Chlapi sú chlapi. Každý je iný a predsa všetci skoro rovnakí, ako by ich jedna mater mala.
Každá z nás si pozná toho svojho a každá z nás sa rokmi isto už naučila, na ktoré citlivé miesto treba zaútočiť, kde treba pritlačiť, kde naopak povoliť a aké taktiky vlastne použiť v prípade, že po niečom veľmi túžime, ale je nám nad slnko jasné, že bez manželovej pomocnej ruky a jeho súhlasu nemôžeme dospieť ku zdarnému koncu svojich vytúžených predstáv.
Existuje iba mizivé a vzácne percento manželov, ktorí spravia svojej žene všetko, čo jej na očiach vidia, alebo takých, ktorí požiadavky manželky splnia bez ohľadu na fakt, či sa im to páči, alebo nie. "Toto malé percento vzácnych manželov bolo Svetovou organizáciou združenia manželov vyhlásené za ohrozený druh, ktorému hrozí vyhynutie".
Môj manžel do tohoto percenta rozhodne nepatrí. Po pätnástich rokoch manželstva môžem s kľudom svedomia skonštatovať, že po násilnom chodníčku cesta nikam nevedie. Vždy, keď som si niečo vymyslela a predniesla môj návrh manželovi, jeho reakcia bola zásadne negatívna. Vraj sa to nedá a po tejto oznamovacej vete nasledoval celý rad argumentov, ktorými sa mi snažil dokázať, že ten, či onen môj nápad je v podstate pekná hlúposť. Ak som sa "znížila" k taktike hádky a tvrdého nekompromisného presadzovania si svojej pravdy, nenávratne som zatvorila dvere manželovej ochoty o tom čo i len diskutovať.
Preto som so svojou ženskou intuíciou veľmi skoro pochopila, že ak niečo veľmi chcem, musím to celé zaranžovať a prešpekulovať tak, aby si manžel v konečnom dôsledku myslel ( ale iba myslel
), že to chce on a že je to vlastne celé jeho "výborná myšlienka a skvelý nápad".
Takýmito taktickými manévrami sa mi podarilo dosiahnuť napríklad prerábku kúpeľne, hoci prvotná verzia znela, že pre úzke dvere sa nedá zrušiť pôvodná vaňa , chodíme skoro každé leto na dovolenku k moru, hoci prvotnou reakciou bolo rezolútne zamietnutie takýchto dovoleniek z dôvodu, že manžela more veru neláka
, manžel na dvore postavil veľmi peknú pergolu, ktorá bola pôvodne tiež iba zbytočný výstrelok a mojím zatiaľ najväčším taktickým úspechom je záhradné jazierko , ktoré prechádzalo obdobiami od neexistencie, cez malé jazierko z veľkého kvetináča až po úžasné veľké jazero.
Pri "kauze" jazierko som na seba obzvlášť pyšná, lebo som zvolila taktiku postupného nenápadného presakovania jazierkovej myšlienky do buniek manželovho mozgu. Na internete som si našla fotku nádherného záhradného jazierka, túto fotku som zvolila za pozadie pracovej plochy nášho počítača a sem tam som nenápadne spomenula, aké krásne jazierko som videla tam, či tam a aké pekné by bolo také jazierko aj v našej záhradke. Asi po polroku trpezlivého čakania a dúfania priniesla moja taktika vytúžené ovocie, keď manžel sám od seba prehlásil, že bude budovať jazierko. Dokonca som si dovolila nenápadne a takticky oponovať, či to nie je unáhlené rozhodnutie, ktoré by sme mali radšej nechať plávať, aby mal môj drahý zaručený pocit, že je to jeho nápad, ktorý si teraz on presadzuje.
Tak takto nejako to u nás úspešne funguje už pár rôčkov. Musím uznať, že mám úžasného manžela, aj keď (povedzme si otvorene), že zásluha patrí jednoznačne mne
a mojej taktike a stratégii. Ako sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš a trpezlivosť ruže prináša.
A ako je to s Vašimi taktikami?
A ako je to s Vašimi taktikami?
Žiadne nemám - s manželom (a nielen s ním) komunikujem ako s dospelým a svojprávnym človekom. Platí to aj opačne.
ku mne do obchou chodí jeden zákazník. je dospelý, nesvojprávny. komunikujen s ním ako so svojprávnym.
chcela by som vedieť prečo si myslíš, že svojprávny človek nemá žiadne taktiky.
vyhlasujem, že som svojprávna a tak isto volím taktiku, trebárs k zákazníkom sa nemôžem správať ku všetkým rovnako...nič by so nepredala....
Vločka, máš pravdu, zle som sa vyjadrila.
Samozrejme, každý svojprávny človek môže mať nejaké praktiky. Môže sa správať akokoľvek si zmyslí - je to na jeho uvážení. Moje akceptovanie jeho svojprávnosti spočíva v tom, že sa na to ani neurazím, ani nenaštvem, len proste zaregistrujem spôsob jeho jednania a zareagujem (alebo nezareagujem) zase podľa svojho uváženia.
A upresňujem moje vyjadrenie vyššie - z celej palety možností, ktoré sme mali k dispozícii, sme si s manželom vybrali jednanie (ku komukoľvek) bez rôznych taktík, manipulácií a hier.
dobre..
niet nad otvorenosť a priamosť a nad prijatie skrze ne. Ale tá stará všedná ľudskosť zostavená z mozaiky, ktorá obsahuje aj kúsky malichernosti, ješitnosti, tvrdohlavosti, neústupčivosti, panovačnosti a pod. a je tvorená tak nádherne dokonalým nesystematickým spôsobom nás jednoducho núti používať rôzne spôsoby na dosiahnutie želanej harmónie. Nehovoriac o tom, koľko všelijakých skúseností - dobrých či zlých - ovplyvňuje náš (ne)zdravý úsudok, vnímavosť, obozretnosť a tú prepotrebnú otvorenosť.
Jednoduchá cesta je vždy tá ľahšia a krajšia a želanejšia. Ale život je pestrá paleta hocičoho a PRETO sa musíme naučiť skĺbiť svoje ozubené kolieska s partnerovými, vycentrovať sa tak, aby sme si nevylámali navzájom zuby. Aby sme sa neboleli.
Ak existuje bezbolestná možnosť, myslím, že ju treba využiť. Nie zákerne a prefíkane. Ale s láskou a obohacujúc sa navzájom. Takéto triky uznávam aj ja.
som
v papradí
Ked nieco velmi chcem, tak si u nas obaja sadneme a normalne sa porozpravame, ako dvaja dospeli ludia. Manipulacie nemam rada....
An vo vztahu k inym ludom nevyhuzivam taktiky. Bez okolkov sa priznam, ze na toto som dobrovolne blba
Polárka a ako riešite situácie, v ktorých sa nezhodnete? Keď jednoducho padne kosa na kameň a nejde to pohnúť na ani jednu stranu?
som
v papradí
stakola

...ako je to s tou hlavou a krkom?


Prijemne citanie v tomto uprsanom dni
...v tom filme to bolo pekne povedané...že muž je hlava, ale žena krk!!!...

...a je to uplne o niečom inom

Myslím, že ked žena vie, čo chce, a nájde spôsob ako to dosiahnuť...je to super!!!
Ja som sa prvé roky manželstva hadala s MM, ako pes...potom som pochopila, že tudy cesta nevede
A píšete tu o komunikácii, a že stačí manželovi povedať...máte pravdu....ale jaaaaa, ja som si našla spôsob, ako mu to povedať, nájsť vhodnú dobu, čas a miesto...
Stakola...pekne si to napísala
Stakola, veľmi pekne si to napísala a asi takto to gunguje aj u nás.
A spokojnosť je na oboch stranách.

Super napísané, vidím že to funguje tak alebo obdobne u mnohých z nás
každá máme svoj osvedčený postup.
Taktiky? Ziadne. Som proti akymkolvek taktikam, hram a uskokom. Podla mna by som tym manzela degradovala do role pajacika na spagatiku co on rozhodne nie je a taktisto by sa ani mne nepacilo keby som v takejto roli mala byt ja.
Lyduš


Denisa
Ani mne by sa nepáčilo, keby môj manžel skúšal nejaké taktiky na mňa. Sme si rovní a komunikovať vieme obaja, načo nejaké finty
lydus, myslis, ze je blbe vyjadrit tuzbu a ocakavat jej naplnenie? Ponuknut druhemu moznost byt vnimavy a ustretovy voci partnerovi? Tiez nemam rada finty, ktore spominas, ale mam pocit, ze stakola ma na mysli nieco ine. Nieco laskavejsie a plnsie, co je v konecnom dosledku obohacujuce pre obidve strany.
som
v papradí
Ak vam to tak vyhovuje a prinasa uspokojenie, tak je to super a v uplnom poriadku....
Moj byvaly partner ziadne moje navrhy nezatracoval a vzdy sa snazil-pokial to len trochu casovo slo zrealizovat a ani na terajsieho nejake taktiky skusat nemusim.....bud sa do toho spolocne ide, alebo nie a kazdy si poda svoje argumenty....
Vsetko je o komunikacii a napr. mna by dost otravovalo vymyslat si taktiky, co zasa by asi tak mohlo zabrat...
ivet
Ivet,
. Tiez si neviem predstavit, ze by som po veceroch rozmyslala a planovala taktiky. Volny cas viem vyuzit inak. 
posledna veta je za 100 bodov
No ako som povedala, kazdy si to zariadi tak, ako mu to vyhovuje....
A samozrejme, nech sa tiez casom nedivi nad "spatnou vazbou".....ivet
Polárka aj Ivet, súhlasím s vami a večery určite trávim aj ja zmysluplnejšie, ako plánovaním mojej taktiky na ovplyvňovanie manžela. Skôr som to myslela tak, že komunikácia je vo vzťahu a manželstve veľmi dôležitá a podstatná. A ak si rozumieme a vždy si nájdeme čas na rozhovor o čomkoľvek, tak plávať na jednej vlne nie je problém a ani sa dohodnúť na vlastných aj spoločných plánoch alebo aj snoch a želaniach. Z duše nenávidím ovplyvňovanie alebo ovládanie iných svojimi taktikami, ale súhlasím aj so Stakolou. Skôr som to pochopila tak, že niekedy je lepšie nechať pokojne plynúť čas a netlačiť ani nenaliehať a túžby sa pomaly naplnia. Toto by som ani nenazvala taktikou, ale súznením duší a tichou rečou dvoch srdiečok.
Neviem prečo je to tak, ale poznám rodiny, kde si manželia už po pár rokoch nemajú čo povedať a ich vzťah je na vychýlených váhach. U nás je aj po 23 rokoch manželstva komunikácia úplne bežná a rozprávame sa stále a stále je o čom. A funguje to aj preto, že vzájomná tolerancia funguje naplno. Čo nepovedia ústa slovami , dopovedia si naše srdiečka a to nie je taktika, ale ešte stále láska medzi nami dvomi.

....ano-takto by to malo fungovat vsade....
ivet
chapadielko
,toto si krásne napísala.Teším sa s tebou,že máš pekný vzťah.Nech vám to len dlho vyrží.

chobotnička
krásne si to napísala a najkrajšia je tá posledná veta

Suhlasim, pekne napisane. Nejako podobne som to pochopila aj ja. Moj muz je blizenec, clovek dvoch tvari, ta jedna je naozaj skvela, keby bol taky stale, som stastna
. Ta druha je pochmurnejsia, lahko sa nahneva, urazi... je to cudne, ale niekedy mam pocit, ze zijem s dvomi muzmi v jednom
. Takze clanok je pre mna poucny v tom, ze treba vyckat a nevrtat, ked je zle. Pockat na dobru naladu
, nenaliehat. Niekto to mozno nazve taktika, ale ja skor suhlasim s Chobotnickou- ticha reč
.
Na manželské praktiky,platia ženské taktiky.
Ak chceš plniť svoje sny,stratégie vymysli!
Letmý božtek na líce,posúva Ti hranice.
Jemný úsmev na tvári, súhlas muža vyčarí.
Zbrane ako hnev a plač,do hlavy si naspäť vtlač!
Objatie má väčšiu silu, chce to pokoj a tvár milú.
Navar radšej dobré menu!To má zaručenú cenu.
Tieto zbrane vždy zaberú, slabé sú len na neveru.


S tymto nesuhlasim, nemusim sa na nic hrat, mozem si aj poplakat a hnevat sa, pusu dam kedykolvek aby som za to cakala bezbrehu oddanost, objatie takisto a dobre menu mame stale a nie len za odmenu aleb nieco za nieco....a na neveru zbrane? Na co? Pokial nie je so mnou stastny - nech sa paci, ma na vyber, rozhodne by som nebojovala, aj tak si kazdy urobi ako chce, ci sa pokrajam na slize alebo na kocky....
Ale, Lydushky, nikto nenalinajkoval, že to je pravidlo, podľa ktorého sa treba riadiť.
Je to len básnička a je pekná.
Ja som sa pri nej pousmiala a mňa tie slovíčka potešili aj zabavili. Žiadne manželstvo nie je totiž ideálne a má aj veselé aj smutné obdobia. A je len a len na nás, ako si to zariadime k spokojnosti nás oboch.

Stakola máš krásnu rodinku
,nenechaj si vziať svoju "taktiku"
.Ked to u vás takto funguje nie je čo riešiť
...
Stanka
píš aj nadalej takéto pekné,odľahčené články...rada ťa čítam
mne je tiez taktizovanie uplne cudzie. takisto, ked sa mi niekto snazi nieco naznacit, nechapem, nemam to rada, bud nech si to necha pre seba, ked s tym nevylezie von, alebo nech to vyklopi.
no na druhej strane, ex je pristupny kadecomu, co sa vymysli, nema problem s rozpravanim na rovinu. no par krat som od neho pocula, ze s nim neviem hybat ako treba. jemu to chybalo
. najvacsia haluz, ked vam niekto narovinu povie, ze ho neviete manipulovat
tak ako treba. ktove, ci sa teraz s frajerkou hravaju tieto zensko-muzske hry na hlavu a krk.
i ked ja nemanipulujem, obcas to nie je az take zle ... drobec, ked mu poviem: "nie, radsej by som si oddychla, pohraj sa chvilku s volacim bezo mna", o minutku pride za mnou a zacne ma manipulovat: "pozri co som nasiel, taku hracku akurat pre teba. vyzera volako smutno. co jej asi moze byt?" ... no, to sa uz tazsie odmieta a nekomunikuje
Samozrejme, že môj článok je písaný trochu nadneseným spôsobom.
Aj u nás funguje super komunikácia a ak aj využívam nejaké tie taktiky, nie je to nič násilné a ani manipulovateľské. Skôr je to hľadanie vhodnej formy komunikácie na dosiahnutie obojstrannej spokojnosti bez zbytočných hádok a búrok. Asi takto nejako som to mala na mysli pri mojej úvahe. Ono sa povie, že by bolo pekné jazierko. Žena vidí výsledný efekt, muž vidí tvrdú drinu pri výkope a prácach s tým spojených , nakupovanie nie zrovna lacných záležitostí ( fólia, geotextília, filter, rastlinky, rybičky a iné), ono sa povie pergola, muž vidí zháňanie vhodného dreva, jeho opracovanie,náter, zmontovanie konštrukcie, ono sa povie nová kúpeľňa... Lenže chlapi sú šikovní, ale aj pohodlní a k niečomu ich predsa len treba aj nejako postrčiť
Estetické domáce prostredie je zväčša zásluhou fantázie ženy a šikovnosti manžela, takže sa vlastne perfektne dopĺňajú. Ja mám šikovného chlapa- všetka česť- kutil jak vyšitý- zvláda od elektriky, vody až po kachličkovanie
, ale aby sa mohol realizovať a mať radosť zo svojich výtvorov, musí mu niekto tie nápady aj pomaličky dávkovať
inak by nám zlenivel
ale podotýkam,že pri realizácii nápadov mu pomáhame všetci ,nenechávame ho s tým samého - to je deľba práce
a v konečnom dôsledku, keď mu potom výsledok chvália ľudia,nechce pripustiť, ani len to, že prvotný nápad bol môj, chce zlíznuť všetku smotanu (samozrejme píšem zase trochu nadnesene)

stakola rozumiem ti
tak toto si opäť vystihla
každá vo svojom vzťahu hľadáme,čo najlepšie spôsoby,ako si zo svojimi polovičkami v určitých momentoch viac porozumieť a dohodnúť sa na niečom,čo sa niekedy ukazuje ako neochota a problém
Ja ho obyčajne nemám
Najlepšie keď ten môj nápad,je vlastne jeho nápad
a veľmi rada mu to dám najavo
a časom sa na tom spolu rehoceme.
Som rada,že si s manželom rozumieš,že to berieš tak ako píšeš.Je mi to oveľa sympatickejšie,otvorenejšie a myslím si,že vo dvojiciach úplne bežné,viac ako nejaké suchopárne mudrovanie.
Lusi
,Stakola
- úžasne si to opísala
- určite lepšie ako už spomínané suchopárne mudrovanie
...
Stakola,
, skutočne pravdivé.
A ruku na srdce, ostatné naničmamy, ani raz ste nevyužili ten dar ženy dosiahnuť niečo pozitívne v našom živote (napr. aj malé zmeny v domácnosti, či nejaká stavba, či niečo nové)?
Isteže, Lusky - dar ženy dosiahnuť niečo pozitívne v našom živote som využila neraz. Ale išlo to aj bez toho, aby som používala nejaké "taktiky". Alebo "hry".
Georgina, ale ten článok bol písaný trocha nadnesene, určite to nebolo o nejakom násilnom ovládaní manžela. Takže skús nabudúce reagovať trocha voľnejšie a nie tak upnuto.
Lusky, píšem to, čo si myslím a o svojich skúsenostiach.
Ak to tebe znie upnuto, čo s tým ja môžem spraviť?
No vidíš, teraz si sa dostala do pozície, čo ja s tým?. Áno, pokiaľ chceš, môžeš aj Ty na sebe trocha popracovať a zjemniť svoje vyjadrenia, Ty tiež radíš ostatným, tak si raz nechaj poradiť aj Ty. Stakola napíše super pohodový článok tak trocha na oživenie a Ty hneď vypáliš s vetou,( píšem podobne, ja nekopírujem ) , ja to tak nerobím, u nás je to presne podľa knižky, tak to ja vnímam a myslím, že som konečne pochopila všetky tie naničmamy, ktorým vadí Tvoj štýl písania, pretože takto sa dá skutočne pekne napísaný a verím že aj s dobrým úmyslom obrátiť zasa na najaký boj tu naničmame a dosiahne sa iba to, že tu prestanú prispievať osoby, ktoré majú chuť aj na takéto oživenie tejto stránky.
Lusky, premýšľala som nad tým už veľa krát a vychádza mi z toho stále len jedno - keď napíšem krátky komentár, komusi prekáža, že je krátky. Keď napíšem dlhý, zas komusi inému prekáža, že je dlhý. Dám linky - zle je. Nedám linky - tiež je zle. Dám smajlov - zle je. Nedám smajlov - zase je zle. A tak dokola.
V súkromí sa bavím zvyčajne len s jedným človekom naraz, takže môžem (a nemusím) voliť individuálny prístup. Ale na webstránke, ktorú mesačne číta 200 000 unikátnych návštevníkov, je akákoľvek snaha o vyhovenie všetkým naraz vopred odsúdená na nezdar.
Takže píšem ako uznám za vhodné. A konštatujem neviem koľký krát - moje písmenká niekoho nadchnú, niekoho pobúria a niekoho nechajú ľahostajným. Niekto zatlieska, niekto napíše opačnú skúsenosť a niekto je ticho.
A to isté sa deje aj Stakole, a aj všetkým ostatným píšucim.
To je všetko.
takyto problem s tym ako to "vyznie" mam aj ja...ale ne tunak ale s mojim chlopom...občas mi niečo povie tak že nevim ako to myslel, ja mam pocit z toho tonu a celeho toho že to bolo škaredeee...ale on to tak nemyslel..škaredo...a tiež som mala občas geo pocit že si to "škaredo" napisala...ale ked si to viac krat prehram- prečitam tak mi to znie už inak...a už mi to teraz ani nepride že je to škaredo, alebo čo....je to tak...po tvojom
..keby to bolo inak už by si to nebola ty..

no a mne každy vraviiii že zazeram...nezazeram mam taky pohlad...necem ho mat, ale šo stym mam robit
lusky

A ešte mi vysvetli ako to išlo u Vás, všetko si povedala manželovi rovno a hneď ste sa dohodli alebo ako? Veľmi ma to zaujíma.
Všetko, čo som mala na srdci, som povedala rovno. Niekedy sme sa dohodli hneď, niekedy to nejaký čas trvalo. A manžel tiež volí rovnaký spôsob komunikácie.
Co ja ti viem stanka, kebyze viem, ze taktizujem a hram, tak by som mala pocit, ze to nie som ja, a ze moj manzel miluje akusi iluziu a nie mna...takze radsej som aka som aspon viem, na com som...
Lydushka, ani Svetová organizácia manželov neexistuje.
Ja píšem nadnesené príbehy a postoje skôr na uvoľnenie, než na moralizovanie. Jasné, že ak moje slová berieš do slova a do písmena a tým pádom si ma zaradila do kategórie manipuláciechtivých ženských, ktoré majú za manžela pajáca na gumičke, nemôžem to ovplyvniť. A vlastne ani nechcem. lebo Tvojimi slovami: Aj keby si sa rozkrájala na slížiky, či kocky, ja si budem písať čo chcem, ako chcem a kedy chcem a Tebe nezostane nič iné, len sa zmieriť s tým, že sa Ti moje názory a úlety nikdy nebudú páčiť. Ja si žijem svoje manželstvo po svojom a dovolím si tvrdiť, že som šťastná. Nikomu nevnucujem taktiky a manipulácie, každý má svoj život.

stakola zdravím ťa
som chorá a zahrabaná v posteli,len píš takto odľahčene aj naďalej,je to tu potrebné viac ako soľ.

Ďakujem
drž sa aj ty

Ahoj stakola,Tvoj príbeh mi pripomenul môj dvadsať ročný manželský život ,na ktorý už len spomínam
ak dovolíš trocha ho opíšem !Je velmi pekné ked si sadnú dvaja rozumní a dohodnú sa ,ale nie vždy sa to dá....!Aj ja som si myslela ,že tak budeme riešiť bežné problémy-nešlo to
!potom som zvolila podobnu taktiku ako Ty a išlo to
!Môj bývalý muž bol velmi šikovný a zručný,takže nemal problém hocičo vyrobiť prerobiť opraviť,ale inak sa s ním nedalo
Prajem aby sa Ti dario,a spokojnosť bola na obidvoch stranách
!
Môj manžel patrí podľa všetkého čo som čítala v úvode medzi tie ohrozené druhy,čo ich takto titulovala Svetová oprganizácia združenia manželov
.
Už som to niekde spomínala,nikdy som sa o to nejak zvlášť ničím nezaslúžila,ani nesnažila,ja som si ho takého už brala,on moje želania a túžby pozná,nemusím ho ani spracovávať,keď to je v jeho silách,mám to splnené na počkanie.
On vie veľmi dobre,že ja nemám prehnané nároky,ja viem veľmi dobre,že on je tolerantný,nemám teda dôvod to zneužívať,alebo využívať?Ktorý je lepší výraz?To je jedno...U nás platí priama reč,zatiaľ to vždy šlo touto cestou.
Viem,že každý chlap je iný(aj každá žena samozrejme),neviem si ani len predstaviť,že by som musela doma rozmýšľať,čo svojmu mužovi poviem,čo zatajím,ako mu čo oznámim a hlavne kedy a poznám rodiny,kde sa to tak bežne robí,je to úplne normálne pre nich.A to nie len pre ženu,ale aj deti sú už do týchto praktík "zasvetené"...ja na to nie som,naozaj to nie je nič pre mňa.A hlavne si neviem ani v najbujnejšej fantázii predstaviť,že by som o tom písala na internete,kde si to ten môj chlap môže prečítať...u toho môjho by som asi klesla poriadne hlboko
Mohla by som potom hovorit o nadnesenosti aj rok...
" Prepáčte baby, že sa pýtam, ale trúfate si pred manželom napríklad " prdnúť"? to by ma fakt zaujímalo. A Tykáte si? Alebo ste ešte pri vykaní?"
Co to ma spolocne s tym, ze sa pred nim nehram na chrumkavu a ze som aka som a jednam s nim ako s dospelym clovekomm namiesto taktik? Drzhykrat ked napises odlahceny a super humorny blog napis na uvod ze fejton aby to pochopili aj take s dlhym vedenim ako mam ja.
Také blogy, ktoré by dočiahli na koniec Tvojho vedenia, na také asi nemám talent lydushka. Ale je mi to fuk. Bude mi stačiť, ak nebudeš zbytočne reagovať na veci, na ktoré nemáš vedenie. Ja sa totiž vôbec nehrám na chrumkavú.

To nevadi, nie kazdy ma talent na pisanie normalnych blogov co maju hlavu a patu a nikoho nedegraduju na poziciu gasparka na nitkach.
ja si budem dalej pisat kam chcem, aj k takymto "vtipnym" a "nadsadenym" blogom ake pises ty, hahahaha.
..podla mna..kazdy trocha "taktizuje" ...alebo nech si to nazve ako chce..ci uz v manzelstve alebo nie...ci uz si to prizna alebo nie
...aj moja dcera dojde niekedy so sirokym usmevom a povie mi...mamiiiii...a uz viem..ze nieco chce...bavime sa na tom...ved zivot je aj o srandach ...a preco si to nepriznat..
tyjamy

teraz vynimocne suhlasim so 'zvyskom sveta' proti Lydushi a Georgine.
podla mna tym Stakola nemyslela nejake tvrde manipulovanie a spekulovanie, aby dosiahla vsetko vo svoj prospech. skor tym myslela, ze s troskou zdraveho rozumu sa dostane dalej ako s vydavanim prikazov, co aj tak nikdy nebude fungovat.
bol to blog ? Georginy, dobre si pamatam? , ked svojho manzela postupne 'naucila' domacim pracam a starostlivosti o malu, alebo sa mylim? podla mna stakola prave toto mala na mysli.
Andrea, písala som o tom, ako sme sa s manželom dohodli na vykonaní prác v domácnosti. Názov blogu je "Pomoc" v domácnosti. Tie úvodzovky sú tam preto, že to už veľmi dlho ani jeden z nás nevníma tak, že mi manžel s niečím pomáha - je to naša spoločná domácnosť a naše deti a všetky práce, ktoré treba vykonať, sú tiež spoločné. Opisujem skúsenosť zo začiatku nášho spolužitia - t.j. vyše dvadsať rokov dozadu, keď sme sa obaja ešte len učili, ako sa dohodnúť pokojne a bez akýchkoľvek partnerských "hier".
stakola...dobre sa čítaš, si v pohode...a taktizuj kľudne nadalej...ak to prinesie takéto výsledky...mám na mysli to úžasné jazierko u vás na záhrade....presne ako vo výroku hore...život nie je len čierny alebo ružový, tak je to presne aj s ľuďmi...ale bohužiaľ niektorí sú len čierno ružoví
...nič viac žiadna iná farba
....
pamätám ako si mama musela každú vec čo chcela doslova vyplakať, než sa ľady pohli....a to s otcom teda úplne všetko preberali...
Jáááj vločka, to aj mňa niekedy MM až k slzám doviedol.
Ale ako Venca hovoril Blaženě v trilógii Slunce seno...:"Schovej slzy! Nejsem dnešní."
Našťastie to ide aj bez sĺz.
Som rada, že sa Ti jazierko páči. Ja našťastie nie som čierna, ani ružová, ale dúhová a som za každú srandu.
A som rada, že je nás dúhových stále ešte veľa.

Stakola,tiez som zobrala ten tvoj blog s usmevom,viem,ze si ho pisala nadnesene a s humorom.Pacia sa mi tvoje blogy prave preto,ze su pisane takouto formou...nie upjato,nie podla stopercentne osvedcenych metod.Takisto viem,ze si s manzelom rozumiete a respektujete a navzajom si jeden druheho vazite.Mozno mi stacilo vidiet foto tvojich deti a rodiny a teba.Mala som pocit ,ze u vas vladne pozitivna atmosfera.Prave styl,akym pises mi sedi a nerobim z komara-to ine.Nepacia sa mi prilis sucharske vyjadrenia,bez stipky fantazie a hlavne humoru,ktory je mne vlastny a rovnako aj mojmu partnerovi, sirokej mojej rodinke.Moj muz , velka cast z neho patri tiez podla Svetovej org.zdruzenia manzelov
k vyhynutemu druhu,ale s tou castou,ktora zostala medzi muzmi .ktori potrebuju trosiiicku manipulacie,si tiez dokazem poradit fintickami,ako ty a veeela nasich zienok.Je zaujimave ,ze i napriek tomu,sa mame radi-teda on mna miluje,hovori mi to kazdy den-to je prisamvacku fakt pravda-normalne si dokaze so mnou sadnut a rozpravat sa o veciach,ktore by mozno ini ani nepochopili a hlavne, aj ked vie ,ta jeho cast,ze si s nou manipulujem,vazi si ma a obskakuje.Nepotrebujeme sediet ako na stranickej schodzi a podla bodov programu dopracovavat sa k vysledku.Korenim nasho zivota je humor a ten tu tak strasne chyba niektorym NM,ktore by z tej ich suchoparnosti,strnulosti a vaznosti,v kazdej situacii mohli ubrat.Uprimne povedane,je mi luto tych,ktori nevedia rozlisit,ako je mysleny a pisany tvoj blog.,ved uz len ti tvoji smajlici su taki okatiiiiii.Tesim sa aj na buduci usmevny prispevok.Prepacte,musim si vzdychnut,nevadi?ach jaj....

Som rada slnečnica, že si môj zámer zobrala tak, ako bol myslený a som rada, že je tu takých NM väčšina. Ak by mali moje blogy vyvolávať také puritánske argumenty vzbudzujúce skôr pohoršenie než zábavu, asi by som písanie radšej zavesila na klinec. Veľmi dobre sa číta, to čo si napísala o Tvojom MM a Tvojom manželstve.
Sme si vo veľa veciach veľmi podobné. MM je tiež fajn chlap a je za každú srandu. V jeho očiach našťastie neklesám iba preto, že si tu pustím "hubu na špacír" on ma berie úplne inak a v pohode. Máme veselý život, zasmejeme sa, podpichneme sa a kľudne aj taktizujeme. Veď manžel aj tak moje "taktiky" prekukne skôr, než ich vymyslím
len mi necháva priestor, nech mám aj ja radosť z konečného úspechu. Niekedy mi vraví: "Veď by si si to ani nevážila, keby si si to nemusela trochu zaslúžiť a vybojovať.
" Nám to takto vyhovuje. Budúci týždeň máme výročie 16 rokov a ja som do kalendára napísala: "16 rokov - výročie, ach jáááj, koľko ešte? " MM by ani vo sne nenapadlo sa nahnevať. Skôr naopak. Takéto blbosti nás ešte viac dávajú dokopy.

Stakola,takto to u vás funguje celé roky ako píšeš a nikto na svete ti nezakáže,neprikáže a nenanúti,aby si to robila ináč,ak to ty a tvoj manžel nebudete chcieť.

Ty si sa pýtala,ako to robíme my doma,chcela si vedieť,ako sú na tom v iných rodinách a dostala si odpovede.Keď sa ťa to nejako dotklo,je to len tvoj problém,mohla si hneď napísať,že nemáme písať,tie ktoré to máme doma zaužívané ináč ako ty.
Z mojej strany to nie mierené proti tebe ako kritika,mne je šum a fuk čo vy doma robíte,ja mám svoj život...
To je v pohode fidorka
A že je to môj problém? Aký problém? Nemám problém. Ty hej?

Už sa zase ideme ťahať za slovíčka?
Keď nemáš problém,prečo si tu po mojom komentári niekoľko krát spomenula,že ty v očiach svojho manžela neklesneš po takomto blogu?Asi sa o tom presviedčaš len ty sama-mne to tak vychádza.Ty máš asi problém,keď to tak zdôrazňuješ,ja problém nemám a keď ho mať budem,určite ho nezavesím na web...
Neťahám sa za slovíčka, iba reagujem na to, čo píšeš. Prečo som spomenula, že neklesnem? Asi z rovnakého dôvodu, ako si Ty spomenula, že klesneš. Prečo si vlastne spomenula, že Ty by si klesla? Moja reakcia bola, že ja by som neklesla. Tak si klesaj a ja budem písať a stúpať.
prečítaj si to znova,aby som nemusela kopírovať,prečo som napísala,že "by som klesla",ja zatiaľ ten dôvod nemám,aby som klesala
a ty si píš koľko chceš a vládzeš,na to táto stránka je
A keď chceš stúpaj,klesaj,na čo máš chuť...
Srdečná vďaka za povolenie k stúpajúcemu klesaniu a klesajúcemu stúpaniu.

za máličko

stakola,skoda ,ze tolko vazim,aj ja chceeeeeeem.....

Slnečnica, Stakola sa vyslovene pýtala, aké máme taktiky my - ostatné naničmamy. Odpovedala som jej. Nič viac a nič menej.
Neviem, o akej straníckej konferencii vravíš, my sa s manželom nasmejeme tiež dosť. Ako som napísala vyššie - dám (pobavených) smailov - zle je. Nedám - tiež je zle.
Mimochodom, citácie používam, aby bolo jasné, na čo konkrétne reagujem.
Ale veď to je úplne v pohode geo.
Povedali ste si, aké máte taktiky Vy a tým to hasne. Každý má nejaké taktiky. Teraz ešte zistiť, ktoré sú tie správne, však? Ja si myslím, že správne sú všetky, pokiaľ nám to v manželstvách klape. Mne s taktikami a Tebe bez taktík.

Iste, Stakola. Ide len o to, že (zas a opäť) jednoduché konštatovania faktov, ako to funguje inde, berú niektoré naničmamy ako suchopárne poučovanie a ja neviem čo všetko ešte.
Tomu nezabrániš geo. Tvoje komentáre berú niektoré NM suchopárne a moje blogy písané s humorom a nadsádzkou zase berú niektoré NM smrteľne vážne. Čo narobíme. Show must go on.

Veď ja sa nesnažím niečomu brániť.
Len som ešte stále nevzdala snahu vysvetľovať, ako to vidím ja.
Myslím, že to nevysvetlíš rovnako, ako ja nevysvetlím, že moje blogy píšem ako recesiu a nie smrteľne vážne.

Nuž, ale aj keď (ktokoľvek) rozumie tomu, že ty myslíš niečo ako vtip, recesiu, nadľahčenie... čokoľvek iné, nie je povinný to tak aj vnímať. Berie to len podľa seba - veď ako inak?
A áno, viem, že moje vysvetlenia tiež pre niekoho môžu byť gágením trafenej husy, ale presviedčanie druhých o mojej (vraj jedinej správnej) pravde a ešte neviem ako inak.
Toto však nič nemení na tom, že by ti niekto (ktokoľvek) zakazoval alebo bránil písať čokoľvek, čo uznáš za vhodné. A rovnako to môžem robiť aj ja, aj všetky ostatné naničmamy.
O ničom inom tu tuším netočím toľko dokolečka dokola.
Georgina, ak to pomôže, tak tu teraz vyhlásim, že moje blogy píšem ako recesie na pobavenie a ak ich tak nedokážeš vnímať, tak ťa slušne prosím, aby si mi pod nich radšej ani nechodila. Kazí to tu iba dobrú náladu a atmosféru a k ničomu pozitívnemu to naozaj nevedie. Nechcem sa tu dohadovať, kto má akú pravdu a kto čo ako kedy myslel. Proste Ti a Tvojim verným moje blogy nesedia a tak Vás prosím, aby ste si ma prestali všímať. Veľmi mi na tom záleží. Ďakujem za pochopenie.

Stakola, ja dokážem vnímať všeličo a všelijako - viem (zväčša) pochopiť, že niekto vidí čokoľvek akokoľvek. Ale moju ne/reakciu si vyberám len ja.
Že niečo (čokoľvek) prípadne niekde (kdekoľvek) kazí dobrú atmosféru a nevedie to k ničomu pozitívnemu, je tvoj názor (založený na tvojom subjektívnom vnímaní sveta) a ja ti ho nemienim vyhovárať. Môj názor (založený na mojom subjektívnom vnímaní sveta) zase je, že si úplne každý môže napísať úplne všade čokoľvek chce. Vrátane mňa.
Tiež sa tu nikde nedohadujem, kto má akú pravdu. Reagujem na komentáre a na otázky. Tvoje blogy a komentáre (a ani nikoho iného) mi ani v najmešom neprekážajú.
.
Rozumiem tomu, že by sa ti páčilo, aby pod tvojimi písmenkami boli len samé tlieskajúce a prikyvujúce komentáre. Zopár krát som skúšala sa do nejakého (nielen tvojho) blogu nezapojiť (a nezapojila sa tam ani Lyduška, Polárka a tak podobne) - a vieš čo? Opačné názory tam boli aj tak.
Veď skús nabudúce do blogu napísať - prosím, aby mi komentáre písali len tí, ktorí so mňou súhlasia. A možno sa takých reakcií aj dočkáš