neviem ti poradiť len ti želám veľa sily a rozvahy pre správne rozhodnutia...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neviem ti poradiť len ti želám veľa sily a rozvahy pre správne rozhodnutia...
Ďakujem pekne, snáď sa mi to podarí:)
Ty si mama. Len ty ju môžeš ochrániť, ak dochádza k nezmyselným útokom na tvoje dieťa. Pokiaľ ju tvoj priateľ karhá právom za niečo, ty musíš ustriehnuť, aby to nebolo prehnané a aby to tvojej dcérke neublížilo, aby ju to nezlomilo. Je možné, že dcérka žiarli na mladšiu sestričku a vynucuje si takto nevhodne pozornosť. Mala by si si vyčleniť určitý čas len na ňu, snaž sa venovať len jej samotnej, o spoločnú dcérku nech sa zatiaľ postará priateľ. A takisto vymýšľaj spoločné aktivity pre obe, niečo vekovo primerané, čo maličká zvládne. A takticky do toho zaangažovať aj priateľa, jednoducho hľadať, čo by ich spájalo a zbližovalo, nie rozdeľovalo. Prajem veľa zdaru.
waikiki
ja som riešila pred nedávnom podobný problém... MM mal k deťom nádherný vzťah až pokiaľ obe deti neprišli do puberty... Nedokázal zvládnuť ich pubertu... Potom som prišla na to, že vlastne ja robím chybu a takpovediac osočujem MM pred deťmi, že on sa tomu nerozumie, nevie to a pod... Prestala som s tým a bude to síce dlhšie trvať, mladší syn si už našiel cestičku, ale staršia dcéra si bude hľadať cestičku dlho - predlho. Nevravím, že Ty si na vine, ale niekedy nevidíme to, čo robíme nevedome a možno nechtiac... Skús si prehodnotiť vzťah s Tvojim manželom a ak to bude OK, potom hľadaj pomoc psychológov, psychiatrov a pod...
Vďaka waikiki, všetko je pravdou, len tieto veci sú až príliš citlivé, viac ako sa zdajú. Snažím sa stále robiť spoločný program a pod...lenže po novom priateľ pracuje už aj cez víkendy, takže som na to sama...je to taký bludný kruh, no ale všetko je riešiteľné :)
Problem si uplne jasne pomenovala a myslim, ze poznas sama aj jeho riesenie......ivet
určite, tak ako hovorím, nič nie je neriešiteľné. Dokážem pochopiť človeka, ktorý sa snaží postarať o svoju rodinu, drie od skorého rána do večera, to áno, chápem, veľa chlapov to tak robí...a to je to, veľa chlapov to tak robí, robí roky a rodina sa stáva len akousi istotou, že keď sa vráti domov, niekto tam niekde bude čakať...Nehovorím, že je to takto u nás bežne, ale v niektorých rodinách je, a žienky s deťmi si už na to zvykli, to ja nechcem, nechcem ani aby moje deti boli od manželovej"únavy" a rôznych iných sprievodných javov osočované, preto nech je to akokoľvek, vždy budem stáť na strane svojich detí a robiť všetko preto, aby mali fajn detstvo, bez nejakých psychických tráum.
teeuwe
troska som sa nasla v Tvojom pribehu...mam tri deticky, dve z predchadz.manzelstva, jedno so suc.priatelom..pre tuto istu temu sme sa pohadali nespocetkrat, vela som vysvetlovala, objasnovala, pocuval aj pochopil ale stale je to take a citim to aj vidim to, ze jeho mala je vzdy o kusok niekedy o kus vpredu ako ostatne dve...ja sa snazim a idem sa niekedy priam potrhat aby som im dala co najviac lasky , istoty, pozornosti a aby sa im nezdalo, ze su prehliadane alebo nieco menej a niekedy je to fakt tazke pre mna..pokrajat sa neviem snad to casom spevnie a vsetko sa zlepsi a ked budeme ozaj poriadne dlhsie vsetci bude to take "rodinnejsie" azatial je vsetko v mojej snahe a praci....ale ja pre ne urobim vsetko...ved uz kto iny...hmm
kuka30, vidím, že to máme podobné, sama vidíš, že to nie je jednoduché, vlastné deti sú vlastné. Mladšia dcéra je priebojnejšia, živšia, staršia je miernejšia, zadumanejšia, niekedy sa obávam, akoby sa uzatvárala do svojho sveta. Povahu má skôr do rodiny bývalého manžela. Možno aj preto sa v nej nemôže môj terajší partner vidieť, lebo je úplne odlišná. Neviem, snažím sa, včera zobral staršiu dcéru na bowlingový turnaj, a vychválil ju, že bola super celý čas, potom skočili ešte do MC Donaldu, myslím, že trochu porozmýšľal nad tými mojimi výčitkami a istou snahou, aby bol k nej iný. Dúfam len, že sa to bude zlepšovať...držím aj Tebe aj ostatným, čo majú podobnú situáciu palce...
mám dcéru z prvého manželstva, ktorú si môj terajší manžel nezrušitelne osvojil...niekedy to medzi nimi iskrí...no jedna radosť...ale vždy len keď sa medzi nich zamiešam ja....na to som prišla po dlhšom čase...rozumejú si..pokým mamička nedrží stranu jednému, alebo druhému...nazývam to ich vzájomným súperením o moju lásku...držím palce nech to zvládneš...
Chcem vás najprv všetky pozdraviť, pripájam sa po prvý krát, a ako obvykle neviem, kde začať:)
Možno budete mať aspoň jedna z vás podobnú skúsenosť, možno aj rovnakú. Neviem, či potrebujem poradiť, ale určite potrebujem "nakopnúť"myšlienky k tomu, aby som sa posunula ďalej.
Takže začnem od začiatku.
Pred 8 rokmi som sa vydala, manželstvo to nebolo ideálne, to hlavne aj preto, že sme boli nevyzretí, alebo som ja mala iný názor na rodičovstvo a pod...po dvoch rokoch sme sa rozviedli. Z prvého manželstva mám teraz už 7 ročnú dcéru, ktorá žije so mnou. Za tie roky, čo sme boli sami a ja som sa snažila uživiť rodinu, teda pracovala som nepretržite, čím viem, že moja dcéra "prichádzala"o matku, ale nemala som inú možnosť. pomáhala mi moja matka. Keď bol voľný čas, trávili sme ho spolu, ale teraz ľutujem, že som nebola s ňou stále.
Ale teraz k meritu. Pred 3 rokmi som sa dala dokopy s mojim terajším priateľom, ktorého už síce poznám 11rokov, ale prišiel v období, kedy som už nedúfala, že stretnem človeka, ktorý mi bude taký blízky a hlavne mi bude rozumieť. Obklopoval ma porozumením, rôznymi darčekmi, a pozornosťami, aby si ma získal. Do práce mi posielal kvety, jedlo a podobne:) Bolo to milé. K mojej dcére sa taktiež choval milo, čo ma samozrejme potešilo.
Tiež mal skúsenosť s manželstvom, no rozviedol sa až stretol mňa, deti svoje nemal.
S odstupom času...máme spolu 18mes.dcéru, všetko bolo ideálne, až napodiv, občasné hádky, ale nič neriešiteľné. Ale hlavná vec, ktorú som chcela rozobrať je, že stratil všetok záujem o moju staršiu dcéru. Stále ju okrikuje, milé slovo pre ňu nemá, všetko, čo robí, robí špatne. Je pravdou, že má svoj svet, je tvrdohlavá a nepočúvne na prvé slovo, ale takú má povahu, a môžeme ju len tvarovať,ale takýmto spôsobom sa to nepodarí. nepotrebujem, aby skončila raz u psychológa a pod....je mi to ľúto, ale viac krát bol na to upozornený, nielen mnou a stále je na ňu hnusný. Niekedy sa mi vidí, že ju priam nemá rád, viem, že nie je jeho dieťa, ale žijeme všetci spolu, tak snáď bude rešpektovať aj mňa a môj život.
On síce sám nezažil pekné detstvo, takže si myslím, že je to istá zachovaná forma z jeho detstva. Jeho matka je hotový démon, horšieho človeka nepoznám, otec umrel pred 3rokmi, ale tiež to vraj nebolo ružové. Neustále tyranizovanie zo strany egoistickej matky, ktorá jeho aj jeho sestru dostala k psychiatrovi musí zanechať stopy.
Ale ja sa nemôžem prizerať na to ako začína robiť podobné chyby ako jeho matka.
Pritom ako človek nie je zlý, je štedrý, v pohode, ale čo sa týka mojej dcéry, tak nula bodov, žiadne hry, nič...nula, s mladšou to nebude o nič lepšie za pár rokov, ale dúfam, že sa niečo zmení. skúsim s ním ešte hodiť reč na túto tému, ale on sa dokáže oduť ako ropucha, takže žiadna výhra.
Žienky, máte s niečím takým skúsenosti, poprípade, ako by ste riešili takúto prekérnu situáciu?
Ďakujem za všetky ohlasy:)