde nechať malú. Pretože on by ju postrážil len vtedy ked už spala, aby ju
nemusel uspávať on. (posilka bohužial nečaká kým ja uspím dieťa)
Časom sa to trochu zlepšilo, dohovárala som mu, tak sa chvílu snažil. no a mne zrazu preplo, že ako nám je dobre, tak chcem druhé bábo! no a sme doma, zase to isté. už fakt nevládzem. minulý rok som mala takú depku, že už som chcela odísť z domu s deťmi, potom sa zas nachvílu snažil, ale teraz nič. Celé dni je bud v robote, alebo si nejakú ešte nájde. kočíkovať malú bol zatial 2x, aj to som sa s ním musela pomaly pohádať. vôbec s nami nikde nechodí, ked idem s nimi dakde ja, tak komentuje,načo, prečo, zase sa flákame. a to sa len prechádzame po dedine. staršia dcéra býva často chorá, tak on má predstavu, že musíme sedieť doma a nikde nechodiť, lebo ochorie. On dokáže uplne v pohode presedieť celý den, alebo aj víkend pred telkou a pc. mna z toho už šlak triafa, nič mi nepomôže, s deťmi len minimálne, že postráži to menšie ked dačo chcem rýchlo urobiť a poblázni sa so staršou každý den, najlepšie pred spaním a potom ju už okrikuje nech ide spať, ked je ona v najlepšom. Celá domácnosť je na mne, on tvrdí že to prehánam s čistotou, ale on nemá ani predstavu ako to v normálnej domácnosti funguje, lebo u nich to vyzerá na 4-. Nič po sebe neuprace, riady nedá ani len do umývačky, nechá ich pri dreze.veci všetky upratujem po nom, este mu ich aj triedim do prania, zachvílu ho asi začnem aj krmiť.
Možno si myslíte že mu krivdím, že on na nás robí a ja hundrem, no ale to sa nedá. totiž on robí na dome zásadne všetko sám, na nič nechce zavolať ľudí, lebo chce šetriť. pritom úplne zbytočne držíme ešte 2 nehnuteľnosti, ktoré prenajímame a platíme hypošku(samozrejme aj tam treba údržbu, tak ked nerobí na jednom, tak na druhom, treťom). no a najlepšie na tom je, že možno tí naši nájomníci žijú na vyššej úrovni ako my. lebo furt na nič nemáme, ledva vyjdeme s peniazmi. a preto samozrejme ani nikde nechce ísť, lebo by dačo minul.ešte keď ide dakde sám, tak to môže byť. to mi tiež len oznámi, nezaujíma ho môj názor.
ja už som sa obrnila, ako písala jedna baba vyššie, chodila som si všade len sama s deťmi, nevolala som ho ani som si ho nevšímala, len minimálne. ale tak sa nedá fungovať večne!!
Ale najlepšie je ako sa vie on prezentovať, aký je rodinný typ, takže všetky baby ho v podstate žerú.

Ak ste to niekto zvládli dočítať až sem,túto moju dlhú litániu, tak mi napíšte čo si o tom myslíte a čo by ste s tým robili, lebo ja dosť vážne uvažujem žeto s ním skončím.nevidím dôvod zosťávať s ním, ale detí mi je ľúto.
musela som to zo seba dostať, lebo neviem komu to povedať. na všetkých sa snažím pôsobiť celkom optimisticky, len tak sem tam pofrflem,ked ma naštve, ale ked sa chcem posťažovať, tak sa mi zdá akoby to nechceli počuť.

Ahoj EvkaF, ozyvam sa po roku. Ak sem este zabludis, ako vam dopadla skuska-zahranicie? My sme sa s manzelom dohodli, ze sa rozvedieme. Mame za sebou 2 roky neskutocne chladnej krizy, bez naznaku lasky, bez sexu (az na 2 kratucke obdobia - pokusy o zblizenie), bez sucitu,bez spolupatricnosti, bez vsetkych tych hodnot, ktorymi sa ludske bytosti vyznacuju. Obom nam odlahlo. Uz len to urobit tak, aby to deti postihlo co najmenej.