Ahojte spolutrpiace ako ja ale aj tie ktoré tieto stránky obohacujú o vzácne rady,možno niektoré aj s vlastných skúseností či ponaučení.vydávala som sa mladá ako 21 ročná s pocitom že môj život po detstve aké som mala s otcom alkoholikom a mamou večne zúfalou konečne naberá ten správny smer.Bolo to s lásky.No dnes mám 30,dve deti,8 a 1 rok,a plačem nad svojím životom.Horko plačem.Po skoro deviatich rokoch manželstva zistujem že pre svojho muža nič neznamenám.Som len možno akási nula,ktorá je tak dobrá ešte nato aby navarila,oprala a tak.O deti sa starám úplne sama,ako aj o domácnosť,doma máme tip top,ale všetko je aj tak zlé.Manžel ak sa tak ešte dá nazvať ma už pol roka odmieta v posteli,nepomohlo zvádzanie ani plač,nežnosti??? O tých nemôže byť ani reč!!! Ráno o siedmej odíde do práce a v noci sa vracia domov.Niekedy sa príde okolo šiestej večer osprchovať,prezliecť a zase preč.Mám už aj podozrenie že je v tom iná žena,ved načo by sa potreboval umyť a obliecť do čistého aby išiel dalej robiť??!!A nedajbože že spomeniem naše manželstvo ako sa rúti stále viac ku dnu,stále mi bud neodpovie na otázky alebo len vrčí.Neustále mu opakujem že mi vadí jeho správanie voči mne,nezáujem o mna ako ženu a že ani chlapci ho už pomali nepoznajú ale on nedbá.Kamaráti sú pre neho viec ako mi.Už som si aj napísala rozvod ale stále váham či ho poslať.Vie o tom!!! Opakujem mu stále čo by mal už konečne urobiť ale on to jednoducho neurobí a len sa mlčky prizerá.Nechce!!! Na otázky či sa chce rozviesť odpovedá-neviem a aj na otázku či ma má ešte rád-neviem.Do frasa v otázkach citov jednoducho neexistuje neviem,bud áno alebo nie!!!Viem že mu to nieje až také lahostajné,tak prečo mi jednoducho nepovie,áno mám ťa rád,len momentálne som trochu zmetený.Alebo je v tom fakt niekti iný??????? Prosím poradte ak máte podobné skúsenosti,lebo ja už fakt neviem ako dalej.Nevládzem už takto.Vie že lásku si nemožno vynútiť ale nechcem ani žiť bez nej.(brokenheart) http://www.nanicmama.sk/sites/all/modules/smileys/packs/skype-anim/emot…
Aj ja som na materskej,a tiez mam niekedy toho dost,ale naco zostavat v manzelstve,ktore je podla mna uz davno stratene.Ak nic nezabera,tak potom o com to je.A ak si bola atraktivna predtym,tak preco sa to zrazu zmenilo?
A čo si o tom myslí tvoj manžel? Tiež je podľa neho vaše manželstvo dávno stratené?
Ved to keby som vedela,preto som mala aj podozrenie že je v tom iná žena.A to že neviem kto to tu spominal že sa to neudialo s noci do rána,to berem. Ono to začalo tkto gradovať ked som sa začala ozývať a dala najavo svoje potreby,lebo dovtedy to fungovalo tak že moje potreby boli akosi bokom.
Takže ty si nejakých 7-8 rokov "držala hubu a krok" a teraz sa čuduješ, že sa to nedá zmeniť zo dňa na deň?
Nie Georgi,nie je to úplne tak žeby som držala tolko rokov hubu,na to nemám povahu,len som si jednoducho nepresadzovala nasilu svoje potreby a čakala som či ho niekedy trkne.No a teraz s odstupom času ked milosťpána netrklo tak som si povedala dosť som tu aj ja a to sa mu nepozdáva a zdúva sa a uteká s domu.Ved taký útek je vždy lepší ako vyznať žene city.Jednoducho za tie roky nemal potrebu povedať mi občas ľúbim ťa a problém nastal ked som sa ho nato začala pýtať či mu ešte vlastne na mne záleží a či ma má ešte vôbec rád.A Rosa,pýtaš sa prečo som si ho potom vzala a čo som čakala? Vieš ludia sa po rokoch menia či sa nám to páči alebo nie a aj ja som sa určite zmenila počas manželstva,ale medzi ním a mnou je ten rozdiel že ja sa učím s jeho chybami žiť a snažím sa hladať kompromisi čo on jednoducho robiť nechce. A babenky čo sa týka tej šokovej terapie vo dverách,kedy v noci??? a kam by som v noci asi tak išla?????????? A potom ak by som aj také niečo urobila v prípade žeby sa náhodou objavil doma skorej tak určite by som si to potom od neho vyžrala,v podobe psychického tlaku-a toho mám dosť už aj teraz,ale najprv by si to určite vyžrakli deti a to im fakt urobiť nemôžem. Za toto mi to fakt nestojí.
Táni a kedy vlastne robí na teba psychický tlak, keď nie je doma? Vtedy keď to stíha on, tak stíhaš aj ty niečo poriešiť. Ale možno len ty riešiš vo svojom vnútri 24 hodín denne. Boli tu spomenuté účesy a spodné prádlo a neviem čo, je v tom však ešte podľa mňa maličký háčik. Nemala by si to urobiť kvôli nemu ale kvôli sebe. Urobiť sa krásnou a cítiť sa príjemne. Ak budeš čakať, že mu zrazu dôjde a vyzná ti na tej chodbe lásku, asi budeš sklamaná. A možno ako ti lydusha radí, keď nemôžeš dať deti jemu, nech ti ich postráži suseda alebo XY. Jednoducho si urob čas na seba, odreaguj sa, upokoj, teš sa z niečoho. Keď budeš spokojnejšia, aj on bude prístupnejší. Tiež mám skúsenosti, že keď do chlapa vrčím, tak sa pekne zdekuje do úkrytu a čaká kedy nebezpečenstvo pominie. Keď si ho prestanem všímať a začnem si robiť svoje veci, tak onedlho pribehne s nejakým lámačom ľadu . (Čo robíš? Ako tým rybičkám v akváriu dnes šibe, že?
No a na výčitky, že prečo si niečo neurobila takto a takto je podľa mňa najlepšia zbraň: "Nepáči sa ti? Nech sa páči, urob to lepšie a ísť si opilníkovať tie nechty. "
Napadlo ťa niekedy, že možno aj on sa učí žiť s tvojimi chybami a preto sa správa tak, ako sa správa? Podráždená manželka žobroniaca o dôkazy lásky je myslím pre väčšinu chlapov skôr nočná mora ako atraktívna partnerka o ktorú treba zabojovať.
Uz to tu bolo napisane velakrat, ale nikto nie je povinny spravat sa tak, ako to my ocakavame.
Tiez mlcky cakat kym niekoho nieco trkne, a potom sa rozculovat, ze ho netrklo. Ja neviem. Ved ked nie takto tak, sa ozvem. Ci ? Le nemlcim niekolko rokov...
Tatiana zazraky na pockanie asi neexistuju. Cakat, ze sa za den, dva, tyzden ci mesiac da dokopy nieco co nefunguje niekolko rokov - je blahove.
Najlepsie by bolo asi zajst do poradne. Ved nemusis ist s nim. Mozes ist aj sama
Vsetko dobre
Polárka a vieš aj o nejakej poradni v B.Bystrici?? A baby ktoré ste boli už v takej poradni,čo si mám od toho slubovať? Má to aj nejaké pozitívne odozvy?-myslím či vám to niektorým pomohlo a ak áno tak v čom a ako. A je podla Vás čo ste tam boli lepšie ísť tam s partnerom alebo bez neho?? Ja osobne by som asi volila radšej keby sme tam išli obaja,chcela by som aby si vypočul aj názor nezainteresovaného človeka,že to nie je len s mojej hlavy,že v manželstve musia fungovať kompromisy,že 80 % úspechu v manželstve je v komunikácií medzi sebou a že na deti sme dvaja ako aj na rodinný život a že príchody domov o pol noci bohvie od kiel asi nie sú normálne a nefungujú všade. Tak asi tak. http://www.nanicmama.sk/sites/all/modules/smileys/packs/skype-anim/emot…
Tatiana
neviem, ved mas tiez internet, popozeraj sa
. Ak by si nenasla poradnu, mozes zajst aj za psychologom
. A ti v BB budu iste...
Asi by bolo najidealnejsie, keby ste mali volu nieco riesit a zlepsit obaja. Avsak nie vzdy to tak byva. Ak partner nieco take nepocituje, ja by som ho nenutila a isla by som kludne aj sama - pokial by mi na vztahu este zalezalo.
Inak zatial si vo vasom vztahu jedina nespokojna. Preto ak si nespokojna, mala by si na svojej spokojnosti pracovat sama, a nie chciet od tretej osoby, aby to manzelovi "vytmavila". Ja mam skusenost, ze ak clovek zacne od seba, prinasa to vysledky a prenasa sa to aj do vztahu
Vsetko dobre
najlepsie zacne vsetko fungovat vtedy, ked sa prestanes bat. bat toho, co ta najviac strasi. napriklad rozchodu, straty manzela, rodiny, rozvodu.
vo chvili, ked takuto vec prijmes ako moznu variantu a akceptujes ju, ze aj toto sa moze stat a "no boooze, a co?", tak najdes strasne vela sposobov, ako zacat vase manzelstvo menit a to, co si dlho zanedbavala, zacat posuvat do rovnocennej roviny.
prestane ta ovladat strach a z toho plynuce spekulacie - ked pojdem von bez jeho suhlasu a "nasilu", da mi to potom vyzrat. bude ma terorizovat alebo deti.
vyhodou toho zbavenia sa strachu je, ze vsetko, co ti bude chciet za tu tvoju odvahu dat vyzrat, strati silu. alebo cast tej sily, co ta inak paralyzuje. zrazu budes vediet ako sa obranit, ako obranit deti. najdes slova, ktorymi ho uzemnis, ak svoj hnev voci tebe obrati a bude si vybijat na detoch. neviem, ale nemyslim, ze je to rodeny psychicky tyran, ktoreho tak lahko nevladnes a par rozumnych dobre mierenych slov ho postupne vrati k rozumu. aj ked bude nejaky cas zduty a bude skusat veci - vratim ti to dvojnasobne, vsak uvidime, zenuska moja, kto z koho.
ze sa teraz storcuje nie je div. cele roky a od zaciatku to fungovalo k jeho spokojnosti. tvoju nespokojnost vnima ako tvoje vymyslanie. snahu menit nieco, co bolo v "normalne". s tvojim tichym bojazlivym suhlasom.
dokonca z toho, co pises je fakt mozne, ze ma aj
milenku.
ale v podstate najdolezitejsie je prestat sa bat, ze nieco stratis. ze mu svojou snahou byt sama sebou das dovod na odchod, atd. akceptuj, ze sa to moze stat. ak sa to totiz potom aj stane, nebudes to tak velmi prezivat. zvladnes s chaldnejsou hlavou, aj ked si urcite posmutis a mozno aj povyvadzas.
ale je dokonca mozne, ze prv nez sa dostane do fazy "to radsej idem za druhou, ako by som sa terajsej prisposobil" ho tvoja odvaha dostane do stavu "pozrime, co to doma mam za babu - zaujimava".
alebo chces aj zvysok zivota prezit v stave - radsej budem ticho a budem si utahovat opasok, len nech so mnou ostane? v sestdesiatke zrazu zistis, ze uz kaslat na chlapa, ked si pri nom ani nezila. a este si to budes vycitat a vycitat to aj jemu, ze ti skazil zivot a bude z teba zatrpknuta zenska.
Uzasne napisane, klobuk dolu
VSetko dobre
Magic
,úžasné - to si "prefotím"
...
Polárka asi sme sa velmi nepochopili.Ja si nemám problém priznať chyby,velmi rada si ich priznám a poučím sa s nich,pretože práve tie ma posúvajú dopredu,ale ak mi manžel chodí domov v noci a mna necháva v štichu s dvomi deťmi,tak tam velmi nemám čo riešiť sama. Tam už skutočne treba aby sme to riešili dvaja a hlavne spolu.Potrebovala by som skôr nejaké ženské babské triky a finty ako prijať chlapa k tomu aby sa aj on ujal danej situácie bez toho aby som na neho robila akýkolvek nátlak či to riešila histériou. A ked som si pýtala radu na nejakú poradnu,tak som nemala na mysli že si prejdem na internete všetky poradne v B.B.,ale skôr takú s ktorou má niekto osobnú skúsenosť a môže ju odporučiť aj iným.A nepotrebujem ani to ako si napísala aby mu to vytmavila nejaká tretia osoba,ale aby mu niekto iný ako ja povedal že ked chodí ženatý chlap ktorý má doma dve deti po nociach neviem s kým,že to asi nie je o.k. Len to som tým myslela.
Tak vela stastia s fintami. Ked si myslis, ze manipulacia pomaha - neviem co ti mam na to napisat, lebo si myslim, ze je to blud.
Skus si precitat co ti radi vyssie Magic. Zhrnula to jednoducho skvele !
A fakt je ten, aspon co pises, ze jediny, kto vnima, ze mate problem, si LEN Ty. Takze LEN Ty mozes zacat nieco riesit. Alebo to mozes skusat cez manipulacie, miesto odbornej pomoci a cakat, ako to vypali
Vsetko dobre
Tatiana, prečo si myslíš, že ak mu to isté, čo hovoríš, povie niekto tretí, tak to zaberie? To sa už fakt staviaš do takej pozície, že si menej ako niekto tretí?
Polárka mi sa asi stále nechápemeHa-ha-ha.Nemám na mysli manipulácie,to nikdy nefungovalo a nikdy ani fungovať nebude.Skôr mám na mysli ženské zbrane-finty ako ho prijať k tomu aby to on sám pochopil čo pre neho znamenáme a či pre neho niečo znamenáme,nie aby som mu to ja nanútila nejakým manipulovaním. Neviem či vieš čo tým vlastne myslím,ale určite NIE MANIPULACIU!!!!!!!!
A co je pre teba zenska zbran ? Lebo mne to zavana manipulaciou
Napr. ked žena aj po rokoch manželstva sa dokáže pre svojho muža urobiť zaujímavou,aby znovu po nej zahorel túžbou,a použije nato svoje ženské zbrane ako šarm či rafinovanosť,ktoré majú od manipulovania teda poriadne daleko.Niečo tohto charakteru mám na mysli.Z manipulácie ide faloš a to sa mi štíti.Ešte stále nechápeš čo myslím??? Možno že to nevyjadrujem tak ako to myslím ale niečo v tomto zmysle.
Pokial to je HRANE je to MANIPULACIA, a de facto klamstvo jak vysite, alebo falos, ako vysita . Bud to tak bude naozaj, alebo si ON potuka na celo, ze co to ta jeho pochaba zena stvara. Ved za tu dobu ta uz pozna, a vie co je naozaj a co len hras
Tak každý máme na veci iný názor a myslím si že ak túžim byť pre manžela aj po rokoch stereotipu opäť zaujímavá a to možno aj NIE MANIPULOVANIM,ale nehraným záujmom o znovu nakopnutie manžela že tým že aj ked máme už dve deti o ktoré sa treba starať,že tým nám život ešte nekončí ale len treba chcieť ho spolu žiť,tak si myslím že na tom nie je absolútne nič zlé či falošné.Polárka prajem ti všetko len to dobré a dakujem za rady.Papa
tatiana, ty nakopni seba von zo stereotypu. a to zlaka spat manzela. to, ze zacnes robit veci, ktore teba tesia a su len pre teba, lebo ta bavia. ziadne spolocne rodinne aktivity, ked sa to zatial neda inak, ako vynutenim.
ak je to tak, ze mas obavy o sudrznost rodiny a preto ta teraz podvedome lakaju prave len rodinne aktivity, neda sa nic robit, musis to v sebe prestavit na inu kolaj. na seba.
a hodit za hlavu strach, ze ak budem chciet byt sama sebou, tak ho stratim. lebo zase skoncis pritom ako zit, aby on bol spokojny a ty si budes utahovat opasok. a potom to zase raz po rokoch praskne a ty vyletis a budes nestatna.
proste zacni od seba. bez manzela. vsetko postupne. netlac na pilu. a ziadne kadernicky a vymetanie obchodov a podobne akcie nasilu pritiahnut pozornost spat. len veci, co ta fakt bavia. bez ohladu na to, ze ho asi nezaujmu. ty sa pri nich upokojis a on bude zirat, aka si ina a zaujimava zena - pokojna, sebaista, uvolnena a pohodova partnerka do dazda aj pod slnecnik.
teda, magic, blahozelam, to bol vykon
pod toto sa môžem podpísať, lebo skutočne iba toto funguje
áno, toto funguje. Magic to Brilantne formulovala
Normálne, jednoducho a presne.
To je fajn, ja ti drzim palce . Magic ti to napisala niekolkokrat, treba zacat od seba. Ale musi to byt pravdive, a nie len finta, alebo hra na "zaujimavu". Preto som ti vlastne odporucala pomoc odbornika, ktory by ti bol schopny fundovane s potrebnym nadhladom poradit
.
Lenze rozhodnut sa musis ty. Urcite sa rozhodnes najlepsie, ako budes vediet /ved tak to robime vsetci/
Vsetko dobre
magic,ďakujem,práve takúto radu som potrebovala a poviem ti že ako tak nad tým premýšlam,tak ti musím dať za pravdu.Fakt sa musím v prvom rada asi ukludniť ja,lebo už som s toho na nervy ako klbko nervov.A v takomto stave stačí málo a je oheň na streche.Fakt diky,takéto ženské rady a triky ako upútať manželovu pozornosť som mala na mysli.
Tatianka ,aj mne sa velmi páčia rady magic,skús si z nich niečo vybrať
...
Ďakujem babenky,skúšam-uvidím aká bude manželova odozva. Magic,Sonia vám to zabralo?,http://www.nanicmama.sk/sites/all/modules/smileys/packs/skype-anim/emot…
Tánička nejde mi na to kliknúť...Ja som nebola v takej situácii ako ty ale páči sa mi to ako riešenie na daný problém...
ano, zabralo.
vo chvili, ked sa rozhodnes, ze na niektorych veciach az tak nezalezi a ze s ich stratou pocitas a si pripravena ju uniest, aj tu zodpovednost zato, vtedy sa do teba vrati iskra, ktora ta robila pritazlivou. pre vsetkych chlapov. nielen pre toho jedneho.
inak, vsetky tie typicke rady - nahod sa, chodievaj von, rob tajnosti... to je presne ono, len vytrhnute z kontextu. chyba tomu to spravne pozadie, ktore maju mat - robit to pre seba, z vlastnej vole, lebo to tak chcem a nezalezi, ci tym dosiahnem nejaky ciel. (byt nahodena pre svoj dobry pocit. chodit von, lebo sa tesim na kamosky. mat svoje tajomstva, lebo mam svoje uzemie v zivote, kam nikoho nepustam, nielen svojho chlapa, proste nikoho). ten ciel totiz nie je dostat chlapa spat. je nim byt zase sama sebou a spokojna. chlap sa prave vtedy obvykle vrati aj sam. lebo citi tu iskru, to tajomno, fluidum, spokojnost, co zacnes sirit.
a ak nie on, jeho chyba. to tajomno v tebe bude chciet odhalit dalsi.
mačiatko,môj muž je typ človeka že ak mu niekto s jeho blízkosti,rodina či aj ja povie niečo čo sa mu nepáči,berie to ako kritizovanie a hlavne ako on sám hovorí glbanie.Zo svojich niekolkoročných skúseností už viem že u neho viec zaváži slovo od cudzieho človeka a zvlášť ak je to aj odborne dané.Lebo s toho človeka nemá pocit žeby ho poznal a chcel by ho dotlačiť niekam v prospech niekoho iného.A určite už aj vi viaceré máte nejaké skúsenosti s tým,že ked niekedy poviete manželovi ktorý jednoducho nevie počúvať,tak to vela krát ide jedným uchom dnu a druhým von.Nuž ale ked mu to povie niekto iný už len zo sluštnosti si ho vypočuje a to neexistuje že sa na neho nič s toho nenalepí.Napr. dnes ráno,pred odchodom do práce sa naš malý 1.ročný pokúšal na neho vydriapať,ale márne.Radšej sa rýchlo postavil že sa musí ísť napiť,inokedy musí ísť na toaletu.Tak mu vravím,preboha ved sa zlutuj nad tým dieťaťom,čo ti to urobí ak ho vezmeš na ruky na päť minút,a užívaj si kým javia o teba záujem,lebo raz ho takto javiť prestanú.No už som bola tá zlá,čo potrebuje hned ráno mu s prepáčením pos.... náladu.A pritom to začalo bábo len chcelo tatíka.a viem že keby mal vo svojom okolí niekoho s deťmi ako on,tak si možno aj zoberie príklad.Ale jeho velká chyba,čo som mu už aj sto krát povedalaje,že sa obklopuje len slobodnými kamarátmi ktorý ho ťahajú od rodiny lebo necítia tú zodpovednosť ktorú by mal cítiť on.A ja viem že jemu je to lúto že sa nemôže rovnať kamarátom,chodiť s nimi po žúroch ako oni,ja mu to všetko uznám,ale ved keby nás s deťmi berával na chaty či výlety tak nám by mohlo byť tak fajn.Lenže on ked je s nami tak sa len nudí.Maximálne ak chlapcom venuje desať minút,lahne si im v izbe na koberec a deti si robia čo chcú lebo tatík leží ako mrtvola.A takto je to stále.a pýtaš sa kedy robí na mna tlaky ked nikdy nieje doma? Tak ver mi že nato sa vždy nájde priestor,bud ráno kým odíde,či večer ked príde a už len vstúpim do miestnosti a vidím na non akú má zase náladu a kto ho zase naštval.A tiež ti na nálade nepridá ani to ked si ťa chlep po príchode domov ani nevšimne ani búúúú a tvári sa že si vzduch. Netvrdím že ja som bez chýb,mám ich a vela ale neznepríjemnujem nimi život okoliu ale sa ich snažím mať pod kontrolou,aj ked samozrejme nie vždy to ide.A viem si ich priznať nahlas a pred všetkými,čo môj muž v žiadnom prípade.
Tatiana, nesúhlasím trochu s tým, že by to museli byť iba slobodní kamaráti - medzi ženatými to často beží rovnako - sú takí, čo buď majú vrcholne tolerantné manželky, ktoré im nekladú žiadne podmienky, prekážky, alebo takí čo na všetky lamentácie a výhrady svojich manželiek kašlú. A ak sa v takejto zmeske ženáčov nájde nejaký taký, ktorý je ohľaduplný voči manželke, rodinu kladie na prvé miesto -tak je iba na posmech a to by si neverila, čo si potom od svojich "oprsklejších" kamarátov užije - hoci som žena, viem o čom hovorím, lebo som často bola svedkom takého niečoho v partii môjho manžela.
A čo robíš a ako reaguješ ty, keď sa takto správa? (Ja ťa ale nechcem začať kritizovať, ani súdiť. Len sa pýtam.)
Lebo tiež som si takýmito pocitmi prešla (okrem tých detí), skôr ja som bývala tá, čo všetko berie ako útok a vyčítala som mu to, na čo ma zabil vetou: "Ja si to nemyslím." a bolo po debate. A čo som mu potom ešte mohla vyčítať, keď ma vlastne presvedčil, že to je len v mojej hlave . A aj v tých prípadoch, keď potrebujem objať a podobne skôr funguje to, že teda prídem, vystískam a keď chcem dlhšiu pusu, tak sa na neho šibalsky usmejem a poviem, že chcem krajšiu. A on robieva hocikedy to isté. Ale nikdy nie, keď chodím ako tiger
. No a zo slušnosti, sa dá púšťať jedným uchom dnu a druhým von. Okrem toho, ak mu dôjde, že je to na tvoj podnet, bude to ešte horšie.
Inak myslím, že najkritickejšia časť je tá "čo som mu stokrát povedala".
to nebude v kamaratoch. keby mal zaujem o rodinu, bude vyhladavat kamosov s podobnymi zaujmami. vzdy a vsade sa spriatelime len s ludmi, co su v rovnakej situacii alebo maju podobny pohlad na svet, aky nas pritahuje a uznavame ho. ak sa spriatelime s ludmi s inou povahou, tak to trvat dlhsi cas a napriek vsetkemu nas musi nieco na tom oslovit alebo aspon existencne spojit. inak to nebude fungovat.
ja by som povedala, ze zatial musis akceptovat, ze mas doma tretie dospele dieta - este potrebuje slobodu, nezodpovednost a zameranie na seba.
kazi si tym vztah s detmi. jeho chyba. ty sa zatial zameraj na seba. preliec seba. az potom zacni postupne vplyvat na neho. rok stratenych vztahov medzi otcom a detmi sa da dohnat. desat rokov rozbrojov mezdi rodicmi uz nie. v tvojej situacii neostava ine, ako stanovit postupnost. nie skusat vsetko riesit naraz jedno cez druhe. (to by bol moj pristup.)
magic,
lenže tých priateľov si vyhľadávame v určitom poradí - teda chcem tým povedať, že často máme priateľov z obdobia pred manželstvom, ktorých predsa neodpíšeme len kvôli tomu, že sme strčili hlavu do chomúta.
Práve partia, o ktorej píšem vyššie sú chlapi, ktorí sa poznajú od zédéešky a sú furt spolu - niektorí stále slobodní, niektorí viackrát ženatí, iní ženatí len jedenkrát, niektorí jedenkrát rozvedení a už neoženení, dokonca aj vdovca tam už majú - na ich vzťahoch sa nič ale nič nezmenilo - napriek tomu, že každý z nich inak pristupuje k svojej rodine - niektorí sú jej oddaní viac, iní menej a ďalší ju majú len ako taký nejaký "prívesok"
chcela som tym len povedat, ze priatelstva nas ovplyvnuju len ciastocne. proste, ked mame k niecomu sklony, radi sa nechame presvedcit a inklinujeme k ludom, ktori toto presvedcenie v nas podporuju. lebo si s nimi rozumieme.
myslim, ze aj ked by tatiana svojhho muza nejak vtlacila do spolocnosti stastnych otcov, tak ho to sice nakriatne, ale ak k tomu nema este dozrete osobnostne sklony, bude medi nimi aj trpiet, kym k tomu vnutorne dospeje.
Baby on nikdy nemal vela kamarátov,lebo každý ho podla neho chcel len nejako využiť.To skôr teraz ked máme túto krízu získava stále viac a viac nových kamarátov.A stále častejšie mi vykrikuje moje kamarátky ktoré mám už od detstva,na ktoré vlastne ani nemám čas ,nech mi odpustia,ale vadí mu to že sú mi aj napriek tomu oddané a volajú mi a občas tak raz do mesiaca-dvoch nás s deťmi navštívia.On je velmi zvlášna povaha,ale úplne najviac mi na nom vadí že ako náhle sa má niekto lepšie alebo ak si nejaký jeho kamoš kúpi nové auto,tak už hned je debil a bla bla a ruší s ním kontakty.Toto som pred tým u neho nepozorovala,len posledný rok-rok a pol.Ťažká povaha baby ťažká!!
Táni, nech sa na to pozriem z akejkoľvek strany, tak mi z toho vychádza, že sa robíte nešťastnými navzájom. Možno sa mýlim, ale podľa mňa to vyzerá asi približne takto: Ty potrebuješ nejaké zázemie a snažíš sa ho dostať do tvojho obrazu o šťastí, čo jeho nenormálne rozčuľuje, lebo sa cíti obmedzene a má pocit, že ho kritizuješ a do niečoho tlačíš. On potrebuje zázemie, ale doma má nespokojnú ženu a nevie to zmeniť, tak radšej od toho všetkého ujde za kamarátmi, ktorí keď sú spokojnejší ako on, tak prestávajú byť kamarátmi. Myslím, že by ste obaja potrebovali pomojkať a postískať a namiesto toho sa len kritizujete.
Asi tak nejak veru!!!!!!!!!!!!!§§§§§
Lenže pomojkaj sa ked manžel odmieta akékolvek nežnosti.
to je to. chce to pomojkanie, ale vzhladom na to, co medzi vami je, to nejde. tak to vynechaj. aj inak sa da pomaly presvedcit, ze v tvojej naruci mu bude najlepsie.
sem-tam vyslovit o nejakej jeho cinnosti obdiv. strasne vela veci berieme uz ako taku samozrejmost... u ineho by sme hovorili - aky sikovny, aky rozumny, aky spolahlivy... a doma mame to iste a nevnimame to. unika nam to. berieme to ako jeho povinnost.
ale obdiv vyslovuj len ak si ho uvedomis a naozaj ho citis. nic nasilu, to by vycitil. ak ta aj tak zrusi, tak sa neuraz a neutiahni. proste povedz, ze hovoris presne to, co citis. a bodka. rob naozaj to, co citis. a necakaj za to odmenu. nieco z jeho cinov obdivujes - povedz to. neuveri ti? no a co?
casom sa to podda.
to akokeby si si myslela, ze si neschopna a manzel ta stale chvalil, ze si ty na to mas (lebo by to bola pravda). stale by si neverila. az casom. on je na tom s tebou podobne.
okrem obdivu to mozes urobit aj cinmi. nieco pre neho sprav. nic vynimocne a ohurujuce. nejaku prirodzenu beznu vec. aby to vyznelo presne ako ma - prirodzene. a necakaj od toho zazraky. nemusi z toho byt vobec nic. preto to rob len preto, ze citis, ze to chces robit. kvoli nemu. nie kvolu tomu, ze ti ho to vrati spat. ako keby si bola cerstvo zalubena do kolegu, ktory si ta nevsima. malickosti, co ta blazia, ze pre neho robis.
proste bud sama sebou.
Ked sa ti nieco nepaci hovor - toto sa mi nepaci a povedz preco. (a skus sa nenechat vyprovokovat k hadke. ani nereagovat na to, ze sa oduje). a ked sa ti paci nieco, co urobi, povedz - toto sa mi (na tebe) paci. potesilo ma to.
nauc ho, ze od teba sice moze pocut kritiku, ale rovnako aj pochvalu. a ze tou kritikou nemyslis ziaden utok na neho, len sa ti nepaci dana vec, cinnost. casom to urcite pochopi aj pri tej vztahovacnosti.
ale chce to pevne nervy. najprv musis vazne popracovat na sebe a zacat sa mat rada preto, ze si, kto si.
Tatiana, najprv som bola názoru, že stačia rady magic, lebo sú fakt dobré, ale po posledných tvojich príspevkoch mám pocit, že už to je silná káva. Skús radšej hneď tú poradňu, keďže myslím on nebude chcieť, tak len sama. Ale mne sa zdá, pardon, že som pesimistická, že ťa skôr utvrdia, že samej s deťmi by si bola asi šťastnejšia a spokojnejšia. Bodaj by som nemala pravdu.
magic,niekedy ho aj chválim,ved on v podstate by ani nebol zlý človek,len mu to u mna aj u iných kazí ten pesymistický prístup ku všetkému.A ja ho velmirada chválim,ale len ak si to zaslúži.Falošná chvála môže viac uškodiť ako potešiť.Dnes tak premýšlam nad tým že kedy sme sa mi vlastne naposledy zasmiali,viete tek s chuti ako pred tým,čo sme sa mi vedeli nasmiať až nám tiekli slzy.Ved toto že je práve toto už dávno preč.A mne to velmi chýba.A ja mu vždy hovorím že toto a toto sa mi nepáči ale vždy poviem aj že nie on to pokazil ale že nejak sme to pokazili,lenže reakcia s jeho strany žiadná a najviac ma bolí ked sa tvári akoby som nebola v miestnosti a môžem si niečo rozprávať.Ale dnes sa trochu pohli ľady,lebo sme sa dokázali tých desať minút čo sa prišiel domov prezliecť nehádať. Ale napokon už zase príde domov v noci a všetko je po starom a pritom vie že práve tie nočné príchody mi velmi vadia.Aj včera mi slúbil že príde skôr a prišiel ešte neskoršie ako zvykne. Ved toto je to,ten kamen úrazu v našom manželstve.A nepovwdzte mi ani jedna s vás,že vám by nevadilo keby váš muž chodil takto domov.A na druhej strane sa obávam aj toho že ked budem ticho a nebudem mu stále dohovárať že sa mi nepáči že chodí tak neskoro,tak že si bude myslieť že mi to už nevadí a bude to robiť stále.
nemam v tom uplne jasno. spominala si, ze divny zacal byt pred cca rokom a pol. predtym nebol problem s tym, ze hned po praci niekam von?
nemoze to suvisiet s tym, ze nevie co s malymi detmi, ze mu preto "vadia". ze v podstate uteka pred vasim druhym drobcom, aby ho nikto nenutil do vztahu s nim, lebo on sam nevie najst sposob...
ako to bolo s vasim prvym synom? mal k nemu vztah od zaciatku alebo az postupne, ked prisiel do veku, ked sa to uz s detmi "da" (tie cca 3 roky)?
nemali ste nejake problemy typu - asi nie je moj? planovali ste ho, alebo sa vam len zadaril? aky bol jeho postoj k faktu, zeby ste mali mat viac ako jedno dieta?
su matky, ktore materstvo jednoducho nebavi (aj ked sa staraju poriadne, nezanedbavaju dieta). su aj taki otcovia. su radi, ze vypiplu jedno dieta a predstava, ze sa to bude zase opakovat, ich znechucuje.
tazko radit. najviac suvislosti poznas ty. len ty si ich mozes pospajat. najlepsie urobis, ked pojdes do poradne a budes sa im snazit povedat vsetko. vsetko, co ta napadne. aj zle veci z tvojej strany. uplne vsetko. naozaj to pomoze v tom, ze sama zrazu uvidis spojitost medzi vecami, ktore by ta nenapadli predtym spajat. ale takto sa ukazu. rovnako by taketo nieco fungovalo s dobrou kamoskou, ale musela by velmi trpezlivo pocuvat, malo hovorit a nebyt na tvojej ani jeho strane.
Nie ved práve že pred tým to nikdy nerobieval žeby chodil po práci von.On je totiž živnostník a ja ani poriadne neviem kde trávi ten deň,a na moje otázky kde robí a kedy príde reaguje vrčaním.Jednoducho ho nemám ako kontrolovať ani keby som ako velmi chcela.A to že mu začala vadiť zodpovednosť za deti mi už tiež napadlo.
Tatiana
my to tu za vas nevyriesime. Ty uz na to sama tiez nestacis. Pozdava sa mi co pise Magic - ist do poradne
Vsetko dobre
Tatiana - Magic, Svetlana a Rosa ti tu napísali kopu rád s jednou základňou, úplne sa s nimi stotožňujem.
No ty stále dokola.....a keď on ma neobjíme, a keď on chodí neskoro.... a keď mu ja nebudem stále dohovárať, tak.... nemám ho ako kontrolovať....
Nie si v dobrej situácii ani pozícii, ale čítaš po sebe, čo píšeš? Dosiahla si niečo tým svojim dohováraním a upozorňovaním na jeho nedostatky? Tým dennodenným vytýkaním jeho nesprávneho konania-ako otca a manžela? Dosiahla si zmenu k lepšiemu, alebo sa to len zhoršuje? Upriam svoju pozornosť, ktorá je na 100% namierená na sledovanie manžela a jeho ďalšej "zlej alebo žiadnej" reakcie, na niečo, čo ťa baví, uspokojuje, na život okolo teba, na prechádzky, na hry s deťmi.
A skús si ešte raz prečítať, čo ti radia tieto skvelé ženské, vytlač si to, vystrihni a dávkuj 3x denne a skús sa s tým nejak pomaly vnútorne stotožňovať a naladiť sa na zmenu prístupu - k nemu, ale hlavne k SEBE....
Magic,dakujem zo srdca za rady,už necelé dva dni nenáme také napätie ako pred tým.Nepýtam sa,nevyšetrujem,som rada že som rada. A Alexa to kontrolovanie bolo myslené nie v zlom.Ty vieš kde je tvoj manžel ked je v práci,však? Ja nie. Kolkokrát som si myslela že robí a o dva či tri dni som sa dozvedela že nebol v práci ale bol s kamošom kupovať auto v BA.Zatial čo ja som bahala sama s detmi po lekároch a obchodoch,lebo jemu sa nedalo.A či si čítam po sebe riadky,lebo sa opakujem? Ano čítam a to že sa opakujem asi svečí o tom že som si stále neistá a mám strach a obavi.Všetky dobré rady od týchto super žienok si beriem zodpovedne k srdcu a v prvom rade hladám chybu vo mne,ale ešte to určite nejaký ten čas potrvá kým sa s tým všetkým stotožním a dostanem sa celkovo do pohodového stavu.Zatial to pomali ide,ale chce to ešte čas.Veľa času.
drzim palce. a hlavne pamataj, ze aj v tomto plati univerzalne pravidlo schvalnosti - dva kroky vpred, jeden vzad. takze, ked vsetko sa bude menit k lepsiemu a potom to zrazu sklzne trochu spat alebo sa vyvoj k lepsiemu pozastavi - ziadnu paniku a pocity, ze to nefunguje. zanedlho sa to zase pohne pred. a ak nie, prehodnot taktiku a nieco pozmen. len sa uz nevrat k vycitkam na jeho adresu a sebazhryzaniu... o tom uz vies, ze to urcite nefunguje. ver si. ked raz dospies do stavu, ze na otazku, co by si si vzala so sebou na pusty ostrov, uplne vazne a presvedcene odpovies - seba a zapalky, tak si vyhrala. od tej chvile budes vediet byt sama sebe najlepsou priatelkou a zaujem okolia vnimat ako prijemne spestrenia a obohatenia svojho vnutorneho zivota. nebudes na tom vsak zavisla a bez neho nestastna.
Nemyslela som to v zlom, naozaj A zas-nemyslím, že je nutné nejak strašne hľadať chyby v sebe a začať sa obviňovať-tvoje chovanie sa dá pochopiť, je dôsledkom dlhodobo kopených problémov a "nedostatku nehy a pozornosti" z jeho strany. Dávala si, čo si dostávala. Len to chce teraz spraviť čiaru a skúsiť to inak.
Ďakujem,Teba je tu fakt škoda,čo by sme tu mi bez teba robili???!!!!
Alexa,ja si nemyslím že si to ty myslela zle a ani som to tak nezobrala.A neviem že po prečítaní čoho ťa to napadlo? Ak máš na mysli to dakujem teba je to škoda,čo by sme tu mi bez teba robili -to nebol nejaký výsmech tebe to bolo úprimné podakovanie Magic,lebo práve jej rady od srdca mi začínajú tak trochu pomali fingovať. A ak mi aj niekto napíše nejakú kritiku na moje riadky,pre mna je kritika skôr na zamyslenie sa a nie na nejaké detinské urážanie sa,s toho som už dávno vyrástla a ani nemám v podstate na niečo také ako urážanie sa čas.Momentálne riešim dôležitejšie veci.Keby som vedela ako tak sem na koniec vložím nejakého smailika,ale vždy mi to vahodí len nejaké písané riadky.
Ale-všetko je v poriadku, to je ten internet-nikdy nevieš, ako to ten druhý na dráte vezme. To "nemyslela som to zle" sa týkalo len poznámky ku kontrolovaniu, nie Magic. Je to o.k. A smajlíka vložíš tak, že naňho len klikneš. On sa ti nezobrazí v komentári, keď ho píšeš, len ako bodky, čiarky, ale zobrazí sa až po odoslaní.
A musím ti povedať, že ma veľmi teší, že si si rady Magic vzala k srdcu a že začínaš sa upokojovať pomaly. Vieš-nebola som v podobnej situácii, ale mali sme tiež ťažšie obdobie s MM, keď naraz sme si toho veľa vzali na plecia a veci sa nejak divne začali meniť a ja - zvyknutá na niečo iné predtým, som sa nestačila čudovať, čo sa deje - a mne tiež pomohol len pohľad a rady nestrannej priateľky zvonka - zmenila som uhol pohľadu aj ja, "nekuklila" som sa ďalej v tom svojom mikrosvete a čuduj sa svete-ľady sa pohli a nastala pozitívna zmena.
nedakovat.
si to ty a tvoja vydrz a sebazapretie a tvoja snaha prekonat cestu, ktoru mas zabehanu a najst inu, po ktorej sa ti pojde lepsie.
ani najlepsia rada nic nezmoze, ak to ty vzdas.
no a ked sme pritom, tiez obcas potrebujem radu. takze sem chodim rada. pocitat si. casto sa tu riesia veci, co potrebujem. nemusim sa ani pytat.
Super,teším sa s Tebou.A dúfam,že časom to bude aj u nás o.k. Chcem tomu veriť.
Držím palce a veľa trpezlivosti ti prajem.
Ahojte žienky,tak sa vám znovu hlásim s bolavou dušou.Ako som už včera spomínala,doma bolo relatívne celkom dobré ovzdušie oproti tomu čo bolo do teraz.Ale dnes sa zase riešilo manželstvo,a zase len ja ,a muž zase len mlčal. A prečo sa zase riešilo?? Môj muž ma vedome oklamal a zatĺkal to ešte aj po tom ako som mu nato prišla,až ked som sa mu snažila vysvetliť že tým narúša aj tú štipku dôvery ktorá nám ešte ako tak ostala a či chce takto riešiť krízu tak sa priznal.A hoci ma oklamal zase som bola vinná ja.Ako sa vie rýchlo vynájsť ked treba hladať vinníka!!A sme tam kde sme boli!!!!!!!!!!!!!! Môžem sa aj poskladať ked raz jeden nechce!!
Tatiana, vážne si si myslela, že sa všetko zmení za dva-tri dni?
Ako pise Geo. Nieco sa kazilo cele roky a naprava nebude za tyzden...ani za mesiach...
Nie nemyslela,už nemám dvadsať,ale dúfala som že aj od neho vyjde aspon nejaká snaha a nie klamstvo.Ked ja mám stále pocit že on nič naprávať nechce a že sa naozaj snažím zbytočne.Baby ja fakt neviem ako toto dopadne.Moje chúdence dve malé deti. Vieš keby sa aspon trošku snažil,alebo keby aspon vyšiel od neho aspon malinký signál,ŽE CHCE!!!
Tatiana, ale tvoj manžel nie je pajác na kľúčik. Nebude skákať, ako si ty zmyslíš. Ak chceš zachrániť vaše manželstvo a váš vzťah, tak trpezlivo na tom pracuj a za nejaké dva-tri mesiace možno uvidíš nejaký posun k lepšiemu.
ja sa teda moc nezapájam do nejakých blogov, ale toto mi nedá. on nie je pajác na kľúčik? a ona snáď je? prečo by len žena mala byť tá čo všetko v manželstve má zachraňovať? muži na tom nenesú vari žadnu vinu?
Pretoze ONA je nespokojna, nie on. Tak ona ma jedina moc nieco menit, hlavne co sa jej tyka.
No dobre marti, tak vyhlásme: Je vinný. Ok, som za. Zmenilo sa tým niečo? Nie. Ešte nikdy sa nikdy žiadny problém nevyriešil tým, že sa našiel vinník. Treba sa z toho snažiť dostať von a nie obviňovať sa, čo kto kedy ne....
hovoris, ze nechce, tak to prijmi ako fakt, zmier sa s tym ...
vase deti nie su ziadne chudence - rob im proste program sama a taky, aby si aj ty mala zabavu. pocasie je momenatlne asi dost vsade skoro jarne, mozete si urobit dlhsiu prechadzku v lese, v kopcoch, ... proste niekde. ono to aj tebe dobre padne - trochu pohybu, pohlad na prirodu, stromy, lesy, kopce ... to je velmi pozitivne programovanie.
co robis, ked sa hadate ? protestujes len slovne ?
co keby si mozno skusila konstatovat, co si zistila, co sa ti nepaci a potom povedala, ze chces byt sama a radsej viac netlacila ? ja by som kludne aj postel vymenila, spala den-niekolko dni v obyvacke a pod. (zopar razy sa mi stalo a urobim to zakazdym, ked citim velmi velke nedorozumenie medzi nami, kt. sa nevyriesi do hodiny, al. nie je cas to vecer riesit)
Len neviem či to zvládnem,stále ťahať za jeden povraz a stále len ja.Niekedy mám pocit že mi dochádzajú sili bojovať a že to možno za to ani nestojí alebo že on mi za to možno nestojí.Ach žienky ešte že tu mám vás a vaše dobré rady ktoré mi neuveritelne dodávajú silu.Len ked je to tak stašne,strašne ťažké!!
bojujes ? a s kym ?
boze dievca, hovoris, ze si atraktivna, mlada ... coho sa bojis ?
ako si na tom trebars so vzdelanim, pracou ? nemala by si teraz cas - ked chces byt este na materskej - sa zdokonalit v nejakej reci, urobit si nejaky kurz, ... proste mylsiet na to, co bude, ked budes chceit ist do prace ?
proste rob nieco, usmerni svoju pozornost na nejaku pozitivnu cinnost ... vzdelavaj sa, vymysli si nejaky maly podnikatelsky plan a skus cosi robit aj pri dietati, ... rob proste nieco hmatatelne, realne.
mas ho este rada ?
ak ano, skus na neho bez vycitiek pravidlene mysliet - rano, cez den, rped zaspatim ... a predstavuj si, ze z tvojho tela vychadza prud energie, svetla, alebo ze tvoja mylsienka na neho je oblacik, kt. putuje k nemu. hovor mu takto, ze mu zelas vsetko dobre, ze mu posielas energiu. predstav si, ze energia prudi k tebe odniekial z vesmiru, prirody, ty ju prijimas a smerujes k nemu (nemam skonzultovane so ziadnym cakrovym specialistom, no ja si predstavujem, ze vstupuje cez temeno hlavy, ale ako kedy. podla nalady).
nezabudni pritom ani na vase dietky a vsetkych ludi, co su ti nejakym sposobom blizky a mas ich rada
osobne si myslim, ze od takejto energie sa chyta celkom zavislost
len to samozrejme nesmies zneuzivat - si mylsim - na nejake zistne ciele.
Geo,u nás hádky neprebiehajú tak,že po sebe jačíme,to nie.To ja mu poviem čo sa mi nepáči,a čo by sme s tým mohli urobiť a chcem počuť aj jeho názor na to.Ale on mlčí.A ked mu poviem že už to takto nezvládame a nech skúsi aj on niečo navrhnúť že ja sa rada prispôsobím len aby som vedela aj o jeho predstave,mlčí. A ak aj niečo nedajbože niekedy povie,tak tak že ma odpíše.Tak o čom sú také dohody.Chcem sa dohodnúť,nemám s kým,nemám na čom.Spávať so mnou nechce čo práve on vždy chcel,rozprávať sa nechce a všetkému je na vine len únava,ale telku pozerá aj do rána.Aj pred tým býval unavený a dalo sa....Výhovorky a len výhovorky.
Tatiana, tak znova. Od začiatku.
Tvoj manžel nechce. Nechce sa rozprávať, nechce s tebou spať, nechce byť doma. OK, na to má sväté právo - či sa ti to páči, alebo nie.
Takže - nájdi si niečo, čo ťa bude tešiť nezávisle na manželovi (Svetlanka ti tu kúsok vyššie dala naozaj zaujímavé typy) a netlač na pílu.
Geo,ty máš neskutočnú trpezlivosť a za to aj môj veľký obdiv
Suhlas soni, tiez to tak vnimam ako ty.
na to, aby nebol doma má sväté právo? a nie je manželstvo o niečom inom? tak aj Tatiana má právo nebyť doma a nech zavesia deti na klinec a idú si každý za svojím
niekedy fakt nerozumiem, čo to obhajuješ
len komunikácia vyrieši všetky nedorozumenia nič iné a keď to nefunguje, je veľmi málo pravdepodobné, že sa to vyrieši samo
ak si má nájsť niečo iné, čo ju bude tešiť nezávisle na manželovi, môže byť aj sama, načo je jej manžel, aby mala pre koho variť a prať?
áno je dôležité mať aj vlastné záujmy, nebyť odkázaná len na spoločnosť partnera, ale tá je dôležitá rovnako
A o com je manzelstvo? Sediet tomu druhemu na chrbate a tolko ho objimat az sa zadusi?
nie lydusha, nie je o tom sedieť druhému na chrbáte, je o spolužití, nie o tom kopať každý sám za seba
Vzdy kopes sama za seba. Ale to je jedno...magic to super napisala. Mne sa to nechce opakovat. Bru noc
Martička, Magic to tu krásne polopatisticky vysvetlila - prečo, začo, načo, ako. Píšeme tu Tatiane v podstate to isté viaceré. To, že sa tie rady tebe nepáčia, ešte neznamená, že nefungujú.
samozrejme, ze jej manzel ma povinnosti voci svojim detom, lenze ono mu asi tatiana tie deti nevie dostatocne jasne dat na starost.
vies, ono sa to mozno nevyriesi samo, mozno sa v ich vztahu nic nevyriesi - a mozno ano, ale snad v kazdom pripade je cielom, aby sa z Tatiany stal clovek, co to v pokoji prezije (aj pripadny rozchod), povie si, ze je o skusenost bohatsia a pojde dalej. nezruti sa do stavu nepouzitelnosti.
Preboha marta, ak niekto s tebou nechce komunikovať, tak nebude. Nikto nikdy na svete ma nedonúti s tebou komunikovať AK NECHCEM. Otázka je prečo nechcem. Možno sa dá zmeniť práve to, čo spôsobuje, že NECHCEM KOMUNIKOVAŤ a NECHCEM RIEŠIŤ. A veľakrát stačí úplne to, že ten kto ma do niečoho tlačí, si nájde iné záujmy a nechá ma vydýchnuť.
Žienky zlaté dakujem Vám za vaše názory a rady ktoré aj ked nie vždy boli pozitívne,ale určite boli vždy dobre mienené.A najmä za vašu trpezlivosť " stále sa opakovať". Iróniou je,že vždy som to bola práve ja ktorá každemu radila ked hladal niekto útechu či dobrú radu,ale ako na potvoru práve sebe samej poradiť neviem.Stačí aby mi kopiace sa problémi zatemnili mozok a človek robí veci,ktoré by pred tým nikdy neurobil.Strach,bolesť a beznádej sú velmi zlý radcovia.Geo,nemyslím si že môj manžel by mal byť pre mna ako nejaký pajác na klúčik,takého ja fakt nepotrebujem.Práve naopak potrebujem niekoho kto má na veci svoj názor a nie pajáca.A to že JA som tá nespokojná je skôr na zaplakanie,pretože ak sa niekomu rúca manželstvo a je to tak očividné,že si to už všíma aj okolie tak je na zaplakanie že som len JA tá ktorá je nespokojná a ktorá chce niečo riešiť.Manželstvo sme uzatvárali dvaja a slúbili sme si v dobrom aj v zlom.Lenže ako náhle príde TO zlé,tak je nemožné aby len JEDEN bojoval za vzťah zatieľ čo ten druhý sa bude stále len na nom voziť.Manželstvo je o dvoch presne ako napísala Martička.A Lydusha,vôbec nemám zlatko v úmysle sedieť partnerovi na chrbte a oslintávať ho od rána do večera. Keby mi sedel pri zadku celý den,tak asi by som sa s neho zblázdnila.Ale jednoducho sa nedá povedať že ak chcem aby mi manžel nechodil domov v noci ale prišiel raz za čas domov aj skôr aspon kôli tým deťom,tak je nemyslitelné pevedať že či mi má sedieť na chrbte.A nechcem ani aby ma objímal až sa zadusí,ale určite vieš kedy ťa tvoj manžel naposledy objal a pobozkal??? Mňa niekedy pred rokom.A ži takto po boku niekoho či Ti nebude chýbať neha! A Svetlanka spomenula si že asi neviem dať manželovi dostatočne na starosť deti? No vieš,budem sa aj ja opakovať,KEDY??? V noci?? Vieš ako rada by som sa tých mojich detičiek aspon na chvílu niekedy zbavila,alebo ako velmi by som chcela robiť to,čo mi žienky zlaté radíte,byť sama sebou a odreagovať sa.Myslíte že ja po tom netúžim? Až tak velmi že moje JA už po tom doslova kričí,ale čo s deťmi,jeden musí byť ten zodpovedný za ne ked tomu druhému sú lahostajné.Nie,nemôžem povedať,že ich nemá rád,to by som išla sama proti sebe,ale jednoducho mu stačí vedomie že je o ne postarané. Netvrdím ani že je môj manžel zlý človek,len mu jednoducho vyhovuje situácia tak ako je a nehladí nato že jeho žena tým trpí.Každá jedna ktorá máte dobré manželstvo a manžela ktorý Vám dáva pocítiť že si vás váži a že ste pre neho jediná,si ho vážte.Nemusia to byť práve prejavy drahými darmi či neustálimi objatiami,ale úplne stačí pocit že je s vami rád.!!! Manželstvo je velmi krehké a často si to uvedomíme až ked oň prichádzame.
Ak sa nám spolu s manželom podarí prekonať táto kríza v ktorej už ide naozaj o všetko,nielen o naše šťastie ele aj o šťastie našich detí,tak si ho budem Vážiť ako nikdy pred tým,lebo už poznám jeho cenu a najmä to aké dokáže byť niekedy krehké. A ak to náhodou nevijde,tak aspoň budem žiť s tým pocitom že som pre jeho záchranu urobila všetko čo bolo v mojich silách a ako som to len najlepšie JA vedela.
podla mna mas pravdu - manzelstvo a partnerstvo je tu aj na to, aby jeden partner vedel druheho podrzat, ked tomu jedenmu je zle, aby si obaja venovali pozornost a boli zainteresovany na fungovani vtzahu a domacnosti
A ešte predsa niečo,Svetlanka s tou energiou,to bolo úžasné,ono to naozaj funguje len škoda že som nato za tie roky zabudla.Dík za pripomenutie
Možno sa vam to nebude páčit,ale ja si myslím,že si musíš nájst iného chlapa.Si ešte mladá a pekná,chceš žit!Nebyt bozkaná rok?nech ide do riti,už si sa načakala dost.Povedz mu narovinu,že ho nechceš,nech ide tam kde je stále,hotel už nerob.Moj názor.A nebudeš mat za čím smutit.Ja viem mi ženy tažko robíme rozhodnutia.Musíš,chceš byt ešte milovaná.Nech si ho nechá hociktorá,nemáš čo lutovat.Držím palce.
Táni, podľa mňa by si si mala večer hlavne povedať "Nenesiem na pleciach zodpovednosť celého sveta."
Keby som chodila za tým mojim dokola s tým, že chcem jeho názor, jeho radu, aby niečo riešil... hádaj čo sa stane? To isté čo tebe. Ak chcem, aby konal zodpovedne, tak ho jednoducho nechám, nech tú zodpovednosť POCÍTI, nie POČUJE a hlavne nebudem ho ponižovať poučovaním o tom, ako zodpovednosť vyzerá (na základe mojej predstavy). Svoj názor mi povie, aj riešenia, ale povie mi ich keď ho napadnú a keď mi to chce povedať. Nie vtedy, keď ja očakávam, že by s nimi mal vyjsť na svetlo božie. Pretože možno vtedy ich ešte nemá, alebo ich je toľko, že nič konštruktívne z toho nevyjde, alebo aj niečo v ňom je, ale tak na neho tlačím, že ak otvorí ústa, tak si to odnesiem. Napadlo ti, že ti niekedy možno nepovie nič, lebo ťa nechce raniť? Vnucuješ mu vlastné predstavy o tom, ako sa má správať a on sa pritom pravdepodobne správa tak, ako mu je to momentálne prirodzené a pravdepodobne je to aj reakcia na teba. Preto ako tu už bolo pár krát povedané, netlač na pílu. Dopraj pokoj sebe, teš sa z niečoho a dopraj pokoj aj jemu. Nechajte tú kašu vychladnúť, aby ste ju mohli zjesť.
a ako dlho má čakať, že tá kaša vychladne? rok, dva, dvadsať? kým prejdú jej najkrajšie roky, vyrastú deti a zistí nakoniec, že nežila s niekým, ale sama vedľa neho? pretože aj také sa môže stať, či nie?
Presne toľko koľko treba. Fakt čakáš, že niekto povie, že 482 hodín a 57 minút je primeraná doba alebo niečo podobné? Na základe čoho? Každý človek je predsa iný. A sama si predsa určuje ako si vyplní tie najkrajšie roky. Práve to jej baby vysvetľujú. Nikto jej predsa nepovedal, že si má sadnúť do kúta a sústredene čakať, kým tá kaša vychladne. Môže sa počas toho venovať niečomu čo ju napĺňa a potom si určite nebude vyčítať, že pri ňom "stratila najkrajšie roky". A čo podľa teba znamená žiť s niekým? Linkovať mu, ako si predstavuješ, že sa má chovať, keď už s tebou žije? Fakt si myslíš, že pomôže to, že budeš za ním chodiť a "sto krát" mu hovoriť, čo má robiť?
Natinka, žiaden chlap nemá právo so ženou takto jednať! Prepáč, ale hoci som dosť prispôsobivá, tak takúto reakciu by som neakceptovala ani omylom!