Zuzanka, píšeš , že problém je komunikácia . Poradiť ti môžem jedine to, aby si s manželom KOMUNIKOVALA , ale tak nech naozaj vníma čo mu hovoríš, nech si uvedomuje , že sú situácie, ktoré ti naozaj vadia, skús mu povedať zhruba to čo si tu napísala. Samozrejme okrem rozdielu vášho statusu a vzdelania. Keď si si manžela brala, tak si o týchto rozdieloch vedela, tak predpokladám, že v tom by nemal byť problém. Povedzte si čo na sebe máte radi a čo vám vadí a čo spraviť preto , aby ste boli obaja spolu šťastní.Pristúpiť tak trošku na obojstranný kompromis a hlavne si uvedomiť či sa stále máte radi a chcete byť spolu. Ak áno, tak sa treba trošku posnažiť, ale obaja. Držím ti palce
Napríklad MM je typická panna- veľmi poriadkumilovný až puntičkársky,prádlo má v skrini v komínkoch, ja mám síce rada poriadok, ale tiež nie vždy stihnem všetko ako by som chcela a komínky u mňa nehrozia. Tak nejak po tých rokoch čo sme spolu, on upustil od svojho prílišného pedantstva a ja sa snažím byť viac poriadumilovná, našli sme taký nejaký stred medzi našimi predstavami a o tom to je, nie sa nadurdiť, kvôli rozličným predstavám, ako by to malo vyzerať, ale trošku sa prispôsobiť a hlavne si povedať , ked nám niečo vadí, aby problémy neprerástli cez hlavu. Nikto nie je dokonalý a nemôže očakávať dokonalosť ani od partnera, ale vždy sa dá nájsť spôsob ako spolu nekonfliktne fungovať, keď obaja chcete.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak nakoniec som sa rozhodla ze aj ja prispejem, vzhladom k tomu, ze zijeme v zahranici, nemam sa velmi ani s kym porozpravat...
Som vydata uz takmer 5 rokov, moj manzel nie je zly, ani nepije, ani by ma nepodviedol, no cim dalej tym viac vidim ake su medzi nami rozdiely..ja mam vysoku skolu, vybornu pracu, som z dobrej rodiny..manzel je jednoduchy clovek z dediny, z chudobnej rodiny ale zato je velmi pracovity. Problem je vsak jeho komplikovana povaha, on ked sa pre nieco nahneva, vacsinou to je nejaka blbost napr. ze rano nestihnem zo stola odlozit salku, alebo ked koli pracovnej vytazenosti nestihnem ozehlit, pritom u nas je vzdy dost veci na oblecenie, urazi sa a je ochotny sa aj niekolko dni so mnou nerozpravat, pricom velakrat si len domyslam dovod...On aj sam od seba poupratuje, ale musi mat naladu, je bud uplne skvely, vtedy dokaze vymysliet take prekvapenia ze mnohi chlapi by sa mali co od neho ucit, alebo je uplne neznesitelny a v takych chvilam napr. neraz sa stalo ze sme spolu v nakupnom centre, jemu sa nieco znevidi, otoci sa a bez slova odide domov...vtedy by som ho najradsej vobec nepoznala...Deti nemame, myslim si ze u nas je problem komunikacia, on je z viacerych deti a nebol nauceny si problemy vysvetlit a uz vobec nie sa ospravedlnit, ked sa pohadame, zo vsetkeho vini len mna, vraj je to moja chyba, keby som ja vsetko robila ako sa ma on by nemal dovod byt nervozny...Uz viackrat som si povedala ze sa rozvediem, stale sa to strieda, teraz bol uz niekolko mesiacov klud a uz zase trucuje...A ja sama neviem ako sa mam rozhodnut, nebavi taketo marnenie casu a bojim sa ze keby prisli deti, casu by bolo menej a bolo by to coraz horsie..alebo sa mylim?
Na druhej strane kde mam istotu ze s niekym inym by som bola stastnejsia?Bojim sa ze to olutujem....Baby prosim poradte, co by ste robili vy....