Môj život sa vybral úplne zlým smerom

Mčiatko musím ti oponovať v tom,že môjmu mužovi v nijakom prípade nevnucejem svoje predstavy! Každý sme iný a každý inak aj zmýšlame a ja to plne rešpektujem.A to že mi možno nechce ublížiť nie je pravda.Ublíži mi slovne kedykolvek,v tom je macher.V tomto ho už dobre poznám.

Svetlanka dakujem za opýtanie,už som aj chcela napísať,ale boli sme s detmi celé dni von ked je tak nááááááádherne. Chcela som vám napísať hlavne preto,aby som vám nepísala len to zlé ale aj to dobré.Nechcem sa síce ešte velmi radovať ale tešiť sa teším s toho že už pár dní je u nás pokojná atmosféra.S manželom sme predsa nejak našli spôsob ako spolu komunikovať a povedali sme si aj to čo nás už dávno ťažilo.Dokážeme spolu komunikovať bez toho,aby sme mali počas debaty akékolvek blbé narážky a tavládla doma pohoda,čomu sa teším najmä kôli drobcom.S časti to bude aj tým slniečkom ale beriem si k srdcu hlavne vaše rady a začína,ale naozaj len začína to plodiť ovocie. Aj ked ešte stále chodí muž domov v noci a to dokonca ešte o hodinu neskoršie ako pred tým aspoň príde aj cez den na nejakú hodku a je s chalanmi.Síce skôr sa oni motajú okolo neho ked si robí niečo okolo auta,ale aspoň sú spolu. No a ked už aj príde neskoro,tak je aspoň nie protivný ako bol( no ale ani ja už nevrčím vtedy ) ale ale nejak mám vtedy s neho pocit že ho to možno aj mrzí že je už tolko hodím.Proste som rada že to poviem,ale je nám fajn.Ale žienky mám ešte taký malý problém s ktorým by som ešte potrebovala poradiť. Konečne som sa dozvedela prečo manžel nechce so mnou spávať.Mala som dosť ťažký pôrod,malý mal 4,5 kg a 58 cm.Roztrhol ma až po konečník a šili mi aj krčok maternice,takže som sa velmi dlho hojila a ešte sa mo to aj zapálilo.Nemohli sme preto mať styk hned po šesťtonedelí čo môj muž nevie do dnes pochopiť,darmo mu to vysvetlujem že ma to bolelo.No ale neviem či pre to alebo prečo skrátka povedal mi že teraz ked ja chcem,on si myslí že sa len premáham a že to chcem len na silu,aspoň on si to vraj myslí. Ubezpečila som ho že to tak nie je a že ma velmi dobre pozná že ja sa nedokážem milovať na silu,ja nie.Tak neviem no.A potom,malý má rok a ešte ho kojím a tak som sa spýtala či mu aj to hlavne nevadí,tak povedal že trošku aj to ale to je draj najmenej.Ale dôležité je že mi to už konečne aspon povedal.Podla mna velký krok vpred! Tak neviem žienky zlaté viete mi aj v tomto nejak poradiť? Nechala som to zatial tak,nechcem nič na silu,ale do nekonečna to takto byť nemôže,musí sa s tým niečo nenásilné urobiť.

Dakujem za povzbudenia valmi si to vážim. Pri tomto druhom pôrode nebol,ale pri prvom bol.Ale nič sa vtedy nezmenilo,takže pochybujem žeby toto nejak na neho vplývalo negatívne. A na deti asi určite nežiarlí,deti má rád.A práve teraz by som povedala že ako si ich začal viac všímať,tak si ich začína vychutnávať.Ale jasné že tak po svojom "chlapskom" No a starší syn vždy ked má príležitosť tak tatíkovi zreferuje a ako rád čo a ako bolo počas dňa,je to taká tľčhuba A ten malý toho ešte nenahovorí,zato sa na neho vždy snaží zavesiť Teraz ked je s nimi už aj počas dna aspon tú chvílu tak aj deti sú pokojnejšie,ako ked prišiel pred tým domov v noci ked oni už dávno spinkali,a kolko krát sa stalo že ho vlastne takto nevideli aj tri dni! Teším sa s toho ako je to dnes a to aj vďaka vám (alebo hlavne?)

Babenky,už vás asi aj otravujem so svojimi problémami,ale mohli by ste mi poradiť aj s tým druhým problémom o ktorom som písala včera o 9:35 ???

O.k. tak dám druhý blog,len keby sa to tam dalo nejakým zázrakom preniesť ,aby som to nemusela znova rozpisovať. A mám namysli skôr to,že ako mu vysvetliť že sa s ním nechcem milaveť nasilu.Mne to pripadá že ani nie že by sa bál či som už o.k.,ale skôr nevoem prečo nadobudol pocit že to nechcem a teraz to chcem len na silu,lebo ide o vzťah.Aspoň mne to tak pripadá.No ale dobre tak idem dať ten druhý blog.