Milá Daniela 
.Prečítala som si to až do konca a napíšem ti aký som mala z toho pocit.Myslím si že si do značnej miery závislá od manžela - hlavne finančnej.Sebavedomie ti podla mna nechýba a ak by si aj mala kde ísť,možno sa bojíš straty určitého životného štandardu a postavenia.Samozrejme druhá vec je kde sú tvoje hranice,neviem si predstaviť že by sme sa s mužom takto mlátili 
.Názory si vymiename samozrejme aj my 
,ale bitka - to nieeee !!!!! Ak si raz dovolil na teba zodvihnúť ruku,matke svojho syna,obávam sa že ani druhý krát mu to nebude robiť problém...Dalsia vec je ako to vidíš ty.Ci si naozaj schopná postarať sa o syna,aj za cenu určitého strádania alebo umožníš synovi vyrastať v pokoji bez hádok a zlej atmosféry...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mam pocit ze prave preto sa to este nezopakovalo ze drahy narazil na odpor.Este pred par rokmi som bola vesela kopa, stale som sa smiala bez ohladu na to ze som mala vo vrecku 30 korun na den alebo menej. Nezalezalo mi na peniazoch, milovala som ludi a hlavne deti. Snivala som o lepsom zivote, dala som sa na vysoku skolu, dufajuc ze mi to pomoze, snazila som sa.A potom som ho stretla, ponukol mi vsetko na zlatej tacke a ja som pomali stratila svoju volu, vlastne myslienky, samu seba a hlavne som priserne zlenivela.Ano teraz som od neho zavisla vo vsetkych smeroch. V podstate sa mam kam vratit, moji rodicia maju pre mna stale miesto.Problem je len ze je to na konci sveta, a synovi som chcela dopriat moznosti velkomesta, kurzy, zabavu, sport, vzdelanie.Tam odkial pochadzam je to vsetko rovne nule...A vlastne preco by som mala odist z mesta?Vies co, idem si hladat nejaky podnajom a skusim vymysliet ako si nan zarobim
Dakujem, ze si mi napisala
Stale vaham, ci to sem dat alebo nie?Mozno to vyznie inac nez ako to v skutocnosti je.Navonok mam skveleho muza, sikovneho, pracoviteho, ochotneho pomoct v nudzi, ale aj prilis sebavedomeho, len on pojedol vsetku mudrost sveta, len on vie co je spravne a ako sa to ma robit.lebo za nim su vysledky, peniaze, dom, auto atd.Zo zaciatku som bola z neho unesena, konecne spravny chlap, seriozny a sebavedomy. Vsetko cim som nebola ja.Dal mi pocit dolezitosti, dal ma piedestal, zdvihol sebavedomie, miloval ma.To bolo pred 7 rokmi.Ja som bola divoska, hladala som zazitky a extremy a to aj v uprimnosti.Chcela som aby ma poznal, aby mi veril, vyklopila som mu celu svoju uletenu minulost.Taka som, ak chces ber, ak nie nechaj plavat. Chcel, ale aj kontroloval smsky, maily vzdy mi vysvetlil preco je ta ci ona kamaratka nespravna a preco nie je spravne vesat vsetko rodicom na nos.Burila som sa, ale len chvilu, potom som si zvykla,vsak ma miloval a postupne som prisla o kamaratky, rodicov som videla 3krat do roka, mal ma celu pre seba ale bolo to snad z lasky
Po pol roku sme mali prvu hadku, zbalila som sa a bola na odchode.Ukecal ma, ostala som.Este sa to par krat opakovalo, po 3 rokoch sa nam narodil krasny syncek.Vzali sme sa ked som bola v siedmom mesiaci, vraj aby mal maly kompletnu rodinu.Maximalne mi po porode pomahal,bolo to fajn, ale zacalo mi sibat na md, izolovanost a podobne.Ked mal maly 2 zacali sa sirit reci ze ma inu. Vlastne sam mi o tom povedal, aby som sa nezlakla ak mi niekto zvestuje takuto spravu, nie je to vraj pravda.A povedal mi o ktoru kolegynu ide. Verila som mu, stale vravel ze kto raz sklame jeho doveru tomu uz viac nedokaze verit.Tak som si roky myslela ze podla toho naozaj zije a ja som hrala cestne tiez.Ale siesty zmysel mi nedal a jeden den ked som sla s malym na dvor, som nechala na skrini zapnuty diktafon.Ked som sa vratila mala som cudny pocit a spytala sa ho ci s tou dotycnou kolegynou telefonoval.Vraj nie.Klamal.Vecer som si prehrala nahravku na diktafone a bol nahraty rozhovor s nou, aj ked bolo pocut len jeho.Ten rozhovor bol cisto priatelsky, ale princip ze mi klamal ma dorazil.Od vtedy mu neverim a nas vztah z casti sama nicim.Neviem inak.V zivote ak ma niekto sklamal, prerusila som akykolvek kontakt. Z manzelstva a s dietatom pre taku "malickost" sa ale neodchadza.Viac krat som ho prosila aby sa kolegyni zbavil, nasiel inu pracovnicku on je predsa sef.Uz 2 roky to odmieta, obhajuje ju.A od vtedy to ide dolu vodou.Zo zaciatku len hadky, moj plac, odchod na par dni za rodicmi.Potom na mna zdvihol ruku, ale aj ked som mensia a slabsia, nedarovala som mu to, vzajomne sme sa vytrieskali, on rukou a ja vsetkym co mi pod ruku prislo
Potom som sa zbalila aj s malym na 2 tyzdne u rodicov.Uz pred tym mu zistili vysoky tlak, to moze sposobovat nahle vybuchy hnevu.Slubil ze zacne brat lieky.Ked som sa vratila, bral lieky na tlak, zabezpecil mi pracu, vlastnu firmicku, syncek isiel do skolky.Napriek tomu, ze mi firmu daroval, pomohol rozbehat a vybavit vsetky povolenia, mesiace mi vycital, ze som ho naviedla na hlupost, ktora vobec nevynasa, mesiace mi to daval vyzrat az kym sa zmieril s tym ze to naozaj nevynasa, robim to len preto, aby som sa doma sama nezblaznila a bola medzi ludmi a aby som pomohla 3 mladym ludom, ktori tam maju isty mesacny plat aj ked mne sa uz potom nic neujde
Ale uprimne ani nepotrebujem zarabat, jeho firma nas zivi. Pomohol mojim rodicom, vybavil im lekarov apod.Vie byt velmi napomocny a dobry(ale prestal brat lieky na tlak a sme tam kde predtym) a potom sa to vsetko zmeni z minuty na minutu, nadava mi aka som neschopna, aj ked mam vs vraj nikto by ma nezamestnal, ako zle nasho syna vychovavam, ako "malo"sa jemu venujem(sex by chcel kazdy den a mna to fakt tak casto nebavi)a najviac!hadok je kvoli dlazke!Stahovali sme sa do noveho ked mal maly 2 a mame specialnu drevenu podlahu a ked na nu nieco padne, alebo maly o nu tlaci hrackou, moj muz sa ide zblaznit.Na moj dusu ak podam ziadost o rozvod tak dovod bude dlazka!Aj dnes sa zacala hadka kvoli auticku ktorym sa maly hral na dlazke, ze ostavaju po nom stopy.Maly plakal ze sa oco hneva a ja som musela zakrocit.V hysterickom zachvate som mu vykricala kam ma ist so svojou dlazkou ked ma 4 rocneho syna, on ma na to isiel vyhodit z domu ak sa mi nepaci, potom zacal urazat mojich rodicov na co som fakt velmi hakliva, este chvilu sme posebe vrestali jak blazni pred synom a svokrou, vykrical mi moju minulost, milencov apod.Krasna nedela.Len pol hodiny pred tym sme gratulovali ku dnu otcov
Ja som fakt hrozna, neviem sklapnut ale aby dlazka bola dolezitejsia ako spokojne dieta, aby urazal mojich rodicov, ktori v zivote nikomu ani slovom neublizili a aby pouzil proti mne co som mu povedala prvy mesiac ked sme sa poznavali tak to mi jednoducho neda.Slovne som mu vratila vsetko aj s urokami nevynechajuc ani svokrovcov a to ako mohli vychovat niekoho ako je on.Mam z toho zly pocit, pretoze este nikdy som nepovedala nic zle na ich odresu, ale jednoducho som chcela aby citil rovnaku bolest ako ja ked mi urazal rodicov.Ja tomu vlastne ani nerozumiem, ako moze niekoho napadnut urazat ludi ktori sa do nasho zivota nikdy nemiesali a jeho nicim neurazili.A ako ho napadne vytahovat meno mojho milenca z cias ked som jeho vobec nepoznala.Mna ani nenapadne vykrikovat mu moje predchodkyne, co ma je po nich.Rozumiete tomu niekto?Teraz mame tichu domacnost minimalne par dni.na konci tyzdna ma sym narodky, pozvali sme hosti, kto vie ci tu este so synom budem alebo odidem k rodicom.dnes ma totizto posielal asi 6ty krat prec za posledne 2 tyzdne.Ale pravdu povediac som jeho tuzbu zmarila tym, ze ak sa ma chce zbavit nech si poda ziadost o rozvod, dohodneme aj financne podmienky a potom moze zacat snivat o slobode.Vlastne som mu venovala najlepsie roky svojho zivota, chlapovi o 14 rokov starsiemu, ktoreho som milovala a verila ze aj on mna a ktory ma od porodu depta kvoli pribratym kilam a pritom nevyzeram horsie ako Polnisova
,a vlastne su to stresy kvoli comu do seba pcham sladkosti. Na zaciatku mi zdvihol sebavedomie citila som sa ako princezna a posledne sa ma snazi uplne udupat.Vzdy mi zalezalo na jeho nazore, verila som mu a prave preto aj ked zacal po mne slapat, verila som ze ma pravdu. Od kedy vsak nesedim doma, som medzi ludmi, stratil nadomnou moc a len sa cudujem ako som mu mohla verit a o sebe tak velmi pochybovat.Neraz som bola v stave ked som mala chut si nieco spravit alebo aspon si dat predpisat nieco na upokojenie lebo som mala uz hystericke zachvaty ale to vsetko je blbost.Jedine praca cloveka vylieci.A kontakt s ludmi. Keby som nemala syna, uz tu davno nie som.Nikdy ma nezaujimali peniaze, to ze ich ma bolo len prijemne plus a nie dovod, preco som ho chcela.Ked som pred par mesiacmi chcela odist vyhrazal sa mi ze ma necha bez haliera a ze nas syn casom pochopi kto mu dokaze poskytnut viac a peniaze sa stanu rozhodujuce pri vybere "lepsieho "rodica.Vtedy som sa prvykrat nad touto skutocnostou zamyslela, do vtedy som nemala problem hrdinsky odist, dokazat ze sa o syna viem postarat, dokazat ze laska v rodine a stastie nezalezia len na peniazoch.Ale zneistil ma.No ak mal z vas niekto trpezlivost toto cele precitat a vie sa na to pozriet z nadhladu a aj poradit budem rada.