lucinka, nikdy nevieme povedať dopredu, či má niečo cenu...
tvoj príbeh sa v mnohom podobá môjmu...hádka z ničoho nič..."trhanie" sa o deti...a veľa, veľa iného...
My sme sa rozviedli, keď mal syn 9 a dcéra 13 rokov. Myslela som si, že to má cenu...že ukončím neustále hádky a dlhotrvajúce problémy vo vzťahu. Áno...toto som ukončila, ale začali iné ťažkosti. A s tými sa borím neustále. To, prečo som odišla od bývalého manžela, prežívam teraz od mojich detí. Dcéra mi po 6 rokoch od rozvodu povedala, že som urobila dobre, ale nikdy nezabudnem na tie scény, ktoré som s ňou zažila. Teraz sa to vystriedalo. Syn prišiel do puberty a slová, ktoré som počúvala od svojho bývalého, počúvam od syna. Áno, viem, k človeku si dovolia len toľko, koľko on sám dovolí. Ver, že nechcem, aby sa ku mne takto správal, len neviem, ako to zastaviť. Často uvažujem, že som mala dotiahnuť do konca svoj prvý úmysel požiadať o rozvod. Deti boli malé, neboli by svedkom toľkých hádok.
Na druhej strane, mala by som také problémy s deťmi, keby som sa nerozviedla? To naozaj nevie nik povedať. Čo platí v jednom manželstve, neplatí v druhom.
Neporadila som ti...neodpovedala na otázku, či to má cenu...to musí zvážiť každý sám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
viem ze bez nich tazko, ale nikto si za nich svoje stastie nekupi..pozdravujem ta a dakujem vsetkym za rady, za vasu pozitivnu energiu.. dnes je u nas doma klud, teda skor ignoracia, nemame si co povedat, je to smutne, aj ked by som velmi chcela nenachadzam v sebe uz silu na rozhovory. 
ahoj dievcata dovolte mi vyliat si tu srdce, popripade ak mi napisete vase nazory budem rada. moj pribeh je nadlho, manzela som si vzala po kratkej znamosti, po nevydarenom vztahu s byvalym priatelom. nase manzelstvo trva uz 8 rok, mame spolu dve deti. ziadna laska medzi nami nieje, teda hovorim za seba a myslim, ze u manzela je to to iste. obaja vsak pochadzame zo slusnych rodin, kde su rodicia spolu aj po 40 rokoch, v dobrom aj v zlom. snazime sa byt spolu koli detom,nejak spolu vychadzat. su chvile lepsie avsak su aj chvile ako napr. dnes rano. opisem vam ci sa vam to zda normalne, lebo ja uz ani nie som schopna po tom vsetkom usudit co je o.k a co nie, neviem si s tym rady. dnes nedela rano manzel vstal, spal s dcerkou v izbe, kde sa vecer odpratal, ze on uz chce spat, tak si teda isiel lahnut ku nej do detskej izbicky syncek zostal spat so mnou, kedze manzel spal na jeho mieste. dcerka sa zobudila skoro, taak mi ju teda priniesol ku nam, kde som spal so synom. jaa som odisla na toaletu a on sa ulozil na moje miesto,a ked som sa vratila taak som mu povedala ci moze ist dospat ak chce na miesto kde bol doteraz. zacal mi nadavat este pred polospiacimi detmi ze som pi...
a on nadalej len sedel. potom sa zacal niekam obliekat, ze niekam ide, ci mu dam deti. povedala som mu, ze predsa som povedala ze poobede mame program. o programe som rozhodla preto, lebo v sobotu deti robili co on chcel, boli na sutazi pretekat. mne to nebolo velmi po volit, ale co sa da robit, manzel chce aby deti sutazili, isla ssom teda s nimi. le potom co zacal vyvadzat ked sa chystal niekam odist, zacal nadavat, ze som hov.., ze mam vypadnut z bytu, ze on si berie jedno dieta, popri tom minuly vikend som sa ja podvolila jeho programu, bol plavat so synom. hodil na zem rezne, ze toto mame jest. nemohla som ich dokoncit, lebo som potrebovala zabehnut pre vajicka do obchodu.to co vyprovokovlo jeho spravanie bolo ze syn mu ukazl nejaku grimasu, lebo nechcel ist s nim, neviem kam, asi predpokladam na nejaky sport. zobral som deti a odisla som do detskej izby aby nemuseli pocuvt jeho nadavanie, niekedy mu bohuzial vraciam tie nadavky aj ja, ale snazzim sa, aby to nemuseli deti pocuvat. po tej grimase syna zdrapil, tak som ho zacala branit. nedovolil mi obliect dcerku ist do obchodu, ze zavola policiu, co samozrejme neurobil ked som mu povedala ze nech sa paci. nakoniec to skoncilo tak ze deti plakali a ja som dovolila ist synovi s nim plavat. chudak synecek musel od neho pocuvat, ze matka na teba ziarli a podobne veci.. ked som povedala ze idem uz ted s nimi prec tak povedal, ze som sa ho ani neopyatala ci ide s nami, a ze je to podla neho blbost brat tm deti do lesa.syncek ma v sebe z tychto situacii, ktore sa opakuju vela zlosti, ale vzdy s nakoniec otcovi podvolil ide s nim, lebo on ma rad obidvoch rodicov, a chce aby bol v rodine klud. zdaju sa vam tieto situacie v poriadku?? viem ze je vela muzov co robia ovela horsie veci, mozno su toto oproti tomu malickosti, ale ja nechcem aby deti vyrastali v takomto prostredi. manzel podotykam si moze dovolit zobrat tie deti kazdy tyzden plvat a na tobogan, ma na to peniaze, ja nie..zda sa vam toto chovnie v poriadku co robim zle ja?? poradte mi prosim, ako by ste riesili taketo sitacie, velmi vam dakujem
potom nemal od rana cely den zaujem o deti, nestaral sa o ne, hral sa na tablete, ja som pripravila ranajky, oprala, umyla riad, preobliekla deti, vycistila zubky, proste vsetky bezne veci on sa naranajkoval odisiel sa hrat na tablete o deti nezajem. potom chcel ist so synom na plavarn, naco som mu povedala, ze nie, lebo syn ma kasel.samozrejme mi vykrikoval, ze syna nepustim preto lebo som ziarliva a nechcem ho s nim nikam pustit, dcerku 2 roky popri tom nikdy nezoberie. potom sa zase odpratal pozerat televizor. povedala som mu ze chcem ist s detmi poobede na rozpravkovy les do parku, ci pojde s nami a on ze nie, ze nema zaujem. zacal osm teda pripravovat obed, syncek mi s dcerkou pomhali klepat rezniky