manzelska kriza?

Zanazu, nie som sice skusena a zbehla, ale aj ja mam podobne pocity a prezivam cosi ako ty. Vdaka manzelovmu pracovnemu vytazeniu, mojej materskej dovolenke sa jeden druhemu navzajom odsudzujeme.
Mne sa zda, ze na vine je on, vsetko mu akosi vadi, domov chodi nervozny a prakticky spat. Ja uz tiez nevladzem sustavne nieco riesit a pocuvat, aky mame doma neporiadok, ze maly vybral baterky z TV ovladaca, ze preco je vsade vsetko vytahane (napr. CDcka) a podobne. Ked uz mam toho dost, a ked uz tuzim po nejakej dospelackej spriaznenej dusi, pretoze manzel je naozaj skoro stale v praci a ja cely den sama doma, iba s robcom, urobim si tyzden u mamy, co moj manzel neznasa a tak sa po tyzdni skriepime znova. On mi vycita moju nesamostatnost, ja jemu maly zaujem o dianie doma.
Rozchadzame sa a schadzame podla nalady. Nikdy v zivote som si nepredstavovala, ze raz budem takto zit.
Avsak moj muz je velmi tvrda povaha, a tak (vy)riesenie nasho vztahu si inac ako definitivny rozchod neviem predstavit, kedze sme po rokoch zistili, ze si vlastne nerozumieme, obaja vo svojej podstate nie sme zli, ale mame uplne iny pohlad na svet. Je to na dlhe rozpravanie, no suhrnom sa da povedat, ze sme neustupcivi jeden voci druhemu, pretoze ustupkom by sme stratili to, co je nasim zivotnym postojom. Vidis, manzelstvo a spolocny zivot nim nie je. Chuda nase dieta. Myslim, ze sa mame este co ucit.
Problem je to, ze moj manzel je uz velmi zahlteny komercnym sposobom zivota, ktory rodine nepraje. On hadam ani nevie, ze je maj a kvitnu stromy. je to smutne.

Tiez prezivam nieco podobne. Takze konkretnu radu necakaj ... sama si neviem rady. Je to ako na hojdacke. Raz si poviem, ze by bolo lepsie keby som bola sama so synom ... potom to prejde a poviem si, nie je to az take zle. Strieda a toci sa to dookola.
Velakrat si poplacem , ze takto som si manzelstvo rozhodne nepredstavovala. Ja mam pocit, ze v manzelovi uz nemam oporu, on tvrdi opak, dokonca sa urazil ale nepouvazuje nad tym. No je to tazke, potom sa iba trapim,hadky su na denno-denom poriadku. Citim sa nepochopena, vycerpana, dieta je problemove, kazdy den ma "vystupy",je tazko zvladnutelny, som s nim cely den, muz pride z roboty a uz aj odchadza ... nevie co je to byt s nim jeden cely den vkuse ...
No myslim si, ze ked obaja v manzelstve maju trosku chut zmenit to, ono by to aj islo. Podstatou celeho je komunikovat, povedat si co si myslia obaja, co vadi, akoby to bolo asi lepsie. Ale ked sa obvinujete navzajom ako my ... je to onicom.Ked aj poviem, co sa mi nepaci, nic tym nedosiahnem iba to ze zase hladam chyby.
Je velmi tazke radit.
Ja to uz to nechavam na cas, nech to vyriesi za mna, teda za nas, lebo ja uz nemam sil.
Prajem ti, aby si sa ty rozhodla spravne a "v dusi bolavej"

Ahojte, aj ja mám taký problém. Keď sa niečo nepači v domácnosti můjmu manželovi, napríklad,že deti nechali pohár v obývačke atď ,tak začne hučat,že jeho to pri nás už nebaví a keď mu nato odpoviem prosím, dvere máš otvorené tak sa nahneva,že ho stále vyhanam,aleže on si za sebou nedloží veci je o.k.,ale od detí to vyžaduje,čo nieje na škodu,ale najprv by mal isř prikladom on. Najprv je on všetko ostatné až nakoniec ja s deřmi.S takým sebcom ja uz 12 rokov zijem.

je mi tak smutno ked citam vase riadky... to sa ti chlapi az po vstupe do manzelstva tak zmenili ci uz ked ste si ich brali boli taki a vy ste dufali ze sa zmenia??? strasne nemam rada sebeckych ludi nemohla by som s takym clovekom zit... jedine pozitivum na tom vidim ze si vzdy znova uvedomim ake mam stastie ze mam pri sebe mojho uzasneho chlapa tak veeelmi by som vam zelala aby ste to mohli povedat o tych svojich...

Celé manželstvo je podla mna o kompromisoch,prispôsobovaní sa a o tolerancii...a nesmie tam chýbať láska .Na začiatku je to vždy najkrajšie lebo tam je ešte dostatok lásky,ale postupne prichádza stereotyp,všednosť a nachádzanie chýb na partnerovi /manželovi/ ktoré sme na začiatku prehliadali a akosi ani neregistrovali,lebo myslím si chodenie a spolužitie je podstatný rozdiel.Aj u nás je to ako na hojdačke - jednu chvílku si myslím že lepšie som si vybrať nemohla /ked mi muž nosí nákupy,hrá sa s malým,ked finančne podporuje rodinu/ a o chvílu ma "dorazí" nejakou hláškou alebo spraví niečo z čoho som úplne vedla .Asi to tak musí byť,myslím si že nemôže byť stále iba dobre,lebo by sme si asi nevážili tie pekné chvílky ktoré prichádzajú ...Takže baby asi vám neporadím,asi iba tou láskou - úprimnou a vdačnou sa dá vela vecí zvrátiť ...

hm, neviem baby, ci pomozem, ale u nas to bolo tak nejak ako u vas, ked bol prvy drobec maly (a neskor, ale ovela kratsiu dobu, ked bola mala drobcica). tiez sme sa videli len vecer, manzel pracovne vytazeny, ja zavreta doma... taka atmoska, ze by sa dala nozom krajat. hadky na dennom poriadku...
ja som si pripadala ako stroj na udrziavanie domacnosti, ktoremu sa kazda blbost vytkne, manzel mi pripadal ako niekto, kto si mysli, ze svoju ulohu druhej polovicky splnil, ked si ten den odmakal v robote... nepochopena, ubolena, urazena a poriadne nastvana.
vsetko sa to postupne zmenilo, ked drobec odrastol a stal sa samostatnejsim. ja som zrazu mala cas na seba (aj ked len trochu, ale bol), drobec uz viac chapal, co smie-nesmie, takze aj dom sa dal udrziavat v poriadku...
ze som mala viac casu na seba ma upokojilo, takze aj na obvykle "spustace" hadok som zacala reagovat menej podrazdene alebo vobec (a zrejme sa aj docerpala zasoba tehotenskych hormonov, ktore vedia zene poriadne skreslit pocitove videnie sveta). niektore dovody hadok sa takto aj sami vytratili... kedze som sa ukludnila, zacala som mat aj ine myslienky a lahsie sa mi prijimal aj uhol pohladu "z druhej strany", takze vela veci, co som manzelovi predtym vycitala, sa mi zdalo zrazu malichernych.
a tak sa postupne vytratila aj cela ta vyhrotena atmosfera, kde som takmer denne rozmyslala, ako sa zabezpecit, kedze sa chcem rozviest, lebo obaja nie sme zli, ale ocividne nie sme pre seba stvoreni a mat deti bol hruby omyl v ich neprospech, len sme na to zial neskoro prisli.
aj teraz sa hadavame, Pilcherova sa u nas nekona, ale to vypate obdobie je uz prec. niekedy to chce len vydrzat.

ahojte dievčatá,

nikdy som si nemyslela, že budem raz ja tá mrcha, ktorá podvádza svôjho manžela. Ale začalo to takto, ako veľa z Vás opisuje, dlhodobá nespokojnosť a neschopnosť riešiť problém. Kvôli deťom, susedom, svokrovcom a čo ja viem komu som vydatá 15 rokov.
Môj manžel nechcel deti, keď prišli, staral sa a stará sa veľmi vzorne. Ale prvé dieťa sa narodilo pod hrozbou rozvodu a druhé dieťa tak, že prišiel farár a povedal, že veď Tvoja žena veľmi túži po veľkej rodine a 2 deti snáď uživíš...Naše deti veľmi ľúbim, preto som rada, že som zostala s manželom, ktorý je normálny, milý a slušný človek, ktorý ma nepodvádza, nepije, nefajčí, nemíňa peniaze na nič iné ako rodina a sem tam nejaký jeho adrenalínový úlet. (lyžovanie, lietanie...)
Lenže to, že žijete so slušným človekom, je v podstate málo. Už pred svadbou som povedala matke, že mamina, ja ho ale neľúbim a ona na to, že čo by povedali ľudia, už je pred svadbou...
No hrúza, dievčatá, mala som 18 keď som sa vydala a to žiadny sex pred....všetko poporiadku....
Potom sa splácali pôžičky, šetrilo a šetrilo a pracovalo, zaváralo a zasa šetrilo. Nádherné roky mladosti.
Keď sa narodil môj krásny syn, tak život bol oveľa krajší a potom prišlo dievčatko...Mala som pocit, že veci majú zmysel, splatil sa malý byt, potom sa kúpil väčší, prešli roky materskej, potom zamestnanie...
Začali sme sa mať lepšie, ale ja som mala stále nejaké zdravotné problémy bezdôvodné, chodila som po lekároch a potom sa ma neurologička opýtala, či som šťastná vo vzťahu a ja som povedala, že áno...
Užívala som antidepresíva...jedny, druhé, tretie a nič...
A potom som sa zamilovala do ženatého muža...úplná katastrofa, skončila po 3 kávach SMS-kou od jeho ženy a ja som sa vtedy chcela zabiť.
( Jeho manželku som ale poznala a ona mi raz povedala, že by chcela, aby umrel, lebo rozviesť sa s ním nemôže chápete to, čo by asi povedali ľudia)
Pozrela som do očiek mojim deťom a povedala som si, bola to chyba a vážna, ale život ide ďalej....
Povedala som si, že nikdy viac sa mi to nesmie stať.
A zaľúbila som sa do rozvedeného muža. ( po niekoľkých rokoch)
Môj manžel to vie a posiela ma na psychiatriu, odmieta akékoľvek rozhovory o tom, čo by som chcela zmeniť a čo ma trápi. Všetko skončí tým, že ja som chorá a ak by som sa chcela rozviesť, tak mi berie deti, včera ma poriadne udrel po puse a povedal, že ešte raz poviem slovo rozvod a uvidím.
A ja sa pýtam, čo uvidím ? Môj rozvedený piateľ mi povedal, aby som si najskôr vyriešila svôj vzťah s manželom, ak chcem začínať niečo iné s iným. Hlboko som mu za to vďačná, lebo si myslím, že je to podmienka.
A ja sa pýtam, Vás dievčatá, som normálna, alebo má môj manžel pravdu?
Síce má kartu k účtu, všetky naše peniaze, rozhoduje o tom, či na dovolenku pôjdeme alebo nepôjdeme, čo kúpime a čo nie, ale inak je fajn.(za stravu a skomný plat musím variť, šiť a prať...poézia z detstva, prepáčte , spomenula som si...)
Neviem, kde začať naprávať veci, aby šli hlavne v prospech našich detí.
A viete, najhoršie je, že sa sama sebe ani nehnusím, skôr sa mi zdá, že veci, ktoré sa dejú majú svoju logiku...
...a nechcela by som, aby raz moje drahé dievčatko niekto udieral po puse, preto uvažujem vážne nad tým rozvodom....
Práve kvôli deťom.
Zajtra ráno pôjdeme ako vzorná a krásna rodinka spolu našim strieborným autíčkom do kostola.
Dúfam, že nebude kázeň o farizejoch.

prečítala som to po sebe a také hnusne necitlivé mi to pripadá, ale verte mi, že za tých 15 rokov som preplakala veľa veľa veľa sľz.

Pocuvajte dievcata, mne to tak pripada, ze asi velmi riesime nase pocity, mozno by sme si mali uvedomit, ze nemozme mat v jednej chvili vsetko. U nas nebola situacia este nikdy tak vyhrotena, aby som vazne pomyslala na rozvod, hoci mi moj manzel velakrat ublizil svojou neschopnostou nieco pochvalit, spontanne ma objat a pod. Pochadza z rodiny, kde sa city neprejavuju a ja sa cudujem, ze vobec vznikol. Moj manzel. Ale ked viem, ze v kuse frfle, tak sa sustredim na svojho synceka, ten ma vybozkava a vyhladzuje do osalenia. Stale je tu tolko veci, ze nema zmysel rozmyslat nad jednym muzom. Povinnosti, aj "zalezitosti vyplyvajuce zo vztahov k okoloiu. Babky, dedky, tetky, kamosky a ich dietky, kamosky a ich pletky atd. Jednoducho sa uz nezaoberam mojim manzelom, lebo by som prezila svoj zivot v iluzii. Viem, co od neho mozem cakat, co mu nemam hovorit, naopak, co mam robit a takto si pekne korculujem v nasom vztahu. je pravdou, ze trpim. Pretoze ja som si mala vziat muza basnika, romantika a dobrodruha zaroven, galantneho rytiera, pri ktorom aj stroskotanie na opustenom ostrove by bolo zazitkom plnym dovery a lasky. Ja by som pri nom od samej lasky poletoval a mal by vsetko, po com by mu jeho muzska dusa pistala. Aki su len muzi hlupucki.
Lenze sa nekona a tak sa musim utiekat k svojim barlickam, napr. k mame, sestre, (toto ale nema rad, lebo si chorobne mysli, ze proti nemu brojime a vzdy pridem z tychto pobytov prilis suverenna a proti nemu naladena, on to takto vnima), ku knihe, kresleniu, jednoducho robim to, co ma zaujima.
Nebudeme sa rozvadzat, zatial nemame skutocny dovod, sme na seba naviazani, hoci mame typicke talianske manzelstvo, ale chcem povedat, ze aj ja sa dusim vo vztahu s manzelom, lebo nie je to take, ako som si bola ista, ze bude, stoji ma to vela usilia, aby to aspon nejake bolo a vsetko v obdobi, ked sa sama nemozem nejako riadne realizovat, nikto mi nezaplati za to, ze vychovavam syna a som na MD.
Ale chcem tym povedat, ze sa snazim prezivat intenzivne svoj vnutorny svet a snazim sa vnimat najma to pozitivne a prijemne. Nehladi ma? Tak to ani neocakavam. a pod. Snad sa to casom zmeni. Chcela som synceka, tak ho mam a to chce aj svoju akoze dan v podobe ziarliveho manzela, ktori je zrejme unaveny z prace a svoje si vrsi na mne, lebo ved neprizabije svojho sefa. No nie?

Daniela aspom že máme tú naničmamu ...ja som už tak závislá,že sa nemám čas ísť ani osprchovať ...ale tak pekne si to napísala že som si to musela prečítať až do konca...

"A zaľúbila som sa do rozvedeného muža. ( po niekoľkých rokoch)
Môj manžel to vie a posiela ma na psychiatriu, odmieta akékoľvek rozhovory o tom, čo by som chcela zmeniť a čo ma trápi. Všetko skončí tým, že ja som chorá a ak by som sa chcela rozviesť, tak mi berie deti, včera ma poriadne udrel po puse a povedal, že ešte raz poviem slovo rozvod a uvidím."

"manzel ma priviedol k viere, rozvod pre neho neexistuje, ale mam pocit, ze prave on sa prestava snazit a keby som sa ja rozhodla, len by to uvital....."

hm, toto mi nestimuje. najprv ta bije, ze chces rozvod, potom by rozvod zrazu uvital, keby si sa pren rozhodla ako prva ty... tak ako je to?

FILIPKA, konecne niekto napisal nieco na reakcie od mischel. Plne s tebou suhlasim.

neboj, robim to podobne toto malo ist za danielu

Ahoj,
tak bohuzial aj ja patrim k tym , ktore prezivaju mnazelsku krizu uz dlhsi cas, konkretne, treti rok. isty cas som si myslela ze je to uz lepsie ale znova je to dost zle. a o rozvode som rozmyslala uz vela krat ale manzel sa nechcel rozviest. teraz mam naviac silne podozrenie ze niekoho ma ale nemam to ako dokazat. myslim si to podla toho ze dlho do noci s niekym smskuje, vzdy ked mu vola niekto s kym nemoze pre nieco hovorit predo mnou, odide von a to je aj niekolkokrat za den.tiez som mu stale nieco vycitala, dohovarala a upodozrievala ho ale k nicomu to neviedlo. len to situaciu este viac zhorsilo. teraz uz druhy tyzden mu nic nevycitam, nedohovaram ani ho nepodozrievam a snazimsa byt pokojna aj ked v mojom vnutri sa citim velmi zle, ked si pomyslim, ze na mna sa skoro ani nepozrie, nic mi nepovie, tvari sa ako by som ani neexistovala a s niekym inym si pise, vola a mozno sa aj stretava, je mi z toho nanic a neviem dokedy to takto vydrzim. rozhodla som sa este skusit manzelsku poradnu, vraj vela parom pomohla ale musia chciet obaja partneri nieco urobit na zachranu vztahu.

Ahojte,
Georgina nebola som v septembri pozriet na byt. zaciatkom tohto roka som sa rozhodla k nemu vratit, teraz to lutujem . este stale byvam u rodicov, ale cez vikend sme boli druhy krat na tom byte aj s detmi. bohuzial manzel sa spraval tak ako ked som odtial pred dvomi rokmi odchadzala.
viem ze stale riesim dokola to iste ale ja neviem co robit. kde mam hladat tu hlavnu pricinu ked on so mnou nekomunikuje. mam pocit ze chce aby som mu dala pokoj, na nic sa ho nepytala, nepriblizovala sa k nemu lebo je na moju pritomnost akoby alergicky.uz bolo aj dobre, myslela som si ze z toho najhorsieho sme sa dostali ale teraz mam pocit ze je to este horsie. je mi nanic. stale placem, nechuti mi jest, za tyzden som schudla 2kg a to som potrebovala aspon 5kg pribrat lebo som velmi chuda. tento tyzden, najneskor buduci uz idem k jednej psychologicke, mal by ist aj muz ale neviem ci si to nerozmyslel lebo spolu nekomunikujeme. ale ak nepojde, pojdem aj sama.dufam, ze mi to pomoze.

ahojte ženy,velmi zaujímavé články.Mi ešte nemáme manželskú krízu ale myslím že dospejeme k nej.Život je strašne tažký zložitý ale aj krásny,lenže muži su inde a mi ženy inde.To je celí problém,oni maju iný iný iný pohlad na danú vec ,akukolvek a mi iný iný iný pohlad.Tak preto sa tak často hádame a nechápeme.Ja som zistila že som radšej ked je manžel na rybách,alebo v robote ako pri mne.Prečo????Som na MD a tiež som bola z toho flustrovaná,ale už som si zvykla,navarit,napiect,upratat a nič nečakat.A jemu to nedochádza,že ta žena by tiež mala trocha inak,spoločensky žit,ved načo,stačí že on ide na ryby,ved nejde do krčmi!Mam byt vlastne asi rada.Tak asi budem:( Ale inak je fajn,tak čo.No nie?